…no chlaci a teraz niečo skutočné ako kultúrno politický festival s prímesou hudby…alebo po mojom – kultúrna akcia plná kompótov…
sledujte CINEMAX 11.07. o 20:00 alebo CINEMAX 12.07. o 11:20….
LONDON TOWN
Zažijte hudbu a energii punkového undergroundu 70. let! První seznámení s hudbou skupiny The Clash je pro patnáctiletého Shaye jako zjevení, otevírá mu naprosto nový svět společenského vědomí a vzdoru proti establishmentu, svět, který dosud na londýnském předměstí bez jakékoliv perspektivy, neznal. Přímo v srdci nově utvářející se londýnské punkové scény se mu změní život – zamiluje se do nekonformní dívky Vivian a nečekaně si padne do oka s nikým menším, než se samotným elektrizujícím frontmanem kapely – Joem Strummerem. Film, poháněný žhavým soundtrackem přeskakujícím od The Clash přes Ramones až k Buzzcocks, zachycuje hlas i ducha scény, která zatřásla celým světem.
Tohtoročná Pohoda bola pre mňa znovu opäť plnohodnotná. Vďaka Michalovi a jeho rozhodnutiu, že sa môžem po areáli preháňať na stvorkolke… Tá neskutočná sloboda a radosť sa ťažko dá opísať…
. Pre mňa to bolo za posledné tri dni jedno magické miesto v strede vesmíru, kde všetko funguje tak ako má. Nech si hovorí kto chce čo chce o line upoch, vždy sa dá nájsť niečo čo je zaujímavé a nové. Veľmi ma potešil projekt Pohoda 1997, kde sme mohli stretnúť a vidieť kapely z prvej Pohody. Kopa priateľov…Radosť. Pre mňa Vianoce v lete.
Michal a celá banda ktorá pripravuje Pohodu… Ďakujem
Museli sme ten BUDIŠ STAGE premenovať. Je predsa nemysliteľné, aby kapela Chvm hrala na nejakom nealko stage. Takže napokon BOROVIČKA STAGE. Ďakujeme Vám všetkým za priazeň a podporu.
Sobotňajšia noc v Garáži
Garáž v sobotu otvoria svojim exkluzívnym koncertom Vyjebaní melancholici. Po nich steny najmenšieho stageu roztrasú trenčiansky Old Hammer a program Garáže v sobotu nadránom uzavrie benefičný koncert v podaní nehudobníkov z Aktivnej gruppy (Jugend Tanztheatr).
…tak teraz budem ekologický…ani za darmo by som ju nevyyypyyyyllll!!! …neviem si predstaviť aké svinstvo sa uvoľňuje z toho plastu v´daka tomu alkoholu…
CD sny v prhľave a dedina spieva to sú vaše jednoznačne najlepsie CD
co ste kedy vydali. Ako uplne ma ta nahravka dostala, atmosferou,
ktoru sa už nezopakuje a v podstate sa len potvrdzuje, že velke dielo
sa aj velkym umelcom podari spraviť iba raz a to ostatne su už len
obmeny a variacie na to povodne. Original zostava jeden zo štavou a
energiou, ktora je dalej neprenosna. Ak ma nejake CD prezentovať SK
undeground tak jednoznačne CHVM 2CD Sny v prhlave a Dedina spieva
Najdivokejšie obdobie na vysokej škole bolo asi v treťom ročníku. V roku 1984. Divoké to bolo vlastne stále. Ale ako tretiaci sme boli vlastne už ostrielani. Poznali sme celú Bratislavu. V škole sa to celkom dalo zvládať a štátnice spojené s povinnosťami boli strašne ďaleko. Každý rok nás geodetov ubytovali niekde inde. Cez Mladú Gardu na Bernolák. Nazad na Mladú Gardu a nakoniec na Átriaky na Mlynoch. Teda ako tretiaci sme okupovali Mladú Gardu. Odhliadnuc od toho že vždy na začiatku školského roka sme mali na izbe komplet aparatúru pre kapelu CHVM, lebo domovský klub Primaf otvárali až v októbri a my sme museli niekde skúšať, za čo nás susedia veľmi mali radi, zažívali sme skoro denne všelijaké veselé príhody. Našu bunku obšťastňovali aj dvaja štvrtaci. Saša a Syčo. Boli v poslednom ročníku a bol predpoklad že sa budú kľudne pripravovať na diplomovku a na štátnice. Opak bol pravdou. Boli to divočáci. Saša bol z vinárskeho kraja a tak sa u nás na izbe vyskytovali kvantá šampanského s poškodeným obalom ktoré predávali ako druhotriedne. Chlapci mali vyzdobený plafón na izbe dierami od vystrelenych šampusovych štuplov. Saša v slabej chvíli podgurážený nám dával zľavu a o polnoci pýtal za šampus len 5 korún. Vedel totiž že aj jemu sa ujde. Niekedy nám ten šampus už liezol pekne hore krkom. Syčo raz vykríkol :“Chlapci, dáme pivo ?“ A my na to že áno, ale netušili sme vôbec čo tým myslel. Mladá Garda bola totiž vzdialená od našej domovskej krčmy, od Hasiča, štyri zastávky električkou. „Hneď som nazad.“ Syčo bol riadny chlap od Žiliny mocný ako hora. Odšróboval bielu sklenenú guľu ktorú mali v izbe ako lampu, vzal ju pod pazuchu a vyrazil. O pol hodinku bol nazad. To že v električke niečo povylieval to sme mu neuverili. Určite si po ceste upijal z tej gule Ale nevadí. Neverili by ste. Do tej gule sa vošlo 22 pív. A mali sme ho čapované priamo na izbe.
