Túto fotku som hľadal 36 rokov. Dnes mi ju poslal Rišo Rybníček .Ďakujem…
13 ročný Miško Kaščák na mojich rukách .
Bolo to v 17.3.1986 v BRATISLAVE
Koncert skupín Bez ladu a skladu, Chór vážskych muzikantov z Trenčína a skupina E z Brna na Mladej Garde .
My s kapelou CHVM sme mali posledný koncert v Bratislave pred odchodom na vojnu a končili sme vysokoškolské štúdiá. Pre Bez ladu a skladu to bol prvý koncert mimo Trenčína a vlastne začiatok ich úspešnej kariéry. Prevzali po Chvm tú undergroundovú štafetu s ktorou úspešne dlhé roky bežali ďalej
Pôsobili tam ako zjav z čistého neba. So skupinou E bola aj ich manažérka Lenka Zogatová, ktorá Bez ladu a skladu pozvala rovno na Rockfest Praha, ktorý ich odštartoval po kluboch po celom Československu.
Toto bola moja prvá fotka s Miškom Kaščákom ktorý mal vtedy 13 rokov a začiatok nášho celoživotného priateľstva. Dostal som prezývku TATA. Dodnes majú družbu aj naše kapely CHVM aj BEZ LADU A SKLADU ktoré dodnes fungujú a odohrali stovky koncertov.
A ako to ďalej všetko dopadlo to už viete…
Z Trenčína sa stalo mesto alternatívnej hudby a sídlo festivalu Pohoda .
Ten koncert Bez ladu a skladu nájdete tu:
Boli to vzrušujúce časy v tom roku 1989. Nikto z nás nevedel ako to nakoniec dopadne. A vlastne také isté pocity sme mali vždy aj na koncertoch Chvm keď tam sedávali nenápadní eštebáci Ale tuto išlo o viac. O budúcnosť. O budúcnosť hlavne našich detí. Náš Miško mal vtedy len dva roky. Verili sme že keď sa to celé zlomí, tak o pár rokov dosiahneme životnú úroveň v Rakúsku. Pomáhal som zakladať základnú organizáciu VPN, verejnosť proti násiliu u nás v práci, v trenčianskej Geodézii š.p. Človek stál na dvoch stoličkách. Medzi dvomi mlynskymi kameňmi. Keď by sa to nepodarilo zlomiť, tak nás minimálne povyhadzuju z práce, čo za socializmu bol už potom veľký problém. Podarilo sa. Revolúcia sa dotiahla do konca. Ale osoh z nej nieje úplne taký, ako sme si všetci predstavovali. Síce máme slobodu prejavu, hranice otvorené, ale zmeny a dobiehanie životnej úrovne Západu sa podarilo len vyvoleným. Z nich je veľa takých, ktorí v osemdesiatom deviatom len prehodili kabáty. O chvíľu to už bude 32 rokov od Nežnej a stále je čo naprávať. Našej generácií sa to podarilo len čiastočne a dúfam že naši mladí to dotiahnu do úspešného konca…1
a najsmutnejšie na tom je to, že veľa tých čo prezliekli kabaty – obliekli smerácke kabáty pred 14 rokmi a užívali si tento blahobyt…trenčín = smerácky hnoj!!!
To, že Meky je geniálny muzikant, autor a spevák je jasné. Lenže Miro Žbirka bol hlavne úžasný človek. Existuje o tom veľa dôkazov, ja pridávam zážitok z natáčania našej prvej platne z roku 1989, kedy sme my boli neznámi chalani z Trenčína hrajúci alternatívu a Meky bol na vrchole popularity v celom Československu.
Takto o tom napísal náš gitarista Bedly: „Keď som v štúdiu začal hrať na mojej socialistickej gitare v socialistickom kombe, tak hudobný režisér Peter Smolinský len krútil hlavou – že tadiaľ cesta nevedie a že si mám zohnať normálnu gitaru. V dobe, keď kvalitná aparatúra v Ostbloku bola absolútnou vzácnosťou a ešte viac ako dnes platilo, že žena a gitara sa nepožičiavajú. Takže ja som len zničene sedel netušiac, čo robiť, komu zavolať, koho poprosiť, profíkov som nepoznal. A Peter mi len tak hovorí – zavolaj Mekymu, on má telecaster, ten by bol do vašej kapely zvukovo super. A ja som len ďalej sedel a myslel si, že si zo mňa robí srandu, a on o chvíľu zas – volal si mu už? A ja že: Jááá? Veď ani nemám číslo, nepozná ma, to nemá zmysel. Peter vytiahol notes, dotiahol ma k telefónu a donútil ma vytočiť Mekyho – a ja koktajúc hovorím, že: Dobrý deň, pán Meky, teda pán Žbirka – prosím vás, ja som z Bez ladu a skladu, nahrávame platňu a nemám gitaru a tak ďalej, a Miro mi skočil do reči, že – jááásne, zavolaj Lacovi, on pôjde s tebou do skúšobne a zober si všetko, čo potrebuješ. V šoku som teda hneď volal Lacovi Lučeničovi – a ten tiež že: Jasné, dám ti číslo na technika, s ním sa dohodni a choď s ním do skúšobne – a zober si aj môj stratocaster, kombo, efekty, všetko, čo chceš, aj dokedy chceš, my teraz máme dlhšiu pauzu. Títo dvaja machri mi s totálnou gráciou dali úplne všetko, nič za to nepýtali – neuveriteľné, mňa tým totálne zachránili – to potom bola radosť nahrávať.“
Áno, bola to radosť nahrávať, ale tých radostí vďaka Mekymu je veľa. Nasledujúcu platňu nám pokrstil, s Bedlym sme založili Miroslav Žbirka Revival Band, s ktorým sme odohrali pár koncertov pre kamarátov. Nezabudnuteľný je jeho koncert pred The Prodigy na Pohode 2005. Kvôli nemu mi volal ich manažér John, kapelu hrajúcu pred nimi zvykli schvaľovať. Vysvetlil som mu, že pre našu scénu je Meky to isté čo pre Angličanov Paul McCartney a bolo to vybavené. Páči sa mi, že Miro sa tomuto spojeniu vôbec nečudoval, doslova sa z toho tešil. Nepoznám nikoho z hudobnej scény s takou dávkou nadhľadu – aj nad sebou samým, odvahou, prajnosťou a rešpektovaním hudby v celej jej šírke. Meky, vďaka za to, vďaka za tie gitary a za všetko čo symbolizovali. Vďaka za všetko.
Znie to možno neuveriteľne, ale existenciu kapely Saténové ruky som vnímal vždy len sporadicky, tak že som videl názov tejto kapely napísaný len niekde v programe nejakého festivalu. Vedel som že existujú, spomínal ich aj klávesak našej kapely Ivan a tvrdil že to je skvelá kapela. Osud to však zariadil tak, že som túto bratislavskú kapelu dodnes naživo nevidel , ba ani nepočul, čo mi je teraz veľmi ľúto Viem že hrali na Pohode a tak som zavolal Miskovi Kasčakovi od ktorého som sa dozvedel , že je to naozaj výborná kapela a on bol v júni 2021 krstným tatom ich tretieho albumu Lom. Toto je už ich tretí album. Prvý s názvom Boskávam bol geniálny, druhý sa volá Trojka, aby sa vylúčilo nepísané pravidlo , že druhý album kapely väčšinou býva prepadák. Tak ten druhý radšej preskočili a spravili hneď Trojku. Teraz sa mi dostal do ruky ich posledný album Lom. Je mi veľmi sympatické že Lom bol nahravany na chate v Lome nad Rimavicou , čo mi evokuje spomienky na mladosť, keď sme v osemdesiatych rokoch takisto nahrávali s kapelou naše prvé albumy na chate. Určite tá nahrávacia atmosféra albumu Lom musela byt úžasná a je to aj počuť a cítiť na tejto nahrávke. Hoci kapela existuje len zopár rokov, Kasko, Bebe, Vlado Janček, Jozef Lipa , páni v najlepších rokoch , niesu na hudobnej scéne žiadnymi novačikmi. Niektorí boli známymi DJ mi, iní textármi. Dokonca písali texty aj pre kapelu Neuropa.
No ale vstúpme už konečne do Lomu.
.Album začína úvodnou piesňou ADHD , ktorá obsahuje akordy uvedené v názve a znie priam velvetovsky. Štyri ročné obdobia sa preberajú v piesni Vivaldi a vyjadrujú pocity ľudí postihnutých korona šialenstvom Ľudia stále čakajú na to čo nemajú. Text ďalšej piesne Na plný plyn napísal a monotónne odrecitoval spevák z kapely Kosa z nosa, Erik Ondrejička. K tej monotonnosti krásne kontruje histerický sprievodný vokál. Elektrické mesto so skvelým scifi textom , kde kľudné slohové frázy náhle strieda explózia energie v podobe šialených gitár.
37 stupňov Celzia, ďalšia pecka so skvelým textom, znie priam ako Slobodnä Európa. Jedine co .ma na nej vyrušuje je vcelku lacný úvodný gitarový motív.
Z úplne iného súdka je More. Pokojný rytmus rádiovej piesne, príjemne vrs tvenie gitarovych motivov. Skutočná oddýchovka.
Z dielne Paľa Hammela a pera Milana Lasicu zaznie Zaklínač hadov. Toto je jediná cover verzia na tomto albume. Nasleduje svižna rocknrollovo punková nakladačka Staré bývanie. Jedna z mojich top skladieb K oblohe. Pochmúrne minimalistické nálady s intelektuálnym textom. Tu mi nechýba nič , ani gitarové sólo. Pri počúvaní piesne Žena mi stále znejú v hlave tóny Stairway to heaven od Zeppelonov. Nieje to vôbec n škodu a aj táto sa radi medzi moje tppky. Na záver veselá a vtipná Gravitácia z pera Sama Mareca.
