Máte radi Bez ladu a skladu? Najmä ich rannú tvorbu? Chýbajú vám? Sú pre vás Parné valce už prisilnou komerciou? Nepozdáva sa vám Neuropa? Tak potom rozhodne siahnite po Chóre vážskych muzikantov.
CHVM sú, ako je známe, tak ako Bez ladu a skladu tiež z Trenčína, hrajú však omnoho dlhšie a furt svoje… Vydali niekoľko samizdatových cédečiek. Jedným z nich je prierez tvorby nazvaný to najlepšie 🙂 – live /ten „smajlík“ je vskutku výstižný/. Tento album bol vydaný pri príležitosti dvadsiatych narodenín skupiny. Aj keď je Chór vážskych muzikantov už statný adolescent, neopúšťa ho pubertálne nadšenie a nihilizmus (aj keď sa môže zdať, že sa to vzájomne vylučuje).
CD obsahuje klasické kusy ako Chameleón, Nová doba, Underground, Pod kolesom, Harmasan, Umelé hmoty či Plesniví starci. Nechýba ani tradičná záverečná pocta Stranglers Hazardný hráč (v origináli No More Heroes).
Hudobne sa CHVM stále váľa v alternatíve sedemdesiatych rokov. Hudobne i textovo CHVM pripomína Bez ladu a skladu, aj keď hudba je surovejšia a texty expresívnejšie. Pri skladbe Underground cítiť viac než inšpiráciu pražského Extempore.
Jednou z najlepších piesní CD sú Plesniví starci. Skvelý text Jána Kullu je umocnený ponurou hudobnou atmosférou. A názov skladby skutočne nevystihuje, aj keď škodoradostní nepriaznivci by to určite podotkli, terajšie pôsobenie CHVM. Poteší aj nasledujúci Krivák, svojou priam až veselosťou mierne vybočujúci z rady ostatných kúskov tvorby Chóru vážskych muzikantov.
Čo sa dá albumu jednoznačne vytknúť je absencia niektorých piesní. To, že chýbajú jediné dva piesne vyšlé aj na oficiálnych nosičoch (Mušia politika a Hod dog), sa odpustiť dá, avšak chýbanie jednej z kľúčových piesní, ktorá nechýba azda na žiadnom sporadickom koncerte, Čakanie na Godota je takmer neodpustiteľné.
Pochvalu si zaslúži obal. Ženská tvár majúca miesto očí prsia nie je samoúčelná, „hlavohruď“ vystupuje aj v jednej z piesní.
Nech je ako chce, keby niekto spravil rebríček najviac nedocenených slovenských skupín, vážski muzikanti by obsadili popredné priečky.
Na zrecenzovanie mám aj ďalšie CD od CHVM, ktoré mi basgitarista tejto formácie Ľuboš Dzúrik venoval, a to Panika. Recenzovať niet čo. Obal striedmy, vkusný, zvuk tentokrát zo štúdia, čiže o čosi lepší než na koncertnej „bestofke“. Obsahuje o niečo menej skladieb (nie 21, ale 15), pričom všetky (až na EKG a Bravčové) sú zastúpené aj na prv recenzovanom albume.
Mili priatelia
Ani sme sa nenazdali a ďalší kalendárny aj účtovný rok je za nami.
Chcel by som sa úprimne poďakovať všetkým spriazneným dušiam, ktoré nám minulý rok poslali 2 % zo svojich daní. Tieto peniažky sme čiastočne utratili na financovanie videodokumentu o CHVM.
Tento rok by sme radi vydali nový album CHVM s názvom CHLIEV a knihu poviedok JEDNOHUBKY od Luboša CHVM Uvidíme čo sa z peňazí podarí.
………………. ale bez Vašej pomoci to samozrejme nejde ………………………………
Ak máte chuť aj Vy priložiť ruku k dielu a máte možnosť nám poslať 2%, budeme Vám
povďační a isto sa Vám dostanú do rúk produkty, ktoré sa podarí pripraviť a vydať vo Fukkavica Records.
Dáta neziskovej organizácie najdete tu dole:
Obchodné meno (názov): Mechatronik, n.o.
Sídlo – Ulica, číslo, obec, PSČ: Gen. M.R.Štefánika 42/402, Trenčín, 91101
Právna forma: nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby
Identifikačné číslo prijímateľa (IČO/SID): 36119768
Ďalšie údaje:
DIČ: 2021914741
bankové spojenie: UniCredit Bank Trenčín
IBAN číslo účtu: SK1811110000006624339018 / kód banky: 1111
Milí priatelia a fanúšikovia CHVM.
Tak ako aj v Slobodnoej Európe tak aj v CHVM sme dnešným dňom vymenili bassgitaristu. Nakoľko mňa neposluchaju nohy a štrajkuje aj pravá ruka, po 38 a pol roku ma na poste bassgitaristu nahradí Peter Kops. Chcem aby kapela CHVM ďalej koncertovala, lebo stále má ešte čo povedať a so mnou sa to už nedalo absolvovať. Môj výber dabléra nebol náhodný. S Petrom sa poznáme od gymnázia keď sme spolu pôsobili vo folklórnom subore Trenčan. On hral na kontrabas v roku 1981 a ja som bol tanečník. V roku 1983 Peter hral na bassgitaru v novovlnovej skupine Ajhĺa. Neskôr v roku 1986 hral v kapele DKP. Obe kapely sa rozpadli a príležitostne vystupujú. Od 2001 do 2012 hral v revivalovej trenčianskej kapele CAPTAIN SLICE. Pôsobil v ľudovej hudbe folklórneho súboru Gymnik, Gajdošské združenie, Brezina.
Od roku 2012 úzko spolupracuje s CHVM. Nahrával s CHVM album BORDELL, teraz nahráva album CHLIEV. A tam aj všetky basové linky. Je spolutvorcom nášho spoločného projektu MODRÉ AUTO. Post bassgitaristu v CHVM je preňho veľkou výzvou, nakoľko tie piesne niesú vôbec jednoduché a sú plné zvratov. Peter dnes po prvýkrát hral s naozajstnou undergroundovou kapelou, bol to vždy jeho tajný sen. Išlo mu to skvele. Tá basa mu pekne hrá. Verím že všetko dobre dopadne a 16.2. zahrá prvý koncert s CHVM v trenčianskom Stejdž s VYDRAPENÁ BUŽÍRKA PUNK SYSTEM. Držím mu palce.
Ja stále zostávam nehrajúcim kapitánom, kapelnikom a duchom CHVM a všetkým ďakujem za doterajšiu priazeň.
CHVM – za touto zdanlivo nenápadnou skratkou sa už od roku 1980 skrýva partia nestarnúcich pánov trenčianskeho undergroundového podhubia. Vo svojich pionierskych časoch, keď mnohí poslušne kráčali za červenou vlajkou, narobili staršej generácii nejednu vrásku. Ale tak to väčšinou býva, keď sa rodí niečo nové, niečo dovtedy nevídané a neslýchané. O ich neprekonateľnom hudobnom entuziazme svedčí fakt, že Chór vážskych muzikantov hrá v takmer nezmenenej zostave dodnes. http://www.chvm.sk
Pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky prezident Andrej Kiska udeľoval posledné štátne vyznamenania v tomto funkčnom období. Rad Ľudovíta Štúra prvej triedy dostalo 30 významných slovenských osobností z rôznych oblastí. Medzi nimi bol aj Ladislav Snopko, ktorého my muzikanti nazývame familiárne AGNES. Nerád sa bavím o politike, bol porevolučným ministrom kultúry, ale toto tu nechcem rozoberať. Chcem len priblížiť niektoré fragmenty v ktorých bol nám muzikantom veľmi blízky, hlavne v tých časoch predrevolučnych. Agnes patril medzi ľudí, ktorí sa nebáli. Nebáli sa organizovať kultúrne akcie, hudobné podujatia, koncerty hudobných skupín z tej druhej strany barikády, ako sme to s obľubou nazývali. Tieto akcie bývali vždy terčom štátnej bezpečnosti. Jej príslušníci si často na nich zgustli a popoťahovali hlavne organizátorov, ale aj hudobníkov a často aj návštevníkov týchto podujatí. Agnes spolu s Paľom Maruščákom stál pri vzniku legendárneho Čertovho Kola, ktorého sa konali dva ročníky v rokoch 1987, 1988 v bratislavskom Dome Odborov, čo je vlastne dnešný ISTROPOLIS. Vystúpili tam tie najlepšie české a slovenské alternatívne kapely, ktoré vtedajšia doba ponúkala. HRDINOVE NOVÉ FRONTY,GARÁŽ s vzácnym hosťom Mejlom Hlavsom, ktorý bol tŕňom v oku vtedajšieho režimu. LAURA A JEJÍ TYGŘI, KRÁSNE NOVÉ STROJE, ZKOPCE PSÍ VOJÁCI, BEZ LADU A SKLADU, UŽ JSME DOMA, PŮLNOC, ZÓNA A. V roku 1988 Agnes pripravil dramaturgiu SLOVROCKU 1988 tiež v bratislavskom ISTROPOLISE, kde zazneli slovenské alternatívne kapely vrátane BEZ LADU A SKLADU a CHVM, MARIAN VARGA, VIDIEK,A CONTO. ZABUDNUTÝ OHYB. Na jar 1989 pripravil dramaturgiu slovenských kapiel pod názvom HALUŠKY A PEPSI COLA na najväčšej predrevolučnej prehliadke hudobných skupín ROCKFEST PRAHA. Vystúpil Dodo Šošoka, Marián Varga, BEZ LADU A SKLADU, CHVM, ZÓNA A. Týchto významných akcií bolo nespočetne veľa. DOTYKY A SPOJENIA. Spojenie Jiŕího Stivina s mladučkým Mišom Kaščákom. Po revolúcii Agnes poriadal koncerty PLASTIC PEOPLE OF THE UNIVERSE s básnikom EGONOM BONDYM v Petržalke v Zrkadlovom háji. Tam sme s kapelou CHVM tiež s radosťou zahrali
Tých Agnesových aktivít bolo oveľa oveľa viac a výrazne vplýval na naše vyvíjajúce sa mladé hudobné skupiny. Bolo ho vídať tam, kde sa dialo vždy niečo vzrušujúce. Na Mladej Garde, v PRIMAFE na večeroch JAZZOVEJ SEKCIE.
Za jeho prácu mu srdečne ďakujeme a k štátnemu vyznamenaniu srdečne gratulujeme.