„Písal sa rok 1980. September. Vonku zúril socializmus a v pivnici vznikla kapela.” Tá kapela sa volala The We a neskôr sa premenovala na Chór vážskych muzikantov.
Juraj Kušnierik
Štvrtok, 8. júl 2010. Začína sa štrnásty ročník festivalu Bažant Pohoda. O ôsmej večer vystúpi na veľké TESCO Stage osem mužov v stredných rokoch. Kým si ladia nástroje, Michal Kaščák, Peter Kaščák a Martin Beďatš zo skupiny Bez ladu a skladu vypustia z holubárskej klietky niekoľkých holubov, Branuško Jobus otvorí ventil potrubia a zároveň s ním aj festival. „Bez kapely, ktorá teraz vystúpi, by nevznikla skupina Bez ladu a skladu a bez nej by nevznikla Pohoda,” hovorí Michal Kaščák. Chór vážskych muzikantov (CHVM) začína hrať svoj narodeninový koncert.
Keď sa povie „underground,” väčšina z nás si predstaví českú scénu okolo Magora Jirousa a Plastikov. Underground však existoval aj na Slovensku, jeho centrom bol Trenčín a CHVM boli jeho kľúčovou kapelou. Založili ju v roku 1980 študenti Gymnázia Jurija Gagarina – schádzali sa každú stredu po štvrtej vyučovacej hodine – a svoj prvý koncert mali v telocvični na akcii Gympelfest. Blízky im bol punk, a to nielen ako hudobný štýl či módny trend, ale v prvom rade ako prístup k hudbe. „Do It Yourself čiže Urob si sám bolo našou zásadou,” hovorí mi o 30 rokov neskôr v bekstejdži Pohody zakladateľ a basgitarista CHVM Ľuboš Dzúrik. Na punku im vyhovovalo aj to, že sa pri ňom od hudobníkov neočakávali žiadne virtuózne výkony. Stačilo mať názor, vkus a – najmä na našej strane Železnej opony – aj odvahu a tvrdohlavosť. Keď chlapci zmaturovali a prišli do slovenského hlavného mesta na vysoké školy, objavili český „androš” a „novú vlnu so starým obsahom” (ako nekontrolovateľne bujnejúcu nezávislú scénu označili dobové komunistické médiá). Pamätné boli koncerty so Zónou A či Večery Jazzovej sekcie v bratislavskom klube Primaf, kde CHVM vystupovali napríklad s Mikulášom Chadimom a kde sa človek mohol dozvedieť, čo sa deje v Prahe a prípadne si aj zakúpiť kazety, či dokonca magnetofónové kotúče s nahrávkami Plastikov, Extempore či Garáže.
V osemdesiatych rokoch sa CHVM stali kapelou v každom zmysle slova „kultovou”. Jej koncerty boli mimoriadnymi a slávnostnými udalosťami (o ich význame svedčila aj pravidelná a hojná účasť eštebákov), nahrávky sa šírili z kazeťáka na kazeťák a grafitová podoba názvu kapely na stenách bratislavských domov v jednom období početnosťou konkurovala dokonca aj Tublatanke. Neskôr bolo možné CHVM počuť a vidieť aj na slávnych koncertoch na Mladej Garde, na Slovrocku či na pražskom Rockfeste. Práve na Mladú Gardu si niekedy v roku 1985 priviedli Vážski muzikanti mladších kamarátov, ktorí si hovorili Bez ladu a skladu…
Chór vážskych muzikantov hral najprv jednoduchú trenčiansku verziu punku (veľkým vzorom boli The Stranglers), neskôr sa vydali do temnejších vôd, ich pesničky sa stávali komplikovanejšími. Členovia Chóru (za 30 rokov sa ich v ňom vystriedalo viac než 30) sa učili ovládať svoje nástroje za pochodu, či lepšie povedané na pódiu. Kapela nahrala okolo 25 albumov a odohrala stovky koncertov. Okolo nej vznikala a rástla trenčianska nezávislá scéna, ktorej najviditeľnejším ovocím je festival Pohoda.