Tu sa dozvedáme že západná gravitacia je lepšia ako východná, že socialistická gravitacia bola najlepšia lebo bola zadarmo a že keď Slovensko v referende gravitaciu neprijme, tak u nás gravitacia nebude fungovať.
Celý album je veľmi pestrý a zaujímavý.
Kasko, Bebe, Vlado Janček a Jozef Lipa tu odviedli skvelú robotu. Za zmienku isto ešte stojí aj hosťovanie Tomáša Slobodu na gitaru a tampuru.
Zaujímavý obal postáv skupiny Saténové ruky v Lome stvárnil Paľo Čejka. Obohacujúce je hosťovanie klaviristov Erika Horáka a Rolanda Kálnika. Mne sa album veľmi páči a mrzí ma že som sa oveľa skôr nestretol s touto zaujímavou kapelou.
Již mnoho vody odteklo na veliké řece, je tomu dávno co jsem napsal malou recenzi na nejnovější…napíšu vznešeně „album“ Trenčínských chlapců od Váhu. A jelikož mi Ľuboš poslal i „Tunel“, vrátím se o pár let zpátky a vlítnu po hlavě do těžce depresivního díla. Když pominu zpěvnější chvilky a vtipný komentář pana Hrušínského, máte mě tam, kde chci být, tam si lebedím, v těch chmurných šlépějích naší střední generace.
Krásně vyvedený skládačkový obal, který se objeví i v budoucnosti….jsme přece jen v roce 2009. Takže nebudu předbíhat a přejdu k desce samotné, jejíž název se skrývá i v úvodní skladbě. Tady si můžeme představit cokoli, ale jen my co stále na něco čekáme, my kteří věřili v tu pravou svobodu, která prorostla chodbami tunelů, pro nás je světlo na konci čímsi inspirativní. Každý ať si to přebere jak chce, možná,že ani kapela samotná to nebere příliš vážně, však nešetří nás, ani v „Normách“ a dnes hodně aktuální novodobé otroctví je zde cítit jak čerstvě vyhrabaná hlína.
Každý znalec Slovenské alternativní scény ví, že největší hitovka na této fošně, je skladba „Parte“. Já bych určitě neopomenul skladbičku „Koniec sveta“, kde je řečeno téměř vše a přidává to na celistvosti.
V doprovodu strunných nástrojů tu zazní melancholický, ne však nečinný, velice nápaditý saxofon, klávesy v nejlepší Stranglers tradici a všemu dominuje rázný, hlasitý a někdy i zaimprovizovaný zpěv….a to mě baví, na pohodu….. Nechci se pořád za něčím hnát, protože výsledkem bývá většinou stále větší hovno. CHVM stejně jako „krtko rozvrtajú celú zemeguľu“ a vše se stává takovým mementem pro nás…., o následných generacích už mluvit nebudu…
nejen Guerilla a Mr. Lábus, ale ani my jsme nezapomněli na Mejlu a jeho dvě kulatá výročí.
20 let mimozemského bytí a 70. narozeniny!!!
Díky čínskýmu bacilu jsme museli tradiční večer pro plastického muže z vesmíru také přesunout do druhé poloviny roku, ale už je to tady. Budeme věřit, že hned po volbách zase všechno nezavřou, a že stihneme Mejlovi zahrát do srdce a otevřených oken … tam na nebesích!!!
A vy, kterým tu Mejla už 20 let chybí, stejně jako nám, přijďte do lokálu kultovního hostince oslavit jeho mírně posunuté, ale opravdu pěkně kulaté narozeniny.
Během večera bude tradičně vzpomenuto i dvou dalších pánů, kteří tu v té podivně mizerné době zatraceně chybí, a to sice Václava Havla a Ivana Martina Jirouse.
Co říct více: TĚŠÍME NAVIDĚNOUUU NA SLAMNÍKU, PŘÁTELÉ!!!!!!
Prvé, čo mi udrelo do uší je kolísajúca kvalita. Pesničky zo začiatku albumu sú skoro ako zo skúšobne, ale postupne sa to vyšperkuje a hudobná kvalita rastie. Možno za to môže ale iba spev v niektorých pesničkách, lebo čím viac to počúvam, tým menej to vnímam. Každopádne to vôbec nie je zlé, robí to album zaujímavejší (a kto ma pozná, tak vie, že mám radšej dobrú zašumenú hudbu, než dokonale zahratú nudu).
Čoho som sa obával boli texty, ale zbytočne. Sú super a aj keď negatívnejšie, tak to snáď nikomu nevadí. Veď sme predsa vyrastali na HTčku, Slobodke, Joy Division, The Cure… Výborný nápad bol naspievať každú pesničku niekym iným.
Aby som neplkal iba tak abstraktne, tu je pár slov k pesničkám, ktoré ma zaujali:
Fialky – bar zo 70. rokov, páni v oblekoch balia znudené dámy a do toho hrajú Fialky, toto nije je moc podľa môjho gusta, ale do Derricka ako robené
Koľaje – toto je klasické CHVM a hitovka na koncerty, hudobný nával pri refréne je paráda a osobne vyskúšané pri premiére dokumentu v TN
Loď – jemné mrazenie na chrbte, najlepšia atmosféra na albume
Nalejme si čistého hnusu – Berithov spev je neskutočný, paráda
Sloboda – Mišák + sloboda = to nemôže byť nikdy zlé, navyše sa pochmúrna atmosféra hodí k jeho hlbokému hlasu
Všetko sa dá – pri tejto sa mi prehnalo hlavou: no počkať, to znie ako starý anglický rock, niečo ako Stranglers
Hudobne je to bez chyby (ako niekto hovoril na poslednom koncerte „oni hrajú ako rádio“), dobre sa to počúva a som príjemne prekvapený. Tak sa držte a teším sa na koncert!
Sedm hříchů aneb radost ze smrti
Číst 30 krát
CHVM- Chliev 2020
Pro někoho překvapení, pro někoho i menší šok….Ľuboš Dzúrik skončil na postu baskytaristy.
Co k tomu více napsat, snad jen, že nové album produkoval a jako o nehrajícího, zpívajícího kapelníka a takřka principála o něj strach nemám. V československém podhoubí je Ľuboško pevně vsazen do mozaiky nekomerční muziky, pracuje s pokorou a s citem pro detail. Chliev je naprosto skvělá deska, níže se k tomu ještě určitě dostanu a doufám, že na další tvorbě bude opět hrdě stát v basové lince.
Borovička a bravčové vo vlastnej šťave je při zkouškách i při nahrávání prvořadé….kapela si užívá podzim života, kamarádství a nikam se netlačí.
O zvuk a nahrávání se postaral Peter Kops, který se chopil i basy…a napíšu to diplomaticky, je stejně dobrý jako Ľuboš.
Nebudu se tu rozepisovat o mých oblíbencích, kteří na horké novince hrají a zpívají, snad jen, že navrátivší se J. Berith vtiskl do dílka šťavnaté kytarové vychytávky, které úzce korespondují s dominantní basou a bylo by ostudou nezmínit mrazivou šílenost nepřehlédnutelné Gudrun z Ľahké Múzy, no a Mikoláš Chadima, který s kapelou spoluvytvářel i na Bordellu, je alternativa sama o sobě.
Chór Vážskych Muzikantov se vrací hluboko do undergroundu, nečekejte optimistické nálady, rozjezd je opravdu pomalý, ponurý a hitového potenciálu jako šafránu…..však zmíním znovu nahrané kultovní Šialené Sanatorium….Gudrun si to po letech zase užívala. Hostování extravagantní zpěvačky, byla trefa do černého, její ostré nehty se zasekávají hluboko pod kůži posluchače a klip, který byl avízován dávno před vydáním Chlieva, je dokonalý.
A proč se zmiňuji v titulce o hříchu a darebáctví ? Když si cédo řádně naposloucháte a nabažíte se muziky, vnořte se do textů…jasně a zřetelně je tu brána na paškál nestřídmost a obžérství, zkorumpovanost úředníků a politiků, z čehož si odvodíte nepokradeš a závist tu má taky své místo. Za svou prvotní myšlenku se omlouvám, pokud jste nenapočítali všech sedmero neřestí…však přidám i další závažná témata, které je třeba nebrat na lehkou váhu…..o svobodě…jak moc bychom si jí měli vážit, o gaunerech a jejich zničených složkách, kteří nám tu vládnou a mnoho dalšího hnusu.
Undergroundový a punkový guláš musí chutnat všem, kteří mají CHVM v oblibě, vracejí se do období kolem Tunelu a s ještě větší dávkou pesimismu. Oproti Bordellu, kde byla cítit bojovná nálada, revolta a odhodlanost je Chliev plný odevzdanosti a hluboké deprese…..je krásné snít o druhém břehu……
Druhá polovica sedemdesiatych rokov bola v hudobnom svete riadne naspeedovaná. Partička okolo Malcolma McLarena dokonale zmenila hudobný svet. Preč sú časy rockových dinosaurov a nastupuje mladá energická a nasratá krv, aby dokonale zmiatla, aspoň na čas, zabehnutý kolotoč. V kluboch sa začala zjavovať ozicherkovaná mládež v roztrhaných džínsoch a s farebnými vlasmi, aby takto dali najavo, že hipisácke časy sú dávno preč aj s ich hudbou. Vznikajú skupiny, v ktorých hudbe nie je ani stopa blues, či psychedélie. Skladby sú krátke, úderné, založené na base a gitare s výbušnými bicími, gitarové sóla sú dávno zabudnutá zbytočnosť a spev je skôr proklamovaním textov ako spevom. Sex Pistols, Damned, Clash, Ramones, Stranglers v Británii, či skupiny okolo klubu CBGB v New Yorku určovali nové hudobné trendy.
