AHOJ
Prosím ťa pomôžeš nåm zdieľať náš projekt STARLAB na vydanie albumu CHVM CHLIEV, dokončenie filmu CHVM 40 rokov v podzemí, vydanie USB kľúča s komplet tvorbou CHVM pri príležitosti 40 rokov skupiny Chor vazskych muzikantov?
Ak môžete, podporte finančne náš film CHVM 40 . Je to len zopár peňazí pre Vás, ale veľká hodnota pre ĺudstvo…
Bez Vás to ťažko dokážeme dokončiť
Isto sa k vám potom dostanú produkty z dielne Fukkavica records
Hosťom dnešnej relácie je hudobník, basgitarista, kontrabasista, multiinštrumentalista, programátor, folklorista, člen historických trenčianskych kapiel DKP, AJHĽA!,CAPTAIN SLICE, člen ľudovej hudby BREZINA, kontrabasista ľudovej hudby súboru TRENČAN, GYMNIK, GAJDOŠSKÉ ZDRUŽENIE – pán PETER KOPS. Od mikrofőnu Vás pozdravuje ĽUBOŠ CHVM a celú reláciu postrihal náš hosť PETER KOPS, ktorý momentálne vypomáha MOLONOVI so strihacími nožnicami.
Naša Skupina CHVM už funguje 40 rokov. Pri tejto príležitosti vydávajú nový album a pripravujú film CHVM 40 rokov v podzemí. Ak vieš, podpor ich. Ak nevieš o akú kapelu ide, prečítaj si, čo o nich napísal Juraj Kušnierik pred desiatimi rokmi.
Slobodní vážski muzikanti
JURAJ KUŠNIERIK
„Písal sa rok 1980. September. Vonku zúril socializmus a v pivnici vznikla kapela.” Tá kapela sa volala The We a neskôr sa premenovala na Chór vážskych muzikantov.
Štvrtok, 8. júl 2010. Začína sa štrnásty ročník festivalu Bažant Pohoda. O ôsmej večer vystúpi na veľké TESCO Stage osem mužov v stredných rokoch. Kým si ladia nástroje, Michal Kaščák, Peter Kaščák a Martin Beďatš zo skupiny Bez ladu a skladu vypustia z holubárskej klietky niekoľkých holubov, Branuško Jobus otvorí ventil potrubia a zároveň s ním aj festival. „Bez kapely, ktorá teraz vystúpi, by nevznikla skupina Bez ladu a skladu a bez nej by nevznikla Pohoda,” hovorí Michal Kaščák. Chór vážskych muzikantov (CHVM) začína hrať svoj narodeninový koncert.
Keď sa povie „underground,” väčšina z nás si predstaví českú scénu okolo Magora Jirousa a Plastikov. Underground však existoval aj na Slovensku, jeho centrom bol Trenčín a CHVM boli jeho kľúčovou kapelou. Založili ju v roku 1980 študenti Gymnázia Jurija Gagarina – schádzali sa každú stredu po štvrtej vyučovacej hodine – a svoj prvý koncert mali v telocvični na akcii Gympelfest. Blízky im bol punk, a to nielen ako hudobný štýl či módny trend, ale v prvom rade ako prístup k hudbe. „Do It Yourself čiže Urob si sám bolo našou zásadou,” hovorí mi o 30 rokov neskôr v bekstejdži Pohody zakladateľ a basgitarista CHVM Ľuboš Dzúrik. Na punku im vyhovovalo aj to, že sa pri ňom od hudobníkov neočakávali žiadne virtuózne výkony. Stačilo mať názor, vkus a – najmä na našej strane Železnej opony – aj odvahu a tvrdohlavosť. Keď chlapci zmaturovali a prišli do slovenského hlavného mesta na vysoké školy, objavili český „androš” a „novú vlnu so starým obsahom” (ako nekontrolovateľne bujnejúcu nezávislú scénu označili dobové komunistické médiá). Pamätné boli koncerty so Zónou A či Večery Jazzovej sekcie v bratislavskom klube Primaf, kde CHVM vystupovali napríklad s Mikulášom Chadimom a kde sa človek mohol dozvedieť, čo sa deje v Prahe a prípadne si aj zakúpiť kazety, či dokonca magnetofónové kotúče s nahrávkami Plastikov, Extempore či Garáže.
V osemdesiatych rokoch sa CHVM stali kapelou v každom zmysle slova „kultovou”. Jej koncerty boli mimoriadnymi a slávnostnými udalosťami (o ich význame svedčila aj pravidelná a hojná účasť eštebákov), nahrávky sa šírili z kazeťáka na kazeťák a grafitová podoba názvu kapely na stenách bratislavských domov v jednom období početnosťou konkurovala dokonca aj Tublatanke. Neskôr bolo možné CHVM počuť a vidieť aj na slávnych koncertoch na Mladej Garde, na Slovrocku či na pražskom Rockfeste. Práve na Mladú Gardu si niekedy v roku 1985 priviedli Vážski muzikanti mladších kamarátov, ktorí si hovorili Bez ladu a skladu…
Chór vážskych muzikantov hral najprv jednoduchú trenčiansku verziu punku (veľkým vzorom boli The Stranglers), neskôr sa vydali do temnejších vôd, ich pesničky sa stávali komplikovanejšími. Členovia Chóru (za 30 rokov sa ich v ňom vystriedalo viac než 30) sa učili ovládať svoje nástroje za pochodu, či lepšie povedané na pódiu. Kapela nahrala okolo 25 albumov a odohrala stovky koncertov. Okolo nej vznikala a rástla trenčianska nezávislá scéna, ktorej najviditeľnejším ovocím je festival Pohoda.
Keď som počúval narodeninový koncert CHVM na Pohode, uvedomil som si, že táto kapela zreje podobne ako archívne víno. Ich hudba rokmi naberá obrovskú silu, podloženú poctivosťou a tvrdohlavou nekompromisnosťou. Vedia, o čom hrajú a spievajú, a hoci sú to veselí ľudia, myslia to stále smrteľne vážne.
Príbeh kapely prerozprával Ľuboš Dzúrik v knihe Chór vážskych muzikantov – cesta od boľševika k nezávislosti, ktorá nedávno vyšla v jej vlastnom vydavateľstve Fukkavica Records.
Všetko najlepšie k tridsiatym narodeninám, páni Muzikanti!
.časopis
9. august 2010
Skupina CHVM už funguje 40 rokov. Pri tejto príležitosti vydávajú nový album a pripravujú film CHVM 40 rokov v podzemí. Ak vieš, podpor ich. Ak nevieš o akú kapelu ide, prečítaj si, čo o nich napísal Juraj Kušnierik pred desiatimi rokmi.
Slobodní vážski muzikanti
JURAJ KUŠNIERIK
„Písal sa rok 1980. September. Vonku zúril socializmus a v pivnici vznikla kapela.” Tá kapela sa volala The We a neskôr sa premenovala na Chór vážskych muzikantov.
Štvrtok, 8. júl 2010. Začína sa štrnásty ročník festivalu Bažant Pohoda. O ôsmej večer vystúpi na veľké TESCO Stage osem mužov v stredných rokoch. Kým si ladia nástroje, Michal Kaščák, Peter Kaščák a Martin Beďatš zo skupiny Bez ladu a skladu vypustia z holubárskej klietky niekoľkých holubov, Branuško Jobus otvorí ventil potrubia a zároveň s ním aj festival. „Bez kapely, ktorá teraz vystúpi, by nevznikla skupina Bez ladu a skladu a bez nej by nevznikla Pohoda,” hovorí Michal Kaščák. Chór vážskych muzikantov (CHVM) začína hrať svoj narodeninový koncert.
Keď sa povie „underground,” väčšina z nás si predstaví českú scénu okolo Magora Jirousa a Plastikov. Underground však existoval aj na Slovensku, jeho centrom bol Trenčín a CHVM boli jeho kľúčovou kapelou. Založili ju v roku 1980 študenti Gymnázia Jurija Gagarina – schádzali sa každú stredu po štvrtej vyučovacej hodine – a svoj prvý koncert mali v telocvični na akcii Gympelfest. Blízky im bol punk, a to nielen ako hudobný štýl či módny trend, ale v prvom rade ako prístup k hudbe. „Do It Yourself čiže Urob si sám bolo našou zásadou,” hovorí mi o 30 rokov neskôr v bekstejdži Pohody zakladateľ a basgitarista CHVM Ľuboš Dzúrik. Na punku im vyhovovalo aj to, že sa pri ňom od hudobníkov neočakávali žiadne virtuózne výkony. Stačilo mať názor, vkus a – najmä na našej strane Železnej opony – aj odvahu a tvrdohlavosť. Keď chlapci zmaturovali a prišli do slovenského hlavného mesta na vysoké školy, objavili český „androš” a „novú vlnu so starým obsahom” (ako nekontrolovateľne bujnejúcu nezávislú scénu označili dobové komunistické médiá). Pamätné boli koncerty so Zónou A či Večery Jazzovej sekcie v bratislavskom klube Primaf, kde CHVM vystupovali napríklad s Mikulášom Chadimom a kde sa človek mohol dozvedieť, čo sa deje v Prahe a prípadne si aj zakúpiť kazety, či dokonca magnetofónové kotúče s nahrávkami Plastikov, Extempore či Garáže.
