Píše Marcelka Berith. /10
Hudobny zivotopis vyzva pokracuje u mna dalsim pekacom
Tento sa smazil v nasej garazi,ked som bola decko…textom som niekedy nerozumela ale uaaaaau…frontman je moj velky bracho takze mega, nie?
CHVM alebo Chor Vazskych Muzikantov, je kapela, ktora ovplyvnila moje dectvo,jednak tym,ze som zvonka niekedy aj vnutri garaze pocuvala neladive ale zato prudko presvedcive piesne a vnimala som,ze umenie nemusi byt vzdy dusu hladiace, ale prinasa velmi dolezity odkaz. CHVM sposobilo v mojom vnimani to, ze som zacala veci chapat z ineho uhlu pohladu,ze sa mi zacalo pacit ist vo veciach az na kost a ze to nie vzdy musi byt krasne a prijemne. No vnimala som tam rydzost a autenticitu, na forme nezalezalo.
A preto predavam stafetu tebe Lubko Ľuboš Dzúrik, bo ty si bol vzdy dusa projektu a verim,ze aj tvoj hudobny vkus bude bohaty. Podel sa. Ide o to,ze ti predavam hudobnu vyzvu,ked das sem postupne 10 albumov,ktore vyrazne ovplyvnili tvoj hudobny zivot. A mozes vzdy oznacit niekoho,kto stafetku preberie. Takto som sa ja napríklad dostala k mnohym novym dobrym albumom ktore som nepoznala kym ich nedali moji kamosi.
Do mojho vyberu rozhodne CHVM a album z roku 1996 patri so svojimi hitmi Chameleon a Zamilovala sa a Zobrali sme vsetky mrtve body..
Tak raz dva tri aaaaa
DYBBUK * Poletíme… ale čert to vem (album na stiahnutie) Nový Populár 2/2018
Dybbuk je zlý duch, spieva sa v jednej piesní pražskej dievčenskej alternatívnej kapely… Tak s týmto sa naozaj nedá súhlasiť pretože Dybbuk je už teraz kapela zložená zo zrelých žien so skvelými muzikantskými zručnosťami, životnými skúsenosťami, plná energie, radosti a veselosti.
Zase potvrdili už veľakrát opakujúcu sa schému, že spolužiaci na gymnáziu založia kapelu, celý život potom spolu hrajú. V prípade Dybbuku je tam len jeden rozdiel, že sú to baby. Tak teda v roku 1981 zakladajú nahnevané mladé baby punkovú kapelu PLYN. Tá hudba je jednoduchá, ukričaná, priamočiara, bez náznaku ťažších kompozícii. Ale veď načo, presne taký má byť punk. Všetko sa ale mení v roku 1983. Plyn sa ocitá na čiernej normalizačnej listine a tak ako mnohé kapely za minulého režimu majú dve možnosti. Prestať hrať alebo zmeniť názov. Baby si vybrali druhu možnosť rozširujú zostavu a zakladajú Dybbuk.
Dybbuk v zložení:
Kateřina Nejepsová, spev, saxofón, flauta
Pavla Slabá, gitara, spev
Eva Trnková, gitara
Marie Miková, basa , klávesy spev
Hana Řepová, bicie spev
dybbuk_pohoda
Dybbuk sa stáva významnou súčasťou českej klubovej alternatívnej scény a v roku 1987 sa rozpadajú, plynule prechádzajú do kapely PANIKA a v roku 1988 do kapely ZUBY NEHTY ktorá funguje dodnes.
dybbuk_rear
POLETÍME zadná strana
Dybbuk nahrali zopár nahrávok ktoré sa najskôr šírili na magnetofónových kazetách, ich prvotina na vinyle v edícii ROCK DEBUT ktorú vydal Panton, v roku 1987 vyšla MC kazeta s názvom FOUR TOPS, kde sa Dybbuk stretol v spoločnosti kapiel LAURA A JEJÍ TYGŘI, KRASNÉ NOVÉ STROJE a GARÁŽ. Indies records po ukončení činnosti vydáva oficiálne CD POLETÍME, so skvelým zvukom, skvelou hudbou, veselými textami. Časť týchto piesní sme mali možnosť vidieť naživo minulý týždeň na festivale Pohoda. Stále fešandy z najlepších rokoch nám predviedli naozaj krásny nefalšovaný alternatívny koncert. Ukázali nám že neuhli ani centimeter zo svojej cesty a nejednému starému rockerovi, ktorý tie 80-te roky zažil, vypadla nostalgická horúca slza. Nebudem to skrývať ale aj mne. Dybbuk nám naservírivali riadnu porciu alternatívneho rocku, šliapajúca rytmika, spevavé zbory, psychadelické klávesy, veselé texty, hity ako Dopis, Paní. Radujme se a buďme šťastní… 🙂 🙂 🙂
A tak sme sa radovali a boli sme šťastní.
Dnes všetci muzikanti machruju so všelijakými aparatmi od vymyslu sveta. Marshally. Ampegy
Peavey a čo ja viem ešte… Keď sme boli mladí tak som hrával v CHVN na takejto bassovej bedni. Tá mala takú výhodu že od zadu mala dvierka a bol tam bar. Farebná podobnosť so sovietskou zástavou bola čisto náhodná
Keby sme v mladosti tusili, ze s kym sa zoznamime, bude mat na nas dopady aj v buducnosti, tak sa vsetkym vyhneme, ci naopak, viac si to uzijeme v kazdom pripade pri listovani tejto super knihy, od CHVM – Underpunk – ktoru vydala Fukkavica records v 2012 a ja ju mam od vcera, som si opatovne uvedomila, ze v mojom zivote je tych pozitivnych stretnuti ovela viac, ako tych smutnych, ci neprijemnych. Kniha zachytava obdobie sustredene na fungovanie Chvm v bratislavskom klube Primaf 1984-1985 ( dve nahravky z koncertov) a ich pribehov a v tejto knihe som aj ja s chalanmi som sa spoznala okolo roku 1985 a nacvicila s nimi tri skladby – Denno denne, Stolica a Sialene sanatorium. Proste ciste perly undergroundu a aj sme ich spolu dali v Primafe na „verejnej skuske“ rozumej koncerte Skoda ze nemame fotku, to by sme sa pobavili . Takze moja prva nahravka nebola s Lahkou Muzou . Kniha je nadherne vytvarne spravena a to zalamovanie knihy musela byt cista tortura! Ale oplatilo sa, je to knizny skvost! Dakujem Luboš, ze si mi ju po rokoch poslal a ze si taky vyborny kamarat! Viem, ze ta maly Kascak volal tato, ja by som si dovolila bracho ❤
No a keďže som taká ukecaná, tak v tom rozhovore s Potkanom z FM som lízla aj aktuálnu hudobnú spoluprácu s CHVM na skladne Šialené sanatórium a tiez 3 skladbách ich noveho CD Chliev, ktore coskoro vyjde. Potkan kusok z tohoto rozhovoru ponukol kolegovi Faunovi a ten to presupol na dnes 16.4. od 20:00 do relacie 100%FM s Demeterom. Takze tam si dnes mozete vypocut pribeh koncertu zo zaplaveneho Primafu z 1985 a cover skladby z roku 2020 k tomu! To sa to preskakuje v case! Juch!
Dnes må narodeníny Lučåno
Tak všetko najlepšie Milanko
Lučáno a Mucino
Lučáno, Luky, civilným menom Milan Baláž, trenčianska všeobecne známa figúrka, ikona zametacieho priemyslu. Pochádzal z 12 detí a pretlĺkal sa životom ako najlepšie vedel. Jednoduchý ale o to priateľskejši. Príroda je veľký čarodej. Niekde uberie a niekde pridá. A v Lukyho prípade pridala tam dole. V trenkách.
Už ani neviem ako sme sa dali dokopy ale v roku 1978 sme boli ako štrnásťrocni chalani v klasickej zostave Majco, Miloš, Jozef a ja s Lučánom na týždňovej stanovačke na Zelenej Vode pri Novom Meste nad Váhom. Luky je o 9 rokov starší od nás a teda týždeň s ním v stane bola pre nás naozajstná škola života. Stanovali sme samozrejme v tej časti, kde bol zákaz stanovania aby to bolo napinavejšie. Počasie nám vtedy neprialo, ale to Lukyho neodradilo od toho aby na mieste založil nudistickú pláž, aby sa denne mohol pýšiť so svojím pokladom. Nazýval ho už vtedy Mucino. Plávanie v studenej vode bolo na každodennom poriadku a jedine Mucino ostal v pôvodnej veľkosťi. Ostatných skoro ani nebolo vidieť. Za ten týždeň nás Lučáno v stane pripravoval do života. Učil nás piť tvrdé aj pivo. Fajčiť nás nemusel učiť, to sme už podaktorí vedeli. Ale jeho hlavnou témou boli dievčatá. A tak nám viedol aj hodiny sexuálnej výchovy nakoľko táto téma bola v tých časoch veľmi tabuizovaná, dozvedeli sme sa aj to že deti nenosí bocian. Jeho obľúbenou činnosťou bol aj každodenný backhand -forehand ako to on nazýval a vtedy sme radšej opustili stan. Potom som sa s Lukym tak často nestretal. Roky utekali, prišla revolúcia, začali sme podnikať a naše cesty sa znovu pretli asi od roku 1995. Luky totiž zametal verejné mestské priestranstvá a každé ráno začínal na mestskej tržnici kde sme mali ako geodeti kancelárie. Samozrejmosťou bol ranný kalištek u nás v kuchynke a v Lučánovom prípade tri. A to isté na koniec smeny. Hlavne v lete keď začali dievčatá nosiť obnažené ramená a minisukne sa Lukyho Mucino pýtal na vzduch. Bola to jeho obrovská 24 centimetrová pýcha a neustále sa s ňou chválil a chcel ho v kuchynke predvádzať. „Lubino, nabúcham ho?“ to bývala jeho každodenná otázka ktorá znamenala či si má stoporiť penis a ukázať ho. Vždy sa nám túto pohromu podarilo šťastlivo zažehnatť a Mucino naďalej ostával v trenkách. Užívali sme vtedy také priechodzie kancelárie na pavlači nad Starou tržnicou v Trenčíne. Všetci sme museli prechádzať z jednej do druhej. Zrovna sme sedeli v jednej z kancelárii za stolom na dôležitom rokovaní ohľadne diaľnic a okolo stola sedelo asi sedem našich hostí z Bratislavy a riešili zložité pracovné problémy. Zrazu sa rozleteli dvere a dovnútra vtrhol Lučáno s výkrikom „Lubino aha, nabúchal som Mucina!“ A bežal ako obvykle na poobedné tri kališteky do zadu do kuchynky. To že tam bola preňho kopa cudzích ľudí, to ho vôbec netankovalo. A verte vtedy sa mi to ťažko vysvetľovalo tým ľuďom od diaľnic. Nakoniec sa to všetko zvrtlo na srandu.