Ku koncu sedemdesiatych rokov sa to však začalo krásne miešať a čistokrvný punk sa začal miesiť s trashmetalom na jednej, novou vlnou či alternatívou na druhej strane. Rockoví matadori zo šesťdesiatych rokov ohŕňali nosom nad hráčskym umením punkových kapiel. Tie však tiež vyzreli a „naučili“ sa hrať, ba priam obohacovali rockovú hudbu o nezvyklé spojenia nástrojov. Už to zrazu nebol punk, ale akási ďalšia vlna. Či už to nazveme post punk, nová vlna, či alternatíva, pod túto nálepku sa zmestili neskorí Clash, začínajúci U2, Joy Division, The Cure či Stranglers. Číra a kožené bundy s ostňami sa u niektorých zmenili na ulízané účesy a čierne obleky s úzkymi kravatami.
Práve posledná menovaná kapela sa stala akýmsi impulzom, ktorý, vo vtedy 14-ročnom Ľubošovi Dzúrikovi, vyryl celoživotnú brázdu.
„V júni 1978 sedím v bielej košeli a pionierskej šatke na výročnej schôdzi našej základnej pionierskej organizácie, na ktorej sa povinne zúčastňovala celá škola. Všade dokola zúril socializmus. Moja spolužiačka Monika mi od staršieho brata Juraja, ktorý sa presne o 25 rokov neskôr stal mojím spoluhráčom v kapele CHVM, priniesla na túto schôdzu album Black and White od Stranglers. Štyria čierni chlapi v čiernych rukaviciach na bielom podklade. Už samotný obal napovedal, že toto bude čosi… Mozog, textár, spevák, gitarista Hugh Cornwell, bláznivý chemik a génius zároveň, karatista, basák a môj celoživotný hudobný vzor Jean Jacques Burnell, ktorého Stranglers náhodou zobrali do auta ako stopára, ešte vtedy štíhly, postarší a spoľahlivý bubeník Jet Black. Skvelú štvoricu dopĺňa priam doorsovsky znejúci klávesák Dave Greenfield. Od všetkých ostatných punkových kapiel sa odlišovali tým, že mali navyše klávesy a vedeli pekelne ovládať svoje nástroje… Táto platňa mi zmenila život a môj pohľad na hudbu a hudobne nasmerovala našu kapelu. Je zvukovo farebná, surová, magická a prekvapivá. Cítiť z nej obrovskú energiu rozhnevaných mladých mužov,“ spomína Ľuboš Dzúrik, zakladajúci člen CHVM.
Vo východnom bloku a špeciálne v Československu bola situácia iná, ako na Západe. Ako povedal Ľuboš, zúril tu socializmus, ba priam bol na svojom vrchole. Hudobníci, ale aj iní umelci boli za svoj názor prenasledovaní, alebo im ŠTB minimálne neustále znepríjemňovala život. Mladí chlapci ale boli plní odhodlania, a tak na Slovensku aj v Čechách vznikali kapely ako FPB, Extempore, Už jsme doma či v Trenčíne na Gymnáziu J. A. Gagarina kapela The We, čo bol vlastne základ dnešných CHVM. Len veľmi málo kapiel vydržalo do dnes. CHVM patria k nim a na svoje 40. výročie vydali skvelý album Chliev. Za tie roky sa v kapele vystriedalo mnoho muzikantov, ale štýl a názor zostali. Dokumentuje to aj toto CD, kde skladby stoja tradične na basgitare Petra Kopsa a Ľuboša Dzúrika a výbušných bicích Rasťa Dobranského. Na albume počuť tubu(!) Pavla Poliaka aj saxofón Petra Kohouta či hosťujúceho Mikoláša Chadimu. Extempore totiž po roku 1976 inšpirovali na dlhý čas sound a štýl viacerých kapiel pohybujúcich sa v našich krajoch. Či už to boli českí UJD, alebo slovenskí CHVM a Bez ladu a skladu.
Ale späť k Chlievu. Pätnásť skladieb nahrávala a mixovala kapela dva roky a výsledok je vynikajúci. Obsahovo aj zvukovo. Texty reflektujú súčasný stav spoločnosti, tak ako to u takejto kapely má byť. Ani neviem, ktorá pieseň lepšie vystihuje dnešné postoje skupiny. Či „Všetci sme na jednej lodi, pri kormidle rôzni lodivodi, snažíme sa riadiť loď“ – LOĎ, „ Rudý kapitán drží všetkých v šachu, Rýchlo skartuj výložky a hoď ich do prachu“ – SKARTOVAČKY, alebo: „Kilá hnoju na nás valia. Je ich viac. Už nie sú dvaja. V parlamente, na radnici, Poslanci aj úradníci“ – CHYŤTE ZLODEJA.
Je škoda, že album vychádza v tejto nešťastnej dobe, pretože kapela musela zrušiť plánovaný festival, oslavu aj výročný koncert. Verím však, že pred nami sú svetlé zajtrajšky, tak, ako v to verí aj Ľuboš Dzúrik: „Dosraný a došťaný som z tejto doby. Niekedy fakt bývam z toho úplne grogy. Trpezlivo skúšam mať to pevne v ruke. Úspechom je vždy, keď sú trenky suché. Prachy a intrigy sú symbolom doby. Stále však dúfam, že sa to zmení.“ – DOSRANÝ A DOŠŤANÝ.
CHVM: Chliev – album legendy charakterizuje slovo pestrosť
Chór vážskych muzikantov nie je iba legenda. Stále má čo povedať.
CHVM: Chliev
CHVM: ChlievPôvodne to ako trilógiu zrejme nezamýšľali, ale vyšlo to tak.
Nový album legendy slovenskej alternatívnej scény Chór vážskych muzikantov -CHVM zavŕšil trilógiu poslednej dekády Tunel, Bordell, Chliev.
A možno prehlásiť, že najnovšie CD Chliev je najzaujímavejším spomedzi týchto troch albumov.
Tie začali vážski muzikanti tvoriť ako akúsi novú etapu skupiny. Už vedeli, že sú kapela z čítanky, teda, že sa bez ich nezaobíde nijaká encyklopédia slovenského undergroundu a už tiež vedeli, že ich nečaká žiadny singlový hit, ktorým by rozbili rozhlasový éter a Expres by preň menil svoj formát.
Detské sny sa im splnili, oslávili neskutočné 40. výročie, zahrali si na veľkom pódiu s The Stranglers – detskými vzormi, dokazovať si nemusia nič, tak sa stále hrajú. A je to skvelé. A treba povedať, že na rozdiel od našich západných susedov je na Slovensku kapiel tohto rangu ako šafranu.
CHVM pripravili pestrú kolekciu noviniek.
Spojili na nej nespojiteľné osoby, ako básnika Antona Pižurného a multiumelkyňu Gudrun z Ľahkej múzy (tu ako B-Rabbit).
Dali si záležať na textoch a na zvuku albumu, ktorý odhaľuje aj ich nedostatky, taký je dobrý. Kapela ich ale nijako nerieši, autenticita (veľmi správne) dostala prednosť.
Prestrosť zvýrazňuje striedanie hlasov za hlavným mikrofónom.
Ako Elán v najlepších rokoch. (To len podpichujem.)
Cédečko rozbieha titulný Chliev, na ktoré nadväzujú výborné Fialky s temným textom navrátilca Jula Beritha.
Vypointované sloganovité Pižurého texty Koľaje a List vo fľaši držia líniu temnoty podzemia. Mrazivá atmosféra.
V Koľajách a výbornej Lodi sa na base, ale aj ako spevák prezentuje hlavný hýbateľ CHVM Ľuboš Dzúrik, inak dnes viac nehrajúci kormidelník tejto undergroundovej lode. Jeho basový zástoj na ostatných skladbách zaobstaral Peter Kops, ktorý je podpísaný až už pod zmieneným zvukom cédečka.
Ľuboš prispel aj výbornými textami. Okrem Lode, sú to punkové Skartovačky a záverečná (ako vždy, to najdrsnejšie nakoniec) pieseň… Veď si vypočujte, ktorá. Najhoršie je, že vám aj po doznení hučí v hlave.
Z autorov textov ešte vyzdvihnime Tóna Sulíka (Všetko sa dá, s chytľavým sloganom a Chyťte zlodeja, s miernym významovým posunom tohto okrídleného úslovia) a Renátu Kaščákovú („vyřádila“ sa minule na projekte Modré auto, vydanom spolu s Bordelom, teraz prispela jedinou, o to silnejšou skladbou Kult tuku). Ale slabého miesta niet ani u ďalších autorov. Pestrosťou piesní sa CHVM vyhli vate, čo sa im v minulosti nie vždy tak darilo.
Hudobne je to temný alternatívny nudergorund, no songy nestrácajú pesničkovú formu a často z nich vytŕčajú znaky punkovej hravosti. Pre zaujímavosť, Správa využíva podobný riff aký mali Chiki liki tu-a. Z albumu je jasné, s akými kapelami sú CHVM v rovnakom bahne, a zjavne sa v ňom dobre rochnia.
Na albume sa odzrkadľuje, že chlapci už nie sú najmladší a majú svoje zdravotné komplikácie. O to naliehavejšie znie napríklad až deklamatívny hlavný vokál Mira Punu v takom Liste vo fľaši, aj inde.
Spoza celkového temného (nielen) textového vyznenia prekúkajú po viacnásobnom počutí (v aute) sporadicky lúče nádeje a veselosti.
Atmosféru umocňujú hostia. Mikoláš Chadima je v tomto žánri top, spomenúť ho treba už z princpípu.
Gudrun aka Black Rabbit oprášila niekdajší spoločný song s CHVM Šialebé sanatórium s rozkošne naivným divokým textom a prispela i vokálmi. Prvý raz sa pridali aj externí speváci z junioroskej liahne CHVM.
A hoci CD vznikalo na etapy, všetko sa stretlo na jednom mieste ako malo a tvorí ucelený celok, pričom každá z piesní môže smelo fungovať aj osobitne.
CHVM si nemusia nič dokazovať. Ani nikomu. Táto sloboda sa pozitívne prejavuje v ich tvorbe. Ktovie, či sa v pretlaku komenrcie (ale toto nie je nič nové na svete) podarí Chlievu dostať k mladšiemu publiku. Lebo hoci sú CHVM na scéne štyri dekády, stále je na nich čo objavovať a stále by mohli byť pre novú generáciu objavom.