V osemdesiatych rokoch sa CHVM stali kapelou v každom zmysle slova „kultovou”. Jej koncerty boli mimoriadnymi a slávnostnými udalosťami (o ich význame svedčila aj pravidelná a hojná účasť eštebákov), nahrávky sa šírili z kazeťáka na kazeťák a grafitová podoba názvu kapely na stenách bratislavských domov v jednom období početnosťou konkurovala dokonca aj Tublatanke. Neskôr bolo možné CHVM počuť a vidieť aj na slávnych koncertoch na Mladej Garde, na Slovrocku či na pražskom Rockfeste. Práve na Mladú Gardu si niekedy v roku 1985 priviedli Vážski muzikanti mladších kamarátov, ktorí si hovorili Bez ladu a skladu…
Chór vážskych muzikantov hral najprv jednoduchú trenčiansku verziu punku (veľkým vzorom boli The Stranglers), neskôr sa vydali do temnejších vôd, ich pesničky sa stávali komplikovanejšími. Členovia Chóru (za 30 rokov sa ich v ňom vystriedalo viac než 30) sa učili ovládať svoje nástroje za pochodu, či lepšie povedané na pódiu. Kapela nahrala okolo 25 albumov a odohrala stovky koncertov. Okolo nej vznikala a rástla trenčianska nezávislá scéna, ktorej najviditeľnejším ovocím je festival Pohoda.
Keď som počúval narodeninový koncert CHVM na Pohode, uvedomil som si, že táto kapela zreje podobne ako archívne víno. Ich hudba rokmi naberá obrovskú silu, podloženú poctivosťou a tvrdohlavou nekompromisnosťou. Vedia, o čom hrajú a spievajú, a hoci sú to veselí ľudia, myslia to stále smrteľne vážne.
Príbeh kapely prerozprával Ľuboš Dzúrik v knihe Chór vážskych muzikantov – cesta od boľševika k nezávislosti, ktorá nedávno vyšla v jej vlastnom vydavateľstve Fukkavica Records.
Všetko najlepšie k tridsiatym narodeninám, páni Muzikanti!
.časopis
9. august 2010
Peter Kotrha, nezávislý filmár, rodák z Trenčína je absolvent magisterského štúdia Filmovej a televíznej fakulty VŠMU.
Pôsobí hlavne v oblasti dokumentárneho filmu,
externe spolupracuje s RTVS, viacerými postprodukčnými štúdiami, režisérmi a filmovými festivalmi.
Je predsedom občianskeho združenia DogDocs, zaoberajúcim sa tvorbou audiovizuálnych diel
a organizovaním filmových workshopov. Ako pedagóg vo sfére kinematografie a videa externe vyučuje na stredných umeleckých školách.
Od roku 2019 je členom Asociáce Slovenských Filmových Strihačov (ASFS).
Výber z tvorby:
2020 DUNAJ II., réžia: B. Molnár
2019 Puko a jeho rodina, dok. film o sysloch na Muráni, r. B. Molnár
2018 Prípad Kalmus, dokumentárny film o umelcovi a občianskom aktivistovi, ASFK, RTVS
2017 Kvety pre Európu, dok. film o rozvojovej kríze v africkej Keni, r. A. Hanuljak, RTVS
2017 Ťažká Duša, dok. film o rómskych piesňach, r. M. Šulík, ASFK, RTVS
2017 10 rokov lásky, dok. film o rodinách v Európe, r. A. Hanuljak, RTVS
2017 Budujeme Slovensko, dok. seriál, r. B. Beňová, produkcia Peter Kerekeš, RTVS
2015 Anton Srholec, dok. film, r.: A. Čermáková
2014 Paralelné Životy 6 dielny dok. seriál o tajnej polícii v 6 postkomunist. krajinách. r. A. Hanuljak, J. Šimko, RTVS
2014 Le Tour dokumentárna road-movie o ceste známeho slovenského paraolympionika M. Ligdu na Tour De France, r. D. Bustin
2013 Prečo sme tu, dok. film o medzinárodnej divadelnej skupine Studio Matejka, pôsobiacej na Instytute Grotowskom v poľskom Wroclavi
2013 Homo Ciris hraný film, réžia J. Mináriková,
2012 Zvonky šťastia, 70 min. dokumentárna hra, réžia Marek Šulík, Jana Bučka
2012 Kto z koho, experiment. film, r.: Z. Burianová, RTVS
2011 Pearadise, hraný film. réžia Anthony Nikolchev
2010 Chránené územie, dok. film o divadelnom turné Divadla z pasáže po USA, ASFK, RTVS
2007 Krucenie, dok. film o veštici a čarodejnici
2006 Ľudia takto utekali vždy, dok. film o samote (VSMU, LFD France
Ak môžete, podporte finančne náš film CHVM 40 . Je to len zopár peňazí pre Vás, ale veľká hodnota pre ĺudstvo…
Bez Vás to ťažko dokážeme dokončiť
Isto sa k vám potom dostanú produkty z dielne Fukkavica records
Ďakujeme
JURKO
Dnes by si mal narodeníny. Želám Ti všetko najlepšie nech si hocikde. Tvoje veľké srdce zanechalo v nás hlbokú stopu.
Jurko spomíname…
Slobodní vážski muzikanti
JURAJ KUŠNIERIK
„Písal sa rok 1980. September. Vonku zúril socializmus a v pivnici vznikla kapela.” Tá kapela sa volala The We a neskôr sa premenovala na Chór vážskych muzikantov.
Juraj Kušnierik;
Štvrtok, 8. júl 2010. Začína sa štrnásty ročník festivalu Bažant Pohoda. O ôsmej večer vystúpi na veľké TESCO Stage osem mužov v stredných rokoch. Kým si ladia nástroje, Michal Kaščák, Peter Kaščák a Martin Beďatš zo skupiny Bez ladu a skladu vypustia z holubárskej klietky niekoľkých holubov, Branuško Jobus otvorí ventil potrubia a zároveň s ním aj festival. „Bez kapely, ktorá teraz vystúpi, by nevznikla skupina Bez ladu a skladu a bez nej by nevznikla Pohoda,” hovorí Michal Kaščák. Chór vážskych muzikantov (CHVM) začína hrať svoj narodeninový koncert.
Keď sa povie „underground,” väčšina z nás si predstaví českú scénu okolo Magora Jirousa a Plastikov. Underground však existoval aj na Slovensku, jeho centrom bol Trenčín a CHVM boli jeho kľúčovou kapelou. Založili ju v roku 1980 študenti Gymnázia Jurija Gagarina – schádzali sa každú stredu po štvrtej vyučovacej hodine – a svoj prvý koncert mali v telocvični na akcii Gympelfest. Blízky im bol punk, a to nielen ako hudobný štýl či módny trend, ale v prvom rade ako prístup k hudbe. „Do It Yourself čiže Urob si sám bolo našou zásadou,” hovorí mi o 30 rokov neskôr v bekstejdži Pohody zakladateľ a basgitarista CHVM Ľuboš Dzúrik. Na punku im vyhovovalo aj to, že sa pri ňom od hudobníkov neočakávali žiadne virtuózne výkony. Stačilo mať názor, vkus a – najmä na našej strane Železnej opony – aj odvahu a tvrdohlavosť. Keď chlapci zmaturovali a prišli do slovenského hlavného mesta na vysoké školy, objavili český „androš” a „novú vlnu so starým obsahom” (ako nekontrolovateľne bujnejúcu nezávislú scénu označili dobové komunistické médiá). Pamätné boli koncerty so Zónou A či Večery Jazzovej sekcie v bratislavskom klube Primaf, kde CHVM vystupovali napríklad s Mikulášom Chadimom a kde sa človek mohol dozvedieť, čo sa deje v Prahe a prípadne si aj zakúpiť kazety, či dokonca magnetofónové kotúče s nahrávkami Plastikov, Extempore či Garáže.
V osemdesiatych rokoch sa CHVM stali kapelou v každom zmysle slova „kultovou”. Jej koncerty boli mimoriadnymi a slávnostnými udalosťami (o ich význame svedčila aj pravidelná a hojná účasť eštebákov), nahrávky sa šírili z kazeťáka na kazeťák a grafitová podoba názvu kapely na stenách bratislavských domov v jednom období početnosťou konkurovala dokonca aj Tublatanke. Neskôr bolo možné CHVM počuť a vidieť aj na slávnych koncertoch na Mladej Garde, na Slovrocku či na pražskom Rockfeste. Práve na Mladú Gardu si niekedy v roku 1985 priviedli Vážski muzikanti mladších kamarátov, ktorí si hovorili Bez ladu a skladu…
Chór vážskych muzikantov hral najprv jednoduchú trenčiansku verziu punku (veľkým vzorom boli The Stranglers), neskôr sa vydali do temnejších vôd, ich pesničky sa stávali komplikovanejšími. Členovia Chóru (za 30 rokov sa ich v ňom vystriedalo viac než 30) sa učili ovládať svoje nástroje za pochodu, či lepšie povedané na pódiu. Kapela nahrala okolo 25 albumov a odohrala stovky koncertov. Okolo nej vznikala a rástla trenčianska nezávislá scéna, ktorej najviditeľnejším ovocím je festival Pohoda.
Keď som počúval narodeninový koncert CHVM na Pohode, uvedomil som si, že táto kapela zreje podobne ako archívne víno. Ich hudba rokmi naberá obrovskú silu, podloženú poctivosťou a tvrdohlavou nekompromisnosťou. Vedia, o čom hrajú a spievajú, a hoci sú to veselí ľudia, myslia to stále smrteľne vážne.
Príbeh kapely prerozprával Ľuboš Dzúrik v knihe Chór vážskych muzikantov – cesta od boľševika k nezávislosti, ktorá nedávno vyšla v jej vlastnom vydavateľstve Fukkavica Records.
Všetko najlepšie k tridsiatym narodeninám, páni Muzikanti!
.časopis
9. august 2010
Na http://www.chvm.sk nové streamradio. Stačí zmadžgnūť ten trojuholník vedľa CHVM a už to frčī.