Presne pred rokom sa mi stala takáto nemilá príhoda :
Zase som sa preháňal po zemi Českej, presne tam kde to mám rád. Na Žitkovej. Poprdkával som si to na štvorkolke veľmi pomaly, len tak bez prilby.,kochajúc sa krásnou krajinou a skvelými výhľadmi. Vtedy to vyzeralo priam na prvý jarný deň, i keď kalendár ukazoval štvrtý január. Vonku desať stupňov, bezvetrie, slniečko trochu ešte zubaté, ale na lícach ho už bolo cítiť. Dýchal som zhlboka ten úžasný jarou voňajúci vzduch. Úplná pohodička. Rád sa takto luftujem, hlavne keď sa nemusím nikde ponáhľať. Štvorkolka si tíško poprdkáva a sem tam jej aj ja kamarátsky zakontrujem. Široko ďaleko nikto nieje, nikto ma nepočuje, som desať kilometrov od domova. Nasleduje nemilé prekvapenie a zvrat celej pohodovej nálady. Následný tichučký dlhý prd sa náhle zmenil na to, čo som vôbec nečakal. Na „blato na ihrišči“. Nedokážem rýchlo zliezť zo štvorkolky, nieto sa ešte povyzliekat z otepľovačiek s trakmi a hrubej motorkárskej bundy. Náhle prichádza ďalší trojnásobný atak. Tu sa už nedá nič zachrániť, len sa snažím veľmi nehýbať, aby som to „blato“ veľmi neroznosil po nohaviciach. Ale však si už nalejeme čistého vína. Nebolo to blato. Hnačkové hovno to bolo!!! Nič sa už nedá robiť. Desať kilometrov domov s vyhrievaním pod zadkom. Potom šup do sprchy spáchať voľajakú hygienu. Hneď som dzobol polovicu čokolády na varenie, akože zapekačka ale viac som bol pažravý, ako som pôvodne chcel…. Najviac z celej akcie ma mrzeli zablatené nové podstromčekové trenky,,ktoré som vložil do igelitového vreca a navždy ich pochoval do komunálneho odpadu. Takže ponaučenie: Nikdy neverte prdu, ktorý sa tvári nevinne, niekedy vie byť pekne zákerný a dokáže pokaziť pekné poobedie! !!
Rozhovor se slovenskou legendou Chór Vážských Muzikantov, Bob Lučan
Původní název Trenčínského souboru byl YELLOW Dodo and Copany. Po prvním koncertě v roce 1981 jim političtí pracovníci trenčínského gymnázia vypnuli proud. V roce 1982 se kapela přejmenovává na už stabilní název Chór Vážských Muzikantov, od té doby šli kluci z jednoho průseru do druhého, až do roku 1989. Možná ne každý věděl, že slovenská darkwave dáma Gudrun hrála v 85. roce na postu punkové zpěvačky, ale více už o kapele samotné a dění kolem Luboše…
1. Ahoj Lubo kořeny souboru Chór Vážských Muzikantov sahají do začátku 80. let tedy do nejen punkového, ale i do novovlného období. Co bylo v začátcích vašim impulsem k hraní? Představíš nám tvé hudební kolegy, kteří s tebou hrají i v současnosti…
1. Začiatky kapely CHVM datujeme v septembri 1980. Vždy bolo mojim snom založiť kapelu. Mysleli sme si s chalanmi, že muzikanti v kapelách majú kopu fanyniek a hlavne sme mali napočúvanú kopu muziky, ale hlavne tú rockovú. Až po roku 1977 sa po troške začali aj u nás v republike objavovať nahrávky punkových kapiel ála SEX PISTOLS, CLASH, STRANGLERS. To nás zo začiatku najviac oslovilo a ukázalo prvý smer. Pôvodná zostava pozostávala z piatich spolužiakov jednej triedy trenčianskeho gymnázia a štyria hráme v tej kapele dodnes. Julo Berith JéBé, ten jediný na začiatku ovládal svoj hudobný nástroj, gitaru a aj nás všetkých učil hrať na tých našich nástrojoch. Rasťo Dobranský, bubeník má absolvovaní hudobnú školu na klarinet. Miro Puna, spevák, nikdy nevedel po anglicky a na začiatku sme ho nútili spievať po anglicky nejaké veci od Sex pistols a to bolo príšerné. Z úplne prvej zostavy som tam ešte ja, Ĺuboš Dzúrik a hrám na bassgitaru. Okrem nás sa v kapele vystriedalo postupne ešte asi ďalších 25 ľudí. Veľa sme experimentovali. Mali sme dychové sekcie, slákové sekcie. Niektorí muzikanti ostali u nás dlhšie a niektorí len chvíľku . Dnes s nami ešte hrá klávesák, spevák a huslista Ivan Masarik, ktorý prišiel do kapely v roku 1988. Saxofonista Peter Kohout tiež prišiel do kapely v tom istom roku a od roku 1991 sa stal aj členom skupiny Bez ladu a skladu. V oboch kapelách dodnes hrá. Gitarista Martin Skovajsa sa k nám pridal v roku 2002. Suploval nášho vtedajšieho gitaristu na koncerte Chvm na festivale Pohoda. Veľmi sa nám zapáčil a zostal dodnes. Niekedy v roku 2004 pribudol najmladší člen našej kapely Juraj Šinka, ktorý je paradoxne vekovo najstarší. Pôvodne hrával s nami v projekte No More HEROES, čo bol revival Stranglers a postupne sa presunul do Chvm. V Trenčíne sa hovorí : „Komu sa páči hudba Chvm, tak ten tam aj hrá!!!“ Ale táto posledná zostava z roku 2004 je už stabilná, nahrali sme spolu posledné štyri CD, PLESNIVI STARCI 2005. PANK 2007, TUNEL 2009 , BORDEL 2015, na ktorých nám ešte vypomáhal so spevom gotik Molon, menom Milan Štefánik.
2. Vaše texty jsou mnohdy sebeironické, držíte se při psaní nějaké filozofie? A kdo se textovou stránku stará?
2. Hm texty. Najplodnejším obdobím našej kapely boli roky 1983 až 1986. Vtedy vzniklo zhruba 70 piesní. Vtedy s nami hrali ešte OBLAK, Roman Olžbut na gitaru a Ivan HLAVA Drgoň na klávesy. Všetci sme aj spievali a snažili sme sa robiť si srandu zo všetkého a všetkých a hlavne aj zo seba. Vtedy bol totiž ten socializmus vonku taký pochmúrny a šedivý. My sne sa ho snažili prerobiť, hlavne počas vysokej školy a naše koncerty v bratislavskom vysokoškolskom klube Primaf boli farebné a veselé. Texty sme písali vtedy skoro všetci. Hlavne JéBé a ja. Ešte v roku 1985 nás zásobil textami tajuplný textár Ján Kulla, ktorý tie isté texty podaroval aj nám a aj punkovej kapele EXTIP. Až o desať rokov sme zistili že obe kapely máme dve rovnaké piesne čo sa textov týka. Po revolúcii sme si mysleli že už nebude o čom spievať a svet bude krásny a plný pohody. Opak je pravdou. Chvm ostáva v opozícii každému režimu. Texty piesní na nové albumy väčšinou dávam dokopy ja, vyberám naše vlastné aj od iných autorov . Postupne mi ich kapela schvaľuje. Zopár textov dodal aj Ivan Masarik a Molon. Na poslednom albume aj Renáta Kaščáková.
3. Proč se vůbec vaše kapela jmenuje Chór Vážských Muzikantov, má to nějaký specifický význam?
3. Vedeli sme že naša kapela sa musí ocitnúť v undergrounde kvôli hudobnému štýlu. Inak sme totiž hrať zo začiatku nevedeli. A vtedy skoro všetky dobré kapely mali viacslovné názvy: Ještě jsme se nedohodli, Trirychlostni Pepíček, PLASTIC PEOPLE OF THE UNIVERSE…
Najskôr sme mali pôvodný názov YELLOW dodo and company a neskôr to JéBé premenoval na Chór vážskych muzikantov. V tom názve je skryté aj to, že sme od Váhu, ktorý preteká cez Trenčín. Chór je tam preto, lebo sme vždy božsky spievali…
Zopár krát sa nám stalo, že za socializmu sme hrali v okolitých kulturákoch na dedinách, lebo v Trenčíne sme mali zákaz vystupovať a na tej dedine prišli na koncert aj babky s vnúčatami, lebo si mysleli že prišla hrať dychovka. A zase nám vypli elektrinu.
4. Nešlo si nevšimnout vašeho společného vystoupení s britskými The Stranglers byl to pro Tebe zážitek a celkově pro vás jako muzikanty určité zadostiučinění?
4. Stranglers sú naše celoživotné vzory. Prvá pieseň ktorú sme sa v roku 1980 v pivnici naučili hrať, bola Hanging around od Stranglers. Vtedy sme ani vo sne netušili že o 30 rokov neskôr vystúpime na festivale Pohoda v rodnom Trenčíne na spoločnom dvojkoncerte s touto legendárnou kapelou. V roku 2010 pri príležitosti 30 výročia kapely CHVM nám Michal Kaščák, šéf festivalu Pohoda a líder kapely Bez ladu a skladu dal do daru dvojkoncert s kapelou Stranglers. Vedel že ako Chvm sme boli vzorom pre Bez ladu a skladu, tak Stranglers boli vzorom pre Chvm. Skoro rok vopred sme sa tešili na tento koncert, ale osud nám to trochu skomplikoval. Trochu dosť. Päť mesiacov pred koncertom dostal mozgovú mŕtvicu hlavný spevák Miro Puna. Nevedel chodiť, rozprávať, močil do plienky. Klávesak Ivan sa podrobil operácii hrubého čreva a mňa umiestnili do nemocnice a diagnostikovali mi sklerózu multiplex. Sen sa nám začínal rozpadať. Ale stretli sme sa všetci v jednej nemocnici a spoločnými silami sme sa dali dokopy a ten dvojkoncert sme nakoniec odohrali. Vrcholom všetkého bolo hosťovanie Dave Greenfielda v našej kapele, keď si s nami zahral Hanging around, po našom Hazardny Hráč. To hosťovanie nebolo vôbec pripravené, len sa na pódiu zrazu objavil a nám behal mráz po chrbte. Áno, bola to pre nás veľká pocta a dosiahli sme v muzike už vtedy čo sme chceli. Veľká vďaka patrí Michalovi Kaščákovi za tento jeho počin.