Zo srdca to tým mladým želám a kapele takisto.
ANEB PODZEMNÍ BIRTHDAY PARTY PRO PODIVNÉHO INDIANA
KTERÝ NÁM UŽ 20 LET ZATRACENĚ CHYBÍ!!!
NAVIDĚNOUUU V ARŠE, PŘÁTELÉ!!!!!!!
Pěkné dny přeji!
Dnešní mail je je takovou před-poslední výstrahou, že čas se nachyluje k
setkání v pražském Divadle Archa. Ano, již 2. října proběhne festival
MEJLA 70 a za měsíc poté, 6. listopadu, tamtéž oslavíme 20 LET GUERILLA
RECORDS
Je možná už na čase přiblížit program trochu detailněji a představit
účinkující, i když nepochybuji, že v tomto případě je to nošení sov do
Atén, resp. dříví do lesa…
V sobotu 2. října úderem (plusmínus přesně) 17 hodiny vše zahájí BBP
podzemní orchestr, nesoucí „certifikovaný“ odkaz Mejlovských basových
riffů. Pak nastane ta chvíle,, kdy se na pódiu objeví The Plastic People
Of The Universe, jejichž aktuální, „svatvečerní“ sestava nyní leží na
bedrech kapelníka Pepy Janíčka. A Pepovi ten tanec mezi vejci vůbec
nezávidím, „drobným“ průšvihem je, že Honza Brabec, který měl s Pepou
společně nést břemeno koncertu, si před pár dny zlomil nohu. Ale jejich
hudba je věčná, tak co sejde na jednom večeru, že? Náplastí může být, že
v téhle partě budou výhradně muzikanti, kteří s Mejlou skutečně a
doopravdy hráli. A křtít se bude taky! Co všechno, to odhalíme v příštím
„oběžníku“, ale přinejmenším 2LP a pár CD Plastiků, navlečených do
nového kabátu zvukového i grafického. Taky kdo bude kmotrem si zatím
necháme pro sebe, ale po Václavu Havlovi (křtil Masku za maskou) a
knížeti Schwarzenbergovi (kmotr živáku Non stop opera) bylo těžké najít
podobnou váhovou kategorii. Ale podařilo se!
Pak přijde chvíle pro pražskou premiéru Fiktivního šílenství, v němž se
propojilo to nejlepší z kapel Fiction a Šílenství, aby ani písně,
napsané pro tyto soubory, nezapadly. A to by byla velká škoda, však se
přesvědčíte sami/samy.
Půlnoc hraje ještě míň než méně a tohle bude nejspíš jedna z posledních
možností, kdy je můžete slyšet. Zdá se to být neodvratné, ale čas se
nachyluje a tahle skvělá kapela pomalu ukončuje činnost. Ještě možná
poslední turné na rozloučenou na jaře příštího roku a pak adié! Nedá se
nic dělat, všechno jednou skončí.
To Tony Ducháček a jeho Garage se zdají být nesmrtelnou a večírek ukončí
svými hity k poslechu i tanci, pod nimiž je ostatně ve velké většině
podepsán právě Mejla Hlavsa.
V přestávkách, určených k nazvučení dalších souborů, budou na malém sále
znít staré fláky Velvetů v podání All Tommorow´s Parties Band, neboť
Velvet Underground – jak všichni víme – stáli u kolébky přerodu indiána
Milana v plastického Mejlu.
V prostorách Archy budou nainstalovány i dvě výstavy: Ondřej Němec
přiveze konvolut fotografií „Mejla v sedmdesátkách“ a Bohdan Holomíček
sérii velkoformátových fotografií z III. festivalu druhé kultury na
Havlově Hrádečku, který se konal 1. 10. 1977 … tedy takřka přesně na
den před 44 roky.
Kdo doufá, že bude chybět nabídka titulů Guerilla Records, doufá marně.
Naopak! V prodeji bude premiérově výše zmiňované 2LP „Magické noci
1997“ a z CD titulů hlavně novinky. Starobu si objednejte přes web, nebo
si počkejte na 6. listopad, kdy proběhne festival 20 let Guerilla
Records. V Arše jsme oslavili 10 i 15 let a tak chceme v tradici
pokračovat. A protože dneska nikdy nevíš, kdy je to naposled, doufám, že
se potkáme v míře hojné. Aby nás to jednou nemrzelo! Pro připomenutí jen
program: Franta Skála, Svobodná místa – pocta Pavlu Zajíčkovi, Prasečí
farma, The Plastic People Of The Universe – New Generation, Furt rovně,
Psí vojáci tribute a Kabaret doktora Caligariho. Plus samozřejmě
„doprovodné programy“.
Ale teď šup šup do svátečního a přijď do Archy zavzpomínat na Mejlu.
Letos by mu bylo sedmdesát. Jak říkali staří Řekové: na dobrý život
stačí i krátký čas a Mejla toho, co mu bylo přisouzeno, využil
vrchovatě.
Fcb událost: https://www.facebook.com/…775
A ještě ke vstupenkám: kdo preferuje k nákupu ty internety, pak tady:
Archa https://www.divadloarcha.cz/…147
GoOut: https://goout.net/…gr/
20 LET GUERILLA RECORDS:
Archa: https://www.divadloarcha.cz/…-01
GoOut: https://goout.net/…rjr
Staromilci si vstupenky na oba koncerty mohou objednat i přes tento mail
– nfo@guerilla.cz, nebo sms na 603857594 (zašleme doporučeným dopisem +
50 Kč poštovné), nebo koupit přímo v Arše (pokladna: Po – Pá 10.00 –
16.00 a 2 hodiny před začátkem akce)
P. S.
A na úplný závěr pro fanoušky Umělé hmoty, kterých je v tomto mailing
listu jistě většina: protože je kapela v nevídané formě, budeme nahrávat
„živák“. V pátek 22. října v pražském Kaštanu a v sobotu 23. října v
teplickém Knaku, tak přijďte udělat „atmošku“. Vzácným hostem bude
skupina AKU AKU, která na obou koncertech pokřtí své nové CD „Všechno
zmizí“ (Guerilla Records 2021), v Teplicích navíc veselici uzavře místní
klasika, Pecka z vajíčka.
P. P. S. Podle vládních nařízení je v Arše vstup po:
– absolvování POC antigenního testu (ne staršího než 72 hodin)
– absolvování PCR testu (ne staršího než 7 dní)
– prodělání covidu-19 v posledních 180 dnech (stačí potvrzení o
pozitivním testu ne starším 180 dní)
– aplikaci alespoň druhé dávky očkování proti covidu-19, přičemž od této
dávky musí uběhnout nejméně 14 dní
– na náš večer bude možno zdarma u vstupu nechat si testy (ze slin) na
počkání udělat
STRANGLERS uverejnili oficiálne presun ich európskeho turné na ich FB.
Čiže koncert Chvm a Stranglers 13 .11.2021 v Bratislave sa bohužiaľ nekoná
Môžeme len dúfať že sa uskutoční v prvej polovici roku 2022
Pěkné dny přeji!
Dnešní mail je je takovou před-poslední výstrahou, že čas se nachyluje k
setkání v pražském Divadle Archa. Ano, již 2. října proběhne festival
MEJLA 70 a za měsíc poté, 6. listopadu, tamtéž oslavíme 20 LET GUERILLA
RECORDS
Je možná už na čase přiblížit program trochu detailněji a představit
účinkující, i když nepochybuji, že v tomto případě je to nošení sov do
Atén, resp. dříví do lesa…
V sobotu 2. října úderem (plusmínus přesně) 17 hodiny vše zahájí BBP
podzemní orchestr, nesoucí „certifikovaný“ odkaz Mejlovských basových
riffů. Pak nastane ta chvíle,, kdy se na pódiu objeví The Plastic People
Of The Universe, jejichž aktuální, „svatvečerní“ sestava nyní leží na
bedrech kapelníka Pepy Janíčka. A Pepovi ten tanec mezi vejci vůbec
nezávidím, „drobným“ průšvihem je, že Honza Brabec, který měl s Pepou
společně nést břemeno koncertu, si před pár dny zlomil nohu. Ale jejich
hudba je věčná, tak co sejde na jednom večeru, že? Náplastí může být, že
v téhle partě budou výhradně muzikanti, kteří s Mejlou skutečně a
doopravdy hráli. A křtít se bude taky! Co všechno, to odhalíme v příštím
„oběžníku“, ale přinejmenším 2LP a pár CD Plastiků, navlečených do
nového kabátu zvukového i grafického. Taky kdo bude kmotrem si zatím
necháme pro sebe, ale po Václavu Havlovi (křtil Masku za maskou) a
knížeti Schwarzenbergovi (kmotr živáku Non stop opera) bylo těžké najít
podobnou váhovou kategorii. Ale podařilo se!
Pak přijde chvíle pro pražskou premiéru Fiktivního šílenství, v němž se
propojilo to nejlepší z kapel Fiction a Šílenství, aby ani písně,
napsané pro tyto soubory, nezapadly. A to by byla velká škoda, však se
přesvědčíte sami/samy.
Půlnoc hraje ještě míň než méně a tohle bude nejspíš jedna z posledních
možností, kdy je můžete slyšet. Zdá se to být neodvratné, ale čas se
nachyluje a tahle skvělá kapela pomalu ukončuje činnost. Ještě možná
poslední turné na rozloučenou na jaře příštího roku a pak adié! Nedá se
nic dělat, všechno jednou skončí.
To Tony Ducháček a jeho Garage se zdají být nesmrtelnou a večírek ukončí
svými hity k poslechu i tanci, pod nimiž je ostatně ve velké většině
podepsán právě Mejla Hlavsa.