Keď som počúval narodeninový koncert CHVM na Pohode, uvedomil som si, že táto kapela zreje podobne ako archívne víno. Ich hudba rokmi naberá obrovskú silu, podloženú poctivosťou a tvrdohlavou nekompromisnosťou. Vedia, o čom hrajú a spievajú, a hoci sú to veselí ľudia, myslia to stále smrteľne vážne.
Príbeh kapely prerozprával Ľuboš Dzárik v knihe Chór vážskych muzikantov – cesta od boľševika k nezávislosti, ktorá nedávno vyšla v jej vlastnom vydavateľstve Fukkavica Records.
Všetko najlepšie k tridsiatym narodeninám, páni Muzikanti!
.časopis
9. august 2010
Celkom milé.
bez chvm by nebola undergroundova…trencianska scena ,nebola by pohoda…
ale vdaka chvm hlavne vdaka lubosovi poznam dost tn scenu ale aj tu inu scenu podobneho razenia…diky
Určite
Hezky
Vrbovské Vetry 2017 – program hlavného dňa 15. júla:
13:14 – 14:00 – Abusus, krst CD
14:00 – 14:50 – Saténové ruky
15:20 – 16:10 – Peter a Lucia (Dorota Nvotová, Kubo Ursiny, Talent Transport)
16:30 – 17:20 – Vrbovskí víťazi a krst knihy Žubrienky inštalatérky
17:20 – 17:50 – Velká vrbovská – dostihy
17:50 – 18:45 – Chiki Liki Tu-a
18:45 – 19:15 – Formula Nula
19:15 – 20:15 – Billy Barman
20:15 – 21:00 – Plastová megalukostreľba
21:00 – 22:15 – Stromboli
22:45 – 23:40 – Švihadlo
00:00 – 01:?? – ZVA 12-28 Band
Chvm Pohoda
Mch band. Pohoda
https://m.youtube.com/watch?v=K_YFKqzZ-so&feature=share
Blázon je kráľ
Pohoda 2017
Sediet na kokotovi a kokotovi je rozdiel.
…no chlaci a teraz niečo skutočné ako kultúrno politický festival s prímesou hudby…alebo po mojom – kultúrna akcia plná kompótov…
sledujte CINEMAX 11.07. o 20:00 alebo CINEMAX 12.07. o 11:20….
LONDON TOWN
Zažijte hudbu a energii punkového undergroundu 70. let! První seznámení s hudbou skupiny The Clash je pro patnáctiletého Shaye jako zjevení, otevírá mu naprosto nový svět společenského vědomí a vzdoru proti establishmentu, svět, který dosud na londýnském předměstí bez jakékoliv perspektivy, neznal. Přímo v srdci nově utvářející se londýnské punkové scény se mu změní život – zamiluje se do nekonformní dívky Vivian a nečekaně si padne do oka s nikým menším, než se samotným elektrizujícím frontmanem kapely – Joem Strummerem. Film, poháněný žhavým soundtrackem přeskakujícím od The Clash přes Ramones až k Buzzcocks, zachycuje hlas i ducha scény, která zatřásla celým světem.
Pozeral som. Pekny film.
tiež si myslím že slušný film
Vetry 2017
Jurajix. Šecko najlepšie
http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12397#0
Pekný dokument Pohoda 1997 2017
Tony Duchacek a Majo Kaščák
Vďaka
Tohtoročná Pohoda bola pre mňa znovu opäť plnohodnotná. Vďaka Michalovi a jeho rozhodnutiu, že sa môžem po areáli preháňať na stvorkolke… Tá neskutočná sloboda a radosť sa ťažko dá opísať…
. Pre mňa to bolo za posledné tri dni jedno magické miesto v strede vesmíru, kde všetko funguje tak ako má. Nech si hovorí kto chce čo chce o line upoch, vždy sa dá nájsť niečo čo je zaujímavé a nové. Veľmi ma potešil projekt Pohoda 1997, kde sme mohli stretnúť a vidieť kapely z prvej Pohody. Kopa priateľov…Radosť. Pre mňa Vianoce v lete.
