to že v súčastnosti je jedným z najlepších rockovým umelcom Gave Grohl to tu nebudem rozpisovať a práve vďaka svoju umeniu si môže dovoliť aj takýto úlet….ktorý mal v priebehu jednej noci viac ako 1.000.000 videní od rôznych ľudí čo uverejnili toto video na jotúb….bavte sa, skutočne to stojí za to… https://youtu.be/APmoU74ZsG4
Už tridsať rokov poriadajú chlapci z Bez ladu a skladu posedenie s priateľmi pri Váhu a pri sude piva. Je to ušľachtilý počin a vždy pozývajú k tomu sudu zopár celoživotných priateľov. Akcia sa vždy koná v posledný júlový piatok ďaleko od civilizácie pri Váhu. Viacmenej to vždy býva tabu, ale tohtoročná Sudovka bola trochu iná ako tie ostatné… Ja som bohužiaľ tento rok chýbal ale všetko som sledoval v online spojení v neďalekom Chorvátsku. Sudovka prebiehala klasicky. Ráno chlapci všetko chystajú, varia guláš, popijaju. Okolo obeda po prvýkrát padajú prvé obete. Najväčší ruch býva okolo piatej poobede keď sa dostavia aj poslední pozvaní hostia. Býva dobrým zvykom doniesť aj fľašu dobrej pálenky a tých sa tam tento rok stretlo aj zo dvadsať. Nasledujú nepovinné rozplavby v Adamovom rúchu a potom už len voľná zábava pri hudbe, pive a cigarete. Blíži sa polnoc. Rastovi aj Kemrovi z chvm chutilo a zobrali tu Sudovku naozaj zidpivedne. Popri píve bolo treba okoštovať aj z každej fľašky po kališku. Okolo polnoci sa zberaju domov. Ako inak, však na bicykli. Ivan z chvm im obom hovorí že toto nieje dobrý nápad, hlavne Rastick nech ten bicykel radšej tlači. Ale Rasto je Saganov fanúšik a tvrdohlavo si hneď na začiatku etapy oblieka žltý dres (reflexnú žltú vestu) a vyráža do tmy. Kemr je tesne za ním v háku. Trojicu uzatvára Juraj G.,skúsený jazdec Po tridsiatich metroch Rasto padá a láme si nohu v kotniku. Silná narkóza spôsobuje to, že sadá znovu na bicykel a pokračuje v etape. Z Ostrova po železničný most padá ešte ďalšie tri razy. Aj napriek zlomenej nohe a trom pádom vyhráva bodovaciu súťaž a prvý prešpurtoval cez úzky železničný most. Za mostom padá dole z hrádze. Medzitým Kemr nezvládol prudké serpentíny na železničnom moste a vráža do zvodidiel. Stehno mu vyzeralo, ako keby ho dohryzli kone. Vstáva a pokračuje v etape. Juraj G. aj napriek tomu že jediný nepadol, uzatvára pelotón na poslednom mieste. Rasto Chvm víťazí v tejto etape a je prvý doma. Zlomená noha trochu boli ale vysoká hladina dopingu v krvi mu nedovoľuje ísť okamžite na chirurgiu, lebo by mu rozhodcovia jeho víťazstvo odobrali. Kemr pokračuje v etape rozkopanym Mierovým námestím a prudkými serpentínami hore Partizánskou ulicou. Rastick na druhý deň poobede odchádza na chirurgiu a výsledok je zlomená noha nad kotnikom a sadra na šesť týždňov. Prvenstvo z nočnej etapy mu už aj tak nikto nezoberie…
Tak sa dnes Slovensko rozlúčilo s hudobným géniom nedocenenou osobnosťou nášho úbohého časopriestoru…čítal som momentálne o tom nejakú správu v nemenovanom mainstreamovom médiu…tie komentáre…úbožiakov o tom ako komponoval pod vplyvom návykových látok a podobné keci…Drahí hajzli úbohí bezzemkovia duševní
a aj Vy komponujete…? a ako… kde je výsledok Vašej kreativity…nepochybne aj Vám bolo ublížené a je ubližované úspešnejšími idiotmi podobného duchovného rozmeru ako máte Vy…nevadí, že na obrázku je vlastne šalina Pod Petrovom v Brne…zrejme aj tam by Mariána viac ocenili…zas len budem musieť raz cestovať z hlavnej stanice smutnou električkou a budem sa musieť mať pred Vami na pozore…buďte šťastní, nenechajte sa znepokojovať a naďalej šírte zvesti o nedocenenosti regionálnych zootechnikov a obvodných lekárov…Každý je dôležitý, aj Vy, len treba trochu toho priestoru poznať, svojej hodnoty…Nie je dôvod byť zakríknutý, však ani preceňovať susedove sily, keď sám nemám čo ponúknuť…asi tak…
Jeho hudba ma sprevádzala odmalička a formovala moje hudobné cítenie a vnímanie.