Lukyho pokusy o prezentáciu svojho Mucina pokračovali aj naďalej. Asi pred troma rokmi keď sme už sídlili mimo Lučánovho zametacieho obvodu na Štefánikovej ulici a lučáno chodil už len zriedka zase začal pokúšať so slovami :“Lubino, nabúcham toho Mucina?“Povedal som mu s kľudom že nie , veď my sme ho už videli a zase tu budú muchy lietať… .Luky ostal sklamaný a to som nechcel. Povedal som mu :“Ale vieš čo?Keď tak veľmi chceš, tak vedľa v kancelárii sedia mladé baby a tie by tvoj Mucino iste zaujímal.“ Lukymu nebolo treba viac hovoriť a už tam letel. Bolo počuť len hlasný krik, výskot a jasot. Keď Luky odišiel tak sa baby rozprávali :“Videla si to? To bolo čosi obrovské!“ A druhá na to :“Do prčic ja som nič nevidela lebo som si ja sprostá rukami zakrývala oči. To ste mi nemohli povedať aby som sa pozrela?!“ Informácia sa rýchlo rozniesla po celej firme a tak nám Lučáno všetkým chlapom doma pokazil priemer .
Najvzrušujúcejšim obdobím kapely CHVM bolo obdobie v rokoch 1984 -1986 v Bratislave .
Hrávali sme na koncertoch 27 piesní a s hovoreným slovom aj alpským rizlingom trvali niekedy aj tri hodiny. Tie piesne boli ťažko undergroundové, dodnes žasnem že ti ľudia vydržali počúvať takú nakladačku a neodišli hneď po prvej piesní domov, dokonca si pýtali ešte aj prídavky. Bassgitara hrala cez reproduktory zo starej premietačky a mala zvuk ako zle zahriata Babeta (pre mladšie ročníky… To bol skúter o objeme 50 ccm).
Bicie bývali ozvučené maximálne troma mikrofónmi, jeden do kopáku, druhý pod virbel a tretí akože na čínely. Ten aj tak nič nesnímal, lebo bol málo citlivý. Viac sme ich totiž nemali. Stojanov bolo málo a tak všetko čo sa dalo sme prilepili hrubou hnedou lepiacou páskou a odvtedy k nej mám kladný vzťah. Vzhľadom na bohatú účasť fanúšikov z ŠTB sme na druhý deň nikdy nevedeli, či nás nevylúčili zo školy. Vo vysokoškolských kluboch Unic aj Bernolák bývalo dosť miesta. Vošlo sa tam aj 500 ľudí a bývalo narvané. Niektoré piesne sa zmenili priamo na pódiu, podľa toho akú mal JéBé náladu a aké gitarové sóla práve v tej chvíli vymyslel. i keď sme sa sem tam v tej piesní stratili, vždy sme ju nejako dokončili a všetci, a napokon aj my sme si mysleli že to tak malo byť. Gitarista Oblak niekde zohnal saxofón a z večera do rána sa z neho stal saxofonista, pretože sme si mysleli že to ságo do undergroundovej kapely jednoducho patrí. Ten šedý socializmus sme sa vtedy snažili vyfarbiť veselými farbami
Ukážka je z koncertu Unic klub Bratislava 1985 a pieseň Zobrali sme všetky mŕtve body…
Toto je len pre silné povahy a snáď na 1. Apríla sa to sem môže zavesiť…
Hudobnå alternatívna undergroundová skupina Chör våžskych muzikantov – CHVM z Trenčína oslavuje tento rok 40 rokov svojej existencie.
Pri tejto významnej príležitosti
by sme radi vydali nasledovnė produkty:
1. Nový radový album CHVM s názvom CHLIEV s 13 novými piesňami a zaujímavými hosťami :
Mikolåš Chadima z MCH BAND a EXTEMPORE BAND na saxofón
Mišák Štramåk z kapely ANONYM KIDS, BOX, spev
GUDRUN alias BLACK RABBIT z ķapely ĽAHKÁ MUZA ,spev, vokåly
Pavel Poliak z ķapely NEUROPA, tuba
Michal Bahno Dzúrik z kapely Náhodný Wiskit, spev
Roman Olžbut , ex CHVM , spev
2. USB kľúč s celou hudobnou tvorbou kapely CHVM, radovė albumy NOVÅ DOBA SO STARÝM OBSAHOM 1989.,PANIKA 2000, PLESNIVĪ STARCI 2005, PANK 2007, TUNEL 2009, BORDELL 2015, CHLIEV 2020.
Koncertné albumy z legendárneho bratislavského klubu Primaf , DEDINA SPIEVA 1984, SNY V PŔHĽAVE 1985, ďalšie koncertnė albumy CHVM 30 ROKOV 2010, 30 ROKOV PO NEŽNEJ REVOLÚCII, KLUB LŪČ TRENČÍN 2019, vrátane dvoch kníh v digitálnej podobe o tejto skupine, Cesta od boľševika k nezavislosti a Underpunk. Na USB nájdete zároveň videozåznam koncertu CHVM z Pohody 2010 na ktorom hosťoval v CHVM DAVE GREENFIELD z ķapely STRANGLERS na klåvesy a videozåznam Rockfestu v Práhe z roku 1989 , pilotný klip Šialené sanatórium k albumu CHLIEV a ďalšie hudobné klipy k piesňam.
3.FILM CHVM 40 ROKOV V PODZEMÍ.
Dôležitou súčasťou USB kľúča bude zároveň hudobný 52 minūtovy dokument o kapele CHVM, pod názvom : CHVM 40 rokov v podzemí , ktorý vznikal za posledných desať rokov pod taktovkou kameramana Petra Kotrhu. Kapela bola hlavným predstaviteľom alternatīvnej hudby 80 tych rokov a bola vzorom pre mnohé mladė ķapely, hlavne pre BEZ LADU A SKLADU a celú trenčiansku alternatívnu scénu. V tomto dokumente nájdete okrem hudby CHVM aj prepojenie skupiny CHVM s festivalom Pohoda a výpovede priateľov ķapely, Michala Kaščáka, Sveťa Korbeľa,Whiskyho a ďalších
…………isto sa Vám dostanú do rúk produkty, ktoré sa podarí pripraviť a vydať v našom vydavateľstve Fukkavica records
Včera šom získal toto video ktoré zháňam už 30rokov
CHVM Rockfest Praha 89
Palác kultúry
Hra tu Péter Kohout starší na pozaun
Péter Kohout mladší na klarinet a sax
Dano Paštéka na pílu
Roman Olzbut vo vójensjej rovnošate na sax
Roman Dzúrik husle
Marian Kulich husle
Ľuboš Dzúrik bass
Julo Berith guut
Ivan Masariik husle spev
Ivan Drgon klavesy
Rasťo Dobransky bicie
Velka vďaka Martin Punkový Zberatel ze si vyhrábal tento pre nás veľmi cenný skvost
Silná basa,silné texty,pre mňa trochu prisilné dychy (v Čechách řestě,či žestě?),ale pomáhali držať rytmus.Výborný Ivan.Pekné sóla na gitaru. Celkovo silné,odvážne, nekonformné na tú dobu.Nie na maturitné večierky ale pre fajnšmekrov. Konečne som si to vypočul.Som prekvapený kvalitou.Hudby. Menej záznamu ale na tú dobu bol i ten záznam výborný. 🙂 PS: nie som kritik,to je len môj laický názor.
1. CHLIEV /CHVM ,BARBORA OPIEL/
2. FIALKY /CHVM, ROMAN OLŹBUT,JULO BERITH/
3. KOĽAJE /CHVM, ANTON PIŹURNÝ/
4. LIST VO FĽAŚI /CHVM. ANTON PIŹURNÝ/
5. LOĎ /CHVM, ĽUBOŚ DZÚRIK/
6. NALEJME SI ĆISTÉHO HNUSU
/CHVM, MIROSLAV DAVID/
7. PEKLO /CHVM, ZUZANA KOMENDOVÁ/
8. SKARTOVAČKY /CHVM, ĽUBOŚ DZÚRIK/
9. SLOBODA /CHVM, MARIÁN ACID KOMŽÍK/
10. ŠIALENÉ SANATÓR IUM
/CHVM, B-RABBIT/
11. CHYTTE ZLODEJA /CHVM, TONO ŚULÍK/
12. VŠETKO SA DÁ
/CHVM, TONO ŚULÍK/
13. DOSRATÝ A DOŠŤATÝ
/CHVM, ĽUBOŚ DZÚRIK/
CHVM:
ĽUBOŠ DZÚRIK BASS, SPEV 3 , 5 , VOKÁL, 6
JULO BERITH GITARA, SPEV 6 ,8 , VOKÁL 2, 6
RASŤO DOBRANSKÝ BICIE
MIRO PUNA SPEV 1 , 4 , 11, 12, VOKÁL 2, 6
IVAN MASARIK KLÁVESY,SPEV 7, VOKÁL 4
PETER KOHOUT SAXOFÓNY, BASSKLARINET
MARTIN SKOVAJSA GITARA
JURO ŠINKA GITARA
PETER KOPS BASS
ROMAN OLŹBUT SPEV 2
HOSTIA:
B – RABBIT SPEV 10, VOKÁL 5, 6, 9
MIKOLÁŠ CHADIMA SAXOFÓN 3
MICHAL BAHNO DZÚRIK SPEV 13
MIŠÁK ŠTRAMÁK SPEV 9, 13
PAVEL POLIAK POZAUN
NAHRATÉ V FUKKAVICA RECORDS TRENĆIN 2018 – 2020
MAJSTER ZVUKU PETR KOPS
MIX PETER KOPS
OBAL MICHAL BAHNO DZÚRIK
FOTO ANTON JULÉNY
PRODUKCIA ĽUBOŠ DZÚRIK
ĽUBOŠ DZÚRIK BASS,SPEV 1, 2, 4, 5, 6
PETER KOPS BASS,GITARA, SYNTH, PROGRAMMING
JULO BERITH GITARA 5, 6, 10
MARTIN SKOVAJSA GITARA 1, 2, 3, 6, 7, 9
MIKOLÁŠ CHADIMA SAXOFÓN 2, FLAUTA 8
MICHAL BAHNO DZÚRIK SPEV 9
MIŠÁK ŠTRAMÁK SPEV 3
NAHRATÉ V FUKKAVICA RECORDS TRENĆIN 2018 – 2020
MAJSTER ZVUKU PETR KOPS
MIX PETER KOPS
OBAL MICHAL BAHNO DZÚRIK
FOTO ANTON JULÉNY
PRODUKCIA ĽUBOŠ DZÚRIK
CHVM CHLIEV
1. CHLIEV /CHVM ,BARBORA OPIEL/
2. FIALKY /CHVM, ROMAN OLŹBUT,JULO BERITH/
3. KOĽAJE /CHVM, ANTON PIŹURNÝ/
4. LIST VO FĽAŚI /CHVM. ANTON PIŹURNÝ/
5. LOĎ /CHVM, ĽUBOŚ DZÚRIK/
6. NALEJME SI ĆISTÉHO HNUSU
/CHVM, MIROSLAV DAVID/
7. PEKLO /CHVM, ZUZANA KOMENDOVÁ/
8. SKARTOVAČKY /CHVM, ĽUBOŚ DZÚRIK/
9. SLOBODA /CHVM, MARIÁN ACID KOMŽÍK/
10. ŠIALENÉ SANATÓR IUM
/CHVM, B-RABBIT/
11. CHYTTE ZLODEJA /CHVM, TONO ŚULÍK/
12. VŠETKO SA DÁ
/CHVM, TONO ŚULÍK/
13. DOSRATÝ A DOŠŤATÝ
/CHVM, ĽUBOŚ DZÚRIK/
CHVM:
ĽUBOŠ DZÚRIK BASS, SPEV 3 , 5 , VOKÁL, 6
JULO BERITH GITARA, SPEV 6 ,8 , VOKÁL 2, 6
RASŤO DOBRANSKÝ BICIE
MIRO PUNA SPEV 1 , 4 , 11, 12, VOKÁL 2, 6
IVAN MASARIK KLÁVESY,SPEV 7, VOKÁL 4
PETER KOHOUT SAXOFÓNY, BASSKLARINET
MARTIN SKOVAJSA GITARA
JURO ŠINKA GITARA
PETER KOPS BASS