V přestávkách, určených k nazvučení dalších souborů, budou na malém sále
znít staré fláky Velvetů v podání All Tommorow´s Parties Band, neboť
Velvet Underground – jak všichni víme – stáli u kolébky přerodu indiána
Milana v plastického Mejlu.
V prostorách Archy budou nainstalovány i dvě výstavy: Ondřej Němec
přiveze konvolut fotografií „Mejla v sedmdesátkách“ a Bohdan Holomíček
sérii velkoformátových fotografií z III. festivalu druhé kultury na
Havlově Hrádečku, který se konal 1. 10. 1977 … tedy takřka přesně na
den před 44 roky.
Kdo doufá, že bude chybět nabídka titulů Guerilla Records, doufá marně.
Naopak! V prodeji bude premiérově výše zmiňované 2LP „Magické noci
1997“ a z CD titulů hlavně novinky. Starobu si objednejte přes web, nebo
si počkejte na 6. listopad, kdy proběhne festival 20 let Guerilla
Records. V Arše jsme oslavili 10 i 15 let a tak chceme v tradici
pokračovat. A protože dneska nikdy nevíš, kdy je to naposled, doufám, že
se potkáme v míře hojné. Aby nás to jednou nemrzelo! Pro připomenutí jen
program: Franta Skála, Svobodná místa – pocta Pavlu Zajíčkovi, Prasečí
farma, The Plastic People Of The Universe – New Generation, Furt rovně,
Psí vojáci tribute a Kabaret doktora Caligariho. Plus samozřejmě
„doprovodné programy“.
Ale teď šup šup do svátečního a přijď do Archy zavzpomínat na Mejlu.
Letos by mu bylo sedmdesát. Jak říkali staří Řekové: na dobrý život
stačí i krátký čas a Mejla toho, co mu bylo přisouzeno, využil
vrchovatě.
Fcb událost: https://www.facebook.com/events/593092555043775
20 LET GUERILLA RECORDS:
Archa: https://www.divadloarcha.cz/cz/program/from-date/2021-11-01
GoOut: https://goout.net/cs/20-let-guerilla-records/szlyrjr
Staromilci si vstupenky na oba koncerty mohou objednat i přes tento mail
– nfo@guerilla.cz, nebo sms na 603857594 (zašleme doporučeným dopisem +
50 Kč poštovné), nebo koupit přímo v Arše (pokladna: Po – Pá 10.00 –
16.00 a 2 hodiny před začátkem akce)
P. S.
A na úplný závěr pro fanoušky Umělé hmoty, kterých je v tomto mailing
listu jistě většina: protože je kapela v nevídané formě, budeme nahrávat
„živák“. V pátek 22. října v pražském Kaštanu a v sobotu 23. října v
teplickém Knaku, tak přijďte udělat „atmošku“. Vzácným hostem bude
skupina AKU AKU, která na obou koncertech pokřtí své nové CD „Všechno
zmizí“ (Guerilla Records 2021), v Teplicích navíc veselici uzavře místní
klasika, Pecka z vajíčka.
P. P. S. Podle vládních nařízení je v Arše vstup po:
– absolvování POC antigenního testu (ne staršího než 72 hodin)
– absolvování PCR testu (ne staršího než 7 dní)
– prodělání covidu-19 v posledních 180 dnech (stačí potvrzení o
pozitivním testu ne starším 180 dní)
– aplikaci alespoň druhé dávky očkování proti covidu-19, přičemž od této
dávky musí uběhnout nejméně 14 dní
– na náš večer bude možno zdarma u vstupu nechat si testy (ze slin) na
počkání udělat
P. P. P. S. Pokud vás naše AKTUALITY obtěžují, stačí zpětně do předmětu
zprávy napsat NE. A bude!
Túto fotku som hľadal 36 rokov. Dnes mi ju poslal Rišo Rybníček .Ďakujem…
13 ročný Miško Kaščák na mojich rukách .
Bolo to v 17.3.1986 v BRATISLAVE
Koncert skupín Bez ladu a skladu, Chór vážskych muzikantov z Trenčína a skupina E z Brna na Mladej Garde .
My s kapelou CHVM sme mali posledný koncert v Bratislave pred odchodom na vojnu a končili sme vysokoškolské štúdiá. Pre Bez ladu a skladu to bol prvý koncert mimo Trenčína a vlastne začiatok ich úspešnej kariéry. Prevzali po Chvm tú undergroundovú štafetu s ktorou úspešne dlhé roky bežali ďalej
Pôsobili tam ako zjav z čistého neba. So skupinou E bola aj ich manažérka Lenka Zogatová, ktorá Bez ladu a skladu pozvala rovno na Rockfest Praha, ktorý ich odštartoval po kluboch po celom Československu.
Toto bola moja prvá fotka s Miškom Kaščákom ktorý mal vtedy 13 rokov a začiatok nášho celoživotného priateľstva. Dostal som prezývku TATA. Dodnes majú družbu aj naše kapely CHVM aj BEZ LADU A SKLADU ktoré dodnes fungujú a odohrali stovky koncertov.
A ako to ďalej všetko dopadlo to už viete…
Z Trenčína sa stalo mesto alternatívnej hudby a sídlo festivalu Pohoda .
Ten koncert Bez ladu a skladu nájdete tu:
https://chvm.sk/bez-ladu-a-skladu-blas/
Jedna pieseň Chvm , Jazz a Had Hugo je tu;
https://chvm.sk/wp-mp3/uteky-od-zivych/16.%20Jazz%20and%20Had%20Hugo.mp3
Boli to vzrušujúce časy v tom roku 1989. Nikto z nás nevedel ako to nakoniec dopadne. A vlastne také isté pocity sme mali vždy aj na koncertoch Chvm keď tam sedávali nenápadní eštebáci Ale tuto išlo o viac. O budúcnosť. O budúcnosť hlavne našich detí. Náš Miško mal vtedy len dva roky. Verili sme že keď sa to celé zlomí, tak o pár rokov dosiahneme životnú úroveň v Rakúsku. Pomáhal som zakladať základnú organizáciu VPN, verejnosť proti násiliu u nás v práci, v trenčianskej Geodézii š.p. Človek stál na dvoch stoličkách. Medzi dvomi mlynskymi kameňmi. Keď by sa to nepodarilo zlomiť, tak nás minimálne povyhadzuju z práce, čo za socializmu bol už potom veľký problém. Podarilo sa. Revolúcia sa dotiahla do konca. Ale osoh z nej nieje úplne taký, ako sme si všetci predstavovali. Síce máme slobodu prejavu, hranice otvorené, ale zmeny a dobiehanie životnej úrovne Západu sa podarilo len vyvoleným. Z nich je veľa takých, ktorí v osemdesiatom deviatom len prehodili kabáty. O chvíľu to už bude 32 rokov od Nežnej a stále je čo naprávať. Našej generácií sa to podarilo len čiastočne a dúfam že naši mladí to dotiahnu do úspešného konca…1
a najsmutnejšie na tom je to, že veľa tých čo prezliekli kabaty – obliekli smerácke kabáty pred 14 rokmi a užívali si tento blahobyt…trenčín = smerácky hnoj!!!
Presne
To, že Meky je geniálny muzikant, autor a spevák je jasné. Lenže Miro Žbirka bol hlavne úžasný človek. Existuje o tom veľa dôkazov, ja pridávam zážitok z natáčania našej prvej platne z roku 1989, kedy sme my boli neznámi chalani z Trenčína hrajúci alternatívu a Meky bol na vrchole popularity v celom Československu.
Takto o tom napísal náš gitarista Bedly: „Keď som v štúdiu začal hrať na mojej socialistickej gitare v socialistickom kombe, tak hudobný režisér Peter Smolinský len krútil hlavou – že tadiaľ cesta nevedie a že si mám zohnať normálnu gitaru. V dobe, keď kvalitná aparatúra v Ostbloku bola absolútnou vzácnosťou a ešte viac ako dnes platilo, že žena a gitara sa nepožičiavajú. Takže ja som len zničene sedel netušiac, čo robiť, komu zavolať, koho poprosiť, profíkov som nepoznal. A Peter mi len tak hovorí – zavolaj Mekymu, on má telecaster, ten by bol do vašej kapely zvukovo super. A ja som len ďalej sedel a myslel si, že si zo mňa robí srandu, a on o chvíľu zas – volal si mu už? A ja že: Jááá? Veď ani nemám číslo, nepozná ma, to nemá zmysel. Peter vytiahol notes, dotiahol ma k telefónu a donútil ma vytočiť Mekyho – a ja koktajúc hovorím, že: Dobrý deň, pán Meky, teda pán Žbirka – prosím vás, ja som z Bez ladu a skladu, nahrávame platňu a nemám gitaru a tak ďalej, a Miro mi skočil do reči, že – jááásne, zavolaj Lacovi, on pôjde s tebou do skúšobne a zober si všetko, čo potrebuješ. V šoku som teda hneď volal Lacovi Lučeničovi – a ten tiež že: Jasné, dám ti číslo na technika, s ním sa dohodni a choď s ním do skúšobne – a zober si aj môj stratocaster, kombo, efekty, všetko, čo chceš, aj dokedy chceš, my teraz máme dlhšiu pauzu. Títo dvaja machri mi s totálnou gráciou dali úplne všetko, nič za to nepýtali – neuveriteľné, mňa tým totálne zachránili – to potom bola radosť nahrávať.“
Áno, bola to radosť nahrávať, ale tých radostí vďaka Mekymu je veľa. Nasledujúcu platňu nám pokrstil, s Bedlym sme založili Miroslav Žbirka Revival Band, s ktorým sme odohrali pár koncertov pre kamarátov. Nezabudnuteľný je jeho koncert pred The Prodigy na Pohode 2005. Kvôli nemu mi volal ich manažér John, kapelu hrajúcu pred nimi zvykli schvaľovať. Vysvetlil som mu, že pre našu scénu je Meky to isté čo pre Angličanov Paul McCartney a bolo to vybavené. Páči sa mi, že Miro sa tomuto spojeniu vôbec nečudoval, doslova sa z toho tešil. Nepoznám nikoho z hudobnej scény s takou dávkou nadhľadu – aj nad sebou samým, odvahou, prajnosťou a rešpektovaním hudby v celej jej šírke. Meky, vďaka za to, vďaka za tie gitary a za všetko čo symbolizovali. Vďaka za všetko.