5. Na undergroundové scéně jste víc jak třicet let, prošli jste vším možným a podle Tvých knih jste se setkali s různými uměleckými osobnostmi, což už vím, ale ještě by mě zajímalo trochu globální, řekněme ekologické téma. Podle Tvých fotek máš pozitivní vztah k přírodě. Moje máma se narodila v Bílých Karpatech a dětství prožívala na bohem zapomenutém Vyškovci. O to víc mě Tvůj názor k téhle oblasti zajímá…
5. Ako som už spomínal, tak osud mi nadelil do vienka nepeknú diagnózu, kvôli ktorej zle chodím. Ale vyriešil som to šalamúnsky. Vždy som inklinoval k terénnym autám a motorkám. Nakoniec som si kúpil štvorkolku a to je môj akčný invalidný vozík. Denne sa na ňom preháňam. Vyškovec, ktorý spomínaš mám od domu vzdialený asi 6 kilometrov. Chodím tam často a aj všelikde inde dokola. Žijem v krásnej prírode Slovensko Českého pohraničiia v pohorí Bielych Karpát. Som závislý na tých krásnych výhľadoch. Je to taká moja psychiatrická liečebna. Človek sa v tom tichu neskutočne ukludní.
6. Mě zatím nejvíc zaujalo CD Tunel, ale celkově mi vaše kariéra připadá taková paranormální. Mnohdy nevím co brát ironicky a co vážně proto nejsem úplně schopen rozebrat jednotlivé nahrávky. Hihi… Viz. Ivan Drgoň- CHVM. „Nikdy se nám nepodarilo zahrát tu istú skladbu rovnako. A to bolo na tom krásné.“ Řekneš nám k tomu něco?
6. Hehehe. Paranormalní. Tak to je skvelý názov. Aj by som to potvrdil, že to tak nejako bolo. V samých začiatkoch kapely bola povinnosť za socializmu absolvovať prehrávky pred odbornou porotou. Tá označila štýl našej hudby za disharmonicky chaos. Boli sme na to právom pyšní. Ivan Drgoň často hovorieval tú vetu, že nikdy sa nám nepodarilo zahrať tú skladbu dvakrát rovnako. Ale toto vždy na koncertoch spôsoboval gitarista JéBé. Vždy sme čakali, že nám dá signál a vtedy je koniec jeho sóla. Veľakrát to veľmi predlžoval a niekedy na sólo úplne zabudol. Koncerty s ním boli vždy energické, veselé a dobrodružné. Nikdy sme na začiatku nevedeli, ako to dopadne. JéBé kvôli práci v roku 2002 opustil kapelu, ale príležitostne v Chvm hrával ako hosť a až v roku 2016 sa znovu vrátil a dobrodružstvo s ním znova pokračuje . Od roku 2002 prichádza gitarista Martin Skovajsa, ktorý sa učil piesne z našich CD a odvtedy ich aj na koncerte hrával bez jedinej zmeny. Odvtedy aj kapela až dodnes hráva ako z CD. Do roku 1989 sme spravili kopu „albumov“ nahratých kadetade po koncertoch, chatách, pivniciach či kluboch a len zriedka sme boli v nejakom štúdiu. Tieto nahrávky som šíril cez značku FUKKAVICA RECORDS na kazetach. Kvalita nahrávok zodpovedala dobe v akej vznikali. Od roku 2000 sme už nahrávali v naozajstných štúdiách. Až na posledný album Bordell. Ten sa robil doma na kolene.
7. Já jsem tě vlastně poznal až přes Gudrun Lahká Múza, s kterou jste i svého času muzicírovali. Přiznám se, že znám nezpočet undergroundových kapel, ale vy jste mi nějak unikali. Čím to může být…?
7. Gudrun hrala s nami v roku 1985 na poste punkovej speváčky. Potom založila svoju kapelu Ľahká Múza. Tá im funguje dodnes. Boli sme undergroundová kapela a sme ňou dodnes. To že si o nás dodnes nepočul je známka toho že sme v tom podzemí dosť dobre zakopaní. Niekedy počas našej kariéry sme mali aj trochu smoly. Avšak našu robotu dokončili Bez ladu a skladu a tí sa stali známymi po celom Československu. Sme ich starší bratia z jedného mesta a aj štýlovo sme trošku podobní. My sme sa však nebáli experimentu, v kapele sme dlho vozili pílu bruchatku na ktorú sme udierali kladivom alebo fúkaciu harmoniku poháňanú vysávačom. To boli také ťažšie záležitosti a pre mnohých organizátorov koncertov nestravitelné. Áno sú aj dnes ľudia ktorí až teraz objavujú našu muziku. Ale za tých 37 rokov sme odohrali asi 350 koncertov na Slovensku aj v Čechách. Nahrali sme asi 2500 kaziet s hudbou Chvm. Rozdali 20 000 CD, áno rozdali!!! A rozdali 2000 kníh. Toto množstvo musí niekde byť a nejaká stopa po nás snáď navždy zostala.Na YouTube nájdeš všeličo, dokonca náš spoločný dvojkoncert s Pražským výberom II v relácii Ladí Neladi, ktorý spiskal tiež Miško Kaščák.
8. Já jsem z větší části zaměřený na Gothic Rock a spřízněné styly. Co ty osobně posloucháš za kapely?
Počas puberty som prešiel cez Zeppelinov, Parplov, Alice Cooper, Black Sabbath. Keď vypukla punkova vlna tak Stranglers, Pistols. Clash, Dead Kennedys, Damned Momentálne milujem Systém of a down, Morphine,Nicka Cavea. A stále Stranglers. Z domácich Už jsme doma, MCH BAND, Dunaj, E ,Slobodná Európa,Půlnoc, Bez ladu a Skladu, Ľahká Múza..
9. U rozhovoru poslouchám váš projekt Modré Auto a líbí se mi zvuk nahrávky. Co nám k tomu řekneš za jakým účelem tohle vzniklo?
9. Projekt Modré Auto. Ten nápad vznikol tak že som počul jednu pieseň, ktorú nahral Peter Kops bassgitarista trenčianskych kapiel AJHĹA, DKP a Captain Slice. Práve od kapely DKP prerobil skladbu MODRE AUTO z roku 1984 a nahral ju doma na PC s novým zvukom a dychmi. Stretli sme sa na Pohode v roku 2012 a dohodli sa na spolupráci. Vtedy sme tvorili s CHVM aj album Bordell a mne ešte ostalo 11 skladieb, materiál ktorý v kapele CHVM neprešiel, alebo sme ho tam nestihli dorobiť. A tak súčasne s Bordellom vznikalo aj Modré auto. Peter pracuje v Košiciach a všetko sme robili na diaľku. Na dvoch skladbách nám hosťuje na saxofón aj Mikoláš Chadima. Peter je zvukový mág, nahral a doma namiešal aj CHVM BORDELL aj MODRE AUTO DÉJA VU. V Modrom aute je kúsok viac experimentu a elektroniky. Boostrovaná basgitara, nástroje od výmyslu sveta, zvuky, slaky, zvony… Čiže ďalší dvojalbum v štýle DO IT YOURSELF. Trošku dlhšie sme sa s tým pohrali a výsledok je myslím celkom fajn. Samozrejme že nám na Modrom aute vypomáhali aj chlapci z CHVM. Momentálne vzniká MODRÉ AUTO 2. Materiál už je celý pokope. Bude trochu viac free, lebo nám tam veľa vypomáhal JéBé a vniesol do toho kopu psychodelie a disharmonického chaosu. Už len všetko zmixovať.
10. Vnímáš ještě stále nové výzvy čeho by jsi chtěl dosáhnout. Ptám se proto, že vaše sebeprezentace byla za tři desetiletí poměrně rozmanitá…
10. Ako kapela sme dosiahli všetko čo sme chceli. Nemáme žiadne veľké hudobné ambície. S tou blaznivou partou sme vydržali toľké roky. Prežili sme kopu srandy pri Borovičke a kruhových objazdoch smerom na koncerty (pri každom kruhovom objazde bolo treba dať poldeci). Každá skúška kapely raz za týždeň býva pre nás sviatkom. Momentálne sa pracuje na dlhom televíznom dokumente o CHVM. Bude tam kopa rozhovorov s nami aj so známymi hudobníkmi. Nejaké záznamy z koncertov. Jedno mini tour z Prahy v 2012… A uvidíme.. Toto je už v rukách šikovného kameramana Petra Kotrhu. Do budúcnosti prajem všetkým hlavne veľa zdravia, lebo bez toho to naozaj nejde. Pomaličky začneme pripravovať ďalší z našich (ako s úsmevom vždy hovorí Michal Kaščák) nepočúvateľných albumov. Bude sa volať CHLIEV. A snáď sa v roku z 2020 dočkáme 40 výročia CHVM
11. Lubo co by jsi vzkázal čtenářům ?
11. Na záver?. Muzika je krásna vec. Má milión podôb, každý si môže vybrať takú, aká sa mu páči. My sme si vybrali tú našu. Robíme ju so srdcom a peniaze v tom nikdy nehrali žiadnu rolu ( haha, veď kto by za toto chcel platiť?) a tak to aj ostane. Pozdravujem všetkých čitateľov.
… a buďte tolerantní k žánrom.
Ps: Aj dychovka je muzika a niekomu robí radosť. (mne nie, len Goran Bregovič)
Uz od roku 1978 sa mi pacili Sex pistols. V roku 1981 som si priviezol z Barcelony album Never mind the bollocks heres the Sex pistols. Bol som nimi ohureny a tak som zacal zbierat dalsie albumy. The great rocknroll swindle. Informovanost za socializmu u nas nebola ziadna. Z nejakych pokutnych zdrojov som sa dozvedel ze maju nejaky album s nazvom SOME PRODUCT CARRY ON. Poziadal som mojho zlateho tatu v 1983 aby mi to doniesol zo sluzobnej cesty. Stalo sa. Netusil som ze su to len rozhovory kapely a na obale je Sic s hakovym krizom na triku. Vsimli si to colnici a tato mal pruser hned na colnici a ja doma…takze nekupujte macku vo vreci…nemam rad hakove krize
So skupinou Stranglers som sa vo svojom živote po prvýkrát stretol v roku 1978, keď sme ako pionieri mali nejakú výročnú členskú schôdzu, na ktorej som dychtivo odpisoval texty z LP Black and White. Napriek tomu, že moje anglické vedomosti boli vtedy veľmi chabé (mimochodom dodnes sa to veľmi nevylepšilo), už vtedy som vedel, že THE STRANGLERS sú ŠKRTIČI a ani som netušil, že táto kapela s logom bežiaceho potkana ma tak veľmi ideologicky a hudobne ovplyvní. Nechcem písať všelijaké štatistické údaje, ktoré sú už chronicky známe a dajú sa hravo vyhľadať na internete, ale chcem Vám z môjho pohľadu priblížiť tvorbu britskej kapely THE STRANGLERS.