Michal a celá banda ktorá pripravuje Pohodu… Ďakujem
Laura
Braňušo
Museli sme ten BUDIŠ STAGE premenovať. Je predsa nemysliteľné, aby kapela Chvm hrala na nejakom nealko stage. Takže napokon BOROVIČKA STAGE. Ďakujeme Vám všetkým za priazeň a podporu.
Pohoda 2017
(zo štvrtkovej autogramiády Chiki li ki tua.Hetzovanie až špičkovanie medzi fans)
Ozaj je potrebné sa zamyslieť nad odpovedajúcim materiálom pre nosičov na cesty.človek to nemá ani chuť počúvať
Chvm.
.
A je po Pohode
Oblak
Sobotňajšia noc v Garáži
Garáž v sobotu otvoria svojim exkluzívnym koncertom Vyjebaní melancholici. Po nich steny najmenšieho stageu roztrasú trenčiansky Old Hammer a program Garáže v sobotu nadránom uzavrie benefičný koncert v podaní nehudobníkov z Aktivnej gruppy (Jugend Tanztheatr).
Vyjebaní Melancholici
Secko naj
Punkove balenie
…tak teraz budem ekologický…ani za darmo by som ju nevyyypyyyyllll!!! …neviem si predstaviť aké svinstvo sa uvoľňuje z toho plastu v´daka tomu alkoholu…
CD sny v prhľave a dedina spieva to sú vaše jednoznačne najlepsie CD
co ste kedy vydali. Ako uplne ma ta nahravka dostala, atmosferou,
ktoru sa už nezopakuje a v podstate sa len potvrdzuje, že velke dielo
sa aj velkym umelcom podari spraviť iba raz a to ostatne su už len
obmeny a variacie na to povodne. Original zostava jeden zo štavou a
energiou, ktora je dalej neprenosna. Ak ma nejake CD prezentovať SK
undeground tak jednoznačne CHVM 2CD Sny v prhlave a Dedina spieva
Andrej Mosný
Čašník
Najdivokejšie obdobie na vysokej škole bolo asi v treťom ročníku. V roku 1984. Divoké to bolo vlastne stále. Ale ako tretiaci sme boli vlastne už ostrielani. Poznali sme celú Bratislavu. V škole sa to celkom dalo zvládať a štátnice spojené s povinnosťami boli strašne ďaleko. Každý rok nás geodetov ubytovali niekde inde. Cez Mladú Gardu na Bernolák. Nazad na Mladú Gardu a nakoniec na Átriaky na Mlynoch. Teda ako tretiaci sme okupovali Mladú Gardu. Odhliadnuc od toho že vždy na začiatku školského roka sme mali na izbe komplet aparatúru pre kapelu CHVM, lebo domovský klub Primaf otvárali až v októbri a my sme museli niekde skúšať, za čo nás susedia veľmi mali radi, zažívali sme skoro denne všelijaké veselé príhody. Našu bunku obšťastňovali aj dvaja štvrtaci. Saša a Syčo. Boli v poslednom ročníku a bol predpoklad že sa budú kľudne pripravovať na diplomovku a na štátnice. Opak bol pravdou. Boli to divočáci. Saša bol z vinárskeho kraja a tak sa u nás na izbe vyskytovali kvantá šampanského s poškodeným obalom ktoré predávali ako druhotriedne. Chlapci mali vyzdobený plafón na izbe dierami od vystrelenych šampusovych štuplov. Saša v slabej chvíli podgurážený nám dával zľavu a o polnoci pýtal za šampus len 5 korún. Vedel totiž že aj jemu sa ujde. Niekedy nám ten šampus už liezol pekne hore krkom. Syčo raz vykríkol :“Chlapci, dáme pivo ?“ A my na to že áno, ale netušili sme vôbec čo tým myslel. Mladá Garda bola totiž vzdialená od našej domovskej krčmy, od Hasiča, štyri zastávky električkou. „Hneď som nazad.“ Syčo bol riadny chlap od Žiliny mocný ako hora. Odšróboval bielu sklenenú guľu ktorú mali v izbe ako lampu, vzal ju pod pazuchu a vyrazil. O pol hodinku bol nazad. To že v električke niečo povylieval to sme mu neuverili. Určite si po ceste upijal z tej gule Ale nevadí. Neverili by ste. Do tej gule sa vošlo 22 pív. A mali sme ho čapované priamo na izbe.
Zdeno Vykydal,ozvi sa na Dohnalviktor@zoznam.sk
Dík
Viktor
Slobodní vážski muzikanti
„Písal sa rok 1980. September. Vonku zúril socializmus a v pivnici vznikla kapela.” Tá kapela sa volala The We a neskôr sa premenovala na Chór vážskych muzikantov.