Nie že by som bol nejaký samožer, ale najskôr som to počúval preto lebo som bol zvedavý ako to funguje. V databáze rádia sú mp3 z celej tvorby kapely CHVM. Náhodný výber tých piesní, ktorých sú tam stovky má zrazu tak vtiahol do spomienok. Každá pieseň ktorá zaznela mi pripomínala miesta a komcerty ktoré sme s kapelou navštívili. Premietol sa mi 40 ročný život s kapelou CHVM. Od úplne prvého koncertu na Gympelrocku v 1981 cez všetky štúdia v Trenčíne, na pódiu v kine Hviezda, v bývalom kulturáku Ozeta Trenčín, štúdio v Hlohovci. Štúdio u Ivana Kuvika v Trenčíne. Ktorý stále chodil na kávu. Nahrávanie a komcerty v Primafe. 1983 až 1986. Nahrávanie a skladanie piesní na chate na Fukkavica u Rastovych rodičov v Trenčianskych Tepliciach , resp v katastri Omšenie. 1984 až 1988. Tam vznikla podstatná časť tvorby našej kapely. Tie nápady sme postupne prehrávali až do roku 2007. Niekedy sme záblūdili do ťažkých undergroundovych vôd a mestami až do nepočūvatelných zvukových experimentov inšpirovaných kapelou Plastic people of THE universe. Nahrávky z garáže v novembri 1989 počas manifestácie v Trenčíne sú plné emócií a toto je tam asi najväčší zvukový masaker ktorý môže odplašiť slabšie povahy. Ďalej nahrávky z koncertov na POHODE. Koncerty z rockových mikulášov,z 10, 20, 30 výročia CHVM. Piesne majú rôznu zvukovú kvalitu ktorá závisela od doby v ktorej vznikli. Piesne CHVM striedajú aj piesne spriatelenych trenčianskych kapiel ktoré bolí pod krídlami Fukkavica records. Bez ladu a skladu, ŠMOX, Captain slice. DKP, AJHLA, Ab NORMAL HOME made. Náhodný Wískit. VYDRAPENA BUZIRKA PUNK SYSTEM. Ďalej brnenske a pražské ķapely z 80 tých rokov. Jeste jsme se nedohodli, Už jsme doma, Dunaj, Pražský Výber, E ucho debil accord band. GARÁŽ a všeličo iné. Niekedy zaznie aj seriál relácií Trenčianske bublanie, rozhovory s muzikantmi a ich ķapelami. Pri písaní tohoto príspevku prave beží rozhovor s Mikolåš Chadimom a mnou. Znejú piesne od Inrou, Extempore band, Elektrobus, MCH BAND.
Tak keď sa vám chce ponoriť do hlbokého undergroundu a alternatívnej hudby tak si zapnite toto Fukkavica CHVM stream rádio.
Na http://www.chvm.sk nové streamradio. Stačí zmadžgnūť ten trojuholník vedľa CHVM a už to frčī.
Dnes testovacia prevádzka a od zsjtra už naplno. Zatiaľ len produkcie od Fukkavica records. Ďalej relácie Trenčianske bublanie a ďalej sa uvidí…
Na http://www.chvm.sk nové streamradio. Stačí zmadžgnūť ten trojuholník vedľa CHVM a už to frčī.
Dnes testovacia prevádzka a od zsjtra už naplno. Zatiaľ len produkcie od Fukkavica records. Ďalej relácie Trenčianske bublanie a ďalej sa uvidí…
Gggg
Album Velkoměsto od EXTEMPORE BAND je jeden z najzásadnejších albumov československej alternatívnej hudby.
19.decembra 1980 podvečer sa konal v Trenčíne v kulturáku na Dlhých honoch akýsi čudesný koncert. Ako šestnásť ročný chalan som stál vonku pod oknom. Muzika ma už vtedy bavila. Mal som vtedy všeličo napočúvané, Zeppelinov, Parplov,Floydov a aj punková vlna už u nás trochu vytŕčala rožky v podobe Clash, Sex Pistols,Stranglers . Ale to čo som tam vtedy počul, bolo niečo úplne iné, na čo som bol zvyknutý. Veľmi sa mi to páčilo. Neskôr som sa dozvedel že to bola kapela EXTEMPORE BAND a hrali projekt VELKOMESTO. Tej kapele vtedy šéfoval Mikoláš Chadima, pretože jej predchádzajúci kapelnik J.J.Neduha odišiel do exilu. Koncert v Trenčíne
vtedy usporiadali bratia KUKUČKOVCI. Za pár týždňov urputného zháňania sa mi podarilo
v roku 1981 dostať sa ku magnetofónovej kazete s nahrávkou albumu Velkoměsto od EXTEMPORE BAND. Bol to záznam koncertu z pražských jazzových dní. Tá hudba bola progresívna, vynikajúci Chadimov saxofón, veľmi zvláštna Ňoryho gitara, úchvatné texty ktoré nastavili zrkadlo šedivému socialistickému zriadeniu. Z tej kazety sa valila zmes štýlov,reggae, psychadelic alternatívy, punku. Miestami z toho vypadla len taká improvizovaná hluková kompozícia, ktorá na prvé počutie nemala hlavu ani pätu. Nespočetne krát som vtedy tú kazetu počúval a vlastne skoro všetky piesne z toho albumu sa pre mňa stali hitovkami. Pod tramvaji, Boty vzala, Ho vezou, Zabi ho, Závody ve skoku z
nuselského mostu, Každej se musí rozhodnout jestli napravo nebo nalevo, alebo punkový Libouchec. Skvelé boli aj covery, Havran od Jima Čerta alebo veselo prerobená pieseň od Katapultu A co děti, maji si kde hrát? s textom A co dědci, malí si kde hrát?,ktoré sme s obľubou hrávali v našej čerstvo založenej kapele CHVM. V roku 1984 sa nám cesty s Mikolášom Chadimom znovu pretli v bratislavskom klube Primaf na večeroch JAZZOVEJ SEKCE. Vtedy sme naživo videli nahrávanie koncertu na profesionálny kotúčový magnetofón REVOX. Podobne vznikla aj nahrávka pôvodného Veľkomesta. Po revolúcii tento album vyšiel na vinyle u firmy GLOBUS INTERNATIONAL
v roku 1991. Aj na tomto vinyle boli však použité pôvodné koncertné nahrávky kapely EXTEMPORE BAND.
Pôvodne snahy kapely nahrať ešte za totality štúdiovo tento album, zlyhali. Niekedy v roku 2014 sa stretávajú traja pôvodní členovia kapely EXTEMPORE BAND, Mikoláš Chadima, saxofón, gitara, spev, Jiŕí Ňory Radechovský, gitara, spev, Sláva Simon, bassgitara, spev. Znovu dávajú dohromady kapelu EXTEMPORE BAND, zatiaľ len ako koncertný projekt s názvom EXEXTEMPORE MEMBERS PLAYS THE CITY. Bývalých členov nahrádzajú „mladíci“ z Chadimových súčasných kapel MCH BAND a MCH TRIO,menovite Jiří Janďourek,klávesy, Jan Chaluš,, bicie, Ján Jirucha trombón. koncom roku 2017 konečne nahrávajú album Velkoměsto v štúdiu. V marci 2018 vychádza v Lábusovom vydavateľstve Gueriilla records. Album hneď po úvodných tónoch prekvapí vynikajúcim zvukom. Piesne sú oproti roku 1981 vylepšené a obohatené Janďurkovými klávesami a skvelým vynaliezavým Jiruchovým trombónom.Texty ani po 38 rokoch nestratili na aktuálnosti nakoľko problémy a témy na ktoré kapela poukazovala ešte za minulého režimu tu ešte stále pretrvávajú. Piesne neboli len nahraté podľa pôvodných aranžmánov ale niektoré boli pozmenené a vylepšené. Album bol konečne zakonzervovaný tak, ako si to zaslúži a baví ma ešte oveľa viac ako ten pôvodný z roku 1981.
Bohatý booklet obsahuje všetky texty piesní aj obšírne sprievodné slovo Mikoláša Chadimu.
Tento album patrí medzi zopár tých, ktoré zmenili moje
hudobné smerovanie na celý život.
KDE INDE ZAČAŤ, AKO NA SAMOM ZAČIATKU ?
#rastiemesGympelrockom
⚫ 1981 – telocvičňa na Gymnáziu J. A. Gagarina (dnešné Gymnázium Ľ. Štúra, Trenčín)
Vystúpili tu kapely: Faust, Tritol, Yellow Dodo And Company
⚫ Celú myšlienku zhmotnili a zorganizovali hlavne študenti z kapely Faust – Lipták, Obušek Vlasák, Drgoň, Olžbut, Činčal a pri organizácii sa k nim pridali aj ďalší členovia z kapely Yellow Dodo And Company (dnešné CHVM).
Existoval len jediný ručne vyrobený plagát na podporu tohto koncertu. Ten ani nakoniec nebol potrebný, pretože hlad po živej muzike v tej šedej dobe hlbokého socializmu bol taký veľký, že informácia o koncerte sa šírila ústnym podaním ako lavína.
Telocvičňa praskala vo švíkoch, ťažký vydýchaný vzduch, pot kvapkal zo stropu. Celý koncert otváral svojim škrekotom ešte úplne malý Miško Kaščák (zakladateľ festivalu Pohoda), ktorí tam bol na rukách ako divák so starším bratom, spevákom kapely Tritol. Kapely privádzali publikum do šialenstva.
Pedagogický dozor zastupoval v jednej osobe politický pracovník profesor Stano M. Ťažko sa mu jednému dalo „udržať na uzde“ viac ako päťsto rozbláznených fanúšikov. Miro Vlasak (člen kapely Faust) počas koncertu hrdinsky držal dvere a nechcel ho pustiť do telocvične. Pri koncerte Yellow Dodo And Company sa mu už kľučku nepodarilo udržať. Práve dohrali druhú skladbu a profesor vypol elektrický prúd.⚡️
Následne organizátorov obvinil z propagácie fašizmu. S fašizmom však kapely naozaj nemali nič spoločné a jeho predpoklad bol založený prioritne na ich výzore – čiernym oblekom, úzkym kravatám, bielym ponožkám a slnečným okuliarom. Spevák Mireček mal na rukách čierne kožené rukavice a bubeník Rasťo bol pomaľovaný ako Adam Ant. Luboš bol celý v žltom ako Yellow Dodo. Všetko bola však len otázka výzoru a trochu inému štýlu muziky na aký bol doteraz zvyknutý.