Prvé zvukové záznamy tejto zostavy boli z roku 1974, vtedy sa ešte volali The GUILDFORD STRANGLERS a neskôr v roku 1976 sa premenovali na Stranglers a hrali už 200 koncertov ročne . Boli úplne na začiatku punkového hnutia, i keď veľa punkerov ich neuznávalo, nakoľko ich hudba bola na punkové pomery veľmi prepracovaná a do punkovej škatuľky ani veľmi nejdú klávesy. Týmto však boli výnimoční a originálni. Dve skladby kapely CelLia and The Muttations sa nachádzajú na výberovke RARRITIES. Jednalo sa o projekt ranných Stranglers so speváčkou Celia niekedy v roku 1977.
Prvá zostava THE STRANGLERS bola:
Hugh Cornwell – gitara,geniálny autor hudby a biochemik.
Jet Black – bubeník, ktorý má dnes 80 rokov, obchodník ktorého snom bolo založiť hudobnú kapelu
Dave Cornfield – klávesák
Jean Jacques Burnel – Francúz, basák, karatista, ktorého náhodou stretli a zobrali ho autostopom
Tvorbu tejto kapely by som rozdelil do nasledujúcich období:
Prvé obdobie – punkové
Podľa môjho názoru, toto obdobie bolo najlepšie pre kapelu, vznikli v ňom skladby priam hymnické: No More Heroes, Hanging around, Grip (prvý singel vydaný v januári 1976), Nice“N“Sleazy. Kapela okupovala rockové kluby v Anglicku, Nemecku. Začali s albumom Rattus Norvegicus (apríl 1977), ďalej No More Heroes (september 1977), Black and White (máj 1978), Raven (september 1979) a LIVE X-CERT (február 1979). Prvé tri sú veľmi vyrovnané, nadupaná rytmika, agresívna basa, bezchybný klávesák, charizmatický Hughov spev a zaujímavé gitarové sóla. V tomto období sa trošičku vymyká album RAVEN, v ktorom použili viac elektroniky a to bolo predzvesťou ďalšieho vývoja kapely. Toto obdobie zavŕšili skvelým live albumom X-CERT s perfektným zvukom, kopou fotiek (len na LP). Asi 20 minútový záznam z tohoto koncertu nájdete aj na DVD s názvom THE VIDEO COLLECTION 1977 – 1982, kde majú na pódiu prizvaných asi 10 dievčat nepočestných mravov, ktoré za zvukov skladby Nice“N“Sleazy spôsobili divákom doslova šok, niektorí sa k striptízu pridali. Na spomínanom DVD nájdete aj prvotné klipy, veľmi jednoducho spracované. V marci 1978 absolvovali prvé americké turné, ktoré pozostávalo z 13 koncertov. Vo februári 1979 nasledovalo japonské turné a vzápätí nasledovalo austrálske turné.
Obdobie softrockové
Elektronika, sample a široké škály zvukov neobišli ani Stranglers. THE GOSPEL ACCORDING TO THE MENINBLACK (1981), album začínajúci skladbou Waltz in Black. Túto Stranglers dodnes používajú na koncertoch ako svoju úvodnú pieseň, pri ktorej nastupujú na pódium. V albume LA FOLIE (1981), v ktorom ešte cítiť pozostatky ponkového obdobia, sa zaskvel Jean Jacquesov francúzsky spev v titulnej skladbe La Folie a hymnická skladba Golden Brown. Nasledovali FELINE (1982), Aural Sculpture (júl 1984) v španielskom štýle a nakoniec tohto obdobia DREAMTIME (1986) s rádiovou hitovkou Allways to sun.
Obdobie punk – soft – dychová sekcia
Tu som mal dojem, že Stranglersom dochádza dych, odmlčali sa 4 roky, jednoznačne najslabší album z pôvodnej zostavy Stranglers – Stranglers 10 (1990) to potvrdil. Nevýrazné hudobné motívy sa snažili okoreniť dychovou sekciou. Toto bol však dobrý ťah, keď dychy napchali do starých skladieb: Nice“N“Sleazy, Something Better Change, … Tieto dostali novú dimenziu a v tomto duchu vydávajú ďalší live album All Live And All In The Night. Obdobie končí 11. augusta 1990, kedy z kapely odchádza Hugh Cornwell, gitarista, spevák, autor hudby. A že sa nerozišli v dobrom, o tom svedčí aj druhé vydané DVD Live at Alexandra Palace v Londýne, na ktorom je vidieť, že hudobníci už s Hughom nekomunikovali. Stranglers nemuseli hľadať nového gitaristu, nakoľko ho už mali a hral už s nimi posledné koncerty zároveň s Hughom. Dôkazom toho je live CD THE STRANGLERS AND FRIENDS, v ktorom si pozvali na posty gitaristu také osobnosti, ako bol Robert Fripp z kapely King Crimson alebo Robert Smith z The Cure a mnoho ďalších. Toto CD považujem za najväčšiu raritu z tvorby Stranglers.
Obdobie hľadania novej krvi
Post nového gitaristu obsadil John Ellis (december 1990), člen legendárnej punkovej kapely THE VIBRATORS, ktorej s obľubou ďakuje Koňýk zo Zóny A na obaloch svojich CD-čiek. John Ellis nebol pre Stranglers neznámy, spolupracoval aj na Cornwellových sóloalbumoch, napr. EUROMEN COMETH, posledné koncerty pred Cornwellovým odchodom absolvoval už ako doprovodný gitarista Stranglers. Post speváka pripadol veľmi energickému Paulovi Robertsovi (1991), s ktorým, ako sa neskôr ukázalo, trafili do čierneho. STRANGLERS IN THE NIGHT(1992), ABOUT TIME (1995), WRITTEN IN RED (1997), boli hľadaním novej tváre Stranglers, trošku rockovejšie, baladickejšie. Výrazné skladby Grand Canzon, Lies and Deception… Vlastná tvorba kapely bola už len slabým odvarom v porovnaní s rannou tvorbou. Nakoniec prišiel najväčší prepadák, album COUP DE GRACE (1998). Prvá skladba pripomínajúca DEPECHE MODE, ako jediná ešte celkom počúvateľná, a za ňou tucet nepochopiteľných „vianočných kolied“. Jediné, čo stálo za voľačo, bol celkom zaujímavý obal s indiánskou tématikou. Keď už sme pri tých obaloch, toto je veľmi silná stránka stranglersáckych CD-čiek. Pri tomto radovom albume som mal pocit, že Stranglers mali zmluvu s vydavateľstvom o vydaní albumu, no vôbec sa mu nevenovali, no nakoniec ich nasilu zavreli do štúdia a oni ten album za noc nahrali. Brrrrrrrrrr.
Obdobie punkové s novou krvou
Do tejto etapy by som jednoznačne zaradil live album FRIDAY THE THIRTEENTH, ktorý sa konal v roku 1997 v Londýne v Royal Albert Hall. Mlsnota pre hudobných fajnšmekrov, kapela, za ktorou šlape 18 členiek sláčikového orchestra, ktoré si hovoria Electric Strings, odetých do vojenských maskáčov. Už úvodná skladba Waltzinblack naznačí, že to bude niečo neopakovateľné a začne Vám mráz behať po chrbte. 23 skladieb, prierez celej tvorby Stranglers, najväčšie hity, brilantne zvládnuté, spevák Paul Roberts na nerozoznanie od Cornwella spieva staré veci, k tomu kulisa Royal Albert Hall, pankáči s čírami v kožených bundách a vedľa nich ľudia v oblekoch s kravatami…, čo si môžete ešte želať? Snáď aspoň na skladbu No More Heroes tam s nimi skákať. Dovtedy som si myslel, že Stranglers povedali posledné slovo, ale toto bolo absolutórium. Klobúk dole! Tento koncert je zachytený na DVD, CD a VHS, na CD je skrátený cca o 2-3 skladby. Stranglers boli mimoriadne aktívni, resp. hudobné spoločnosti, ktoré sa okolo nich točili, pri vydávaní nespočetného množstva koncertov, kompilácii. K takým raritám by som priradil EARLY YEARS 74-77, Rarities, Live 2001, 4CD s knihou Old Testament a live CD THE STRANGLERS AND FRIENDS, v ktorom si pozvali na posty gitaristov také osobnosti, ako bol Robert Fripp z kapely King Crimson, alebo Robert Smith z The Cure a mnoho ďalších.
V marci roku 2000 odchádza John Ellis z postu gitaristu, (odchádza, aby sa mohol sústrediť na sólové projekty) a nahrádza ho Baz WARNE, skvelý gitarista, ktorého som osobne videli hrať päťkrát naživo.
Návrat ku koreňom
Posledné tri albumy naznačili návrat Stranglers k pôvodnému štýlu zo sedemdesiatych rokov. Albumy Norfolk Coast 2004, SUITE XVI 2006 a hlavne posledný GIANTS 2012.
Mladík Jim Macaulay zaskakuje na koncertoch bubeníka Jet Blacka(80).
Čo dodať na záver? Stranglers doteraz vydali 17 radových albumov, 8 kompilácii, 9 koncertných albumov, 3 DVD. Azda ak sa Vám dostane do rúk CD s bežiacim potkanom, vypočujte si ho, stojí to za to.
P.S. Len aby to nebol COUP DE GRACE.
Stranglers Discography
Rattus Norvegicus 1977
No More Heroes 1977
Black and White 1978
Live (X-Cert) 1979
The Raven 1979
The Gospel According to the Meninblack 1981
La Folie 1981
Feline 1983
Aural Sculpture 1984
Dreamtime 1986
All Live and All of the Night 1988
10 1990
Stranglers in the Night 1992
About Time 1995
Written in Red 1997
Friday the Thirteenth: Live at the Royal Albert Hall 1997
Coup de Grace 1998
Norfolk Coast 2004
Suite XVI 2006
Giants 2012
Ľuboš Dzúrik, Chór vážskych muzikantov, november 2018
Vydrapená Bužírka v Stejdž
Live v Stejdž
Už dnes
Mireček
Šecko najlepšie
16.2 Stejdž Trenčín
CHVM A VYDRAPENÁ BUŽÍRKA PUNK SYSTEM
Koncert…….
Koncert…
cooming soon…to chvm.sk
14. 11. 2002 ~ RECENZIE
Chór vážskych muzikantov – CD´s 14 a 11
Máte radi Bez ladu a skladu? Najmä ich rannú tvorbu? Chýbajú vám? Sú pre vás Parné valce už prisilnou komerciou? Nepozdáva sa vám Neuropa? Tak potom rozhodne siahnite po Chóre vážskych muzikantov.
CHVM sú, ako je známe, tak ako Bez ladu a skladu tiež z Trenčína, hrajú však omnoho dlhšie a furt svoje… Vydali niekoľko samizdatových cédečiek. Jedným z nich je prierez tvorby nazvaný to najlepšie 🙂 – live /ten „smajlík“ je vskutku výstižný/. Tento album bol vydaný pri príležitosti dvadsiatych narodenín skupiny. Aj keď je Chór vážskych muzikantov už statný adolescent, neopúšťa ho pubertálne nadšenie a nihilizmus (aj keď sa môže zdať, že sa to vzájomne vylučuje).