ROMAN OLŹBUT SPEV 2
HOSTIA:
B – RABBIT SPEV 10, VOKÁL 5, 6, 9
MIKOLÁŠ CHADIMA SAXOFÓN 3
MICHAL BAHNO DZÚRIK SPEV 13
MIŠÁK ŠTRAMÁK SPEV 9, 13
PAVEL POLIAK POZAUN
NAHRATÉ V FUKKAVICA RECORDS TRENĆIN 2018 – 2020
MAJSTER ZVUKU PETR KOPS
MIX PETER KOPS
OBAL MICHAL BAHNO DZÚRIK
FOTO ANTON JULÉNY
PRODUKCIA ĽUBOŠ DZÚRIK
ĽUBOŠ DZÚRIK BASS,SPEV 1, 2, 4, 5, 6
PETER KOPS BASS,GITARA, SYNTH, PROGRAMMING
JULO BERITH GITARA 5, 6, 10
MARTIN SKOVAJSA GITARA 1, 2, 3, 6, 7, 9
MIKOLÁŠ CHADIMA SAXOFÓN 2, FLAUTA 8
MICHAL BAHNO DZÚRIK SPEV 9
MIŠÁK ŠTRAMÁK SPEV 3
NAHRATÉ V FUKKAVICA RECORDS TRENĆIN 2018 – 2020
MAJSTER ZVUKU PETR KOPS
MIX PETER KOPS
OBAL MICHAL BAHNO DZÚRIK
FOTO ANTON JULÉNY
PRODUKCIA ĽUBOŠ DZÚRIK
Doba je šialene rýchla, zemeguľa sa neúprosne točí, a čas beží. Čím ďalej tým sú tie Vianoce stále častejšie. S kapelou CHVM to ťaháme už 40 rokov. Spoznali sme sa ako študenti gymnázia Jurija Alexejeviča Gagarina v Trenčíne. Založili sme kapelu, lebo nás muzika strašne bavila a pravdupovediac, v tom roku 1980 jej ešte nebolo toľko čo teraz. Pomaličky sme zvládali vlastnoručne vyrobené hudobne nástroje. Ťažko nám bolo vybrať si hudobný štýl. Niektoré štýly sa nám nepáčili. Tie ktoré sa nám zase páčili. tie sme ešte nedokázali zahrať. Vymysleli sme si teda vlastný. Socialistickí hudobní kritici ho už vredy nazvali disharmomickým chaosom. A tak nám to prischlo až do dnes naučili sne sa s tým žiť. Ako banda mladých chalanov sme zažil spolu maturitu,prvé frajerky, prvé lásky aj sklamania. Koncerty dobré aj zlé. Plne aj prázdne koncertné sály. Prvé vypnutie elektrického prúdu počas koncertu. Zákaz vystupovania od ŠTB. Prišla vysoká škola voľnosť, nekonečné akcie, žúrky, študentský život a znovu koncerty. Niektoré utajené, niektoré oficiálne. Prvá rakovina medzi nami, klinická smrť a nakoniec všetko dobre dopadlo. Štátnice a potom prvé svadby, prvé narodené deti. Vojna. Stále sme však spolu. Prvé skúsenosti v normálnom nahrávacom štúdiu a nakoniec v televízii. Štrnganie kľúčmi na námestiach. Koncerty na vlečke od traktora na podporu slobody v osemdesiatom deviatom. Pád socializmu a Berlínskeho múru. Smelé pokusy o prvé podnikanie. Neúspešné pokusy o vydanie dlhohrajúcej platne v oficiálnom vydavateľstve nám otvorili oči a ukázali že tadiaľto naša cesta nevedie. Odvtedy všetko robíme v sanizdate. Prvé vydanie CD. Prvý festival Pohoda. V podnikaní sa niektorým darilo viac, niektorí sme len prežívali. Hudobné texty sa nám napĺňali, niektoré sme potom reálne zažívali. Spievalo sa v nich že v Berlíne sa zrúti stena, alebo Nechcem žiť len preto, aby som pracoval, ale chcem pracovať preto aby som žil. Prvé náznaky workoholizmu. Doba si vyžiadala svoju daň. Spoločne pobyty v nemocnici, mozgové príhody, operácie čriev, zlaté žily, skleróza multiplex. Prežili sme, stále sme spolu. Pohreby rodičov, bohužiaľ aj deti. Prvé rozvody. Druhé svadby. Narodenie ďalších detí. Oslava narodenia prvých vnukov a vnučiek. No hudba nás neustále stále spája, nabíja nekonečnou silou. Každý koncert je už pre nás sviatkom. Utorky trávime v skúšobni s nástrojmi, pri muzike, pri debate, pri borovičke. V tomto sme vytrvalí a nezastavitelni. Niekedy býva tej borovičky menej a inokedy viac. Stále hráme. Na poslednej skúške pred dôležitým koncertom po požití väčšej dávky borovičky vypadol pri speve nášmu pánu spevákovi umelý chrup. Zistil som že naozaj už stárneme. Ale stále sme spolu…
Už 40 rokov
Ľuboš Chvm
JėBė:
Nový album CHVM Chliev je možno to najlepšie čo v nás za tých 40 rokov vykvasilo. Mieša sa v ňom nielen romantika minulosti, disharmonické motívy ale aj presne vyvážená davka harmonických melodických motívov. Nečakajte žiadne trápne veselé slovenské durové pop. Je to od začiatku až dokonca nádherný molový zážitok, ktorý prrsne zspadá tam, čo v slovenskej rockovej hudbe chýba. Obchádza to upočúvané kliše a prináša do slovenskkej alternatívy inovatívny chaos… Rád by som ho od budúcej Pohody počul v rockových rádiach.
Juraj Kemr Šinka:
Odvolené, bábky poodvážané po volebných miestnostiach. Uvidíme zajtra. Snáď bude niečo pozitívne, ak nie, budú nové podnety…to je asi istota. Ale muzikantská rodina nám zostane, to je určite istota, naše spoločné cecky z ktorých sme nasali hudobný nektár s chuťou slobody a rebélie mať vlastný názor. A mať gule v galotách a rozum v hlave, nie naopak, ako tomu často je.
Aj keď sme dodrbaní, nemocníc, unavení a s depkami, je skvelé že si stále máme co povedať a často si aj nezištne pomôcť.
Som za to vďačný a ďakujem vám za to.
Doba je šialene rýchla, zemeguľa sa neúprosne točí, a čas beží. Čím ďalej tým sú tie Vianoce stále častejšie. S kapelou CHVM to ťaháme už 40 rokov. Spoznali sme sa ako študenti gymnázia Jurija Alexejeviča Gagarina v Trenčíne. Založili sme kapelu, lebo nás muzika strašne bavila a pravdupovediac, v tom roku 1980 jej ešte nebolo toľko čo teraz. Pomaličky sme zvládali vlastnoručne vyrobené hudobne nástroje. Ťažko nám bolo vybrať si hudobný štýl. Niektoré štýly sa nám nepáčili. Tie ktoré sa nám zase páčili. tie sme ešte nedokázali zahrať. Vymysleli sme si teda vlastný. Socialistickí hudobní kritici ho už vredy nazvali disharmomickým chaosom. A tak nám to prischlo až do dnes naučili sne sa s tým žiť. Ako banda mladých chalanov sme zažil spolu maturitu,prvé frajerky, prvé lásky aj sklamania. Koncerty dobré aj zlé. Plne aj prázdne koncertné sály. Prvé vypnutie elektrického prúdu počas koncertu. Zákaz vystupovania od ŠTB. Prišla vysoká škola voľnosť, nekonečné akcie, žúrky, študentský život a znovu koncerty. Niektoré utajené, niektoré oficiálne. Prvá rakovina medzi nami, klinická smrť a nakoniec všetko dobre dopadlo. Štátnice a potom prvé svadby, prvé narodené deti. Vojna. Stále sme však spolu. Prvé skúsenosti v normálnom nahrávacom štúdiu a nakoniec v televízii. Štrnganie kľúčmi na námestiach. Koncerty na vlečke od traktora na podporu slobody v osemdesiatom deviatom. Pád socializmu a Berlínskeho múru. Smelé pokusy o prvé podnikanie. Neúspešné pokusy o vydanie dlhohrajúcej platne v oficiálnom vydavateľstve nám otvorili oči a ukázali že tadiaľto naša cesta nevedie. Odvtedy všetko robíme v sanizdate. Prvé vydanie CD. Prvý festival Pohoda. V podnikaní sa niektorým darilo viac, niektorí sme len prežívali. Hudobné texty sa nám napĺňali, niektoré sme potom reálne zažívali. Spievalo sa v nich že v Berlíne sa zrúti stena, alebo Nechcem žiť len preto, aby som pracoval, ale chcem pracovať preto aby som žil. Prvé náznaky workoholizmu. Doba si vyžiadala svoju daň. Spoločne pobyty v nemocnici, mozgové príhody, operácie čriev, zlaté žily, skleróza multiplex. Prežili sme, stále sme spolu. Pohreby rodičov, bohužiaľ aj deti. Prvé rozvody. Druhé svadby. Narodenie ďalších detí. Oslava narodenia prvých vnukov a vnučiek. No hudba nás neustále stále spája, nabíja nekonečnou silou. Každý koncert je už pre nás sviatkom. Utorky trávime v skúšobni s nástrojmi, pri muzike, pri debate, pri borovičke. V tomto sme vytrvalí a nezastavitelni. Niekedy býva tej borovičky menej a inokedy viac. Stále hráme. Na poslednej skúške pred dôležitým koncertom po požití väčšej dávky borovičky vypadol pri speve nášmu pánu spevákovi umelý chrup. Zistil som že naozaj už stárneme. Ale stále sme spolu…
Už 40 rokov
Ľuboš Chvm
JėBė:
Nový album CHVM Chliev je možno to najlepšie čo v nás za tých 40 rokov vykvasilo. Mieša sa v ňom nielen romantika minulosti, disharmonické motívy ale aj presne vyvážená davka harmonických melodických motívov. Nečakajte žiadne trápne veselé slovenské durové pop. Je to od začiatku až dokonca nádherný molový zážitok, ktorý prrsne zspadá tam, čo v slovenskej rockovej hudbe chýba. Obchádza to upočúvané kliše a prináša do slovenskkej alternatívy inovatívny chaos… Rád by som ho od budúcej Pohody počul v rockových rádiach.
Začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia bolo veľmi málo príležitostí koncertovať s kapelou. Preto sme uvítali aktivitu trenčianskeho kultúrneho osvetového strediska , ktoré každoročne usporadúvalo súťaž trenčianskych amatérskych hudobných skupín. Tá súťaž, alebo prehliadka sa volala Trenčiansky hudobný festival mladých. My sme sa na ňom s kapelou CHVM zúčastnili v rokoch 1983, 1984, 1985. Mesto Trenčín sa v tej dobe hemžílo kapelami, ale myslím si že v dnešnej dobe je to podobné. Kapiel je tu stále dostatok. Dôkazom toho býva aj každoročná prehliadka mladých kapiel s názvom GYMPELROCK. Ale poďme k tomu THFM. Tento festival zhruba mapoval trenčianske kapely a zároveň ich mali politickí pohlavári pod drobnohľadom. Vyzývali kapely, ktoré sa chceli festivalu zúčastniť , aby doručili nejakú štúdiovú alebo garážovú nahrávku, na základe ktorej kapelu vybrali, alebo nevybrali do základného kvalifikačného kola. To nás donútilo po prvýkrát navštíviť amatérske nahrávacie štúdio a nahrať prvú štúdiovú nahrávku. Keď komisia vybrala vašu kapelu, tak tá koncertovala v prvom kvalifikačnom kole. Krátky 25 minútový koncert stačil na to, aby vás odborná porota ohodnotila a veľkú váhu mal hlas diváka, ktorý hodnotili intenzitou potlesku, alebo dĺžkou reťaze pospájanej z farebných C-čiek. Každý divák mohol dať jedno C-čko len jedinej kapele. Každá mala totiž pridelenú určitú farbu. Ktorá kapela mala najdlhšiu reťaz, postúpila ďalej do ďalšieho kola s „hlasom diváka“. Našu kapelu CHVM odborníci vždy zvozili pod čiernu zem, ale diváci nás vždy podržali a vždy sme získali hlas diváka. Podobné bláznivé kapely ako tá naša boli AB NORMAL, ŠMOX, AJHĹA, HOMEMADE, DKP, KOSTIHOJ. Rockové a metalové kapely boli KAMIÓN, VITAMÍN, HOJA ĎUŇĎA , KEKS, IMPULZ. Jazzrockové KOMA, CODA. Kapely ktoré hrávali svadby a zábavy boli MODIFIK, HATTRICK, PAX. V každom kole bývalo asi šesť kapiel. Z nich jedna alebo dve víťazné postupovali do ďalšieho kola. Do semifinále. Potom to celé pokračovalo znovu až do finále. Finále potom prebehlo v amfiteátri na trenčianskom hrade. Každoročne sa nám podarilo postúpiť do finále a tam sme už nikdy nemali žiadnu šancu v konkurencii zábavových a svadbovych kapiel. Veľmi sme sa tešili na finálový koncert na hrade. Z troch finále totiž dvakrát pršalo a ten Open air koncert sa presunul zase do kina Hviezda, kde sme ju už v hrali stokrát. Vždy za víťazstvo v „hlase diváka“ sme obdržali kopu pre nás „hodnotných“ gramofónových platní, typu Elán, Karol Duchoň,Dušan Grúň a Ala Pugačevová. Tie platne sme vždy aj tak dali Katke a ona ich tiež nepočúvala. Dokonca o THFM dávali aj reportáž v Československom rozhlase. Spomenuli aj našu kapelu a pustili desať sekundovú ukážku s komentom :“viac počúvateľných pasáží sme u tejto hudobnej skupiny CHVM nenašli „.
Nakoľko v Trenčíne bol hlad po koncertujúcich kapelách, všetky koncerty boli beznádejne plné po okraj. Tie kvalifikácie sa konali v kine Hviezda. Celé mesto bolo polepené plagátmi a my sme boli hrdí, že názov našej kapely na plagáte ktosi vylepil na stĺp a nemuseli sme ten názov striekať po stenách sprejom, ako sme to mali vo zvyku. Kino Hviezda malo aj balkón. Tam divákov nepúšťali z jediného dôvodu. Tam totiž sedávali príslušníci ŠTB. V tých dlhých šedivých baloňákoch a klobúkoch s kufrikmi vyzerali naozaj veľmi nenápadne. Vždy sme si ich boli pozrieť potajme cez pootvorené dvere. Väčšinou tam chodievali naraz traja príslušníci. Ich prítomnosť v nás vyvolávala ešte väčší adrenalín, ako keby tam neboli. Vtedy JéBé, ktorý čerstvo ušiel hrobárovi z lopaty, a mal ich silne „na háku“, začal rozprávať všelijaké dvojzmyselné poznámky, hlavne na adresu socialistického zriadenia. V dobách pred revolúciou bolo povinné na koncertoch v hľadisku sedieť na zadku a ten kto nesedel a tancoval, bol rebel a nepriateľ štátu. Pred jednou našou piesňou JéBé povedal :“Táto skladba je diskotéková, ale netancujte!!!“ Veľa ľudí, pankáčov sa neudržalo a začalo tancovať na to naše ‚disco „. Vtom sa otvorili dvojkrídlové bočné dvere do Hviezdy a policajti začali nakladať tancujúcich pankáčov do troch pripravených policajných „Antonov“.Bolo to v roku 1985. Na policajnej stanici ich vypočúvali a nútili ich umyť si naježené vlasy. Niektorí by vedeli rozprávať, že Peter Cigáň? Po tomto incidente sme už viac na THFM nevystúpili. Veď to boli všetko naši fanúšikovia!!!
V každom prípade bol THFM veľmi pozitívny krok v trenčianskom kultúrnom dianí. Často v odbornej porote sedávali všelijakí členovia trenčianskeho orchestra, alebo aj sám pán riaditeľ odboru kultúry. Ten vždy s nechuťou odovzdával JéBému cenu so slovami :“Julo, ja viem, že sa snažíš o to aby si tu znel ako Frank ZAPPA. Ale ZAPPA mal za sebou poriadnu kapelu,ktorá vedela hrať, nie takýchto odkundesov ako máš ty. Mal by si sa ich zbaviť a vymeniť za lepších!!!“ JéBé nás doteraz nevymenil a myslím že dnes sa môže na svoju doprovodnú kapelu stopercentne spoľahnúť.
ABNORMAL vyhral tri ročníky toho festivalu po sebe…Bola to prvá novovlnová trenčianska a hádam aj slovenská skupina. Víťaz dostal okrem diplomu aj kvety, vytiahnuté z vázy , do ktorej sa pred koncertom vyšťal Meky Žáčik / už ho išlo roztrhnúť / . Tá scéna , ked nikto nechcel prebrať víťaznú kyticu bola genialna. Len odozvdávajúca slečna ju stiskala v ruke a ovoniavala … Už vtedy mal Meky ohromnú moc … teda moč …dodal Ľudo Kraus
Toto bola moja prvá vlastná reprobedňa na basu v roku 1983. Mala mierne boostrovaný zvuk. Zozadu boli dvierka a bar. Pri hre bolo počuť tiché cinkanie prázdnych fliaš…
Boli to krásne časy.
A farba? Musela byť červená. Veď takú sme v tých dobách mali v CHVM veľmi radi
zomrel Dave Greenfield. R.I.P.
Píše Marcelka Berith. /10
Hudobny zivotopis vyzva pokracuje u mna dalsim pekacom
Tento sa smazil v nasej garazi,ked som bola decko…textom som niekedy nerozumela ale uaaaaau…frontman je moj velky bracho takze mega, nie?
CHVM alebo Chor Vazskych Muzikantov, je kapela, ktora ovplyvnila moje dectvo,jednak tym,ze som zvonka niekedy aj vnutri garaze pocuvala neladive ale zato prudko presvedcive piesne a vnimala som,ze umenie nemusi byt vzdy dusu hladiace, ale prinasa velmi dolezity odkaz. CHVM sposobilo v mojom vnimani to, ze som zacala veci chapat z ineho uhlu pohladu,ze sa mi zacalo pacit ist vo veciach az na kost a ze to nie vzdy musi byt krasne a prijemne. No vnimala som tam rydzost a autenticitu, na forme nezalezalo.
A preto predavam stafetu tebe Lubko Ľuboš Dzúrik, bo ty si bol vzdy dusa projektu a verim,ze aj tvoj hudobny vkus bude bohaty. Podel sa. Ide o to,ze ti predavam hudobnu vyzvu,ked das sem postupne 10 albumov,ktore vyrazne ovplyvnili tvoj hudobny zivot. A mozes vzdy oznacit niekoho,kto stafetku preberie. Takto som sa ja napríklad dostala k mnohym novym dobrym albumom ktore som nepoznala kym ich nedali moji kamosi.
Do mojho vyberu rozhodne CHVM a album z roku 1996 patri so svojimi hitmi Chameleon a Zamilovala sa a Zobrali sme vsetky mrtve body..
Tak raz dva tri aaaaa
DYBBUK * Poletíme… ale čert to vem (album na stiahnutie) Nový Populár 2/2018
Dybbuk je zlý duch, spieva sa v jednej piesní pražskej dievčenskej alternatívnej kapely… Tak s týmto sa naozaj nedá súhlasiť pretože Dybbuk je už teraz kapela zložená zo zrelých žien so skvelými muzikantskými zručnosťami, životnými skúsenosťami, plná energie, radosti a veselosti.