Na druhý deň ráno boli predvolaní do riaditeľne. Nakoľko boli už štvrtáci, riaditeľ oznámil, že nebudú pripustení k maturite. Do leta sa to ale ututlalo a nakoniec predsa zmaturovali.
V každom prípade tento koncert sa zapísal do histórie a Gympelrock tak odštartoval dlhoročnú dráhu výnimočných podujatí. ✨
~ fotografie z roku 1981 a kapely Yellow Dodo And Company a Dr.Faus ~
Blby tyzden – 6. mája 2020 17:30
Vo veku 73 rokov zomrel nemecký hudobník Florian Schneider. Bol zakladajúcim členom skupiny Kraftwerk, ktorá patrila k priekopníkom elektronickej hudby.
Chlapci
Zdanlivo sa v CHVM terazz nič nedeje. ALE opak je pravdou. Peter Kompiš urputne pracuje ma mixazi cd CHVM chliev. Dlho hľadal ten správny zvuk pre našu kapelu. Vďaka živým bicim to Všetko dostalo ten správny smrad. A nakoniec dunivý kovový zvuk bssy ala JJBURNELL tomu všetkému nasadilo cerešnicku so šľahačkou na vrch tej našej CHVM ackej torty. Som s tým veľmi spokojný a teším sa na celý album. Péter nasadil všetky sily do CHVM a momentálne SME sa vysrali na Modré auto. To vydáme možno o ROK. Rozhodol som sa že dve piesne s Mikolåš Chadima ktoré sú na modrom aute SME premiestnili do CHVM Chliev lebo krásne zapadajú do koncepcie CHVM. Aj tak tam hráme len my z CHVM a Mikolas.
Takže album CHLIEV bude mať nakonec luxusných 15 skladieb ktoré neustále počúvam a predstavujem si ich s týmto zvukom a moc sa na ne už teším kým uzru svetlo sveta. Moc mi už chýbate aj vy Plesnivi STARCI. A snáď sa PÉTER nahnevá keď sa s vami podelim o radosť z piesne Chliev. Aby sté malí predstavu ako to naozaj bude hrat
Pripravujeme USB kľúč s tvorbou ķapely CHVM pri príležitosti 40rokov fungovania ķapely. Súčasťou USB bude aj DVD záznam z Pohody 2010 ktorému predchádzala aj takáto historka
Logopédia
Rok 2010 bol významným medzníkom v našej kapele CHVM nakolko sme dovŕšili 30 rokov existencie a čakal nás veľký výročný koncert na Pohode. Miško Kaščák nám do daru kúpil kapelu Stranglers,ktorí sú našim celoživotným vzorom a s ktorou sme mali zahrať dvojkoncert v prvý deň festivalu. Bol to významný rok a zároveň prekliaty. Na jar 2010 sme sa totiž ocitli traja spoluhráči z kapely v nemocnici. Ivanovi klávesakovi operovali hrubé črevo, mal už vtedy umelý vývod a stolicu si nosil vo vrecku pod pazuchou. Vždy keď ho Rasťo viezol potom zo skúšky kapely z lazov, tak mu hovoril :“Ivan, ty sa nezapásavaj s tými pásmi, lebo prudko zabrzdím a ty sa mi tu v aute poserieš !“
Ivan to bral s rezervou. Rasťo si síce robil srandu, ale o pár dní ho začali trápiť hemoroidy, bol bledý ako stena,slabý ako mucha . Len s veľkými ťažkosťami sedel na bubenickej stoličke. Nechýbalo veľa aby nám aj on robil spoločnosť v špitáli.
Mireček,spevák mal v marci najprv ľahkú mozgovú príhodu v aute za volantom a havaroval. Po týždni už bol skoro v poriadku ale tesne pred prepustením domov ho mŕtvica priamo v špitáli trafila ešte raz a poriadne. Mireček bol celý ochrnutý,nerozprával. Na WC chodil do plienky, stratil pamäť, len sa pozeral do prázdna a na otázku či nás pozná sa mu rozligotali oči a priblblo sa usmieval. Žiadne optimistické vízie štyri mesiace pred veľkým koncertom. Zalarmovali sne všetky sily, zapojili známych kamarátov a vďaka nim Mireček dostával to najlepšie čo mu mohlo naše zdravotníctvo poskytnúť. Vysledky sa začali dostavovať. Každým dňom sa jeho stav zlepšoval. Začal hýbať rukou,potom nohou, neskôr oboma. Po dvoch týždňoch už sedel. Postupne opustil plienky a začal používať normálny hajzel. Začal sa učiť chodiť. Všetko začínalo byť fajn. Až na rozprávanie a pamäť. Dosť dôležité veci pre hlavného speváka kapely. Medzitým prijali do nemocnice mňa. Podstúpil som „lumbálku“ a diagnostikovali mi sklerózu multiplex. Samé skvelé správy. Mirečka medzitým prepustili z jednotky intenzívnej starostlivosti a obaja sme sa spolu stretli na neurológii.
Mireček sa dozvedel že som ubytovaný o dve izby ďalej a pomaličky ma denne asi 20x navštevoval. Najprv s doprovodom a potom už aj sám s barlami a aj bez nich. Denne ho navštevovala mladá logopedička. Na papieroch mu nosila všelijaké slovné spojenia. Napríklad „Polievková lyžica“. Mireček čítal :“Polievková železnica.“Alebo:“ Gramofónová platňa „,Mireček čítal :“Gramofónová pank „.Bolo to také smutno veselé ale začal som vidieť že slečnu logopedičku začína mať Mireček mierne na háku a oveľa viac počúval mňa ako vedúceho kapely . Pozoroval ako mi tečie a kvapká infúzia do žily a hovorím mu:“Mireček, rátaj tie kvapky! Stačí pomaly, každú piatu.“ On sa nadýchol a vychrlil jedným dychom :“Raz dva tri štyri päť šesť sedem osem deväť desať jedenásť dvanásť…. dvadsať dvadsaťjeden dvadsaťdva“. A zhlboka sa nadýchol lebo už ledva lapal dych. Toto už začalo vyzerať sľubne.. Obaja sne sa tešili a Mireček sa usmieval. Už nie priblblo ale normálne. Vedel som že na mňa dá a skúšal som mu dávať otázky z našej mladosti. Mal som výhodu oproti logopedičke že som vedel na čo sa ho mám opýtať. Raz som ho pred ňou vyskúšal: „Mireček,kto ťa učil nemčinu na Gymnáziu?“ Bez rozmýšľania vychrlil :“Konstantin Abibulajew“.Logopedička skoro odpadla. Sama mala problém vysloviť to meno. Vyzval som ho ďalej :“Zarecituj text našej piesne Hazardný hráč!“ Mireček to dal bez jedinej pauzy. Normálne sa rozprávať nevedel, ale texty si pamätal perfektne. On to ťahal z nejakého záložného pamäťového harddisku. Hurá sláva. Texty si pamätal a vedel ich hovoriť. Užili sme si v tom špitáli kopu srandy. Veľa našich rovesníkov doktorov sa o nás príkladne staralo za čo im ďakujeme. Mňa po týždni prepustili z nemocnice a Mirečka asi ešte po mesiaci. Do Pohody bolo ešte asi 6 týždňov. Našlapali sne ten program a mali pripravený aj záložný plán, keby Mireček zlyhal. Koncert bol skvelý, dojímavý. Veľa ľudí z tých 10000 čo sa boli na nás pozrieť vedelo o našom príbehu a držali nám palce,vedeli že sme kapela stojaca na drevenej nohe, ktorá sa môže kedykoľvek rozsypať.Tú Pohodu 2010 sne našim koncertom otvorili a niektorým slabším povahám vyletela slza od dojatia. Koncert dopadol na výbornú a dokonca klávesák Dave Greenfield zo Stranglers si spoločne s nami zahral pieseň Hazardný hráč a my na pódiu sme tiež boli dojatí. Na Mirečka sa bola pozrieť aj teta logopedička. V prvej rade stáli nastúpeni všetci naši najbližší a tiež nám držali palce. Všetkým im ďakujeme za podporu a aj vďaka nim sme to ustáli. Ten koncert bol jednoducho jedna veľká Pohoda.
Včera 3 mája nás nahle opustil vo veku 71 rokov klávesák skupiny Stranglers DAVE GREENFIELD na srdečné problémy a corona vírus. Bol pre našu kapelu CHVM celoživotným vzorom. Hudobný génius a naozaj nenahraditeľný klåvesak. Malí sme obrovskú česť hrať s Daveom na jednom pódiu na POHODE 2010 . Hosťoval v CHVM v piesní Hazardný hráč. Bol velmi skromný a milý človek, ako sme ho zažili v backstage. DAVE ďakujeme za všetko. Veľa si nás naučil. Nikdy nezabudneme
C. Tento víkend v sobotu aj nedeľu o 10 00 a 17 00 HODINKA S kapelou Karpatskė chrbåty na Fukkavica CHVM rádio
CHVM.sk
Tak počúvaj
Zdar Fukkavica !
Tento víkend v sobotu aj nedeľu o 10 00 a 17 00 HODINKA S kapelou Karpatskė chrbåty na Fukkavica CHVM rádio
CHVM.sk
Tak počúvaj
(ex)fUKKAVICI ZDAR !