CD obsahuje klasické kusy ako Chameleón, Nová doba, Underground, Pod kolesom, Harmasan, Umelé hmoty či Plesniví starci. Nechýba ani tradičná záverečná pocta Stranglers Hazardný hráč (v origináli No More Heroes).
Hudobne sa CHVM stále váľa v alternatíve sedemdesiatych rokov. Hudobne i textovo CHVM pripomína Bez ladu a skladu, aj keď hudba je surovejšia a texty expresívnejšie. Pri skladbe Underground cítiť viac než inšpiráciu pražského Extempore.
Jednou z najlepších piesní CD sú Plesniví starci. Skvelý text Jána Kullu je umocnený ponurou hudobnou atmosférou. A názov skladby skutočne nevystihuje, aj keď škodoradostní nepriaznivci by to určite podotkli, terajšie pôsobenie CHVM. Poteší aj nasledujúci Krivák, svojou priam až veselosťou mierne vybočujúci z rady ostatných kúskov tvorby Chóru vážskych muzikantov.
Čo sa dá albumu jednoznačne vytknúť je absencia niektorých piesní. To, že chýbajú jediné dva piesne vyšlé aj na oficiálnych nosičoch (Mušia politika a Hod dog), sa odpustiť dá, avšak chýbanie jednej z kľúčových piesní, ktorá nechýba azda na žiadnom sporadickom koncerte, Čakanie na Godota je takmer neodpustiteľné.
Pochvalu si zaslúži obal. Ženská tvár majúca miesto očí prsia nie je samoúčelná, „hlavohruď“ vystupuje aj v jednej z piesní.
Nech je ako chce, keby niekto spravil rebríček najviac nedocenených slovenských skupín, vážski muzikanti by obsadili popredné priečky.
Na zrecenzovanie mám aj ďalšie CD od CHVM, ktoré mi basgitarista tejto formácie Ľuboš Dzúrik venoval, a to Panika. Recenzovať niet čo. Obal striedmy, vkusný, zvuk tentokrát zo štúdia, čiže o čosi lepší než na koncertnej „bestofke“. Obsahuje o niečo menej skladieb (nie 21, ale 15), pričom všetky (až na EKG a Bravčové) sú zastúpené aj na prv recenzovanom albume.
(november 2002)
Rozhovor s CHVM: [linka]
Homepage CHVM: [linka]
rádne zahojený
https://www1.pluska.sk/krimi/internete-zneuzili-identitu-znameho-hudobnika-podvodnikom-posiela-tvrdy-odkaz?itm_site=pluska&itm_template=hp&itm_area=hp&itm_modul=krimi&itm_position=1
Live 16.2.2019
pank torta
Rastick ….
Mili priatelia
Ani sme sa nenazdali a ďalší kalendárny aj účtovný rok je za nami.
Chcel by som sa úprimne poďakovať všetkým spriazneným dušiam, ktoré nám minulý rok poslali 2 % zo svojich daní. Tieto peniažky sme čiastočne utratili na financovanie videodokumentu o CHVM.
Tento rok by sme radi vydali nový album CHVM s názvom CHLIEV a knihu poviedok JEDNOHUBKY od Luboša CHVM Uvidíme čo sa z peňazí podarí.
………………. ale bez Vašej pomoci to samozrejme nejde ………………………………
Ak máte chuť aj Vy priložiť ruku k dielu a máte možnosť nám poslať 2%, budeme Vám
povďační a isto sa Vám dostanú do rúk produkty, ktoré sa podarí pripraviť a vydať vo Fukkavica Records.
Dáta neziskovej organizácie najdete tu dole:
Obchodné meno (názov): Mechatronik, n.o.
Sídlo – Ulica, číslo, obec, PSČ: Gen. M.R.Štefánika 42/402, Trenčín, 91101
Právna forma: nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby
Identifikačné číslo prijímateľa (IČO/SID): 36119768
Ďalšie údaje:
DIČ: 2021914741
bankové spojenie: UniCredit Bank Trenčín
IBAN číslo účtu: SK1811110000006624339018 / kód banky: 1111
Ďakujeme
LUBOS CHVM
Milí priatelia a fanúšikovia CHVM.
Tak ako aj v Slobodnoej Európe tak aj v CHVM sme dnešným dňom vymenili bassgitaristu. Nakoľko mňa neposluchaju nohy a štrajkuje aj pravá ruka, po 38 a pol roku ma na poste bassgitaristu nahradí Peter Kops. Chcem aby kapela CHVM ďalej koncertovala, lebo stále má ešte čo povedať a so mnou sa to už nedalo absolvovať. Môj výber dabléra nebol náhodný. S Petrom sa poznáme od gymnázia keď sme spolu pôsobili vo folklórnom subore Trenčan. On hral na kontrabas v roku 1981 a ja som bol tanečník. V roku 1983 Peter hral na bassgitaru v novovlnovej skupine Ajhĺa. Neskôr v roku 1986 hral v kapele DKP. Obe kapely sa rozpadli a príležitostne vystupujú. Od 2001 do 2012 hral v revivalovej trenčianskej kapele CAPTAIN SLICE. Pôsobil v ľudovej hudbe folklórneho súboru Gymnik, Gajdošské združenie, Brezina.
Od roku 2012 úzko spolupracuje s CHVM. Nahrával s CHVM album BORDELL, teraz nahráva album CHLIEV. A tam aj všetky basové linky. Je spolutvorcom nášho spoločného projektu MODRÉ AUTO. Post bassgitaristu v CHVM je preňho veľkou výzvou, nakoľko tie piesne niesú vôbec jednoduché a sú plné zvratov. Peter dnes po prvýkrát hral s naozajstnou undergroundovou kapelou, bol to vždy jeho tajný sen. Išlo mu to skvele. Tá basa mu pekne hrá. Verím že všetko dobre dopadne a 16.2. zahrá prvý koncert s CHVM v trenčianskom Stejdž s VYDRAPENÁ BUŽÍRKA PUNK SYSTEM. Držím mu palce.
Ja stále zostávam nehrajúcim kapitánom, kapelnikom a duchom CHVM a všetkým ďakujem za doterajšiu priazeň.
Lubos CHVM
Tak novemu basakovi prajem pevne nervy a vela chuti na borovicku a ty sa drz, Lubos!
16.2
Stejdž Trenčín
CHVM A VYDRAPENÁ BUŽÍRKA PUNK SYSTEM
CHVM – za touto zdanlivo nenápadnou skratkou sa už od roku 1980 skrýva partia nestarnúcich pánov trenčianskeho undergroundového podhubia. Vo svojich pionierskych časoch, keď mnohí poslušne kráčali za červenou vlajkou, narobili staršej generácii nejednu vrásku. Ale tak to väčšinou býva, keď sa rodí niečo nové, niečo dovtedy nevídané a neslýchané. O ich neprekonateľnom hudobnom entuziazme svedčí fakt, že Chór vážskych muzikantov hrá v takmer nezmenenej zostave dodnes. http://www.chvm.sk
pekné: https://hudba.zoznam.sk/spravy/14-01-2019-zakladatelia-chiki-liki-tu-a-si-splnili-sen-otvorili-vlastny-hudobny-priestor/
Secko najlepšie k meninám
Vážsky chórus Luboša Dzúrika :Agnes
štvrtok, 10. januára 2019
6:46
Pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky prezident Andrej Kiska udeľoval posledné štátne vyznamenania v tomto funkčnom období. Rad Ľudovíta Štúra prvej triedy dostalo 30 významných slovenských osobností z rôznych oblastí. Medzi nimi bol aj Ladislav Snopko, ktorého my muzikanti nazývame familiárne AGNES. Nerád sa bavím o politike, bol porevolučným ministrom kultúry, ale toto tu nechcem rozoberať. Chcem len priblížiť niektoré fragmenty v ktorých bol nám muzikantom veľmi blízky, hlavne v tých časoch predrevolučnych. Agnes patril medzi ľudí, ktorí sa nebáli. Nebáli sa organizovať kultúrne akcie, hudobné podujatia, koncerty hudobných skupín z tej druhej strany barikády, ako sme to s obľubou nazývali. Tieto akcie bývali vždy terčom štátnej bezpečnosti. Jej príslušníci si často na nich zgustli a popoťahovali hlavne organizátorov, ale aj hudobníkov a často aj návštevníkov týchto podujatí. Agnes spolu s Paľom Maruščákom stál pri vzniku legendárneho Čertovho Kola, ktorého sa konali dva ročníky v rokoch 1987, 1988 v bratislavskom Dome Odborov, čo je vlastne dnešný ISTROPOLIS. Vystúpili tam tie najlepšie české a slovenské alternatívne kapely, ktoré vtedajšia doba ponúkala. HRDINOVE NOVÉ FRONTY,GARÁŽ s vzácnym hosťom Mejlom Hlavsom, ktorý bol tŕňom v oku vtedajšieho režimu. LAURA A JEJÍ TYGŘI, KRÁSNE NOVÉ STROJE, ZKOPCE PSÍ VOJÁCI, BEZ LADU A SKLADU, UŽ JSME DOMA, PŮLNOC, ZÓNA A. V roku 1988 Agnes pripravil dramaturgiu SLOVROCKU 1988 tiež v bratislavskom ISTROPOLISE, kde zazneli slovenské alternatívne kapely vrátane BEZ LADU A SKLADU a CHVM, MARIAN VARGA, VIDIEK,A CONTO. ZABUDNUTÝ OHYB. Na jar 1989 pripravil dramaturgiu slovenských kapiel pod názvom HALUŠKY A PEPSI COLA na najväčšej predrevolučnej prehliadke hudobných skupín ROCKFEST PRAHA. Vystúpil Dodo Šošoka, Marián Varga, BEZ LADU A SKLADU, CHVM, ZÓNA A. Týchto významných akcií bolo nespočetne veľa. DOTYKY A SPOJENIA. Spojenie Jiŕího Stivina s mladučkým Mišom Kaščákom. Po revolúcii Agnes poriadal koncerty PLASTIC PEOPLE OF THE UNIVERSE s básnikom EGONOM BONDYM v Petržalke v Zrkadlovom háji. Tam sme s kapelou CHVM tiež s radosťou zahrali
Tých Agnesových aktivít bolo oveľa oveľa viac a výrazne vplýval na naše vyvíjajúce sa mladé hudobné skupiny. Bolo ho vídať tam, kde sa dialo vždy niečo vzrušujúce. Na Mladej Garde, v PRIMAFE na večeroch JAZZOVEJ SEKCIE.