Zase potvrdili už veľakrát opakujúcu sa schému, že spolužiaci na gymnáziu založia kapelu, celý život potom spolu hrajú. V prípade Dybbuku je tam len jeden rozdiel, že sú to baby. Tak teda v roku 1981 zakladajú nahnevané mladé baby punkovú kapelu PLYN. Tá hudba je jednoduchá, ukričaná, priamočiara, bez náznaku ťažších kompozícii. Ale veď načo, presne taký má byť punk. Všetko sa ale mení v roku 1983. Plyn sa ocitá na čiernej normalizačnej listine a tak ako mnohé kapely za minulého režimu majú dve možnosti. Prestať hrať alebo zmeniť názov. Baby si vybrali druhu možnosť rozširujú zostavu a zakladajú Dybbuk.
Dybbuk v zložení:
Kateřina Nejepsová, spev, saxofón, flauta
Pavla Slabá, gitara, spev
Eva Trnková, gitara
Marie Miková, basa , klávesy spev
Hana Řepová, bicie spev
dybbuk_pohoda
Dybbuk sa stáva významnou súčasťou českej klubovej alternatívnej scény a v roku 1987 sa rozpadajú, plynule prechádzajú do kapely PANIKA a v roku 1988 do kapely ZUBY NEHTY ktorá funguje dodnes.
dybbuk_rear
POLETÍME zadná strana
Dybbuk nahrali zopár nahrávok ktoré sa najskôr šírili na magnetofónových kazetách, ich prvotina na vinyle v edícii ROCK DEBUT ktorú vydal Panton, v roku 1987 vyšla MC kazeta s názvom FOUR TOPS, kde sa Dybbuk stretol v spoločnosti kapiel LAURA A JEJÍ TYGŘI, KRASNÉ NOVÉ STROJE a GARÁŽ. Indies records po ukončení činnosti vydáva oficiálne CD POLETÍME, so skvelým zvukom, skvelou hudbou, veselými textami. Časť týchto piesní sme mali možnosť vidieť naživo minulý týždeň na festivale Pohoda. Stále fešandy z najlepších rokoch nám predviedli naozaj krásny nefalšovaný alternatívny koncert. Ukázali nám že neuhli ani centimeter zo svojej cesty a nejednému starému rockerovi, ktorý tie 80-te roky zažil, vypadla nostalgická horúca slza. Nebudem to skrývať ale aj mne. Dybbuk nám naservírivali riadnu porciu alternatívneho rocku, šliapajúca rytmika, spevavé zbory, psychadelické klávesy, veselé texty, hity ako Dopis, Paní. Radujme se a buďme šťastní… 🙂 🙂 🙂
A tak sme sa radovali a boli sme šťastní.
ĽUBOŠ DZÚRIK, chvm.sk
Dnes všetci muzikanti machruju so všelijakými aparatmi od vymyslu sveta. Marshally. Ampegy
Peavey a čo ja viem ešte… Keď sme boli mladí tak som hrával v CHVN na takejto bassovej bedni. Tá mala takú výhodu že od zadu mala dvierka a bol tam bar. Farebná podobnosť so sovietskou zástavou bola čisto náhodná
Hudobník Nick Cave spustil 24-hodinovú online televíziu.
https://www.nickcave.com/badseedteevee/
Keby sme v mladosti tusili, ze s kym sa zoznamime, bude mat na nas dopady aj v buducnosti, tak sa vsetkym vyhneme, ci naopak, viac si to uzijeme v kazdom pripade pri listovani tejto super knihy, od CHVM – Underpunk – ktoru vydala Fukkavica records v 2012 a ja ju mam od vcera, som si opatovne uvedomila, ze v mojom zivote je tych pozitivnych stretnuti ovela viac, ako tych smutnych, ci neprijemnych. Kniha zachytava obdobie sustredene na fungovanie Chvm v bratislavskom klube Primaf 1984-1985 ( dve nahravky z koncertov) a ich pribehov a v tejto knihe som aj ja s chalanmi som sa spoznala okolo roku 1985 a nacvicila s nimi tri skladby – Denno denne, Stolica a Sialene sanatorium. Proste ciste perly undergroundu a aj sme ich spolu dali v Primafe na „verejnej skuske“ rozumej koncerte Skoda ze nemame fotku, to by sme sa pobavili . Takze moja prva nahravka nebola s Lahkou Muzou . Kniha je nadherne vytvarne spravena a to zalamovanie knihy musela byt cista tortura! Ale oplatilo sa, je to knizny skvost! Dakujem Luboš, ze si mi ju po rokoch poslal a ze si taky vyborny kamarat! Viem, ze ta maly Kascak volal tato, ja by som si dovolila bracho ❤
Nájdi CHVM
Rozhovor s Gudrun v rádiu o CHVM primafe a Šialené sanatórium
https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11300/1316126
1 : 47
Píše Gudrun
No a keďže som taká ukecaná, tak v tom rozhovore s Potkanom z FM som lízla aj aktuálnu hudobnú spoluprácu s CHVM na skladne Šialené sanatórium a tiez 3 skladbách ich noveho CD Chliev, ktore coskoro vyjde. Potkan kusok z tohoto rozhovoru ponukol kolegovi Faunovi a ten to presupol na dnes 16.4. od 20:00 do relacie 100%FM s Demeterom. Takze tam si dnes mozete vypocut pribeh koncertu zo zaplaveneho Primafu z 1985 a cover skladby z roku 2020 k tomu! To sa to preskakuje v case! Juch!
Dnes må narodeníny Lučåno
Tak všetko najlepšie Milanko
Lučáno a Mucino
Lučáno, Luky, civilným menom Milan Baláž, trenčianska všeobecne známa figúrka, ikona zametacieho priemyslu. Pochádzal z 12 detí a pretlĺkal sa životom ako najlepšie vedel. Jednoduchý ale o to priateľskejši. Príroda je veľký čarodej. Niekde uberie a niekde pridá. A v Lukyho prípade pridala tam dole. V trenkách.
Už ani neviem ako sme sa dali dokopy ale v roku 1978 sme boli ako štrnásťrocni chalani v klasickej zostave Majco, Miloš, Jozef a ja s Lučánom na týždňovej stanovačke na Zelenej Vode pri Novom Meste nad Váhom. Luky je o 9 rokov starší od nás a teda týždeň s ním v stane bola pre nás naozajstná škola života. Stanovali sme samozrejme v tej časti, kde bol zákaz stanovania aby to bolo napinavejšie. Počasie nám vtedy neprialo, ale to Lukyho neodradilo od toho aby na mieste založil nudistickú pláž, aby sa denne mohol pýšiť so svojím pokladom. Nazýval ho už vtedy Mucino. Plávanie v studenej vode bolo na každodennom poriadku a jedine Mucino ostal v pôvodnej veľkosťi. Ostatných skoro ani nebolo vidieť. Za ten týždeň nás Lučáno v stane pripravoval do života. Učil nás piť tvrdé aj pivo. Fajčiť nás nemusel učiť, to sme už podaktorí vedeli. Ale jeho hlavnou témou boli dievčatá. A tak nám viedol aj hodiny sexuálnej výchovy nakoľko táto téma bola v tých časoch veľmi tabuizovaná, dozvedeli sme sa aj to že deti nenosí bocian. Jeho obľúbenou činnosťou bol aj každodenný backhand -forehand ako to on nazýval a vtedy sme radšej opustili stan. Potom som sa s Lukym tak často nestretal. Roky utekali, prišla revolúcia, začali sme podnikať a naše cesty sa znovu pretli asi od roku 1995. Luky totiž zametal verejné mestské priestranstvá a každé ráno začínal na mestskej tržnici kde sme mali ako geodeti kancelárie. Samozrejmosťou bol ranný kalištek u nás v kuchynke a v Lučánovom prípade tri. A to isté na koniec smeny. Hlavne v lete keď začali dievčatá nosiť obnažené ramená a minisukne sa Lukyho Mucino pýtal na vzduch. Bola to jeho obrovská 24 centimetrová pýcha a neustále sa s ňou chválil a chcel ho v kuchynke predvádzať. „Lubino, nabúcham ho?“ to bývala jeho každodenná otázka ktorá znamenala či si má stoporiť penis a ukázať ho. Vždy sa nám túto pohromu podarilo šťastlivo zažehnatť a Mucino naďalej ostával v trenkách. Užívali sme vtedy také priechodzie kancelárie na pavlači nad Starou tržnicou v Trenčíne. Všetci sme museli prechádzať z jednej do druhej. Zrovna sme sedeli v jednej z kancelárii za stolom na dôležitom rokovaní ohľadne diaľnic a okolo stola sedelo asi sedem našich hostí z Bratislavy a riešili zložité pracovné problémy. Zrazu sa rozleteli dvere a dovnútra vtrhol Lučáno s výkrikom „Lubino aha, nabúchal som Mucina!“ A bežal ako obvykle na poobedné tri kališteky do zadu do kuchynky. To že tam bola preňho kopa cudzích ľudí, to ho vôbec netankovalo. A verte vtedy sa mi to ťažko vysvetľovalo tým ľuďom od diaľnic. Nakoniec sa to všetko zvrtlo na srandu.
Lukyho pokusy o prezentáciu svojho Mucina pokračovali aj naďalej. Asi pred troma rokmi keď sme už sídlili mimo Lučánovho zametacieho obvodu na Štefánikovej ulici a lučáno chodil už len zriedka zase začal pokúšať so slovami :“Lubino, nabúcham toho Mucina?“Povedal som mu s kľudom že nie , veď my sme ho už videli a zase tu budú muchy lietať… .Luky ostal sklamaný a to som nechcel. Povedal som mu :“Ale vieš čo?Keď tak veľmi chceš, tak vedľa v kancelárii sedia mladé baby a tie by tvoj Mucino iste zaujímal.“ Lukymu nebolo treba viac hovoriť a už tam letel. Bolo počuť len hlasný krik, výskot a jasot. Keď Luky odišiel tak sa baby rozprávali :“Videla si to? To bolo čosi obrovské!“ A druhá na to :“Do prčic ja som nič nevidela lebo som si ja sprostá rukami zakrývala oči. To ste mi nemohli povedať aby som sa pozrela?!“ Informácia sa rýchlo rozniesla po celej firme a tak nám Lučáno všetkým chlapom doma pokazil priemer .
http://www.chvm.sk/wp-content/uploads/2012/04/23.Zobrali-Sme-Vsetky-Mrtve-Body.mp3
Najvzrušujúcejšim obdobím kapely CHVM bolo obdobie v rokoch 1984 -1986 v Bratislave .