AHOJ
Prosím ťa pomôžeš nåm zdieľať náš projekt STARLAB na vydanie albumu CHVM CHLIEV, dokončenie filmu CHVM 40 rokov v podzemí, vydanie USB kľúča s komplet tvorbou CHVM pri príležitosti 40 rokov skupiny Chor vazskych muzikantov?
https://www.startlab.sk/projekty/1364-chvm-40-rokov-v-podzemi/
Ak môžete, podporte finančne náš film CHVM 40 . Je to len zopár peňazí pre Vás, ale veľká hodnota pre ĺudstvo…
Bez Vás to ťažko dokážeme dokončiť
Isto sa k vám potom dostanú produkty z dielne Fukkavica records
Ďakujeme
Hosťom dnešnej relácie je hudobník, basgitarista, kontrabasista, multiinštrumentalista, programátor, folklorista, člen historických trenčianskych kapiel DKP, AJHĽA!,CAPTAIN SLICE, člen ľudovej hudby BREZINA, kontrabasista ľudovej hudby súboru TRENČAN, GYMNIK, GAJDOŠSKÉ ZDRUŽENIE – pán PETER KOPS. Od mikrofőnu Vás pozdravuje ĽUBOŠ CHVM a celú reláciu postrihal náš hosť PETER KOPS, ktorý momentálne vypomáha MOLONOVI so strihacími nožnicami.
bublanie_Kops.mp3
Naša Skupina CHVM už funguje 40 rokov. Pri tejto príležitosti vydávajú nový album a pripravujú film CHVM 40 rokov v podzemí. Ak vieš, podpor ich. Ak nevieš o akú kapelu ide, prečítaj si, čo o nich napísal Juraj Kušnierik pred desiatimi rokmi.
Slobodní vážski muzikanti
JURAJ KUŠNIERIK
„Písal sa rok 1980. September. Vonku zúril socializmus a v pivnici vznikla kapela.” Tá kapela sa volala The We a neskôr sa premenovala na Chór vážskych muzikantov.
Štvrtok, 8. júl 2010. Začína sa štrnásty ročník festivalu Bažant Pohoda. O ôsmej večer vystúpi na veľké TESCO Stage osem mužov v stredných rokoch. Kým si ladia nástroje, Michal Kaščák, Peter Kaščák a Martin Beďatš zo skupiny Bez ladu a skladu vypustia z holubárskej klietky niekoľkých holubov, Branuško Jobus otvorí ventil potrubia a zároveň s ním aj festival. „Bez kapely, ktorá teraz vystúpi, by nevznikla skupina Bez ladu a skladu a bez nej by nevznikla Pohoda,” hovorí Michal Kaščák. Chór vážskych muzikantov (CHVM) začína hrať svoj narodeninový koncert.
Keď sa povie „underground,” väčšina z nás si predstaví českú scénu okolo Magora Jirousa a Plastikov. Underground však existoval aj na Slovensku, jeho centrom bol Trenčín a CHVM boli jeho kľúčovou kapelou. Založili ju v roku 1980 študenti Gymnázia Jurija Gagarina – schádzali sa každú stredu po štvrtej vyučovacej hodine – a svoj prvý koncert mali v telocvični na akcii Gympelfest. Blízky im bol punk, a to nielen ako hudobný štýl či módny trend, ale v prvom rade ako prístup k hudbe. „Do It Yourself čiže Urob si sám bolo našou zásadou,” hovorí mi o 30 rokov neskôr v bekstejdži Pohody zakladateľ a basgitarista CHVM Ľuboš Dzúrik. Na punku im vyhovovalo aj to, že sa pri ňom od hudobníkov neočakávali žiadne virtuózne výkony. Stačilo mať názor, vkus a – najmä na našej strane Železnej opony – aj odvahu a tvrdohlavosť. Keď chlapci zmaturovali a prišli do slovenského hlavného mesta na vysoké školy, objavili český „androš” a „novú vlnu so starým obsahom” (ako nekontrolovateľne bujnejúcu nezávislú scénu označili dobové komunistické médiá). Pamätné boli koncerty so Zónou A či Večery Jazzovej sekcie v bratislavskom klube Primaf, kde CHVM vystupovali napríklad s Mikulášom Chadimom a kde sa človek mohol dozvedieť, čo sa deje v Prahe a prípadne si aj zakúpiť kazety, či dokonca magnetofónové kotúče s nahrávkami Plastikov, Extempore či Garáže.
V osemdesiatych rokoch sa CHVM stali kapelou v každom zmysle slova „kultovou”. Jej koncerty boli mimoriadnymi a slávnostnými udalosťami (o ich význame svedčila aj pravidelná a hojná účasť eštebákov), nahrávky sa šírili z kazeťáka na kazeťák a grafitová podoba názvu kapely na stenách bratislavských domov v jednom období početnosťou konkurovala dokonca aj Tublatanke. Neskôr bolo možné CHVM počuť a vidieť aj na slávnych koncertoch na Mladej Garde, na Slovrocku či na pražskom Rockfeste. Práve na Mladú Gardu si niekedy v roku 1985 priviedli Vážski muzikanti mladších kamarátov, ktorí si hovorili Bez ladu a skladu…
Chór vážskych muzikantov hral najprv jednoduchú trenčiansku verziu punku (veľkým vzorom boli The Stranglers), neskôr sa vydali do temnejších vôd, ich pesničky sa stávali komplikovanejšími. Členovia Chóru (za 30 rokov sa ich v ňom vystriedalo viac než 30) sa učili ovládať svoje nástroje za pochodu, či lepšie povedané na pódiu. Kapela nahrala okolo 25 albumov a odohrala stovky koncertov. Okolo nej vznikala a rástla trenčianska nezávislá scéna, ktorej najviditeľnejším ovocím je festival Pohoda.
Keď som počúval narodeninový koncert CHVM na Pohode, uvedomil som si, že táto kapela zreje podobne ako archívne víno. Ich hudba rokmi naberá obrovskú silu, podloženú poctivosťou a tvrdohlavou nekompromisnosťou. Vedia, o čom hrajú a spievajú, a hoci sú to veselí ľudia, myslia to stále smrteľne vážne.
Príbeh kapely prerozprával Ľuboš Dzúrik v knihe Chór vážskych muzikantov – cesta od boľševika k nezávislosti, ktorá nedávno vyšla v jej vlastnom vydavateľstve Fukkavica Records.
Všetko najlepšie k tridsiatym narodeninám, páni Muzikanti!
.časopis
9. august 2010
https://www.startlab.sk/projekty/1364-chvm-40-rokov-v-podzemi
Skupina CHVM už funguje 40 rokov. Pri tejto príležitosti vydávajú nový album a pripravujú film CHVM 40 rokov v podzemí. Ak vieš, podpor ich. Ak nevieš o akú kapelu ide, prečítaj si, čo o nich napísal Juraj Kušnierik pred desiatimi rokmi.
Slobodní vážski muzikanti
JURAJ KUŠNIERIK
„Písal sa rok 1980. September. Vonku zúril socializmus a v pivnici vznikla kapela.” Tá kapela sa volala The We a neskôr sa premenovala na Chór vážskych muzikantov.
Štvrtok, 8. júl 2010. Začína sa štrnásty ročník festivalu Bažant Pohoda. O ôsmej večer vystúpi na veľké TESCO Stage osem mužov v stredných rokoch. Kým si ladia nástroje, Michal Kaščák, Peter Kaščák a Martin Beďatš zo skupiny Bez ladu a skladu vypustia z holubárskej klietky niekoľkých holubov, Branuško Jobus otvorí ventil potrubia a zároveň s ním aj festival. „Bez kapely, ktorá teraz vystúpi, by nevznikla skupina Bez ladu a skladu a bez nej by nevznikla Pohoda,” hovorí Michal Kaščák. Chór vážskych muzikantov (CHVM) začína hrať svoj narodeninový koncert.
Keď sa povie „underground,” väčšina z nás si predstaví českú scénu okolo Magora Jirousa a Plastikov. Underground však existoval aj na Slovensku, jeho centrom bol Trenčín a CHVM boli jeho kľúčovou kapelou. Založili ju v roku 1980 študenti Gymnázia Jurija Gagarina – schádzali sa každú stredu po štvrtej vyučovacej hodine – a svoj prvý koncert mali v telocvični na akcii Gympelfest. Blízky im bol punk, a to nielen ako hudobný štýl či módny trend, ale v prvom rade ako prístup k hudbe. „Do It Yourself čiže Urob si sám bolo našou zásadou,” hovorí mi o 30 rokov neskôr v bekstejdži Pohody zakladateľ a basgitarista CHVM Ľuboš Dzúrik. Na punku im vyhovovalo aj to, že sa pri ňom od hudobníkov neočakávali žiadne virtuózne výkony. Stačilo mať názor, vkus a – najmä na našej strane Železnej opony – aj odvahu a tvrdohlavosť. Keď chlapci zmaturovali a prišli do slovenského hlavného mesta na vysoké školy, objavili český „androš” a „novú vlnu so starým obsahom” (ako nekontrolovateľne bujnejúcu nezávislú scénu označili dobové komunistické médiá). Pamätné boli koncerty so Zónou A či Večery Jazzovej sekcie v bratislavskom klube Primaf, kde CHVM vystupovali napríklad s Mikulášom Chadimom a kde sa človek mohol dozvedieť, čo sa deje v Prahe a prípadne si aj zakúpiť kazety, či dokonca magnetofónové kotúče s nahrávkami Plastikov, Extempore či Garáže.
V osemdesiatych rokoch sa CHVM stali kapelou v každom zmysle slova „kultovou”. Jej koncerty boli mimoriadnymi a slávnostnými udalosťami (o ich význame svedčila aj pravidelná a hojná účasť eštebákov), nahrávky sa šírili z kazeťáka na kazeťák a grafitová podoba názvu kapely na stenách bratislavských domov v jednom období početnosťou konkurovala dokonca aj Tublatanke. Neskôr bolo možné CHVM počuť a vidieť aj na slávnych koncertoch na Mladej Garde, na Slovrocku či na pražskom Rockfeste. Práve na Mladú Gardu si niekedy v roku 1985 priviedli Vážski muzikanti mladších kamarátov, ktorí si hovorili Bez ladu a skladu…
Chór vážskych muzikantov hral najprv jednoduchú trenčiansku verziu punku (veľkým vzorom boli The Stranglers), neskôr sa vydali do temnejších vôd, ich pesničky sa stávali komplikovanejšími. Členovia Chóru (za 30 rokov sa ich v ňom vystriedalo viac než 30) sa učili ovládať svoje nástroje za pochodu, či lepšie povedané na pódiu. Kapela nahrala okolo 25 albumov a odohrala stovky koncertov. Okolo nej vznikala a rástla trenčianska nezávislá scéna, ktorej najviditeľnejším ovocím je festival Pohoda.