Michal Kaščák
Kniha sa chystá
posledný koncert s daevom…
https://stranglers.tmstor.es/?utm_source=sendinblue&utm_campaign=The%20Stranglers%20%20New%20Live%20Album%20-%20TheMenInBlackInTokyo%20-%20Available%20To%20Preorder%20Now&utm_medium=email
Skvele
Pd
…Punkači deťom
Punkači deťom
Underground
Saténové ruky
LOM
Znie to možno neuveriteľne, ale existenciu kapely Saténové ruky som vnímal vždy len sporadicky, tak že som videl názov tejto kapely napísaný len niekde v programe nejakého festivalu. Vedel som že existujú, spomínal ich aj klávesak našej kapely Ivan a tvrdil že to je skvelá kapela. Osud to však zariadil tak, že som túto bratislavskú kapelu dodnes naživo nevidel , ba ani nepočul, čo mi je teraz veľmi ľúto Viem že hrali na Pohode a tak som zavolal Miskovi Kasčakovi od ktorého som sa dozvedel , že je to naozaj výborná kapela a on bol v júni 2021 krstným tatom ich tretieho albumu Lom. Toto je už ich tretí album. Prvý s názvom Boskávam bol geniálny, druhý sa volá Trojka, aby sa vylúčilo nepísané pravidlo , že druhý album kapely väčšinou býva prepadák. Tak ten druhý radšej preskočili a spravili hneď Trojku. Teraz sa mi dostal do ruky ich posledný album Lom. Je mi veľmi sympatické že Lom bol nahravany na chate v Lome nad Rimavicou , čo mi evokuje spomienky na mladosť, keď sme v osemdesiatych rokoch takisto nahrávali s kapelou naše prvé albumy na chate. Určite tá nahrávacia atmosféra albumu Lom musela byt úžasná a je to aj počuť a cítiť na tejto nahrávke. Hoci kapela existuje len zopár rokov, Kasko, Bebe, Vlado Janček, Jozef Lipa , páni v najlepších rokoch , niesu na hudobnej scéne žiadnymi novačikmi. Niektorí boli známymi DJ mi, iní textármi. Dokonca písali texty aj pre kapelu Neuropa.
No ale vstúpme už konečne do Lomu.
.Album začína úvodnou piesňou ADHD , ktorá obsahuje akordy uvedené v názve a znie priam velvetovsky. Štyri ročné obdobia sa preberajú v piesni Vivaldi a vyjadrujú pocity ľudí postihnutých korona šialenstvom Ľudia stále čakajú na to čo nemajú. Text ďalšej piesne Na plný plyn napísal a monotónne odrecitoval spevák z kapely Kosa z nosa, Erik Ondrejička. K tej monotonnosti krásne kontruje histerický sprievodný vokál. Elektrické mesto so skvelým scifi textom , kde kľudné slohové frázy náhle strieda explózia energie v podobe šialených gitár.
37 stupňov Celzia, ďalšia pecka so skvelým textom, znie priam ako Slobodnä Európa. Jedine co .ma na nej vyrušuje je vcelku lacný úvodný gitarový motív.
Z úplne iného súdka je More. Pokojný rytmus rádiovej piesne, príjemne vrs tvenie gitarovych motivov. Skutočná oddýchovka.
Z dielne Paľa Hammela a pera Milana Lasicu zaznie Zaklínač hadov. Toto je jediná cover verzia na tomto albume. Nasleduje svižna rocknrollovo punková nakladačka Staré bývanie. Jedna z mojich top skladieb K oblohe. Pochmúrne minimalistické nálady s intelektuálnym textom. Tu mi nechýba nič , ani gitarové sólo. Pri počúvaní piesne Žena mi stále znejú v hlave tóny Stairway to heaven od Zeppelonov. Nieje to vôbec n škodu a aj táto sa radi medzi moje tppky. Na záver veselá a vtipná Gravitácia z pera Sama Mareca.
Tu sa dozvedáme že západná gravitacia je lepšia ako východná, že socialistická gravitacia bola najlepšia lebo bola zadarmo a že keď Slovensko v referende gravitaciu neprijme, tak u nás gravitacia nebude fungovať.
Celý album je veľmi pestrý a zaujímavý.
Kasko, Bebe, Vlado Janček a Jozef Lipa tu odviedli skvelú robotu. Za zmienku isto ešte stojí aj hosťovanie Tomáša Slobodu na gitaru a tampuru.
Zaujímavý obal postáv skupiny Saténové ruky v Lome stvárnil Paľo Čejka. Obohacujúce je hosťovanie klaviristov Erika Horáka a Rolanda Kálnika. Mne sa album veľmi páči a mrzí ma že som sa oveľa skôr nestretol s touto zaujímavou kapelou.
Ľuboš Dzurik
https://m.youtube.com/watch?v=zEvrKEMdujo&feature=youtu.be
Logo
Hlavy
Chvm ….
Chvm zahrá na Punkači deťom 2022
Guerilla
Již mnoho vody odteklo na veliké řece, je tomu dávno co jsem napsal malou recenzi na nejnovější…napíšu vznešeně „album“ Trenčínských chlapců od Váhu. A jelikož mi Ľuboš poslal i „Tunel“, vrátím se o pár let zpátky a vlítnu po hlavě do těžce depresivního díla. Když pominu zpěvnější chvilky a vtipný komentář pana Hrušínského, máte mě tam, kde chci být, tam si lebedím, v těch chmurných šlépějích naší střední generace.
Krásně vyvedený skládačkový obal, který se objeví i v budoucnosti….jsme přece jen v roce 2009. Takže nebudu předbíhat a přejdu k desce samotné, jejíž název se skrývá i v úvodní skladbě. Tady si můžeme představit cokoli, ale jen my co stále na něco čekáme, my kteří věřili v tu pravou svobodu, která prorostla chodbami tunelů, pro nás je světlo na konci čímsi inspirativní. Každý ať si to přebere jak chce, možná,že ani kapela samotná to nebere příliš vážně, však nešetří nás, ani v „Normách“ a dnes hodně aktuální novodobé otroctví je zde cítit jak čerstvě vyhrabaná hlína.
Každý znalec Slovenské alternativní scény ví, že největší hitovka na této fošně, je skladba „Parte“. Já bych určitě neopomenul skladbičku „Koniec sveta“, kde je řečeno téměř vše a přidává to na celistvosti.
V doprovodu strunných nástrojů tu zazní melancholický, ne však nečinný, velice nápaditý saxofon, klávesy v nejlepší Stranglers tradici a všemu dominuje rázný, hlasitý a někdy i zaimprovizovaný zpěv….a to mě baví, na pohodu….. Nechci se pořád za něčím hnát, protože výsledkem bývá většinou stále větší hovno. CHVM stejně jako „krtko rozvrtajú celú zemeguľu“ a vše se stává takovým mementem pro nás…., o následných generacích už mluvit nebudu…
David Havrda (19.6.2016)
Drazí,
nejen Guerilla a Mr. Lábus, ale ani my jsme nezapomněli na Mejlu a jeho dvě kulatá výročí.
20 let mimozemského bytí a 70. narozeniny!!!
Díky čínskýmu bacilu jsme museli tradiční večer pro plastického muže z vesmíru také přesunout do druhé poloviny roku, ale už je to tady. Budeme věřit, že hned po volbách zase všechno nezavřou, a že stihneme Mejlovi zahrát do srdce a otevřených oken … tam na nebesích!!!
A vy, kterým tu Mejla už 20 let chybí, stejně jako nám, přijďte do lokálu kultovního hostince oslavit jeho mírně posunuté, ale opravdu pěkně kulaté narozeniny.
Během večera bude tradičně vzpomenuto i dvou dalších pánů, kteří tu v té podivně mizerné době zatraceně chybí, a to sice Václava Havla a Ivana Martina Jirouse.
Co říct více: TĚŠÍME NAVIDĚNOUUU NA SLAMNÍKU, PŘÁTELÉ!!!!!!
Michal Jurica
Berlin
Prvé, čo mi udrelo do uší je kolísajúca kvalita. Pesničky zo začiatku albumu sú skoro ako zo skúšobne, ale postupne sa to vyšperkuje a hudobná kvalita rastie. Možno za to môže ale iba spev v niektorých pesničkách, lebo čím viac to počúvam, tým menej to vnímam. Každopádne to vôbec nie je zlé, robí to album zaujímavejší (a kto ma pozná, tak vie, že mám radšej dobrú zašumenú hudbu, než dokonale zahratú nudu).
Čoho som sa obával boli texty, ale zbytočne. Sú super a aj keď negatívnejšie, tak to snáď nikomu nevadí. Veď sme predsa vyrastali na HTčku, Slobodke, Joy Division, The Cure… Výborný nápad bol naspievať každú pesničku niekym iným.
Aby som neplkal iba tak abstraktne, tu je pár slov k pesničkám, ktoré ma zaujali:
Fialky – bar zo 70. rokov, páni v oblekoch balia znudené dámy a do toho hrajú Fialky, toto nije je moc podľa môjho gusta, ale do Derricka ako robené
Koľaje – toto je klasické CHVM a hitovka na koncerty, hudobný nával pri refréne je paráda a osobne vyskúšané pri premiére dokumentu v TN
Loď – jemné mrazenie na chrbte, najlepšia atmosféra na albume
Nalejme si čistého hnusu – Berithov spev je neskutočný, paráda
Sloboda – Mišák + sloboda = to nemôže byť nikdy zlé, navyše sa pochmúrna atmosféra hodí k jeho hlbokému hlasu
Všetko sa dá – pri tejto sa mi prehnalo hlavou: no počkať, to znie ako starý anglický rock, niečo ako Stranglers
Hudobne je to bez chyby (ako niekto hovoril na poslednom koncerte „oni hrajú ako rádio“), dobre sa to počúva a som príjemne prekvapený. Tak sa držte a teším sa na koncert!