Možno je to tým, že môj otec raz v nejakej krížovkárskej súťaži vyhral sadu LP platní – dve z nich – Meditace od Blue Effectu a geniálne Zvonky zvonte – ma sprevádzali celý život.
Kto vlastní pôvodné (bakelitové, či šelakové) vydanie platne Zvonky zvonte, vie, že zadná strana obalu je na všetkých reediciách zmenená. Na tej mojej – pôvodnej – sú životopisy piatich členov Prúdov a Varga tam uvádza ako svoje záľuby Cinzano Rosso, cigary a spánok.
To ma fascinovalo, pretože všetci ostatní hrdinovia – od Pavla Korčagina, cez Pavlíka Morozova, Janku a Danku, Kremienka s Chocholúšikom až po kapitána Klosa, Miťka Bombu, Winnetoua, Gustíka so Šarikom a Majku z Gurunu, si nedovolili na seba verejne priznať niečo tak absolútne odporujúce kódexu budovateľa komunizmu.
A tak som si začal Vargu všímať. Našetril som si na Zelenú Poštu, ktorá stála 60 Kčs, hoci bežné LP stáli len 44,-Kčs. Naškriabal som dokonca i 120,-Kčs na geniálne Konvergencie…
Hommage (vtedy sa tej skladbe vravelo ,,Nad listami divákov“)sa mi podarilo kúpiť v zapadnutej predajni na vtedajšej Gottvaldovej, dnes Študentskej ulici v Trnava (v budove, kde dnes sídli Matovič) vo výpredaji za 1, Kčs. Na druhej strane platne bola skladba Ulica plná plášťov do dažďa.
Kompletoval som si maestrovu tvorbu a stával sa často terčom nepochopenia. Moje okolie nechápalo, čo to počúvam a v čase kulminácie gýču ako ,,Júúúlia si slnko v sieti šabadabab“ a ,,Diridonda“ som bol vlastnou rodinou upodozrievaný, či ,,nedrogujem“, keď počúvam také veci, ,,čo sa ani zaspievať nedajú“.
Na moju štyridsiatku (och, ako to je už dávno) mi manželka nechala zohnať ešte teplý výlisok LP Labutie piesne
Tým sa vlastne moja zbierka uzatvorila.
Pre mňa maestro nezomrel a nikdy nezomrie..
… Aj keď je už všetko minuté
Zostali len piesne labutie…
Niekedy okolo roku 2000 sa na parkovisku na námestí svätej Anny v Trenčíne objavila taká skriňová dodávka s veľkým červeným nápisom „GRILOVANÉ KURENCE“. Toto bol začiatok konca mojich zdravých stravovacích návykov. Prestal som jesť vlašský šalát a ruské vajcia a denne som sa napchával produktami tejto mobilnej predajne. To auto sa tam neobjavilo úplnou náhodou. Majiteľom bol totiž inžinier Milan „Kurencár“, ktorého sme spoznali už dávno predtým v bufete lyžiarskeho strediska Homôlka, kde varil a predával najlepší grog na svete. Taký vedel spraviť len ON. Prestalo ho totiž baviť povolanie distribútora potravín. Denne najazdil so skriňovou Aviou stovky kilometrov. Nejakí kamaráti mu poradili vidinu dobrého kšeftu , akým bolo mobilné zariadenie, pojazdný gril na aute Mercedes a mali pravdu. Pomáhali sme Milanovi na úradoch s vybavením umiestnenia jeho prevádzky na parkovisku hneď oproti našej starej firme. Bola to strategická poloha, kde sídlili dokola desiatky firiem a štátnych organizácií a najbližšia reštaurácia bola ďaleko vzdialená . Na parkovisku sa nachádzala prípojka elektriny a vody a tak jedného dňa to Milan spustil. V obrovskom grile sa mu naraz točilo 35 krásnych zlatistých dievčeniec, chrumkavých kureniec, ktoré od predchádzajúceho dňa ležali v páce z tajných ingrediencií v neďalekej pripravovni. Milan spolu s tým mobilným grilom kúpil aj tajnú receptúru na miešanie korenia v ktorom sa tie dievčence celú noc váľali. Kurence sa museli