Hrávali sme na koncertoch 27 piesní a s hovoreným slovom aj alpským rizlingom trvali niekedy aj tri hodiny. Tie piesne boli ťažko undergroundové, dodnes žasnem že ti ľudia vydržali počúvať takú nakladačku a neodišli hneď po prvej piesní domov, dokonca si pýtali ešte aj prídavky. Bassgitara hrala cez reproduktory zo starej premietačky a mala zvuk ako zle zahriata Babeta (pre mladšie ročníky… To bol skúter o objeme 50 ccm).
Bicie bývali ozvučené maximálne troma mikrofónmi, jeden do kopáku, druhý pod virbel a tretí akože na čínely. Ten aj tak nič nesnímal, lebo bol málo citlivý. Viac sme ich totiž nemali. Stojanov bolo málo a tak všetko čo sa dalo sme prilepili hrubou hnedou lepiacou páskou a odvtedy k nej mám kladný vzťah. Vzhľadom na bohatú účasť fanúšikov z ŠTB sme na druhý deň nikdy nevedeli, či nás nevylúčili zo školy. Vo vysokoškolských kluboch Unic aj Bernolák bývalo dosť miesta. Vošlo sa tam aj 500 ľudí a bývalo narvané. Niektoré piesne sa zmenili priamo na pódiu, podľa toho akú mal JéBé náladu a aké gitarové sóla práve v tej chvíli vymyslel. i keď sme sa sem tam v tej piesní stratili, vždy sme ju nejako dokončili a všetci, a napokon aj my sme si mysleli že to tak malo byť. Gitarista Oblak niekde zohnal saxofón a z večera do rána sa z neho stal saxofonista, pretože sme si mysleli že to ságo do undergroundovej kapely jednoducho patrí. Ten šedý socializmus sme sa vtedy snažili vyfarbiť veselými farbami
Ukážka je z koncertu Unic klub Bratislava 1985 a pieseň Zobrali sme všetky mŕtve body…
Toto je len pre silné povahy a snáď na 1. Apríla sa to sem môže zavesiť…
Nežasni, toto je to, čo nás priviedlo k CHVM. Dnes hrate vlažný čaj… 🙂
Aj čaj treba variť
Terazz sa varí Chliev
Teda, ja som mládež, takže mám na mysli až tie nahrávky na CD z antiquariátu v TN pod bránou, ktorý už tiež 100 rokov neexistuje…
Klip šialené sanatórium
https://m.youtube.com/watch?v=8gn0rl8foU4#
Mili priatelia
Hudobnå alternatívna undergroundová skupina Chör våžskych muzikantov – CHVM z Trenčína oslavuje tento rok 40 rokov svojej existencie.
Pri tejto významnej príležitosti
by sme radi vydali nasledovnė produkty:
1. Nový radový album CHVM s názvom CHLIEV s 13 novými piesňami a zaujímavými hosťami :
Mikolåš Chadima z MCH BAND a EXTEMPORE BAND na saxofón
Mišák Štramåk z kapely ANONYM KIDS, BOX, spev
GUDRUN alias BLACK RABBIT z ķapely ĽAHKÁ MUZA ,spev, vokåly
Pavel Poliak z ķapely NEUROPA, tuba
Michal Bahno Dzúrik z kapely Náhodný Wiskit, spev
Roman Olžbut , ex CHVM , spev
2. USB kľúč s celou hudobnou tvorbou kapely CHVM, radovė albumy NOVÅ DOBA SO STARÝM OBSAHOM 1989.,PANIKA 2000, PLESNIVĪ STARCI 2005, PANK 2007, TUNEL 2009, BORDELL 2015, CHLIEV 2020.
Koncertné albumy z legendárneho bratislavského klubu Primaf , DEDINA SPIEVA 1984, SNY V PŔHĽAVE 1985, ďalšie koncertnė albumy CHVM 30 ROKOV 2010, 30 ROKOV PO NEŽNEJ REVOLÚCII, KLUB LŪČ TRENČÍN 2019, vrátane dvoch kníh v digitálnej podobe o tejto skupine, Cesta od boľševika k nezavislosti a Underpunk. Na USB nájdete zároveň videozåznam koncertu CHVM z Pohody 2010 na ktorom hosťoval v CHVM DAVE GREENFIELD z ķapely STRANGLERS na klåvesy a videozåznam Rockfestu v Práhe z roku 1989 , pilotný klip Šialené sanatórium k albumu CHLIEV a ďalšie hudobné klipy k piesňam.
3.FILM CHVM 40 ROKOV V PODZEMÍ.
Dôležitou súčasťou USB kľúča bude zároveň hudobný 52 minūtovy dokument o kapele CHVM, pod názvom : CHVM 40 rokov v podzemí , ktorý vznikal za posledných desať rokov pod taktovkou kameramana Petra Kotrhu. Kapela bola hlavným predstaviteľom alternatīvnej hudby 80 tych rokov a bola vzorom pre mnohé mladė ķapely, hlavne pre BEZ LADU A SKLADU a celú trenčiansku alternatívnu scénu. V tomto dokumente nájdete okrem hudby CHVM aj prepojenie skupiny CHVM s festivalom Pohoda a výpovede priateľov ķapely, Michala Kaščáka, Sveťa Korbeľa,Whiskyho a ďalších
…………isto sa Vám dostanú do rúk produkty, ktoré sa podarí pripraviť a vydať v našom vydavateľstve Fukkavica records
LUBOS CHVM
Určite sa teším na ten film, už striehnem kde ho upirátiť! 🙂
https://youtu.be/vXhjmnA2jg0.
Dave Greenfield zo Stranglers a Molon a Laurel a Hardy
kde ja by som nebol
https://m.youtube.com/watch?feature=share&v=o1mo_f9pMME
Skvelý koncert v Lúči
CHVM 18.11.2019
30 CHVM Pohodea https://youtu.be/xG8W9lov1Vk
https://m.youtube.com/watch?v=eQmM-SaGXlcAHOJ
Vďaka Martin punkový zberateľ
Včera šom získal toto video ktoré zháňam už 30rokov
CHVM Rockfest Praha 89
Palác kultúry
Hra tu Péter Kohout starší na pozaun
Péter Kohout mladší na klarinet a sax
Dano Paštéka na pílu
Roman Olzbut vo vójensjej rovnošate na sax
Roman Dzúrik husle
Marian Kulich husle
Ľuboš Dzúrik bass
Julo Berith guut
Ivan Masariik husle spev
Ivan Drgon klavesy
Rasťo Dobransky bicie
Velka vďaka Martin Punkový Zberatel ze si vyhrábal tento pre nás veľmi cenný skvost
Píše Miro Hrubiš
.
Silná basa,silné texty,pre mňa trochu prisilné dychy (v Čechách řestě,či žestě?),ale pomáhali držať rytmus.Výborný Ivan.Pekné sóla na gitaru. Celkovo silné,odvážne, nekonformné na tú dobu.Nie na maturitné večierky ale pre fajnšmekrov. Konečne som si to vypočul.Som prekvapený kvalitou.Hudby. Menej záznamu ale na tú dobu bol i ten záznam výborný. 🙂 PS: nie som kritik,to je len môj laický názor.
z mojho archivu -chvm live klub luc 1.4.1989 https://www.youtube.com/watch?v=eQmM-SaGXlc
Toto Je koncert Chvm Rockfest Praha 1989
Klip
Schematicky znázornenå pieseň
Rajčiny.cigarety kolmo .cigareta vodorovne syr
Holt CHVM má iné noty
Dychy …chliev
CHVM CHLIEV
1. CHLIEV /CHVM ,BARBORA OPIEL/
2. FIALKY /CHVM, ROMAN OLŹBUT,JULO BERITH/
3. KOĽAJE /CHVM, ANTON PIŹURNÝ/
4. LIST VO FĽAŚI /CHVM. ANTON PIŹURNÝ/
5. LOĎ /CHVM, ĽUBOŚ DZÚRIK/
6. NALEJME SI ĆISTÉHO HNUSU
/CHVM, MIROSLAV DAVID/
7. PEKLO /CHVM, ZUZANA KOMENDOVÁ/
8. SKARTOVAČKY /CHVM, ĽUBOŚ DZÚRIK/
9. SLOBODA /CHVM, MARIÁN ACID KOMŽÍK/
10. ŠIALENÉ SANATÓR IUM
/CHVM, B-RABBIT/
11. CHYTTE ZLODEJA /CHVM, TONO ŚULÍK/
12. VŠETKO SA DÁ
/CHVM, TONO ŚULÍK/
13. DOSRATÝ A DOŠŤATÝ
/CHVM, ĽUBOŚ DZÚRIK/
CHVM:
ĽUBOŠ DZÚRIK BASS, SPEV 3 , 5 , VOKÁL, 6
JULO BERITH GITARA, SPEV 6 ,8 , VOKÁL 2, 6
RASŤO DOBRANSKÝ BICIE
MIRO PUNA SPEV 1 , 4 , 11, 12, VOKÁL 2, 6
IVAN MASARIK KLÁVESY,SPEV 7, VOKÁL 4
PETER KOHOUT SAXOFÓNY, BASSKLARINET
MARTIN SKOVAJSA GITARA
JURO ŠINKA GITARA
PETER KOPS BASS
ROMAN OLŹBUT SPEV 2
HOSTIA:
B – RABBIT SPEV 10, VOKÁL 5, 6, 9
MIKOLÁŠ CHADIMA SAXOFÓN 3
MICHAL BAHNO DZÚRIK SPEV 13
MIŠÁK ŠTRAMÁK SPEV 9, 13
PAVEL POLIAK POZAUN
NAHRATÉ V FUKKAVICA RECORDS TRENĆIN 2018 – 2020
MAJSTER ZVUKU PETR KOPS
MIX PETER KOPS
OBAL MICHAL BAHNO DZÚRIK
FOTO ANTON JULÉNY
PRODUKCIA ĽUBOŠ DZÚRIK
MODRÉ AUTO BAHNO