Za jeho prácu mu srdečne ďakujeme a k štátnemu vyznamenaniu srdečne gratulujeme.
Lubos Dzúrik CHVM
„Blato na ihrišči“
Presne pred rokom sa mi stala takáto nemilá príhoda :
Zase som sa preháňal po zemi Českej, presne tam kde to mám rád. Na Žitkovej. Poprdkával som si to na štvorkolke veľmi pomaly, len tak bez prilby.,kochajúc sa krásnou krajinou a skvelými výhľadmi. Vtedy to vyzeralo priam na prvý jarný deň, i keď kalendár ukazoval štvrtý január. Vonku desať stupňov, bezvetrie, slniečko trochu ešte zubaté, ale na lícach ho už bolo cítiť. Dýchal som zhlboka ten úžasný jarou voňajúci vzduch. Úplná pohodička. Rád sa takto luftujem, hlavne keď sa nemusím nikde ponáhľať. Štvorkolka si tíško poprdkáva a sem tam jej aj ja kamarátsky zakontrujem. Široko ďaleko nikto nieje, nikto ma nepočuje, som desať kilometrov od domova. Nasleduje nemilé prekvapenie a zvrat celej pohodovej nálady. Následný tichučký dlhý prd sa náhle zmenil na to, čo som vôbec nečakal. Na „blato na ihrišči“. Nedokážem rýchlo zliezť zo štvorkolky, nieto sa ešte povyzliekat z otepľovačiek s trakmi a hrubej motorkárskej bundy. Náhle prichádza ďalší trojnásobný atak. Tu sa už nedá nič zachrániť, len sa snažím veľmi nehýbať, aby som to „blato“ veľmi neroznosil po nohaviciach. Ale však si už nalejeme čistého vína. Nebolo to blato. Hnačkové hovno to bolo!!! Nič sa už nedá robiť. Desať kilometrov domov s vyhrievaním pod zadkom. Potom šup do sprchy spáchať voľajakú hygienu. Hneď som dzobol polovicu čokolády na varenie, akože zapekačka ale viac som bol pažravý, ako som pôvodne chcel…. Najviac z celej akcie ma mrzeli zablatené nové podstromčekové trenky,,ktoré som vložil do igelitového vreca a navždy ich pochoval do komunálneho odpadu. Takže ponaučenie: Nikdy neverte prdu, ktorý sa tvári nevinne, niekedy vie byť pekne zákerný a dokáže pokaziť pekné poobedie! !!
Pe efko
Rozhovor se slovenskou legendou Chór Vážských Muzikantov, Bob Lučan
Původní název Trenčínského souboru byl YELLOW Dodo and Copany. Po prvním koncertě v roce 1981 jim političtí pracovníci trenčínského gymnázia vypnuli proud. V roce 1982 se kapela přejmenovává na už stabilní název Chór Vážských Muzikantov, od té doby šli kluci z jednoho průseru do druhého, až do roku 1989. Možná ne každý věděl, že slovenská darkwave dáma Gudrun hrála v 85. roce na postu punkové zpěvačky, ale více už o kapele samotné a dění kolem Luboše…
1. Ahoj Lubo kořeny souboru Chór Vážských Muzikantov sahají do začátku 80. let tedy do nejen punkového, ale i do novovlného období. Co bylo v začátcích vašim impulsem k hraní? Představíš nám tvé hudební kolegy, kteří s tebou hrají i v současnosti…
1. Začiatky kapely CHVM datujeme v septembri 1980. Vždy bolo mojim snom založiť kapelu. Mysleli sme si s chalanmi, že muzikanti v kapelách majú kopu fanyniek a hlavne sme mali napočúvanú kopu muziky, ale hlavne tú rockovú. Až po roku 1977 sa po troške začali aj u nás v republike objavovať nahrávky punkových kapiel ála SEX PISTOLS, CLASH, STRANGLERS. To nás zo začiatku najviac oslovilo a ukázalo prvý smer. Pôvodná zostava pozostávala z piatich spolužiakov jednej triedy trenčianskeho gymnázia a štyria hráme v tej kapele dodnes. Julo Berith JéBé, ten jediný na začiatku ovládal svoj hudobný nástroj, gitaru a aj nás všetkých učil hrať na tých našich nástrojoch. Rasťo Dobranský, bubeník má absolvovaní hudobnú školu na klarinet. Miro Puna, spevák, nikdy nevedel po anglicky a na začiatku sme ho nútili spievať po anglicky nejaké veci od Sex pistols a to bolo príšerné. Z úplne prvej zostavy som tam ešte ja, Ĺuboš Dzúrik a hrám na bassgitaru. Okrem nás sa v kapele vystriedalo postupne ešte asi ďalších 25 ľudí. Veľa sme experimentovali. Mali sme dychové sekcie, slákové sekcie. Niektorí muzikanti ostali u nás dlhšie a niektorí len chvíľku . Dnes s nami ešte hrá klávesák, spevák a huslista Ivan Masarik, ktorý prišiel do kapely v roku 1988. Saxofonista Peter Kohout tiež prišiel do kapely v tom istom roku a od roku 1991 sa stal aj členom skupiny Bez ladu a skladu. V oboch kapelách dodnes hrá. Gitarista Martin Skovajsa sa k nám pridal v roku 2002. Suploval nášho vtedajšieho gitaristu na koncerte Chvm na festivale Pohoda. Veľmi sa nám zapáčil a zostal dodnes. Niekedy v roku 2004 pribudol najmladší člen našej kapely Juraj Šinka, ktorý je paradoxne vekovo najstarší. Pôvodne hrával s nami v projekte No More HEROES, čo bol revival Stranglers a postupne sa presunul do Chvm. V Trenčíne sa hovorí : „Komu sa páči hudba Chvm, tak ten tam aj hrá!!!“ Ale táto posledná zostava z roku 2004 je už stabilná, nahrali sme spolu posledné štyri CD, PLESNIVI STARCI 2005. PANK 2007, TUNEL 2009 , BORDEL 2015, na ktorých nám ešte vypomáhal so spevom gotik Molon, menom Milan Štefánik.
2. Vaše texty jsou mnohdy sebeironické, držíte se při psaní nějaké filozofie? A kdo se textovou stránku stará?
2. Hm texty. Najplodnejším obdobím našej kapely boli roky 1983 až 1986. Vtedy vzniklo zhruba 70 piesní. Vtedy s nami hrali ešte OBLAK, Roman Olžbut na gitaru a Ivan HLAVA Drgoň na klávesy. Všetci sme aj spievali a snažili sme sa robiť si srandu zo všetkého a všetkých a hlavne aj zo seba. Vtedy bol totiž ten socializmus vonku taký pochmúrny a šedivý. My sne sa ho snažili prerobiť, hlavne počas vysokej školy a naše koncerty v bratislavskom vysokoškolskom klube Primaf boli farebné a veselé. Texty sme písali vtedy skoro všetci. Hlavne JéBé a ja. Ešte v roku 1985 nás zásobil textami tajuplný textár Ján Kulla, ktorý tie isté texty podaroval aj nám a aj punkovej kapele EXTIP. Až o desať rokov sme zistili že obe kapely máme dve rovnaké piesne čo sa textov týka. Po revolúcii sme si mysleli že už nebude o čom spievať a svet bude krásny a plný pohody. Opak je pravdou. Chvm ostáva v opozícii každému režimu. Texty piesní na nové albumy väčšinou dávam dokopy ja, vyberám naše vlastné aj od iných autorov . Postupne mi ich kapela schvaľuje. Zopár textov dodal aj Ivan Masarik a Molon. Na poslednom albume aj Renáta Kaščáková.
3. Proč se vůbec vaše kapela jmenuje Chór Vážských Muzikantov, má to nějaký specifický význam?
3. Vedeli sme že naša kapela sa musí ocitnúť v undergrounde kvôli hudobnému štýlu. Inak sme totiž hrať zo začiatku nevedeli. A vtedy skoro všetky dobré kapely mali viacslovné názvy: Ještě jsme se nedohodli, Trirychlostni Pepíček, PLASTIC PEOPLE OF THE UNIVERSE…
Najskôr sme mali pôvodný názov YELLOW dodo and company a neskôr to JéBé premenoval na Chór vážskych muzikantov. V tom názve je skryté aj to, že sme od Váhu, ktorý preteká cez Trenčín. Chór je tam preto, lebo sme vždy božsky spievali…
Zopár krát sa nám stalo, že za socializmu sme hrali v okolitých kulturákoch na dedinách, lebo v Trenčíne sme mali zákaz vystupovať a na tej dedine prišli na koncert aj babky s vnúčatami, lebo si mysleli že prišla hrať dychovka. A zase nám vypli elektrinu.
4. Nešlo si nevšimnout vašeho společného vystoupení s britskými The Stranglers byl to pro Tebe zážitek a celkově pro vás jako muzikanty určité zadostiučinění?
4. Stranglers sú naše celoživotné vzory. Prvá pieseň ktorú sme sa v roku 1980 v pivnici naučili hrať, bola Hanging around od Stranglers. Vtedy sme ani vo sne netušili že o 30 rokov neskôr vystúpime na festivale Pohoda v rodnom Trenčíne na spoločnom dvojkoncerte s touto legendárnou kapelou. V roku 2010 pri príležitosti 30 výročia kapely CHVM nám Michal Kaščák, šéf festivalu Pohoda a líder kapely Bez ladu a skladu dal do daru dvojkoncert s kapelou Stranglers. Vedel že ako Chvm sme boli vzorom pre Bez ladu a skladu, tak Stranglers boli vzorom pre Chvm. Skoro rok vopred sme sa tešili na tento koncert, ale osud nám to trochu skomplikoval. Trochu dosť. Päť mesiacov pred koncertom dostal mozgovú mŕtvicu hlavný spevák Miro Puna. Nevedel chodiť, rozprávať, močil do plienky. Klávesak Ivan sa podrobil operácii hrubého čreva a mňa umiestnili do nemocnice a diagnostikovali mi sklerózu multiplex. Sen sa nám začínal rozpadať. Ale stretli sme sa všetci v jednej nemocnici a spoločnými silami sme sa dali dokopy a ten dvojkoncert sme nakoniec odohrali. Vrcholom všetkého bolo hosťovanie Dave Greenfielda v našej kapele, keď si s nami zahral Hanging around, po našom Hazardny Hráč. To hosťovanie nebolo vôbec pripravené, len sa na pódiu zrazu objavil a nám behal mráz po chrbte. Áno, bola to pre nás veľká pocta a dosiahli sme v muzike už vtedy čo sme chceli. Veľká vďaka patrí Michalovi Kaščákovi za tento jeho počin.