Keď som počúval narodeninový koncert CHVM na Pohode, uvedomil som si, že táto kapela zreje podobne ako archívne víno. Ich hudba rokmi naberá obrovskú silu, podloženú poctivosťou a tvrdohlavou nekompromisnosťou. Vedia, o čom hrajú a spievajú, a hoci sú to veselí ľudia, myslia to stále smrteľne vážne.
Príbeh kapely prerozprával Ľuboš Dzúrik v knihe Chór vážskych muzikantov – cesta od boľševika k nezávislosti, ktorá nedávno vyšla v jej vlastnom vydavateľstve Fukkavica Records.
Všetko najlepšie k tridsiatym narodeninám, páni Muzikanti!
.časopis
9. august 2010
https://www.startlab.sk/projekty/1364-chvm-40-rokov-v-podzemi
CHVM má 40 rokov
Peter Kotrha dokončuje film s názvom CHVM 40 rokov v podzemí.
Môžete ho podporiť tu:
…
https://www.startlab.sk/projekty/1364-chvm-40-rokov-v-podzemi/
Peter Kotrha
Peter Kotrha, nezávislý filmár, rodák z Trenčína je absolvent magisterského štúdia Filmovej a televíznej fakulty VŠMU.
Pôsobí hlavne v oblasti dokumentárneho filmu,
externe spolupracuje s RTVS, viacerými postprodukčnými štúdiami, režisérmi a filmovými festivalmi.
Je predsedom občianskeho združenia DogDocs, zaoberajúcim sa tvorbou audiovizuálnych diel
a organizovaním filmových workshopov. Ako pedagóg vo sfére kinematografie a videa externe vyučuje na stredných umeleckých školách.
Od roku 2019 je členom Asociáce Slovenských Filmových Strihačov (ASFS).
Výber z tvorby:
2020 DUNAJ II., réžia: B. Molnár
2019 Puko a jeho rodina, dok. film o sysloch na Muráni, r. B. Molnár
2018 Prípad Kalmus, dokumentárny film o umelcovi a občianskom aktivistovi, ASFK, RTVS
2017 Kvety pre Európu, dok. film o rozvojovej kríze v africkej Keni, r. A. Hanuljak, RTVS
2017 Ťažká Duša, dok. film o rómskych piesňach, r. M. Šulík, ASFK, RTVS
2017 10 rokov lásky, dok. film o rodinách v Európe, r. A. Hanuljak, RTVS
2017 Budujeme Slovensko, dok. seriál, r. B. Beňová, produkcia Peter Kerekeš, RTVS
2015 Anton Srholec, dok. film, r.: A. Čermáková
2014 Paralelné Životy 6 dielny dok. seriál o tajnej polícii v 6 postkomunist. krajinách. r. A. Hanuljak, J. Šimko, RTVS
2014 Le Tour dokumentárna road-movie o ceste známeho slovenského paraolympionika M. Ligdu na Tour De France, r. D. Bustin
2013 Prečo sme tu, dok. film o medzinárodnej divadelnej skupine Studio Matejka, pôsobiacej na Instytute Grotowskom v poľskom Wroclavi
2013 Homo Ciris hraný film, réžia J. Mináriková,
2012 Zvonky šťastia, 70 min. dokumentárna hra, réžia Marek Šulík, Jana Bučka
2012 Kto z koho, experiment. film, r.: Z. Burianová, RTVS
2011 Pearadise, hraný film. réžia Anthony Nikolchev
2010 Chránené územie, dok. film o divadelnom turné Divadla z pasáže po USA, ASFK, RTVS
2007 Krucenie, dok. film o veštici a čarodejnici
2006 Ľudia takto utekali vždy, dok. film o samote (VSMU, LFD France
USB booklet vytlaceny
Pekné to je
Naozaj
https://www.startlab.sk/projekty/1364-chvm-40-rokov-v-podzemi/
Ak môžete, podporte finančne náš film CHVM 40 . Je to len zopár peňazí pre Vás, ale veľká hodnota pre ĺudstvo…
Bez Vás to ťažko dokážeme dokončiť
Isto sa k vám potom dostanú produkty z dielne Fukkavica records
Ďakujeme
FILM
PROSÍM podporte náš projekt
https://www.startlab.sk/projekty/1364-chvm-40-rokov-v-podzemi/
https://www.startlab.sk/projekty/1364-chvm-40-rokov-v-podzemi/
JURKO
Dnes by si mal narodeníny. Želám Ti všetko najlepšie nech si hocikde. Tvoje veľké srdce zanechalo v nás hlbokú stopu.
Jurko spomíname…
Slobodní vážski muzikanti
JURAJ KUŠNIERIK
„Písal sa rok 1980. September. Vonku zúril socializmus a v pivnici vznikla kapela.” Tá kapela sa volala The We a neskôr sa premenovala na Chór vážskych muzikantov.
Juraj Kušnierik;
Štvrtok, 8. júl 2010. Začína sa štrnásty ročník festivalu Bažant Pohoda. O ôsmej večer vystúpi na veľké TESCO Stage osem mužov v stredných rokoch. Kým si ladia nástroje, Michal Kaščák, Peter Kaščák a Martin Beďatš zo skupiny Bez ladu a skladu vypustia z holubárskej klietky niekoľkých holubov, Branuško Jobus otvorí ventil potrubia a zároveň s ním aj festival. „Bez kapely, ktorá teraz vystúpi, by nevznikla skupina Bez ladu a skladu a bez nej by nevznikla Pohoda,” hovorí Michal Kaščák. Chór vážskych muzikantov (CHVM) začína hrať svoj narodeninový koncert.
Keď sa povie „underground,” väčšina z nás si predstaví českú scénu okolo Magora Jirousa a Plastikov. Underground však existoval aj na Slovensku, jeho centrom bol Trenčín a CHVM boli jeho kľúčovou kapelou. Založili ju v roku 1980 študenti Gymnázia Jurija Gagarina – schádzali sa každú stredu po štvrtej vyučovacej hodine – a svoj prvý koncert mali v telocvični na akcii Gympelfest. Blízky im bol punk, a to nielen ako hudobný štýl či módny trend, ale v prvom rade ako prístup k hudbe. „Do It Yourself čiže Urob si sám bolo našou zásadou,” hovorí mi o 30 rokov neskôr v bekstejdži Pohody zakladateľ a basgitarista CHVM Ľuboš Dzúrik. Na punku im vyhovovalo aj to, že sa pri ňom od hudobníkov neočakávali žiadne virtuózne výkony. Stačilo mať názor, vkus a – najmä na našej strane Železnej opony – aj odvahu a tvrdohlavosť. Keď chlapci zmaturovali a prišli do slovenského hlavného mesta na vysoké školy, objavili český „androš” a „novú vlnu so starým obsahom” (ako nekontrolovateľne bujnejúcu nezávislú scénu označili dobové komunistické médiá). Pamätné boli koncerty so Zónou A či Večery Jazzovej sekcie v bratislavskom klube Primaf, kde CHVM vystupovali napríklad s Mikulášom Chadimom a kde sa človek mohol dozvedieť, čo sa deje v Prahe a prípadne si aj zakúpiť kazety, či dokonca magnetofónové kotúče s nahrávkami Plastikov, Extempore či Garáže.
V osemdesiatych rokoch sa CHVM stali kapelou v každom zmysle slova „kultovou”. Jej koncerty boli mimoriadnymi a slávnostnými udalosťami (o ich význame svedčila aj pravidelná a hojná účasť eštebákov), nahrávky sa šírili z kazeťáka na kazeťák a grafitová podoba názvu kapely na stenách bratislavských domov v jednom období početnosťou konkurovala dokonca aj Tublatanke. Neskôr bolo možné CHVM počuť a vidieť aj na slávnych koncertoch na Mladej Garde, na Slovrocku či na pražskom Rockfeste. Práve na Mladú Gardu si niekedy v roku 1985 priviedli Vážski muzikanti mladších kamarátov, ktorí si hovorili Bez ladu a skladu…
Chór vážskych muzikantov hral najprv jednoduchú trenčiansku verziu punku (veľkým vzorom boli The Stranglers), neskôr sa vydali do temnejších vôd, ich pesničky sa stávali komplikovanejšími. Členovia Chóru (za 30 rokov sa ich v ňom vystriedalo viac než 30) sa učili ovládať svoje nástroje za pochodu, či lepšie povedané na pódiu. Kapela nahrala okolo 25 albumov a odohrala stovky koncertov. Okolo nej vznikala a rástla trenčianska nezávislá scéna, ktorej najviditeľnejším ovocím je festival Pohoda.
Keď som počúval narodeninový koncert CHVM na Pohode, uvedomil som si, že táto kapela zreje podobne ako archívne víno. Ich hudba rokmi naberá obrovskú silu, podloženú poctivosťou a tvrdohlavou nekompromisnosťou. Vedia, o čom hrajú a spievajú, a hoci sú to veselí ľudia, myslia to stále smrteľne vážne.
Príbeh kapely prerozprával Ľuboš Dzúrik v knihe Chór vážskych muzikantov – cesta od boľševika k nezávislosti, ktorá nedávno vyšla v jej vlastnom vydavateľstve Fukkavica Records.
Všetko najlepšie k tridsiatym narodeninám, páni Muzikanti!
.časopis
9. august 2010
Na http://www.chvm.sk nové streamradio. Stačí zmadžgnūť ten trojuholník vedľa CHVM a už to frčī.