1. BAHNO / MODRÉ AUTO, BARBORA OPIIEL/
2. KULT TUKU / MODRÉ AUTO, RENÁTA KAŠČÁKOVÁ/
3. DOŚLI MI SILY / MODRÉ AUTO, ĽUBOŠ DZÚRIK/
4. ĆAS MODRÝCH AUTOBUSOV / MODRÉ AUTO, RÁCHEL NOA/
5. SNY / MODRÉ AUTO, MIROSLAV DAVID/
6. SPRÁVA / MODRÉ AUTO, B- RABBIT, BARBORA OPIEL/
7. TEPLO V KABÍNE / MODRÉ AUTO, RENÁTA KAŠČÁKOVÁ/
8. TRY 4 / MODRÉ AUTO, /
9. ŽIVOT V DOMNENÍ / MODRÉ AUTO, TONO ŠULÍK/
10. JAMM / MODRÉ AUTO, /
MODRÉ AUTO:
ĽUBOŠ DZÚRIK BASS,SPEV 1, 2, 4, 5, 6
PETER KOPS BASS,GITARA, SYNTH, PROGRAMMING
JULO BERITH GITARA 5, 6, 10
MARTIN SKOVAJSA GITARA 1, 2, 3, 6, 7, 9
MIKOLÁŠ CHADIMA SAXOFÓN 2, FLAUTA 8
MICHAL BAHNO DZÚRIK SPEV 9
MIŠÁK ŠTRAMÁK SPEV 3
NAHRATÉ V FUKKAVICA RECORDS TRENĆIN 2018 – 2020
MAJSTER ZVUKU PETR KOPS
MIX PETER KOPS
OBAL MICHAL BAHNO DZÚRIK
FOTO ANTON JULÉNY
PRODUKCIA ĽUBOŠ DZÚRIK
CHVM CHLIEV
1. CHLIEV /CHVM ,BARBORA OPIEL/
2. FIALKY /CHVM, ROMAN OLŹBUT,JULO BERITH/
3. KOĽAJE /CHVM, ANTON PIŹURNÝ/
4. LIST VO FĽAŚI /CHVM. ANTON PIŹURNÝ/
5. LOĎ /CHVM, ĽUBOŚ DZÚRIK/
6. NALEJME SI ĆISTÉHO HNUSU
/CHVM, MIROSLAV DAVID/
7. PEKLO /CHVM, ZUZANA KOMENDOVÁ/
8. SKARTOVAČKY /CHVM, ĽUBOŚ DZÚRIK/
9. SLOBODA /CHVM, MARIÁN ACID KOMŽÍK/
10. ŠIALENÉ SANATÓR IUM
/CHVM, B-RABBIT/
11. CHYTTE ZLODEJA /CHVM, TONO ŚULÍK/
12. VŠETKO SA DÁ
/CHVM, TONO ŚULÍK/
13. DOSRATÝ A DOŠŤATÝ
/CHVM, ĽUBOŚ DZÚRIK/
CHVM:
ĽUBOŠ DZÚRIK BASS, SPEV 3 , 5 , VOKÁL, 6
JULO BERITH GITARA, SPEV 6 ,8 , VOKÁL 2, 6
RASŤO DOBRANSKÝ BICIE
MIRO PUNA SPEV 1 , 4 , 11, 12, VOKÁL 2, 6
IVAN MASARIK KLÁVESY,SPEV 7, VOKÁL 4
PETER KOHOUT SAXOFÓNY, BASSKLARINET
MARTIN SKOVAJSA GITARA
JURO ŠINKA GITARA
PETER KOPS BASS
ROMAN OLŹBUT SPEV 2
HOSTIA:
B – RABBIT SPEV 10, VOKÁL 5, 6, 9
MIKOLÁŠ CHADIMA SAXOFÓN 3
MICHAL BAHNO DZÚRIK SPEV 13
MIŠÁK ŠTRAMÁK SPEV 9, 13
PAVEL POLIAK POZAUN
NAHRATÉ V FUKKAVICA RECORDS TRENĆIN 2018 – 2020
MAJSTER ZVUKU PETR KOPS
MIX PETER KOPS
OBAL MICHAL BAHNO DZÚRIK
FOTO ANTON JULÉNY
PRODUKCIA ĽUBOŠ DZÚRIK
MODRÉ AUTO BAHNO
1. BAHNO / MODRÉ AUTO, BARBORA OPIIEL/
2. KULT TUKU / MODRÉ AUTO, RENÁTA KAŠČÁKOVÁ/
3. DOŚLI MI SILY / MODRÉ AUTO, ĽUBOŠ DZÚRIK/
4. ĆAS MODRÝCH AUTOBUSOV / MODRÉ AUTO, RÁCHEL NOA/
5. SNY / MODRÉ AUTO, MIROSLAV DAVID/
6. SPRÁVA / MODRÉ AUTO, B- RABBIT, BARBORA OPIEL/
7. TEPLO V KABÍNE / MODRÉ AUTO, RENÁTA KAŠČÁKOVÁ/
8. TRY 4 / MODRÉ AUTO, /
9. ŽIVOT V DOMNENÍ / MODRÉ AUTO, TONO ŠULÍK/
10. JAMM / MODRÉ AUTO, /
MODRÉ AUTO:
ĽUBOŠ DZÚRIK BASS,SPEV 1, 2, 4, 5, 6
PETER KOPS BASS,GITARA, SYNTH, PROGRAMMING
JULO BERITH GITARA 5, 6, 10
MARTIN SKOVAJSA GITARA 1, 2, 3, 6, 7, 9
MIKOLÁŠ CHADIMA SAXOFÓN 2, FLAUTA 8
MICHAL BAHNO DZÚRIK SPEV 9
MIŠÁK ŠTRAMÁK SPEV 3
NAHRATÉ V FUKKAVICA RECORDS TRENĆIN 2018 – 2020
MAJSTER ZVUKU PETR KOPS
MIX PETER KOPS
OBAL MICHAL BAHNO DZÚRIK
FOTO ANTON JULÉNY
PRODUKCIA ĽUBOŠ DZÚRIK
CHVM má 40 rokov
Doba je šialene rýchla, zemeguľa sa neúprosne točí, a čas beží. Čím ďalej tým sú tie Vianoce stále častejšie. S kapelou CHVM to ťaháme už 40 rokov. Spoznali sme sa ako študenti gymnázia Jurija Alexejeviča Gagarina v Trenčíne. Založili sme kapelu, lebo nás muzika strašne bavila a pravdupovediac, v tom roku 1980 jej ešte nebolo toľko čo teraz. Pomaličky sme zvládali vlastnoručne vyrobené hudobne nástroje. Ťažko nám bolo vybrať si hudobný štýl. Niektoré štýly sa nám nepáčili. Tie ktoré sa nám zase páčili. tie sme ešte nedokázali zahrať. Vymysleli sme si teda vlastný. Socialistickí hudobní kritici ho už vredy nazvali disharmomickým chaosom. A tak nám to prischlo až do dnes naučili sne sa s tým žiť. Ako banda mladých chalanov sme zažil spolu maturitu,prvé frajerky, prvé lásky aj sklamania. Koncerty dobré aj zlé. Plne aj prázdne koncertné sály. Prvé vypnutie elektrického prúdu počas koncertu. Zákaz vystupovania od ŠTB. Prišla vysoká škola voľnosť, nekonečné akcie, žúrky, študentský život a znovu koncerty. Niektoré utajené, niektoré oficiálne. Prvá rakovina medzi nami, klinická smrť a nakoniec všetko dobre dopadlo. Štátnice a potom prvé svadby, prvé narodené deti. Vojna. Stále sme však spolu. Prvé skúsenosti v normálnom nahrávacom štúdiu a nakoniec v televízii. Štrnganie kľúčmi na námestiach. Koncerty na vlečke od traktora na podporu slobody v osemdesiatom deviatom. Pád socializmu a Berlínskeho múru. Smelé pokusy o prvé podnikanie. Neúspešné pokusy o vydanie dlhohrajúcej platne v oficiálnom vydavateľstve nám otvorili oči a ukázali že tadiaľto naša cesta nevedie. Odvtedy všetko robíme v sanizdate. Prvé vydanie CD. Prvý festival Pohoda. V podnikaní sa niektorým darilo viac, niektorí sme len prežívali. Hudobné texty sa nám napĺňali, niektoré sme potom reálne zažívali. Spievalo sa v nich že v Berlíne sa zrúti stena, alebo Nechcem žiť len preto, aby som pracoval, ale chcem pracovať preto aby som žil. Prvé náznaky workoholizmu. Doba si vyžiadala svoju daň. Spoločne pobyty v nemocnici, mozgové príhody, operácie čriev, zlaté žily, skleróza multiplex. Prežili sme, stále sme spolu. Pohreby rodičov, bohužiaľ aj deti. Prvé rozvody. Druhé svadby. Narodenie ďalších detí. Oslava narodenia prvých vnukov a vnučiek. No hudba nás neustále stále spája, nabíja nekonečnou silou. Každý koncert je už pre nás sviatkom. Utorky trávime v skúšobni s nástrojmi, pri muzike, pri debate, pri borovičke. V tomto sme vytrvalí a nezastavitelni. Niekedy býva tej borovičky menej a inokedy viac. Stále hráme. Na poslednej skúške pred dôležitým koncertom po požití väčšej dávky borovičky vypadol pri speve nášmu pánu spevákovi umelý chrup. Zistil som že naozaj už stárneme. Ale stále sme spolu…
Už 40 rokov
Ľuboš Chvm
JėBė:
Nový album CHVM Chliev je možno to najlepšie čo v nás za tých 40 rokov vykvasilo. Mieša sa v ňom nielen romantika minulosti, disharmonické motívy ale aj presne vyvážená davka harmonických melodických motívov. Nečakajte žiadne trápne veselé slovenské durové pop. Je to od začiatku až dokonca nádherný molový zážitok, ktorý prrsne zspadá tam, čo v slovenskej rockovej hudbe chýba. Obchádza to upočúvané kliše a prináša do slovenskkej alternatívy inovatívny chaos… Rád by som ho od budúcej Pohody počul v rockových rádiach.
Juraj Kemr Šinka:
Odvolené, bábky poodvážané po volebných miestnostiach. Uvidíme zajtra. Snáď bude niečo pozitívne, ak nie, budú nové podnety…to je asi istota. Ale muzikantská rodina nám zostane, to je určite istota, naše spoločné cecky z ktorých sme nasali hudobný nektár s chuťou slobody a rebélie mať vlastný názor. A mať gule v galotách a rozum v hlave, nie naopak, ako tomu často je.
Aj keď sme dodrbaní, nemocníc, unavení a s depkami, je skvelé že si stále máme co povedať a často si aj nezištne pomôcť.
Som za to vďačný a ďakujem vám za to.