grilovať presne hodinu a dvadsať minút a ani o minútu menej. Vtedy sa skĺbila chuť tajných ingrediencií s kuracím mäskom a vytvorila sa neopakovateľná farba chrumkavej kožky a neskutočná vôňa, ktorej nik neodolal. Pamätníci si isto spomínajú na kreslenú disneyovku ‚Rýchla rota Chipa a Dalea“ v ktorej spoluúčinkoval aj starý mišiak Monty Jack, ktorý keď zacítil syr, tak mu vyleteli oči z jamiek a začali sa mu otáčať okolo vlastnej osi, fúzy sa mu zježili o on sa dostával do úplného tranzu ktorý sa dal ukončiť len vtedy, keď dojedol posledné sústo toho syra. Presne takto isto na mňa pôsobila omamná vôňa, ktorá sa z toho grilu šírila po celom námestí a úplne zhypnotizovaného má donútila kúpiť si svoju obvyklú dávku: polku kuraťa s nakladanými papričkami v sladko-kyslom náleve a dvoma krajcami chleba. Aj teraz slintám keď si na to spomeniem. Celé doobedie som sa nevedel dočkať jedenástej hodiny a tridsiatej minúty kedy bol obvyklý čas keď Milan zložil prvú palicu so zlatistými kuriatkami a začal ich porcovať. Viackrát sa stávalo že som prišiel 5 minút pred ich dopečením a Milan mi musel omočit chleba do výpeku a len tak s uhorkou som zatlačil ten nával tečúcich slín. Skoro denne sa mi ušiel aj štamperlik večne prítomného fernetu na zvýšenie chuti. Aj príjemné prostredie na predajnom pulte umocňovalo moju stále zvyšujúcu sa závislosť na grilovanom kurati. Dokonale som poznal anatómiu kuracieho tela aj zloženie kostí. Pomaličky na to kura začala chodiť aj celá naša firma. Ja som v ten rok nejedol nič iné len kura a kura. Moja závislosť sa preniesla aj na nášho psa, vlčiaka Gerta ktorému som denne nosil kuracie kosti. Viem že psom sa kuracie kosti nemajú dávať, lebo sú ostré trieštivé a pichľavé, ale keď som niekedy nedoniesol kosti z roboty, tak sa Gerto so mnou celý deň nerozprával. Kosti mu nikdy neublížili a dožil sa vysokého veku 15 rokov a umrel na starobu. Moja závislosť sa zvyšovala a v prvom roku Milanovej prevádzky sme napočítali, že som mu zjedol 200 celých kureniec. Niekedy som si kúpil ešte nejaké aj domov na večeru. Prvé roky boli pre Milana skvelé. Cez týždeň predával v Trenčíne a cez víkendy absolvoval hody, festivaly jarmoky a všakovaké iné akcie. Postupne sa začali dokola množiť reštaurácie a Milan denne predával stále menej a menej kureniec. Snažil som sa mu pomáhať koľko som vládal jesť, ale to bolo málo. Jedného dňa grill predal, našiel si inú robotu a ja som sa zbavil kuracej závislosti.
2. decembra v MMC! Legenda Hugh Cornwell odohrá veľké hity The Stranglers a to najlepšie z vlastnej sólovej tvorby.
Manga
Kusok masarikovskeho samozerstva si dovolim.. =;o)
Acidkožer
Vetry
http://m.ranker.com/crowdranked-list/the-best-punk-bands-of-all-time
BAHNO
To odkial má tu masku.
Mch
to že v súčastnosti je jedným z najlepších rockovým umelcom Gave Grohl to tu nebudem rozpisovať a práve vďaka svoju umeniu si môže dovoliť aj takýto úlet….ktorý mal v priebehu jednej noci viac ako 1.000.000 videní od rôznych ľudí čo uverejnili toto video na jotúb….bavte sa, skutočne to stojí za to…
https://youtu.be/APmoU74ZsG4
Yonthan
V rokoch 1985 a1986 hral v Chvm na pozaun a Pílu bruchatku
Svadobný tata peter
Svadobný tata
nepomôžem si – kopsík ako by bol dvojča Lina Venturu (Lino Ventura)
je iný a je výborný!!!!