Nie že by som bol nejaký samožer, ale najskôr som to počúval preto lebo som bol zvedavý ako to funguje. V databáze rádia sú mp3 z celej tvorby kapely CHVM. Náhodný výber tých piesní, ktorých sú tam stovky má zrazu tak vtiahol do spomienok. Každá pieseň ktorá zaznela mi pripomínala miesta a komcerty ktoré sme s kapelou navštívili. Premietol sa mi 40 ročný život s kapelou CHVM. Od úplne prvého koncertu na Gympelrocku v 1981 cez všetky štúdia v Trenčíne, na pódiu v kine Hviezda, v bývalom kulturáku Ozeta Trenčín, štúdio v Hlohovci. Štúdio u Ivana Kuvika v Trenčíne. Ktorý stále chodil na kávu. Nahrávanie a komcerty v Primafe. 1983 až 1986. Nahrávanie a skladanie piesní na chate na Fukkavica u Rastovych rodičov v Trenčianskych Tepliciach , resp v katastri Omšenie. 1984 až 1988. Tam vznikla podstatná časť tvorby našej kapely. Tie nápady sme postupne prehrávali až do roku 2007. Niekedy sme záblūdili do ťažkých undergroundovych vôd a mestami až do nepočūvatelných zvukových experimentov inšpirovaných kapelou Plastic people of THE universe. Nahrávky z garáže v novembri 1989 počas manifestácie v Trenčíne sú plné emócií a toto je tam asi najväčší zvukový masaker ktorý môže odplašiť slabšie povahy. Ďalej nahrávky z koncertov na POHODE. Koncerty z rockových mikulášov,z 10, 20, 30 výročia CHVM. Piesne majú rôznu zvukovú kvalitu ktorá závisela od doby v ktorej vznikli. Piesne CHVM striedajú aj piesne spriatelenych trenčianskych kapiel ktoré bolí pod krídlami Fukkavica records. Bez ladu a skladu, ŠMOX, Captain slice. DKP, AJHLA, Ab NORMAL HOME made. Náhodný Wískit. VYDRAPENA BUZIRKA PUNK SYSTEM. Ďalej brnenske a pražské ķapely z 80 tých rokov. Jeste jsme se nedohodli, Už jsme doma, Dunaj, Pražský Výber, E ucho debil accord band. GARÁŽ a všeličo iné. Niekedy zaznie aj seriál relácií Trenčianske bublanie, rozhovory s muzikantmi a ich ķapelami. Pri písaní tohoto príspevku prave beží rozhovor s Mikolåš Chadimom a mnou. Znejú piesne od Inrou, Extempore band, Elektrobus, MCH BAND.
Tak keď sa vám chce ponoriť do hlbokého undergroundu a alternatívnej hudby tak si zapnite toto Fukkavica CHVM stream rádio.
Fúha, budú aj živé vstupy?
Zdraví Berlín!
JE to možné
… haló haló
Na http://www.chvm.sk nové streamradio. Stačí zmadžgnūť ten trojuholník vedľa CHVM a už to frčī.
Dnes testovacia prevádzka a od zsjtra už naplno. Zatiaľ len produkcie od Fukkavica records. Ďalej relácie Trenčianske bublanie a ďalej sa uvidí…
Na http://www.chvm.sk nové streamradio. Stačí zmadžgnūť ten trojuholník vedľa CHVM a už to frčī.
Dnes testovacia prevádzka a od zsjtra už naplno. Zatiaľ len produkcie od Fukkavica records. Ďalej relácie Trenčianske bublanie a ďalej sa uvidí…
Gggg
Album Velkoměsto od EXTEMPORE BAND je jeden z najzásadnejších albumov československej alternatívnej hudby.
19.decembra 1980 podvečer sa konal v Trenčíne v kulturáku na Dlhých honoch akýsi čudesný koncert. Ako šestnásť ročný chalan som stál vonku pod oknom. Muzika ma už vtedy bavila. Mal som vtedy všeličo napočúvané, Zeppelinov, Parplov,Floydov a aj punková vlna už u nás trochu vytŕčala rožky v podobe Clash, Sex Pistols,Stranglers . Ale to čo som tam vtedy počul, bolo niečo úplne iné, na čo som bol zvyknutý. Veľmi sa mi to páčilo. Neskôr som sa dozvedel že to bola kapela EXTEMPORE BAND a hrali projekt VELKOMESTO. Tej kapele vtedy šéfoval Mikoláš Chadima, pretože jej predchádzajúci kapelnik J.J.Neduha odišiel do exilu. Koncert v Trenčíne
vtedy usporiadali bratia KUKUČKOVCI. Za pár týždňov urputného zháňania sa mi podarilo
v roku 1981 dostať sa ku magnetofónovej kazete s nahrávkou albumu Velkoměsto od EXTEMPORE BAND. Bol to záznam koncertu z pražských jazzových dní. Tá hudba bola progresívna, vynikajúci Chadimov saxofón, veľmi zvláštna Ňoryho gitara, úchvatné texty ktoré nastavili zrkadlo šedivému socialistickému zriadeniu. Z tej kazety sa valila zmes štýlov,reggae, psychadelic alternatívy, punku. Miestami z toho vypadla len taká improvizovaná hluková kompozícia, ktorá na prvé počutie nemala hlavu ani pätu. Nespočetne krát som vtedy tú kazetu počúval a vlastne skoro všetky piesne z toho albumu sa pre mňa stali hitovkami. Pod tramvaji, Boty vzala, Ho vezou, Zabi ho, Závody ve skoku z
nuselského mostu, Každej se musí rozhodnout jestli napravo nebo nalevo, alebo punkový Libouchec. Skvelé boli aj covery, Havran od Jima Čerta alebo veselo prerobená pieseň od Katapultu A co děti, maji si kde hrát? s textom A co dědci, malí si kde hrát?,ktoré sme s obľubou hrávali v našej čerstvo založenej kapele CHVM. V roku 1984 sa nám cesty s Mikolášom Chadimom znovu pretli v bratislavskom klube Primaf na večeroch JAZZOVEJ SEKCE. Vtedy sme naživo videli nahrávanie koncertu na profesionálny kotúčový magnetofón REVOX. Podobne vznikla aj nahrávka pôvodného Veľkomesta. Po revolúcii tento album vyšiel na vinyle u firmy GLOBUS INTERNATIONAL
v roku 1991. Aj na tomto vinyle boli však použité pôvodné koncertné nahrávky kapely EXTEMPORE BAND.
Pôvodne snahy kapely nahrať ešte za totality štúdiovo tento album, zlyhali. Niekedy v roku 2014 sa stretávajú traja pôvodní členovia kapely EXTEMPORE BAND, Mikoláš Chadima, saxofón, gitara, spev, Jiŕí Ňory Radechovský, gitara, spev, Sláva Simon, bassgitara, spev. Znovu dávajú dohromady kapelu EXTEMPORE BAND, zatiaľ len ako koncertný projekt s názvom EXEXTEMPORE MEMBERS PLAYS THE CITY. Bývalých členov nahrádzajú „mladíci“ z Chadimových súčasných kapel MCH BAND a MCH TRIO,menovite Jiří Janďourek,klávesy, Jan Chaluš,, bicie, Ján Jirucha trombón. koncom roku 2017 konečne nahrávajú album Velkoměsto v štúdiu. V marci 2018 vychádza v Lábusovom vydavateľstve Gueriilla records. Album hneď po úvodných tónoch prekvapí vynikajúcim zvukom. Piesne sú oproti roku 1981 vylepšené a obohatené Janďurkovými klávesami a skvelým vynaliezavým Jiruchovým trombónom.Texty ani po 38 rokoch nestratili na aktuálnosti nakoľko problémy a témy na ktoré kapela poukazovala ešte za minulého režimu tu ešte stále pretrvávajú. Piesne neboli len nahraté podľa pôvodných aranžmánov ale niektoré boli pozmenené a vylepšené. Album bol konečne zakonzervovaný tak, ako si to zaslúži a baví ma ešte oveľa viac ako ten pôvodný z roku 1981.
Bohatý booklet obsahuje všetky texty piesní aj obšírne sprievodné slovo Mikoláša Chadimu.
Tento album patrí medzi zopár tých, ktoré zmenili moje
hudobné smerovanie na celý život.
Rucha
Kórona
Underground na parkovisku
Ruška
KDE INDE ZAČAŤ, AKO NA SAMOM ZAČIATKU ?
#rastiemesGympelrockom
⚫ 1981 – telocvičňa na Gymnáziu J. A. Gagarina (dnešné Gymnázium Ľ. Štúra, Trenčín)
Vystúpili tu kapely: Faust, Tritol, Yellow Dodo And Company
⚫ Celú myšlienku zhmotnili a zorganizovali hlavne študenti z kapely Faust – Lipták, Obušek Vlasák, Drgoň, Olžbut, Činčal a pri organizácii sa k nim pridali aj ďalší členovia z kapely Yellow Dodo And Company (dnešné CHVM).
Existoval len jediný ručne vyrobený plagát na podporu tohto koncertu. Ten ani nakoniec nebol potrebný, pretože hlad po živej muzike v tej šedej dobe hlbokého socializmu bol taký veľký, že informácia o koncerte sa šírila ústnym podaním ako lavína.
Telocvičňa praskala vo švíkoch, ťažký vydýchaný vzduch, pot kvapkal zo stropu. Celý koncert otváral svojim škrekotom ešte úplne malý Miško Kaščák (zakladateľ festivalu Pohoda), ktorí tam bol na rukách ako divák so starším bratom, spevákom kapely Tritol. Kapely privádzali publikum do šialenstva.