. Bororo
CHVM má 40 rokov
Doba je šialene rýchla, zemeguľa sa neúprosne točí, a čas beží. Čím ďalej tým sú tie Vianoce stále častejšie. S kapelou CHVM to ťaháme už 40 rokov. Spoznali sme sa ako študenti gymnázia Jurija Alexejeviča Gagarina v Trenčíne. Založili sme kapelu, lebo nás muzika strašne bavila a pravdupovediac, v tom roku 1980 jej ešte nebolo toľko čo teraz. Pomaličky sme zvládali vlastnoručne vyrobené hudobne nástroje. Ťažko nám bolo vybrať si hudobný štýl. Niektoré štýly sa nám nepáčili. Tie ktoré sa nám zase páčili. tie sme ešte nedokázali zahrať. Vymysleli sme si teda vlastný. Socialistickí hudobní kritici ho už vredy nazvali disharmomickým chaosom. A tak nám to prischlo až do dnes naučili sne sa s tým žiť. Ako banda mladých chalanov sme zažil spolu maturitu,prvé frajerky, prvé lásky aj sklamania. Koncerty dobré aj zlé. Plne aj prázdne koncertné sály. Prvé vypnutie elektrického prúdu počas koncertu. Zákaz vystupovania od ŠTB. Prišla vysoká škola voľnosť, nekonečné akcie, žúrky, študentský život a znovu koncerty. Niektoré utajené, niektoré oficiálne. Prvá rakovina medzi nami, klinická smrť a nakoniec všetko dobre dopadlo. Štátnice a potom prvé svadby, prvé narodené deti. Vojna. Stále sme však spolu. Prvé skúsenosti v normálnom nahrávacom štúdiu a nakoniec v televízii. Štrnganie kľúčmi na námestiach. Koncerty na vlečke od traktora na podporu slobody v osemdesiatom deviatom. Pád socializmu a Berlínskeho múru. Smelé pokusy o prvé podnikanie. Neúspešné pokusy o vydanie dlhohrajúcej platne v oficiálnom vydavateľstve nám otvorili oči a ukázali že tadiaľto naša cesta nevedie. Odvtedy všetko robíme v sanizdate. Prvé vydanie CD. Prvý festival Pohoda. V podnikaní sa niektorým darilo viac, niektorí sme len prežívali. Hudobné texty sa nám napĺňali, niektoré sme potom reálne zažívali. Spievalo sa v nich že v Berlíne sa zrúti stena, alebo Nechcem žiť len preto, aby som pracoval, ale chcem pracovať preto aby som žil. Prvé náznaky workoholizmu. Doba si vyžiadala svoju daň. Spoločne pobyty v nemocnici, mozgové príhody, operácie čriev, zlaté žily, skleróza multiplex. Prežili sme, stále sme spolu. Pohreby rodičov, bohužiaľ aj deti. Prvé rozvody. Druhé svadby. Narodenie ďalších detí. Oslava narodenia prvých vnukov a vnučiek. No hudba nás neustále stále spája, nabíja nekonečnou silou. Každý koncert je už pre nás sviatkom. Utorky trávime v skúšobni s nástrojmi, pri muzike, pri debate, pri borovičke. V tomto sme vytrvalí a nezastavitelni. Niekedy býva tej borovičky menej a inokedy viac. Stále hráme. Na poslednej skúške pred dôležitým koncertom po požití väčšej dávky borovičky vypadol pri speve nášmu pánu spevákovi umelý chrup. Zistil som že naozaj už stárneme. Ale stále sme spolu…
Už 40 rokov
Ľuboš Chvm
JėBė:
Nový album CHVM Chliev je možno to najlepšie čo v nás za tých 40 rokov vykvasilo. Mieša sa v ňom nielen romantika minulosti, disharmonické motívy ale aj presne vyvážená davka harmonických melodických motívov. Nečakajte žiadne trápne veselé slovenské durové pop. Je to od začiatku až dokonca nádherný molový zážitok, ktorý prrsne zspadá tam, čo v slovenskej rockovej hudbe chýba. Obchádza to upočúvané kliše a prináša do slovenskkej alternatívy inovatívny chaos… Rád by som ho od budúcej Pohody počul v rockových rádiach.
TRENČIANSKY HUDOBNÝ FESTIVAL MLADÝCH
(THFM)
Začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia bolo veľmi málo príležitostí koncertovať s kapelou. Preto sme uvítali aktivitu trenčianskeho kultúrneho osvetového strediska , ktoré každoročne usporadúvalo súťaž trenčianskych amatérskych hudobných skupín. Tá súťaž, alebo prehliadka sa volala Trenčiansky hudobný festival mladých. My sme sa na ňom s kapelou CHVM zúčastnili v rokoch 1983, 1984, 1985. Mesto Trenčín sa v tej dobe hemžílo kapelami, ale myslím si že v dnešnej dobe je to podobné. Kapiel je tu stále dostatok. Dôkazom toho býva aj každoročná prehliadka mladých kapiel s názvom GYMPELROCK. Ale poďme k tomu THFM. Tento festival zhruba mapoval trenčianske kapely a zároveň ich mali politickí pohlavári pod drobnohľadom. Vyzývali kapely, ktoré sa chceli festivalu zúčastniť , aby doručili nejakú štúdiovú alebo garážovú nahrávku, na základe ktorej kapelu vybrali, alebo nevybrali do základného kvalifikačného kola. To nás donútilo po prvýkrát navštíviť amatérske nahrávacie štúdio a nahrať prvú štúdiovú nahrávku. Keď komisia vybrala vašu kapelu, tak tá koncertovala v prvom kvalifikačnom kole. Krátky 25 minútový koncert stačil na to, aby vás odborná porota ohodnotila a veľkú váhu mal hlas diváka, ktorý hodnotili intenzitou potlesku, alebo dĺžkou reťaze pospájanej z farebných C-čiek. Každý divák mohol dať jedno C-čko len jedinej kapele. Každá mala totiž pridelenú určitú farbu. Ktorá kapela mala najdlhšiu reťaz, postúpila ďalej do ďalšieho kola s „hlasom diváka“. Našu kapelu CHVM odborníci vždy zvozili pod čiernu zem, ale diváci nás vždy podržali a vždy sme získali hlas diváka. Podobné bláznivé kapely ako tá naša boli AB NORMAL, ŠMOX, AJHĹA, HOMEMADE, DKP, KOSTIHOJ. Rockové a metalové kapely boli KAMIÓN, VITAMÍN, HOJA ĎUŇĎA , KEKS, IMPULZ. Jazzrockové KOMA, CODA. Kapely ktoré hrávali svadby a zábavy boli MODIFIK, HATTRICK, PAX. V každom kole bývalo asi šesť kapiel. Z nich jedna alebo dve víťazné postupovali do ďalšieho kola. Do semifinále. Potom to celé pokračovalo znovu až do finále. Finále potom prebehlo v amfiteátri na trenčianskom hrade. Každoročne sa nám podarilo postúpiť do finále a tam sme už nikdy nemali žiadnu šancu v konkurencii zábavových a svadbovych kapiel. Veľmi sme sa tešili na finálový koncert na hrade. Z troch finále totiž dvakrát pršalo a ten Open air koncert sa presunul zase do kina Hviezda, kde sme ju už v hrali stokrát. Vždy za víťazstvo v „hlase diváka“ sme obdržali kopu pre nás „hodnotných“ gramofónových platní, typu Elán, Karol Duchoň,Dušan Grúň a Ala Pugačevová. Tie platne sme vždy aj tak dali Katke a ona ich tiež nepočúvala. Dokonca o THFM dávali aj reportáž v Československom rozhlase. Spomenuli aj našu kapelu a pustili desať sekundovú ukážku s komentom :“viac počúvateľných pasáží sme u tejto hudobnej skupiny CHVM nenašli „.
Nakoľko v Trenčíne bol hlad po koncertujúcich kapelách, všetky koncerty boli beznádejne plné po okraj. Tie kvalifikácie sa konali v kine Hviezda. Celé mesto bolo polepené plagátmi a my sme boli hrdí, že názov našej kapely na plagáte ktosi vylepil na stĺp a nemuseli sme ten názov striekať po stenách sprejom, ako sme to mali vo zvyku. Kino Hviezda malo aj balkón. Tam divákov nepúšťali z jediného dôvodu. Tam totiž sedávali príslušníci ŠTB. V tých dlhých šedivých baloňákoch a klobúkoch s kufrikmi vyzerali naozaj veľmi nenápadne. Vždy sme si ich boli pozrieť potajme cez pootvorené dvere. Väčšinou tam chodievali naraz traja príslušníci. Ich prítomnosť v nás vyvolávala ešte väčší adrenalín, ako keby tam neboli. Vtedy JéBé, ktorý čerstvo ušiel hrobárovi z lopaty, a mal ich silne „na háku“, začal rozprávať všelijaké dvojzmyselné poznámky, hlavne na adresu socialistického zriadenia. V dobách pred revolúciou bolo povinné na koncertoch v hľadisku sedieť na zadku a ten kto nesedel a tancoval, bol rebel a nepriateľ štátu. Pred jednou našou piesňou JéBé povedal :“Táto skladba je diskotéková, ale netancujte!!!“ Veľa ľudí, pankáčov sa neudržalo a začalo tancovať na to naše ‚disco „. Vtom sa otvorili dvojkrídlové bočné dvere do Hviezdy a policajti začali nakladať tancujúcich pankáčov do troch pripravených policajných „Antonov“.Bolo to v roku 1985. Na policajnej stanici ich vypočúvali a nútili ich umyť si naježené vlasy. Niektorí by vedeli rozprávať, že Peter Cigáň? Po tomto incidente sme už viac na THFM nevystúpili. Veď to boli všetko naši fanúšikovia!!!
V každom prípade bol THFM veľmi pozitívny krok v trenčianskom kultúrnom dianí. Často v odbornej porote sedávali všelijakí členovia trenčianskeho orchestra, alebo aj sám pán riaditeľ odboru kultúry. Ten vždy s nechuťou odovzdával JéBému cenu so slovami :“Julo, ja viem, že sa snažíš o to aby si tu znel ako Frank ZAPPA. Ale ZAPPA mal za sebou poriadnu kapelu,ktorá vedela hrať, nie takýchto odkundesov ako máš ty. Mal by si sa ich zbaviť a vymeniť za lepších!!!“ JéBé nás doteraz nevymenil a myslím že dnes sa môže na svoju doprovodnú kapelu stopercentne spoľahnúť.
ABNORMAL vyhral tri ročníky toho festivalu po sebe…Bola to prvá novovlnová trenčianska a hádam aj slovenská skupina. Víťaz dostal okrem diplomu aj kvety, vytiahnuté z vázy , do ktorej sa pred koncertom vyšťal Meky Žáčik / už ho išlo roztrhnúť / . Tá scéna , ked nikto nechcel prebrať víťaznú kyticu bola genialna. Len odozvdávajúca slečna ju stiskala v ruke a ovoniavala … Už vtedy mal Meky ohromnú moc … teda moč …dodal Ľudo Kraus
Zakovic 2020
Hráme v sobotu o 16
Chystáme ma usb
Toto bola moja prvá vlastná reprobedňa na basu v roku 1983. Mala mierne boostrovaný zvuk. Zozadu boli dvierka a bar. Pri hre bolo počuť tiché cinkanie prázdnych fliaš…
Boli to krásne časy.
A farba? Musela byť červená. Veď takú sme v tých dobách mali v CHVM veľmi radi
21.5. Praha Prosecke máje
29.5. Praha ráf
13.6.Krakor
20.6.Festival záhrada
9.7. Pohoda
31.7. Sudovka
31.7 Zakovic
10.10. 40 rokov CHVM trenčín
November VAD ZVOLEN