korzár.sme.sk: chór vážskych muzikantov si k tridsiatke doprial knihu
Oslávili tridsiate výročie, sú považovaní za legendu slovenského undergroundu, boli vzorom pre oveľa známejších Bez ladu a skladu.
PREŠOV. Vážski muzikanti majú za sebou pestrý príbeh. Pokúsili ho vtesnať aj do knihy, ktorú napísal ich agilný člen Ľuboš Dzúrik. On osobne nemá pocit, že by CHVM poznal málokto: „Počas našej kariéry sme zahrali stovky koncertov a videli nás tisíce ľudí. Tí, ktorí nás videli, si nás určite pamätajú. Avšak aj fanúšikovia starnú, a preto tých pôvodných fanúšikov na tých našich koncertoch nie je až tak vidieť, sedia doma pri televízoroch. Pomaličky sa nám rozrastá aj nová základňa, hlavne zásluhou posledných dvoch CD.“
Aj samotní členovia CHVM už majú deti. Ľubošov syn Michal hrá v trenčianskej kapele Náhodný Wiskit. V tomto meste, kde sa koná najväčší letný festival Pohoda (a CHVM sa ho od prvého ročníka aktívne zúčastňujú), je podľa Dzúrika mnoho mladých kapiel, ktoré vzniknú, chvíľku vydržia, potom sa rozpadnú. Stále tam funguje prehliadka Gympelrock, ktorú pred 20 rokmi zakladali. Stále sa na nej vyskytnú nasledovníci CHVM, či Bez ladu a skladu.
Zaujímavou kapitolou zo života CHVM sú textári. Jedným z nich je Jano Kulla, ktorý už v roku 1984 napísal vizionársky text: „Čo čakám, že sa to stane? V Berlíne sa zrúti stena? A všetko sa urovná, kým opadne z piva pena.“ Kto bol vlastne tento záhadný chlap? „S Janom Kullom som sa stretol jediný raz v živote. Bol študent nejakej vysokej školy. Úplne nenápadný, ale myšlienkovo šialene revolučný. Našiel si ma po jednom koncerte a vybalil kopu skvelých textov. Dodnes mám odložené jeho rukopisy. Dal mi ich asi 20 kusov. Všetky do jedného sme zhudobnili,“ spomína Ľ. Dzúrik. Potom sa po Kullovi zľahla zem.
Druhé textárske meno je Martin Sarvaš. K netradičnej spolupráci s CHVM došlo počas jeho vojenčiny, v tom čase už bol slávnym autorom textov Tublatanky. Pri CHVM mal voľnú ruku, keďže nebojoval so žiadnymi cenzormi. „Vybalil na mňa texty, ktoré mu v Tublatanke neprešli. Niektoré boli provokačné, niektoré menej. Potom písal pár textov špeciálne pre nás. Texty boli trefné, útočili priamo na vládnu garnitúru. Po vojenčine išiel každý svojou cestou,“ hovorí Ľuboš.
Chór vážskych muzikantov má tridsiatku, ale je plný energie. „Nás sa tak skoro nezbavíte,“ sľubuje Ľuboš. Okrem koncertov chystá kapela nový album, ktorý by mal nadviazať na úspešný Tunel. Akurát má byť na veselšiu nôtu. „Textovo je Tunel depresívny a ponurý, až sa nám to nevyplatilo a privolali sme na seba pohromu. Tesne po krste sme traja skončili v nemocnici so všeliakými diagnózami,“ dodáva Ľ. Dzúrik.
http://www.frenky.sk/clanok/1115/lubosova_recenzia-sarisska_natierka__taze_tak.html