Sedm hříchů aneb radost ze smrti
Číst 30 krát
CHVM- Chliev 2020
Pro někoho překvapení, pro někoho i menší šok….Ľuboš Dzúrik skončil na postu baskytaristy.
Co k tomu více napsat, snad jen, že nové album produkoval a jako o nehrajícího, zpívajícího kapelníka a takřka principála o něj strach nemám. V československém podhoubí je Ľuboško pevně vsazen do mozaiky nekomerční muziky, pracuje s pokorou a s citem pro detail. Chliev je naprosto skvělá deska, níže se k tomu ještě určitě dostanu a doufám, že na další tvorbě bude opět hrdě stát v basové lince.
Borovička a bravčové vo vlastnej šťave je při zkouškách i při nahrávání prvořadé….kapela si užívá podzim života, kamarádství a nikam se netlačí.
O zvuk a nahrávání se postaral Peter Kops, který se chopil i basy…a napíšu to diplomaticky, je stejně dobrý jako Ľuboš.
Nebudu se tu rozepisovat o mých oblíbencích, kteří na horké novince hrají a zpívají, snad jen, že navrátivší se J. Berith vtiskl do dílka šťavnaté kytarové vychytávky, které úzce korespondují s dominantní basou a bylo by ostudou nezmínit mrazivou šílenost nepřehlédnutelné Gudrun z Ľahké Múzy, no a Mikoláš Chadima, který s kapelou spoluvytvářel i na Bordellu, je alternativa sama o sobě.
Chór Vážskych Muzikantov se vrací hluboko do undergroundu, nečekejte optimistické nálady, rozjezd je opravdu pomalý, ponurý a hitového potenciálu jako šafránu…..však zmíním znovu nahrané kultovní Šialené Sanatorium….Gudrun si to po letech zase užívala. Hostování extravagantní zpěvačky, byla trefa do černého, její ostré nehty se zasekávají hluboko pod kůži posluchače a klip, který byl avízován dávno před vydáním Chlieva, je dokonalý.
A proč se zmiňuji v titulce o hříchu a darebáctví ? Když si cédo řádně naposloucháte a nabažíte se muziky, vnořte se do textů…jasně a zřetelně je tu brána na paškál nestřídmost a obžérství, zkorumpovanost úředníků a politiků, z čehož si odvodíte nepokradeš a závist tu má taky své místo. Za svou prvotní myšlenku se omlouvám, pokud jste nenapočítali všech sedmero neřestí…však přidám i další závažná témata, které je třeba nebrat na lehkou váhu…..o svobodě…jak moc bychom si jí měli vážit, o gaunerech a jejich zničených složkách, kteří nám tu vládnou a mnoho dalšího hnusu.
Undergroundový a punkový guláš musí chutnat všem, kteří mají CHVM v oblibě, vracejí se do období kolem Tunelu a s ještě větší dávkou pesimismu. Oproti Bordellu, kde byla cítit bojovná nálada, revolta a odhodlanost je Chliev plný odevzdanosti a hluboké deprese…..je krásné snít o druhém břehu……
Pro Rockpalace Havrďák
CHVM * Chliev (recenzia CD)
Druhá polovica sedemdesiatych rokov bola v hudobnom svete riadne naspeedovaná. Partička okolo Malcolma McLarena dokonale zmenila hudobný svet. Preč sú časy rockových dinosaurov a nastupuje mladá energická a nasratá krv, aby dokonale zmiatla, aspoň na čas, zabehnutý kolotoč. V kluboch sa začala zjavovať ozicherkovaná mládež v roztrhaných džínsoch a s farebnými vlasmi, aby takto dali najavo, že hipisácke časy sú dávno preč aj s ich hudbou. Vznikajú skupiny, v ktorých hudbe nie je ani stopa blues, či psychedélie. Skladby sú krátke, úderné, založené na base a gitare s výbušnými bicími, gitarové sóla sú dávno zabudnutá zbytočnosť a spev je skôr proklamovaním textov ako spevom. Sex Pistols, Damned, Clash, Ramones, Stranglers v Británii, či skupiny okolo klubu CBGB v New Yorku určovali nové hudobné trendy.
Ku koncu sedemdesiatych rokov sa to však začalo krásne miešať a čistokrvný punk sa začal miesiť s trashmetalom na jednej, novou vlnou či alternatívou na druhej strane. Rockoví matadori zo šesťdesiatych rokov ohŕňali nosom nad hráčskym umením punkových kapiel. Tie však tiež vyzreli a „naučili“ sa hrať, ba priam obohacovali rockovú hudbu o nezvyklé spojenia nástrojov. Už to zrazu nebol punk, ale akási ďalšia vlna. Či už to nazveme post punk, nová vlna, či alternatíva, pod túto nálepku sa zmestili neskorí Clash, začínajúci U2, Joy Division, The Cure či Stranglers. Číra a kožené bundy s ostňami sa u niektorých zmenili na ulízané účesy a čierne obleky s úzkymi kravatami.
Práve posledná menovaná kapela sa stala akýmsi impulzom, ktorý, vo vtedy 14-ročnom Ľubošovi Dzúrikovi, vyryl celoživotnú brázdu.
„V júni 1978 sedím v bielej košeli a pionierskej šatke na výročnej schôdzi našej základnej pionierskej organizácie, na ktorej sa povinne zúčastňovala celá škola. Všade dokola zúril socializmus. Moja spolužiačka Monika mi od staršieho brata Juraja, ktorý sa presne o 25 rokov neskôr stal mojím spoluhráčom v kapele CHVM, priniesla na túto schôdzu album Black and White od Stranglers. Štyria čierni chlapi v čiernych rukaviciach na bielom podklade. Už samotný obal napovedal, že toto bude čosi… Mozog, textár, spevák, gitarista Hugh Cornwell, bláznivý chemik a génius zároveň, karatista, basák a môj celoživotný hudobný vzor Jean Jacques Burnell, ktorého Stranglers náhodou zobrali do auta ako stopára, ešte vtedy štíhly, postarší a spoľahlivý bubeník Jet Black. Skvelú štvoricu dopĺňa priam doorsovsky znejúci klávesák Dave Greenfield. Od všetkých ostatných punkových kapiel sa odlišovali tým, že mali navyše klávesy a vedeli pekelne ovládať svoje nástroje… Táto platňa mi zmenila život a môj pohľad na hudbu a hudobne nasmerovala našu kapelu. Je zvukovo farebná, surová, magická a prekvapivá. Cítiť z nej obrovskú energiu rozhnevaných mladých mužov,“ spomína Ľuboš Dzúrik, zakladajúci člen CHVM.
Vo východnom bloku a špeciálne v Československu bola situácia iná, ako na Západe. Ako povedal Ľuboš, zúril tu socializmus, ba priam bol na svojom vrchole. Hudobníci, ale aj iní umelci boli za svoj názor prenasledovaní, alebo im ŠTB minimálne neustále znepríjemňovala život. Mladí chlapci ale boli plní odhodlania, a tak na Slovensku aj v Čechách vznikali kapely ako FPB, Extempore, Už jsme doma či v Trenčíne na Gymnáziu J. A. Gagarina kapela The We, čo bol vlastne základ dnešných CHVM. Len veľmi málo kapiel vydržalo do dnes. CHVM patria k nim a na svoje 40. výročie vydali skvelý album Chliev. Za tie roky sa v kapele vystriedalo mnoho muzikantov, ale štýl a názor zostali. Dokumentuje to aj toto CD, kde skladby stoja tradične na basgitare Petra Kopsa a Ľuboša Dzúrika a výbušných bicích Rasťa Dobranského. Na albume počuť tubu(!) Pavla Poliaka aj saxofón Petra Kohouta či hosťujúceho Mikoláša Chadimu. Extempore totiž po roku 1976 inšpirovali na dlhý čas sound a štýl viacerých kapiel pohybujúcich sa v našich krajoch. Či už to boli českí UJD, alebo slovenskí CHVM a Bez ladu a skladu.
Ale späť k Chlievu. Pätnásť skladieb nahrávala a mixovala kapela dva roky a výsledok je vynikajúci. Obsahovo aj zvukovo. Texty reflektujú súčasný stav spoločnosti, tak ako to u takejto kapely má byť. Ani neviem, ktorá pieseň lepšie vystihuje dnešné postoje skupiny. Či „Všetci sme na jednej lodi, pri kormidle rôzni lodivodi, snažíme sa riadiť loď“ – LOĎ, „ Rudý kapitán drží všetkých v šachu, Rýchlo skartuj výložky a hoď ich do prachu“ – SKARTOVAČKY, alebo: „Kilá hnoju na nás valia. Je ich viac. Už nie sú dvaja. V parlamente, na radnici, Poslanci aj úradníci“ – CHYŤTE ZLODEJA.
Je škoda, že album vychádza v tejto nešťastnej dobe, pretože kapela musela zrušiť plánovaný festival, oslavu aj výročný koncert. Verím však, že pred nami sú svetlé zajtrajšky, tak, ako v to verí aj Ľuboš Dzúrik: „Dosraný a došťaný som z tejto doby. Niekedy fakt bývam z toho úplne grogy. Trpezlivo skúšam mať to pevne v ruke. Úspechom je vždy, keď sú trenky suché. Prachy a intrigy sú symbolom doby. Stále však dúfam, že sa to zmení.“ – DOSRANÝ A DOŠŤANÝ.
JÁN GRAUS
Kniha
Piano
CHVM: Chliev – album legendy charakterizuje slovo pestrosť
Chór vážskych muzikantov nie je iba legenda. Stále má čo povedať.