https://hudba.zoznam.sk/spravy/16-08-2017-panacik-s-vonou-vyrazne-omamnou-vypocujte-si-jeho-novy-singel-vata/
Tour
Sudovka, alebo aj muži majú svoje dni
Už tridsať rokov poriadajú chlapci z Bez ladu a skladu posedenie s priateľmi pri Váhu a pri sude piva. Je to ušľachtilý počin a vždy pozývajú k tomu sudu zopár celoživotných priateľov. Akcia sa vždy koná v posledný júlový piatok ďaleko od civilizácie pri Váhu. Viacmenej to vždy býva tabu, ale tohtoročná Sudovka bola trochu iná ako tie ostatné… Ja som bohužiaľ tento rok chýbal ale všetko som sledoval v online spojení v neďalekom Chorvátsku. Sudovka prebiehala klasicky. Ráno chlapci všetko chystajú, varia guláš, popijaju. Okolo obeda po prvýkrát padajú prvé obete. Najväčší ruch býva okolo piatej poobede keď sa dostavia aj poslední pozvaní hostia. Býva dobrým zvykom doniesť aj fľašu dobrej pálenky a tých sa tam tento rok stretlo aj zo dvadsať. Nasledujú nepovinné rozplavby v Adamovom rúchu a potom už len voľná zábava pri hudbe, pive a cigarete. Blíži sa polnoc. Rastovi aj Kemrovi z chvm chutilo a zobrali tu Sudovku naozaj zidpivedne. Popri píve bolo treba okoštovať aj z každej fľašky po kališku. Okolo polnoci sa zberaju domov. Ako inak, však na bicykli. Ivan z chvm im obom hovorí že toto nieje dobrý nápad, hlavne Rastick nech ten bicykel radšej tlači. Ale Rasto je Saganov fanúšik a tvrdohlavo si hneď na začiatku etapy oblieka žltý dres (reflexnú žltú vestu) a vyráža do tmy. Kemr je tesne za ním v háku. Trojicu uzatvára Juraj G.,skúsený jazdec Po tridsiatich metroch Rasto padá a láme si nohu v kotniku. Silná narkóza spôsobuje to, že sadá znovu na bicykel a pokračuje v etape. Z Ostrova po železničný most padá ešte ďalšie tri razy. Aj napriek zlomenej nohe a trom pádom vyhráva bodovaciu súťaž a prvý prešpurtoval cez úzky železničný most. Za mostom padá dole z hrádze. Medzitým Kemr nezvládol prudké serpentíny na železničnom moste a vráža do zvodidiel. Stehno mu vyzeralo, ako keby ho dohryzli kone. Vstáva a pokračuje v etape. Juraj G. aj napriek tomu že jediný nepadol, uzatvára pelotón na poslednom mieste. Rasto Chvm víťazí v tejto etape a je prvý doma. Zlomená noha trochu boli ale vysoká hladina dopingu v krvi mu nedovoľuje ísť okamžite na chirurgiu, lebo by mu rozhodcovia jeho víťazstvo odobrali. Kemr pokračuje v etape rozkopanym Mierovým námestím a prudkými serpentínami hore Partizánskou ulicou. Rastick na druhý deň poobede odchádza na chirurgiu a výsledok je zlomená noha nad kotnikom a sadra na šesť týždňov. Prvenstvo z nočnej etapy mu už aj tak nikto nezoberie…
Beckov
Tak sa dnes Slovensko rozlúčilo s hudobným géniom nedocenenou osobnosťou nášho úbohého časopriestoru…čítal som momentálne o tom nejakú správu v nemenovanom mainstreamovom médiu…tie komentáre…úbožiakov o tom ako komponoval pod vplyvom návykových látok a podobné keci…Drahí hajzli úbohí bezzemkovia duševní
a aj Vy komponujete…? a ako… kde je výsledok Vašej kreativity…nepochybne aj Vám bolo ublížené a je ubližované úspešnejšími idiotmi podobného duchovného rozmeru ako máte Vy…nevadí, že na obrázku je vlastne šalina Pod Petrovom v Brne…zrejme aj tam by Mariána viac ocenili…zas len budem musieť raz cestovať z hlavnej stanice smutnou električkou a budem sa musieť mať pred Vami na pozore…buďte šťastní, nenechajte sa znepokojovať a naďalej šírte zvesti o nedocenenosti regionálnych zootechnikov a obvodných lekárov…Každý je dôležitý, aj Vy, len treba trochu toho priestoru poznať, svojej hodnoty…Nie je dôvod byť zakríknutý, však ani preceňovať susedove sily, keď sám nemám čo ponúknuť…asi tak…
Z fb.. Prevzaté
Škoda ho, ale tá pesnička od Válka Smutná ranná električka, na tú dobu, klobúk dole.