5. Na undergroundové scéně jste víc jak třicet let, prošli jste vším možným a podle Tvých knih jste se setkali s různými uměleckými osobnostmi, což už vím, ale ještě by mě zajímalo trochu globální, řekněme ekologické téma. Podle Tvých fotek máš pozitivní vztah k přírodě. Moje máma se narodila v Bílých Karpatech a dětství prožívala na bohem zapomenutém Vyškovci. O to víc mě Tvůj názor k téhle oblasti zajímá…
5. Ako som už spomínal, tak osud mi nadelil do vienka nepeknú diagnózu, kvôli ktorej zle chodím. Ale vyriešil som to šalamúnsky. Vždy som inklinoval k terénnym autám a motorkám. Nakoniec som si kúpil štvorkolku a to je môj akčný invalidný vozík. Denne sa na ňom preháňam. Vyškovec, ktorý spomínaš mám od domu vzdialený asi 6 kilometrov. Chodím tam často a aj všelikde inde dokola. Žijem v krásnej prírode Slovensko Českého pohraničiia v pohorí Bielych Karpát. Som závislý na tých krásnych výhľadoch. Je to taká moja psychiatrická liečebna. Človek sa v tom tichu neskutočne ukludní.
6. Mě zatím nejvíc zaujalo CD Tunel, ale celkově mi vaše kariéra připadá taková paranormální. Mnohdy nevím co brát ironicky a co vážně proto nejsem úplně schopen rozebrat jednotlivé nahrávky. Hihi… Viz. Ivan Drgoň- CHVM. „Nikdy se nám nepodarilo zahrát tu istú skladbu rovnako. A to bolo na tom krásné.“ Řekneš nám k tomu něco?
6. Hehehe. Paranormalní. Tak to je skvelý názov. Aj by som to potvrdil, že to tak nejako bolo. V samých začiatkoch kapely bola povinnosť za socializmu absolvovať prehrávky pred odbornou porotou. Tá označila štýl našej hudby za disharmonicky chaos. Boli sme na to právom pyšní. Ivan Drgoň často hovorieval tú vetu, že nikdy sa nám nepodarilo zahrať tú skladbu dvakrát rovnako. Ale toto vždy na koncertoch spôsoboval gitarista JéBé. Vždy sme čakali, že nám dá signál a vtedy je koniec jeho sóla. Veľakrát to veľmi predlžoval a niekedy na sólo úplne zabudol. Koncerty s ním boli vždy energické, veselé a dobrodružné. Nikdy sme na začiatku nevedeli, ako to dopadne. JéBé kvôli práci v roku 2002 opustil kapelu, ale príležitostne v Chvm hrával ako hosť a až v roku 2016 sa znovu vrátil a dobrodružstvo s ním znova pokračuje . Od roku 2002 prichádza gitarista Martin Skovajsa, ktorý sa učil piesne z našich CD a odvtedy ich aj na koncerte hrával bez jedinej zmeny. Odvtedy aj kapela až dodnes hráva ako z CD. Do roku 1989 sme spravili kopu „albumov“ nahratých kadetade po koncertoch, chatách, pivniciach či kluboch a len zriedka sme boli v nejakom štúdiu. Tieto nahrávky som šíril cez značku FUKKAVICA RECORDS na kazetach. Kvalita nahrávok zodpovedala dobe v akej vznikali. Od roku 2000 sme už nahrávali v naozajstných štúdiách. Až na posledný album Bordell. Ten sa robil doma na kolene.
7. Já jsem tě vlastně poznal až přes Gudrun Lahká Múza, s kterou jste i svého času muzicírovali. Přiznám se, že znám nezpočet undergroundových kapel, ale vy jste mi nějak unikali. Čím to může být…?
7. Gudrun hrala s nami v roku 1985 na poste punkovej speváčky. Potom založila svoju kapelu Ľahká Múza. Tá im funguje dodnes. Boli sme undergroundová kapela a sme ňou dodnes. To že si o nás dodnes nepočul je známka toho že sme v tom podzemí dosť dobre zakopaní. Niekedy počas našej kariéry sme mali aj trochu smoly. Avšak našu robotu dokončili Bez ladu a skladu a tí sa stali známymi po celom Československu. Sme ich starší bratia z jedného mesta a aj štýlovo sme trošku podobní. My sme sa však nebáli experimentu, v kapele sme dlho vozili pílu bruchatku na ktorú sme udierali kladivom alebo fúkaciu harmoniku poháňanú vysávačom. To boli také ťažšie záležitosti a pre mnohých organizátorov koncertov nestravitelné. Áno sú aj dnes ľudia ktorí až teraz objavujú našu muziku. Ale za tých 37 rokov sme odohrali asi 350 koncertov na Slovensku aj v Čechách. Nahrali sme asi 2500 kaziet s hudbou Chvm. Rozdali 20 000 CD, áno rozdali!!! A rozdali 2000 kníh. Toto množstvo musí niekde byť a nejaká stopa po nás snáď navždy zostala.Na YouTube nájdeš všeličo, dokonca náš spoločný dvojkoncert s Pražským výberom II v relácii Ladí Neladi, ktorý spiskal tiež Miško Kaščák.
8. Já jsem z větší části zaměřený na Gothic Rock a spřízněné styly. Co ty osobně posloucháš za kapely?
Počas puberty som prešiel cez Zeppelinov, Parplov, Alice Cooper, Black Sabbath. Keď vypukla punkova vlna tak Stranglers, Pistols. Clash, Dead Kennedys, Damned Momentálne milujem Systém of a down, Morphine,Nicka Cavea. A stále Stranglers. Z domácich Už jsme doma, MCH BAND, Dunaj, E ,Slobodná Európa,Půlnoc, Bez ladu a Skladu, Ľahká Múza..
9. U rozhovoru poslouchám váš projekt Modré Auto a líbí se mi zvuk nahrávky. Co nám k tomu řekneš za jakým účelem tohle vzniklo?
9. Projekt Modré Auto. Ten nápad vznikol tak že som počul jednu pieseň, ktorú nahral Peter Kops bassgitarista trenčianskych kapiel AJHĹA, DKP a Captain Slice. Práve od kapely DKP prerobil skladbu MODRE AUTO z roku 1984 a nahral ju doma na PC s novým zvukom a dychmi. Stretli sme sa na Pohode v roku 2012 a dohodli sa na spolupráci. Vtedy sme tvorili s CHVM aj album Bordell a mne ešte ostalo 11 skladieb, materiál ktorý v kapele CHVM neprešiel, alebo sme ho tam nestihli dorobiť. A tak súčasne s Bordellom vznikalo aj Modré auto. Peter pracuje v Košiciach a všetko sme robili na diaľku. Na dvoch skladbách nám hosťuje na saxofón aj Mikoláš Chadima. Peter je zvukový mág, nahral a doma namiešal aj CHVM BORDELL aj MODRE AUTO DÉJA VU. V Modrom aute je kúsok viac experimentu a elektroniky. Boostrovaná basgitara, nástroje od výmyslu sveta, zvuky, slaky, zvony… Čiže ďalší dvojalbum v štýle DO IT YOURSELF. Trošku dlhšie sme sa s tým pohrali a výsledok je myslím celkom fajn. Samozrejme že nám na Modrom aute vypomáhali aj chlapci z CHVM. Momentálne vzniká MODRÉ AUTO 2. Materiál už je celý pokope. Bude trochu viac free, lebo nám tam veľa vypomáhal JéBé a vniesol do toho kopu psychodelie a disharmonického chaosu. Už len všetko zmixovať.
10. Vnímáš ještě stále nové výzvy čeho by jsi chtěl dosáhnout. Ptám se proto, že vaše sebeprezentace byla za tři desetiletí poměrně rozmanitá…
10. Ako kapela sme dosiahli všetko čo sme chceli. Nemáme žiadne veľké hudobné ambície. S tou blaznivou partou sme vydržali toľké roky. Prežili sme kopu srandy pri Borovičke a kruhových objazdoch smerom na koncerty (pri každom kruhovom objazde bolo treba dať poldeci). Každá skúška kapely raz za týždeň býva pre nás sviatkom. Momentálne sa pracuje na dlhom televíznom dokumente o CHVM. Bude tam kopa rozhovorov s nami aj so známymi hudobníkmi. Nejaké záznamy z koncertov. Jedno mini tour z Prahy v 2012… A uvidíme.. Toto je už v rukách šikovného kameramana Petra Kotrhu. Do budúcnosti prajem všetkým hlavne veľa zdravia, lebo bez toho to naozaj nejde. Pomaličky začneme pripravovať ďalší z našich (ako s úsmevom vždy hovorí Michal Kaščák) nepočúvateľných albumov. Bude sa volať CHLIEV. A snáď sa v roku z 2020 dočkáme 40 výročia CHVM
11. Lubo co by jsi vzkázal čtenářům ?
11. Na záver?. Muzika je krásna vec. Má milión podôb, každý si môže vybrať takú, aká sa mu páči. My sme si vybrali tú našu. Robíme ju so srdcom a peniaze v tom nikdy nehrali žiadnu rolu ( haha, veď kto by za toto chcel platiť?) a tak to aj ostane. Pozdravujem všetkých čitateľov.
… a buďte tolerantní k žánrom.
Ps: Aj dychovka je muzika a niekomu robí radosť. (mne nie, len Goran Bregovič)
Otázky položil a spracoval:
Bob Lučan.
Program na Silvestra na 3SAT
https://www.3sat.de/programm/?viewlong=viewlong&d=20181231&dayID=ClnDaN31&cx=143
Uz od roku 1978 sa mi pacili Sex pistols. V roku 1981 som si priviezol z Barcelony album Never mind the bollocks heres the Sex pistols. Bol som nimi ohureny a tak som zacal zbierat dalsie albumy. The great rocknroll swindle. Informovanost za socializmu u nas nebola ziadna. Z nejakych pokutnych zdrojov som sa dozvedel ze maju nejaky album s nazvom SOME PRODUCT CARRY ON. Poziadal som mojho zlateho tatu v 1983 aby mi to doniesol zo sluzobnej cesty. Stalo sa. Netusil som ze su to len rozhovory kapely a na obale je Sic s hakovym krizom na triku. Vsimli si to colnici a tato mal pruser hned na colnici a ja doma…takze nekupujte macku vo vreci…nemam rad hakove krize
Som product carry om
JéBé 1982
JéBé 1986
Ani som nevedel že sme už aj vo https://sk.wikipedia.org/wiki/Ch%C3%B3r_v%C3%A1%C5%BEskych_muzikantov
Rastick
To už velmi dávno
blondína
https://www.youtube.com/watch?v=j52odgkRxDs
Ha -ha -ha
Stranglers punkovi brontosauri
Stranglers – punkoví brontosauri
So skupinou Stranglers som sa vo svojom živote po prvýkrát stretol v roku 1978, keď sme ako pionieri mali nejakú výročnú členskú schôdzu, na ktorej som dychtivo odpisoval texty z LP Black and White. Napriek tomu, že moje anglické vedomosti boli vtedy veľmi chabé (mimochodom dodnes sa to veľmi nevylepšilo), už vtedy som vedel, že THE STRANGLERS sú ŠKRTIČI a ani som netušil, že táto kapela s logom bežiaceho potkana ma tak veľmi ideologicky a hudobne ovplyvní. Nechcem písať všelijaké štatistické údaje, ktoré sú už chronicky známe a dajú sa hravo vyhľadať na internete, ale chcem Vám z môjho pohľadu priblížiť tvorbu britskej kapely THE STRANGLERS.