Juraj Kušnierik
Štvrtok, 8. júl 2010. Začína sa štrnásty ročník festivalu Bažant Pohoda. O ôsmej večer vystúpi na veľké TESCO Stage osem mužov v stredných rokoch. Kým si ladia nástroje, Michal Kaščák, Peter Kaščák a Martin Beďatš zo skupiny Bez ladu a skladu vypustia z holubárskej klietky niekoľkých holubov, Branuško Jobus otvorí ventil potrubia a zároveň s ním aj festival. „Bez kapely, ktorá teraz vystúpi, by nevznikla skupina Bez ladu a skladu a bez nej by nevznikla Pohoda,” hovorí Michal Kaščák. Chór vážskych muzikantov (CHVM) začína hrať svoj narodeninový koncert.
Keď sa povie „underground,” väčšina z nás si predstaví českú scénu okolo Magora Jirousa a Plastikov. Underground však existoval aj na Slovensku, jeho centrom bol Trenčín a CHVM boli jeho kľúčovou kapelou. Založili ju v roku 1980 študenti Gymnázia Jurija Gagarina – schádzali sa každú stredu po štvrtej vyučovacej hodine – a svoj prvý koncert mali v telocvični na akcii Gympelfest. Blízky im bol punk, a to nielen ako hudobný štýl či módny trend, ale v prvom rade ako prístup k hudbe. „Do It Yourself čiže Urob si sám bolo našou zásadou,” hovorí mi o 30 rokov neskôr v bekstejdži Pohody zakladateľ a basgitarista CHVM Ľuboš Dzúrik. Na punku im vyhovovalo aj to, že sa pri ňom od hudobníkov neočakávali žiadne virtuózne výkony. Stačilo mať názor, vkus a – najmä na našej strane Železnej opony – aj odvahu a tvrdohlavosť. Keď chlapci zmaturovali a prišli do slovenského hlavného mesta na vysoké školy, objavili český „androš” a „novú vlnu so starým obsahom” (ako nekontrolovateľne bujnejúcu nezávislú scénu označili dobové komunistické médiá). Pamätné boli koncerty so Zónou A či Večery Jazzovej sekcie v bratislavskom klube Primaf, kde CHVM vystupovali napríklad s Mikulášom Chadimom a kde sa človek mohol dozvedieť, čo sa deje v Prahe a prípadne si aj zakúpiť kazety, či dokonca magnetofónové kotúče s nahrávkami Plastikov, Extempore či Garáže.
V osemdesiatych rokoch sa CHVM stali kapelou v každom zmysle slova „kultovou”. Jej koncerty boli mimoriadnymi a slávnostnými udalosťami (o ich význame svedčila aj pravidelná a hojná účasť eštebákov), nahrávky sa šírili z kazeťáka na kazeťák a grafitová podoba názvu kapely na stenách bratislavských domov v jednom období početnosťou konkurovala dokonca aj Tublatanke. Neskôr bolo možné CHVM počuť a vidieť aj na slávnych koncertoch na Mladej Garde, na Slovrocku či na pražskom Rockfeste. Práve na Mladú Gardu si niekedy v roku 1985 priviedli Vážski muzikanti mladších kamarátov, ktorí si hovorili Bez ladu a skladu…
Chór vážskych muzikantov hral najprv jednoduchú trenčiansku verziu punku (veľkým vzorom boli The Stranglers), neskôr sa vydali do temnejších vôd, ich pesničky sa stávali komplikovanejšími. Členovia Chóru (za 30 rokov sa ich v ňom vystriedalo viac než 30) sa učili ovládať svoje nástroje za pochodu, či lepšie povedané na pódiu. Kapela nahrala okolo 25 albumov a odohrala stovky koncertov. Okolo nej vznikala a rástla trenčianska nezávislá scéna, ktorej najviditeľnejším ovocím je festival Pohoda.
Keď som počúval narodeninový koncert CHVM na Pohode, uvedomil som si, že táto kapela zreje podobne ako archívne víno. Ich hudba rokmi naberá obrovskú silu, podloženú poctivosťou a tvrdohlavou nekompromisnosťou. Vedia, o čom hrajú a spievajú, a hoci sú to veselí ľudia, myslia to stále smrteľne vážne.
Príbeh kapely prerozprával Ľuboš Dzárik v knihe Chór vážskych muzikantov – cesta od boľševika k nezávislosti, ktorá nedávno vyšla v jej vlastnom vydavateľstve Fukkavica Records.
Všetko najlepšie k tridsiatym narodeninám, páni Muzikanti!
.časopis
9. august 2010
Mach
Peter. Všetko najlepšie k meninám