Pedagogický dozor zastupoval v jednej osobe politický pracovník profesor Stano M. Ťažko sa mu jednému dalo „udržať na uzde“ viac ako päťsto rozbláznených fanúšikov. Miro Vlasak (člen kapely Faust) počas koncertu hrdinsky držal dvere a nechcel ho pustiť do telocvične. Pri koncerte Yellow Dodo And Company sa mu už kľučku nepodarilo udržať. Práve dohrali druhú skladbu a profesor vypol elektrický prúd.⚡️
Následne organizátorov obvinil z propagácie fašizmu. S fašizmom však kapely naozaj nemali nič spoločné a jeho predpoklad bol založený prioritne na ich výzore – čiernym oblekom, úzkym kravatám, bielym ponožkám a slnečným okuliarom. Spevák Mireček mal na rukách čierne kožené rukavice a bubeník Rasťo bol pomaľovaný ako Adam Ant. Luboš bol celý v žltom ako Yellow Dodo. Všetko bola však len otázka výzoru a trochu inému štýlu muziky na aký bol doteraz zvyknutý.
Na druhý deň ráno boli predvolaní do riaditeľne. Nakoľko boli už štvrtáci, riaditeľ oznámil, že nebudú pripustení k maturite. Do leta sa to ale ututlalo a nakoniec predsa zmaturovali.
V každom prípade tento koncert sa zapísal do histórie a Gympelrock tak odštartoval dlhoročnú dráhu výnimočných podujatí. ✨
~ fotografie z roku 1981 a kapely Yellow Dodo And Company a Dr.Faus ~
https://m.youtube.com/watch?feature=youtu.be&v=7jqm_TImZ7w
DAVE GREENFIELD zo Stranglers hral pred Stranglers aj v takejto kapele
CHVM Fuga Bratislava 2019
Blby tyzden – 6. mája 2020 17:30
Vo veku 73 rokov zomrel nemecký hudobník Florian Schneider. Bol zakladajúcim členom skupiny Kraftwerk, ktorá patrila k priekopníkom elektronickej hudby.
Chlapci
Zdanlivo sa v CHVM terazz nič nedeje. ALE opak je pravdou. Peter Kompiš urputne pracuje ma mixazi cd CHVM chliev. Dlho hľadal ten správny zvuk pre našu kapelu. Vďaka živým bicim to Všetko dostalo ten správny smrad. A nakoniec dunivý kovový zvuk bssy ala JJBURNELL tomu všetkému nasadilo cerešnicku so šľahačkou na vrch tej našej CHVM ackej torty. Som s tým veľmi spokojný a teším sa na celý album. Péter nasadil všetky sily do CHVM a momentálne SME sa vysrali na Modré auto. To vydáme možno o ROK. Rozhodol som sa že dve piesne s Mikolåš Chadima ktoré sú na modrom aute SME premiestnili do CHVM Chliev lebo krásne zapadajú do koncepcie CHVM. Aj tak tam hráme len my z CHVM a Mikolas.
Takže album CHLIEV bude mať nakonec luxusných 15 skladieb ktoré neustále počúvam a predstavujem si ich s týmto zvukom a moc sa na ne už teším kým uzru svetlo sveta. Moc mi už chýbate aj vy Plesnivi STARCI. A snáď sa PÉTER nahnevá keď sa s vami podelim o radosť z piesne Chliev. Aby sté malí predstavu ako to naozaj bude hrat
Pripravujeme USB kľúč s tvorbou ķapely CHVM pri príležitosti 40rokov fungovania ķapely. Súčasťou USB bude aj DVD záznam z Pohody 2010 ktorému predchádzala aj takáto historka
Logopédia
Rok 2010 bol významným medzníkom v našej kapele CHVM nakolko sme dovŕšili 30 rokov existencie a čakal nás veľký výročný koncert na Pohode. Miško Kaščák nám do daru kúpil kapelu Stranglers,ktorí sú našim celoživotným vzorom a s ktorou sme mali zahrať dvojkoncert v prvý deň festivalu. Bol to významný rok a zároveň prekliaty. Na jar 2010 sme sa totiž ocitli traja spoluhráči z kapely v nemocnici. Ivanovi klávesakovi operovali hrubé črevo, mal už vtedy umelý vývod a stolicu si nosil vo vrecku pod pazuchou. Vždy keď ho Rasťo viezol potom zo skúšky kapely z lazov, tak mu hovoril :“Ivan, ty sa nezapásavaj s tými pásmi, lebo prudko zabrzdím a ty sa mi tu v aute poserieš !“
Ivan to bral s rezervou. Rasťo si síce robil srandu, ale o pár dní ho začali trápiť hemoroidy, bol bledý ako stena,slabý ako mucha . Len s veľkými ťažkosťami sedel na bubenickej stoličke. Nechýbalo veľa aby nám aj on robil spoločnosť v špitáli.
Mireček,spevák mal v marci najprv ľahkú mozgovú príhodu v aute za volantom a havaroval. Po týždni už bol skoro v poriadku ale tesne pred prepustením domov ho mŕtvica priamo v špitáli trafila ešte raz a poriadne. Mireček bol celý ochrnutý,nerozprával. Na WC chodil do plienky, stratil pamäť, len sa pozeral do prázdna a na otázku či nás pozná sa mu rozligotali oči a priblblo sa usmieval. Žiadne optimistické vízie štyri mesiace pred veľkým koncertom. Zalarmovali sne všetky sily, zapojili známych kamarátov a vďaka nim Mireček dostával to najlepšie čo mu mohlo naše zdravotníctvo poskytnúť. Vysledky sa začali dostavovať. Každým dňom sa jeho stav zlepšoval. Začal hýbať rukou,potom nohou, neskôr oboma. Po dvoch týždňoch už sedel. Postupne opustil plienky a začal používať normálny hajzel. Začal sa učiť chodiť. Všetko začínalo byť fajn. Až na rozprávanie a pamäť. Dosť dôležité veci pre hlavného speváka kapely. Medzitým prijali do nemocnice mňa. Podstúpil som „lumbálku“ a diagnostikovali mi sklerózu multiplex. Samé skvelé správy. Mirečka medzitým prepustili z jednotky intenzívnej starostlivosti a obaja sme sa spolu stretli na neurológii.
Mireček sa dozvedel že som ubytovaný o dve izby ďalej a pomaličky ma denne asi 20x navštevoval. Najprv s doprovodom a potom už aj sám s barlami a aj bez nich. Denne ho navštevovala mladá logopedička. Na papieroch mu nosila všelijaké slovné spojenia. Napríklad „Polievková lyžica“. Mireček čítal :“Polievková železnica.“Alebo:“ Gramofónová platňa „,Mireček čítal :“Gramofónová pank „.Bolo to také smutno veselé ale začal som vidieť že slečnu logopedičku začína mať Mireček mierne na háku a oveľa viac počúval mňa ako vedúceho kapely . Pozoroval ako mi tečie a kvapká infúzia do žily a hovorím mu:“Mireček, rátaj tie kvapky! Stačí pomaly, každú piatu.“ On sa nadýchol a vychrlil jedným dychom :“Raz dva tri štyri päť šesť sedem osem deväť desať jedenásť dvanásť…. dvadsať dvadsaťjeden dvadsaťdva“. A zhlboka sa nadýchol lebo už ledva lapal dych. Toto už začalo vyzerať sľubne.. Obaja sne sa tešili a Mireček sa usmieval. Už nie priblblo ale normálne. Vedel som že na mňa dá a skúšal som mu dávať otázky z našej mladosti. Mal som výhodu oproti logopedičke že som vedel na čo sa ho mám opýtať. Raz som ho pred ňou vyskúšal: „Mireček,kto ťa učil nemčinu na Gymnáziu?“ Bez rozmýšľania vychrlil :“Konstantin Abibulajew“.Logopedička skoro odpadla. Sama mala problém vysloviť to meno. Vyzval som ho ďalej :“Zarecituj text našej piesne Hazardný hráč!“ Mireček to dal bez jedinej pauzy. Normálne sa rozprávať nevedel, ale texty si pamätal perfektne. On to ťahal z nejakého záložného pamäťového harddisku. Hurá sláva. Texty si pamätal a vedel ich hovoriť. Užili sme si v tom špitáli kopu srandy. Veľa našich rovesníkov doktorov sa o nás príkladne staralo za čo im ďakujeme. Mňa po týždni prepustili z nemocnice a Mirečka asi ešte po mesiaci. Do Pohody bolo ešte asi 6 týždňov. Našlapali sne ten program a mali pripravený aj záložný plán, keby Mireček zlyhal. Koncert bol skvelý, dojímavý. Veľa ľudí z tých 10000 čo sa boli na nás pozrieť vedelo o našom príbehu a držali nám palce,vedeli že sme kapela stojaca na drevenej nohe, ktorá sa môže kedykoľvek rozsypať.Tú Pohodu 2010 sne našim koncertom otvorili a niektorým slabším povahám vyletela slza od dojatia. Koncert dopadol na výbornú a dokonca klávesák Dave Greenfield zo Stranglers si spoločne s nami zahral pieseň Hazardný hráč a my na pódiu sme tiež boli dojatí. Na Mirečka sa bola pozrieť aj teta logopedička. V prvej rade stáli nastúpeni všetci naši najbližší a tiež nám držali palce. Všetkým im ďakujeme za podporu a aj vďaka nim sme to ustáli. Ten koncert bol jednoducho jedna veľká Pohoda.
Včera 3 mája nás nahle opustil vo veku 71 rokov klávesák skupiny Stranglers DAVE GREENFIELD na srdečné problémy a corona vírus. Bol pre našu kapelu CHVM celoživotným vzorom. Hudobný génius a naozaj nenahraditeľný klåvesak. Malí sme obrovskú česť hrať s Daveom na jednom pódiu na POHODE 2010 . Hosťoval v CHVM v piesní Hazardný hráč. Bol velmi skromný a milý človek, ako sme ho zažili v backstage. DAVE ďakujeme za všetko. Veľa si nás naučil. Nikdy nezabudneme
https://m.youtube.com/watch?feature=share&v=lV2LAlXi2r0#menu
Nie dobrá správa…
https://www.facebook.com/228768097603/posts/10158103814517604/