Krásny dokument
Zožral som to aj s navijakom
https://m.youtube.com/watch?sns=fb&v=q-CNXMVbXsA
Drummer Rastick
Peter Rohac
Za maestrom Mariánom Vargom.
Jeho hudba ma sprevádzala odmalička a formovala moje hudobné cítenie a vnímanie.
Možno je to tým, že môj otec raz v nejakej krížovkárskej súťaži vyhral sadu LP platní – dve z nich – Meditace od Blue Effectu a geniálne Zvonky zvonte – ma sprevádzali celý život.
Kto vlastní pôvodné (bakelitové, či šelakové) vydanie platne Zvonky zvonte, vie, že zadná strana obalu je na všetkých reediciách zmenená. Na tej mojej – pôvodnej – sú životopisy piatich členov Prúdov a Varga tam uvádza ako svoje záľuby Cinzano Rosso, cigary a spánok.
To ma fascinovalo, pretože všetci ostatní hrdinovia – od Pavla Korčagina, cez Pavlíka Morozova, Janku a Danku, Kremienka s Chocholúšikom až po kapitána Klosa, Miťka Bombu, Winnetoua, Gustíka so Šarikom a Majku z Gurunu, si nedovolili na seba verejne priznať niečo tak absolútne odporujúce kódexu budovateľa komunizmu.
A tak som si začal Vargu všímať. Našetril som si na Zelenú Poštu, ktorá stála 60 Kčs, hoci bežné LP stáli len 44,-Kčs. Naškriabal som dokonca i 120,-Kčs na geniálne Konvergencie…
Hommage (vtedy sa tej skladbe vravelo ,,Nad listami divákov“)sa mi podarilo kúpiť v zapadnutej predajni na vtedajšej Gottvaldovej, dnes Študentskej ulici v Trnava (v budove, kde dnes sídli Matovič) vo výpredaji za 1, Kčs. Na druhej strane platne bola skladba Ulica plná plášťov do dažďa.
Kompletoval som si maestrovu tvorbu a stával sa často terčom nepochopenia. Moje okolie nechápalo, čo to počúvam a v čase kulminácie gýču ako ,,Júúúlia si slnko v sieti šabadabab“ a ,,Diridonda“ som bol vlastnou rodinou upodozrievaný, či ,,nedrogujem“, keď počúvam také veci, ,,čo sa ani zaspievať nedajú“.
Na moju štyridsiatku (och, ako to je už dávno) mi manželka nechala zohnať ešte teplý výlisok LP Labutie piesne
Tým sa vlastne moja zbierka uzatvorila.
Pre mňa maestro nezomrel a nikdy nezomrie..
… Aj keď je už všetko minuté
Zostali len piesne labutie…
tak tak
Marián Varga
Odpočíva v pokoji
Nech tam s kamarátmi urobia kapelu .