Prvé zvukové záznamy tejto zostavy boli z roku 1974, vtedy sa ešte volali The GUILDFORD STRANGLERS a neskôr v roku 1976 sa premenovali na Stranglers a hrali už 200 koncertov ročne . Boli úplne na začiatku punkového hnutia, i keď veľa punkerov ich neuznávalo, nakoľko ich hudba bola na punkové pomery veľmi prepracovaná a do punkovej škatuľky ani veľmi nejdú klávesy. Týmto však boli výnimoční a originálni. Dve skladby kapely CelLia and The Muttations sa nachádzajú na výberovke RARRITIES. Jednalo sa o projekt ranných Stranglers so speváčkou Celia niekedy v roku 1977.
Prvá zostava THE STRANGLERS bola:
Hugh Cornwell – gitara,geniálny autor hudby a biochemik.
Jet Black – bubeník, ktorý má dnes 80 rokov, obchodník ktorého snom bolo založiť hudobnú kapelu
Dave Cornfield – klávesák
Jean Jacques Burnel – Francúz, basák, karatista, ktorého náhodou stretli a zobrali ho autostopom
Tvorbu tejto kapely by som rozdelil do nasledujúcich období:
Prvé obdobie – punkové
Podľa môjho názoru, toto obdobie bolo najlepšie pre kapelu, vznikli v ňom skladby priam hymnické: No More Heroes, Hanging around, Grip (prvý singel vydaný v januári 1976), Nice“N“Sleazy. Kapela okupovala rockové kluby v Anglicku, Nemecku. Začali s albumom Rattus Norvegicus (apríl 1977), ďalej No More Heroes (september 1977), Black and White (máj 1978), Raven (september 1979) a LIVE X-CERT (február 1979). Prvé tri sú veľmi vyrovnané, nadupaná rytmika, agresívna basa, bezchybný klávesák, charizmatický Hughov spev a zaujímavé gitarové sóla. V tomto období sa trošičku vymyká album RAVEN, v ktorom použili viac elektroniky a to bolo predzvesťou ďalšieho vývoja kapely. Toto obdobie zavŕšili skvelým live albumom X-CERT s perfektným zvukom, kopou fotiek (len na LP). Asi 20 minútový záznam z tohoto koncertu nájdete aj na DVD s názvom THE VIDEO COLLECTION 1977 – 1982, kde majú na pódiu prizvaných asi 10 dievčat nepočestných mravov, ktoré za zvukov skladby Nice“N“Sleazy spôsobili divákom doslova šok, niektorí sa k striptízu pridali. Na spomínanom DVD nájdete aj prvotné klipy, veľmi jednoducho spracované. V marci 1978 absolvovali prvé americké turné, ktoré pozostávalo z 13 koncertov. Vo februári 1979 nasledovalo japonské turné a vzápätí nasledovalo austrálske turné.
Obdobie softrockové
Elektronika, sample a široké škály zvukov neobišli ani Stranglers. THE GOSPEL ACCORDING TO THE MENINBLACK (1981), album začínajúci skladbou Waltz in Black. Túto Stranglers dodnes používajú na koncertoch ako svoju úvodnú pieseň, pri ktorej nastupujú na pódium. V albume LA FOLIE (1981), v ktorom ešte cítiť pozostatky ponkového obdobia, sa zaskvel Jean Jacquesov francúzsky spev v titulnej skladbe La Folie a hymnická skladba Golden Brown. Nasledovali FELINE (1982), Aural Sculpture (júl 1984) v španielskom štýle a nakoniec tohto obdobia DREAMTIME (1986) s rádiovou hitovkou Allways to sun.
Obdobie punk – soft – dychová sekcia
Tu som mal dojem, že Stranglersom dochádza dych, odmlčali sa 4 roky, jednoznačne najslabší album z pôvodnej zostavy Stranglers – Stranglers 10 (1990) to potvrdil. Nevýrazné hudobné motívy sa snažili okoreniť dychovou sekciou. Toto bol však dobrý ťah, keď dychy napchali do starých skladieb: Nice“N“Sleazy, Something Better Change, … Tieto dostali novú dimenziu a v tomto duchu vydávajú ďalší live album All Live And All In The Night. Obdobie končí 11. augusta 1990, kedy z kapely odchádza Hugh Cornwell, gitarista, spevák, autor hudby. A že sa nerozišli v dobrom, o tom svedčí aj druhé vydané DVD Live at Alexandra Palace v Londýne, na ktorom je vidieť, že hudobníci už s Hughom nekomunikovali. Stranglers nemuseli hľadať nového gitaristu, nakoľko ho už mali a hral už s nimi posledné koncerty zároveň s Hughom. Dôkazom toho je live CD THE STRANGLERS AND FRIENDS, v ktorom si pozvali na posty gitaristu také osobnosti, ako bol Robert Fripp z kapely King Crimson alebo Robert Smith z The Cure a mnoho ďalších. Toto CD považujem za najväčšiu raritu z tvorby Stranglers.
Obdobie hľadania novej krvi
Post nového gitaristu obsadil John Ellis (december 1990), člen legendárnej punkovej kapely THE VIBRATORS, ktorej s obľubou ďakuje Koňýk zo Zóny A na obaloch svojich CD-čiek. John Ellis nebol pre Stranglers neznámy, spolupracoval aj na Cornwellových sóloalbumoch, napr. EUROMEN COMETH, posledné koncerty pred Cornwellovým odchodom absolvoval už ako doprovodný gitarista Stranglers. Post speváka pripadol veľmi energickému Paulovi Robertsovi (1991), s ktorým, ako sa neskôr ukázalo, trafili do čierneho. STRANGLERS IN THE NIGHT(1992), ABOUT TIME (1995), WRITTEN IN RED (1997), boli hľadaním novej tváre Stranglers, trošku rockovejšie, baladickejšie. Výrazné skladby Grand Canzon, Lies and Deception… Vlastná tvorba kapely bola už len slabým odvarom v porovnaní s rannou tvorbou. Nakoniec prišiel najväčší prepadák, album COUP DE GRACE (1998). Prvá skladba pripomínajúca DEPECHE MODE, ako jediná ešte celkom počúvateľná, a za ňou tucet nepochopiteľných „vianočných kolied“. Jediné, čo stálo za voľačo, bol celkom zaujímavý obal s indiánskou tématikou. Keď už sme pri tých obaloch, toto je veľmi silná stránka stranglersáckych CD-čiek. Pri tomto radovom albume som mal pocit, že Stranglers mali zmluvu s vydavateľstvom o vydaní albumu, no vôbec sa mu nevenovali, no nakoniec ich nasilu zavreli do štúdia a oni ten album za noc nahrali. Brrrrrrrrrr.
Obdobie punkové s novou krvou
Do tejto etapy by som jednoznačne zaradil live album FRIDAY THE THIRTEENTH, ktorý sa konal v roku 1997 v Londýne v Royal Albert Hall. Mlsnota pre hudobných fajnšmekrov, kapela, za ktorou šlape 18 členiek sláčikového orchestra, ktoré si hovoria Electric Strings, odetých do vojenských maskáčov. Už úvodná skladba Waltzinblack naznačí, že to bude niečo neopakovateľné a začne Vám mráz behať po chrbte. 23 skladieb, prierez celej tvorby Stranglers, najväčšie hity, brilantne zvládnuté, spevák Paul Roberts na nerozoznanie od Cornwella spieva staré veci, k tomu kulisa Royal Albert Hall, pankáči s čírami v kožených bundách a vedľa nich ľudia v oblekoch s kravatami…, čo si môžete ešte želať? Snáď aspoň na skladbu No More Heroes tam s nimi skákať. Dovtedy som si myslel, že Stranglers povedali posledné slovo, ale toto bolo absolutórium. Klobúk dole! Tento koncert je zachytený na DVD, CD a VHS, na CD je skrátený cca o 2-3 skladby. Stranglers boli mimoriadne aktívni, resp. hudobné spoločnosti, ktoré sa okolo nich točili, pri vydávaní nespočetného množstva koncertov, kompilácii. K takým raritám by som priradil EARLY YEARS 74-77, Rarities, Live 2001, 4CD s knihou Old Testament a live CD THE STRANGLERS AND FRIENDS, v ktorom si pozvali na posty gitaristov také osobnosti, ako bol Robert Fripp z kapely King Crimson, alebo Robert Smith z The Cure a mnoho ďalších.
V marci roku 2000 odchádza John Ellis z postu gitaristu, (odchádza, aby sa mohol sústrediť na sólové projekty) a nahrádza ho Baz WARNE, skvelý gitarista, ktorého som osobne videli hrať päťkrát naživo.
Návrat ku koreňom
Posledné tri albumy naznačili návrat Stranglers k pôvodnému štýlu zo sedemdesiatych rokov. Albumy Norfolk Coast 2004, SUITE XVI 2006 a hlavne posledný GIANTS 2012.
Mladík Jim Macaulay zaskakuje na koncertoch bubeníka Jet Blacka(80).
Čo dodať na záver? Stranglers doteraz vydali 17 radových albumov, 8 kompilácii, 9 koncertných albumov, 3 DVD. Azda ak sa Vám dostane do rúk CD s bežiacim potkanom, vypočujte si ho, stojí to za to.
P.S. Len aby to nebol COUP DE GRACE.
Stranglers Discography
Rattus Norvegicus 1977
No More Heroes 1977
Black and White 1978
Live (X-Cert) 1979
The Raven 1979
The Gospel According to the Meninblack 1981
La Folie 1981
Feline 1983
Aural Sculpture 1984
Dreamtime 1986
All Live and All of the Night 1988
10 1990
Stranglers in the Night 1992
About Time 1995
Written in Red 1997
Friday the Thirteenth: Live at the Royal Albert Hall 1997
Coup de Grace 1998
Norfolk Coast 2004
Suite XVI 2006
Giants 2012
Ľuboš Dzúrik, Chór vážskych muzikantov, november 2018
Zóna