Slakova sekcia
Koňo na hrad ☣️
Ludo KRAUS ma 60
tak secko najlepsie
pank: https://www.aktuality.sk/clanok/511277/konyk-zo-zony-a-fandi-kotlebovi-lsns-ho-oslovila-s-ponukou-kandidovat/?utm_source=cas.sk&utm_medium=zona-hp&utm_content=box-aktuality-hp&utm_campaign=cross
Jurajix
niečo bude v sobotu aj na SAT
http://www.tvmovie.de/tv/sender-3sat?date=2017-08-05&type=day
Celkom pekný fest
http://www.wacken.com/de/bands/bands-billing/
ZÁVISLOSŤ
Niekedy okolo roku 2000 sa na parkovisku na námestí svätej Anny v Trenčíne objavila taká skriňová dodávka s veľkým červeným nápisom „GRILOVANÉ KURENCE“. Toto bol začiatok konca mojich zdravých stravovacích návykov. Prestal som jesť vlašský šalát a ruské vajcia a denne som sa napchával produktami tejto mobilnej predajne. To auto sa tam neobjavilo úplnou náhodou. Majiteľom bol totiž inžinier Milan „Kurencár“, ktorého sme spoznali už dávno predtým v bufete lyžiarskeho strediska Homôlka, kde varil a predával najlepší grog na svete. Taký vedel spraviť len ON. Prestalo ho totiž baviť povolanie distribútora potravín. Denne najazdil so skriňovou Aviou stovky kilometrov. Nejakí kamaráti mu poradili vidinu dobrého kšeftu , akým bolo mobilné zariadenie, pojazdný gril na aute Mercedes a mali pravdu. Pomáhali sme Milanovi na úradoch s vybavením umiestnenia jeho prevádzky na parkovisku hneď oproti našej starej firme. Bola to strategická poloha, kde sídlili dokola desiatky firiem a štátnych organizácií a najbližšia reštaurácia bola ďaleko vzdialená . Na parkovisku sa nachádzala prípojka elektriny a vody a tak jedného dňa to Milan spustil. V obrovskom grile sa mu naraz točilo 35 krásnych zlatistých dievčeniec, chrumkavých kureniec, ktoré od predchádzajúceho dňa ležali v páce z tajných ingrediencií v neďalekej pripravovni. Milan spolu s tým mobilným grilom kúpil aj tajnú receptúru na miešanie korenia v ktorom sa tie dievčence celú noc váľali. Kurence sa museli grilovať presne hodinu a dvadsať minút a ani o minútu menej. Vtedy sa skĺbila chuť tajných ingrediencií s kuracím mäskom a vytvorila sa neopakovateľná farba chrumkavej kožky a neskutočná vôňa, ktorej nik neodolal. Pamätníci si isto spomínajú na kreslenú disneyovku ‚Rýchla rota Chipa a Dalea“ v ktorej spoluúčinkoval aj starý mišiak Monty Jack, ktorý keď zacítil syr, tak mu vyleteli oči z jamiek a začali sa mu otáčať okolo vlastnej osi, fúzy sa mu zježili o on sa dostával do úplného tranzu ktorý sa dal ukončiť len vtedy, keď dojedol posledné sústo toho syra. Presne takto isto na mňa pôsobila omamná vôňa, ktorá sa z toho grilu šírila po celom námestí a úplne zhypnotizovaného má donútila kúpiť si svoju obvyklú dávku: polku kuraťa s nakladanými papričkami v sladko-kyslom náleve a dvoma krajcami chleba. Aj teraz slintám keď si na to spomeniem. Celé doobedie som sa nevedel dočkať jedenástej hodiny a tridsiatej minúty kedy bol obvyklý čas keď Milan zložil prvú palicu so zlatistými kuriatkami a začal ich porcovať. Viackrát sa stávalo že som prišiel 5 minút pred ich dopečením a Milan mi musel omočit chleba do výpeku a len tak s uhorkou som zatlačil ten nával tečúcich slín. Skoro denne sa mi ušiel aj štamperlik večne prítomného fernetu na zvýšenie chuti. Aj príjemné prostredie na predajnom pulte umocňovalo moju stále zvyšujúcu sa závislosť na grilovanom kurati. Dokonale som poznal anatómiu kuracieho tela aj zloženie kostí. Pomaličky na to kura začala chodiť aj celá naša firma. Ja som v ten rok nejedol nič iné len kura a kura. Moja závislosť sa preniesla aj na nášho psa, vlčiaka Gerta ktorému som denne nosil kuracie kosti. Viem že psom sa kuracie kosti nemajú dávať, lebo sú ostré trieštivé a pichľavé, ale keď som niekedy nedoniesol kosti z roboty, tak sa Gerto so mnou celý deň nerozprával. Kosti mu nikdy neublížili a dožil sa vysokého veku 15 rokov a umrel na starobu. Moja závislosť sa zvyšovala a v prvom roku Milanovej prevádzky sme napočítali, že som mu zjedol 200 celých kureniec. Niekedy som si kúpil ešte nejaké aj domov na večeru. Prvé roky boli pre Milana skvelé. Cez týždeň predával v Trenčíne a cez víkendy absolvoval hody, festivaly jarmoky a všakovaké iné akcie. Postupne sa začali dokola množiť reštaurácie a Milan denne predával stále menej a menej kureniec. Snažil som sa mu pomáhať koľko som vládal jesť, ale to bolo málo. Jedného dňa grill predal, našiel si inú robotu a ja som sa zbavil kuracej závislosti.
Petuldo
Secko najlepšie k narodeninám
Nech Ti ságo ešte dlho trubi
Pixvae