CHVM: Chliev
CHVM: ChlievPôvodne to ako trilógiu zrejme nezamýšľali, ale vyšlo to tak.
Nový album legendy slovenskej alternatívnej scény Chór vážskych muzikantov -CHVM zavŕšil trilógiu poslednej dekády Tunel, Bordell, Chliev.
A možno prehlásiť, že najnovšie CD Chliev je najzaujímavejším spomedzi týchto troch albumov.
Tie začali vážski muzikanti tvoriť ako akúsi novú etapu skupiny. Už vedeli, že sú kapela z čítanky, teda, že sa bez ich nezaobíde nijaká encyklopédia slovenského undergroundu a už tiež vedeli, že ich nečaká žiadny singlový hit, ktorým by rozbili rozhlasový éter a Expres by preň menil svoj formát.
Detské sny sa im splnili, oslávili neskutočné 40. výročie, zahrali si na veľkom pódiu s The Stranglers – detskými vzormi, dokazovať si nemusia nič, tak sa stále hrajú. A je to skvelé. A treba povedať, že na rozdiel od našich západných susedov je na Slovensku kapiel tohto rangu ako šafranu.
CHVM pripravili pestrú kolekciu noviniek.
Spojili na nej nespojiteľné osoby, ako básnika Antona Pižurného a multiumelkyňu Gudrun z Ľahkej múzy (tu ako B-Rabbit).
Dali si záležať na textoch a na zvuku albumu, ktorý odhaľuje aj ich nedostatky, taký je dobrý. Kapela ich ale nijako nerieši, autenticita (veľmi správne) dostala prednosť.
Prestrosť zvýrazňuje striedanie hlasov za hlavným mikrofónom.
Ako Elán v najlepších rokoch. (To len podpichujem.)
Cédečko rozbieha titulný Chliev, na ktoré nadväzujú výborné Fialky s temným textom navrátilca Jula Beritha.
Vypointované sloganovité Pižurého texty Koľaje a List vo fľaši držia líniu temnoty podzemia. Mrazivá atmosféra.
V Koľajách a výbornej Lodi sa na base, ale aj ako spevák prezentuje hlavný hýbateľ CHVM Ľuboš Dzúrik, inak dnes viac nehrajúci kormidelník tejto undergroundovej lode. Jeho basový zástoj na ostatných skladbách zaobstaral Peter Kops, ktorý je podpísaný až už pod zmieneným zvukom cédečka.
Ľuboš prispel aj výbornými textami. Okrem Lode, sú to punkové Skartovačky a záverečná (ako vždy, to najdrsnejšie nakoniec) pieseň… Veď si vypočujte, ktorá. Najhoršie je, že vám aj po doznení hučí v hlave.
Z autorov textov ešte vyzdvihnime Tóna Sulíka (Všetko sa dá, s chytľavým sloganom a Chyťte zlodeja, s miernym významovým posunom tohto okrídleného úslovia) a Renátu Kaščákovú („vyřádila“ sa minule na projekte Modré auto, vydanom spolu s Bordelom, teraz prispela jedinou, o to silnejšou skladbou Kult tuku). Ale slabého miesta niet ani u ďalších autorov. Pestrosťou piesní sa CHVM vyhli vate, čo sa im v minulosti nie vždy tak darilo.
Hudobne je to temný alternatívny nudergorund, no songy nestrácajú pesničkovú formu a často z nich vytŕčajú znaky punkovej hravosti. Pre zaujímavosť, Správa využíva podobný riff aký mali Chiki liki tu-a. Z albumu je jasné, s akými kapelami sú CHVM v rovnakom bahne, a zjavne sa v ňom dobre rochnia.
Na albume sa odzrkadľuje, že chlapci už nie sú najmladší a majú svoje zdravotné komplikácie. O to naliehavejšie znie napríklad až deklamatívny hlavný vokál Mira Punu v takom Liste vo fľaši, aj inde.
Spoza celkového temného (nielen) textového vyznenia prekúkajú po viacnásobnom počutí (v aute) sporadicky lúče nádeje a veselosti.
Atmosféru umocňujú hostia. Mikoláš Chadima je v tomto žánri top, spomenúť ho treba už z princpípu.
Gudrun aka Black Rabbit oprášila niekdajší spoločný song s CHVM Šialebé sanatórium s rozkošne naivným divokým textom a prispela i vokálmi. Prvý raz sa pridali aj externí speváci z junioroskej liahne CHVM.
A hoci CD vznikalo na etapy, všetko sa stretlo na jednom mieste ako malo a tvorí ucelený celok, pričom každá z piesní môže smelo fungovať aj osobitne.
CHVM si nemusia nič dokazovať. Ani nikomu. Táto sloboda sa pozitívne prejavuje v ich tvorbe. Ktovie, či sa v pretlaku komenrcie (ale toto nie je nič nové na svete) podarí Chlievu dostať k mladšiemu publiku. Lebo hoci sú CHVM na scéne štyri dekády, stále je na nich čo objavovať a stále by mohli byť pre novú generáciu objavom.
Zo srdca to tým mladým želám a kapele takisto.
Video Šialené sanatórium: https://www.youtube.com/watch?v=8gn0rl8foU4
Celý album free na bandcampe: https://chvm.bandcamp.com/album/chliev
Nejaké linky: Dávny rozhovor 2002: http://frenky.sk/clanok/186/chvm_-_chor_vazskych_muzikantov.html
Tunel: http://www.frenky.sk/clanok/820/chvm-30_a_tunel.html
Bordel (+ Modré auto): http://www.frenky.sk/clanok/1065/imt_smile-_komara-_chvm_plus_modre_auto.html
…underpunk… . http://frenky.sk/clanok/821/chvm-underpunk.html
…a trochu staroveku: http://www.frenky.sk/clanok/193/chor_vazskych_muzikantov_-_cds_14_a_11.html
dnes | Pridal: Michal Frank | Na cestách | čítané: 24 krát | Zdieľať |
Súvisiace články
Jurajix
DRAZÍ,
DVA ZÁSADNÍ VEČERY, KDE BY BYLO CHYBOU CHYBĚT!!!
VEČER NA VĚČNOU PAMÁTKU PLASTICKÉHO MUŽE
MILANA „MEJLY“ HLAVSY
ANEB PODZEMNÍ BIRTHDAY PARTY PRO PODIVNÉHO INDIANA
KTERÝ NÁM UŽ 20 LET ZATRACENĚ CHYBÍ!!!
NAVIDĚNOUUU V ARŠE, PŘÁTELÉ!!!!!!!
Pěkné dny přeji!
Dnešní mail je je takovou před-poslední výstrahou, že čas se nachyluje k
setkání v pražském Divadle Archa. Ano, již 2. října proběhne festival
MEJLA 70 a za měsíc poté, 6. listopadu, tamtéž oslavíme 20 LET GUERILLA
RECORDS
Je možná už na čase přiblížit program trochu detailněji a představit
účinkující, i když nepochybuji, že v tomto případě je to nošení sov do
Atén, resp. dříví do lesa…
V sobotu 2. října úderem (plusmínus přesně) 17 hodiny vše zahájí BBP
podzemní orchestr, nesoucí „certifikovaný“ odkaz Mejlovských basových
riffů. Pak nastane ta chvíle,, kdy se na pódiu objeví The Plastic People
Of The Universe, jejichž aktuální, „svatvečerní“ sestava nyní leží na
bedrech kapelníka Pepy Janíčka. A Pepovi ten tanec mezi vejci vůbec
nezávidím, „drobným“ průšvihem je, že Honza Brabec, který měl s Pepou
společně nést břemeno koncertu, si před pár dny zlomil nohu. Ale jejich
hudba je věčná, tak co sejde na jednom večeru, že? Náplastí může být, že
v téhle partě budou výhradně muzikanti, kteří s Mejlou skutečně a
doopravdy hráli. A křtít se bude taky! Co všechno, to odhalíme v příštím
„oběžníku“, ale přinejmenším 2LP a pár CD Plastiků, navlečených do
nového kabátu zvukového i grafického. Taky kdo bude kmotrem si zatím
necháme pro sebe, ale po Václavu Havlovi (křtil Masku za maskou) a
knížeti Schwarzenbergovi (kmotr živáku Non stop opera) bylo těžké najít
podobnou váhovou kategorii. Ale podařilo se!
Pak přijde chvíle pro pražskou premiéru Fiktivního šílenství, v němž se
propojilo to nejlepší z kapel Fiction a Šílenství, aby ani písně,
napsané pro tyto soubory, nezapadly. A to by byla velká škoda, však se
přesvědčíte sami/samy.
Půlnoc hraje ještě míň než méně a tohle bude nejspíš jedna z posledních
možností, kdy je můžete slyšet. Zdá se to být neodvratné, ale čas se
nachyluje a tahle skvělá kapela pomalu ukončuje činnost. Ještě možná
poslední turné na rozloučenou na jaře příštího roku a pak adié! Nedá se
nic dělat, všechno jednou skončí.
To Tony Ducháček a jeho Garage se zdají být nesmrtelnou a večírek ukončí
svými hity k poslechu i tanci, pod nimiž je ostatně ve velké většině
podepsán právě Mejla Hlavsa.
V přestávkách, určených k nazvučení dalších souborů, budou na malém sále
znít staré fláky Velvetů v podání All Tommorow´s Parties Band, neboť
Velvet Underground – jak všichni víme – stáli u kolébky přerodu indiána
Milana v plastického Mejlu.
V prostorách Archy budou nainstalovány i dvě výstavy: Ondřej Němec
přiveze konvolut fotografií „Mejla v sedmdesátkách“ a Bohdan Holomíček
sérii velkoformátových fotografií z III. festivalu druhé kultury na
Havlově Hrádečku, který se konal 1. 10. 1977 … tedy takřka přesně na
den před 44 roky.
Kdo doufá, že bude chybět nabídka titulů Guerilla Records, doufá marně.
Naopak! V prodeji bude premiérově výše zmiňované 2LP „Magické noci
1997“ a z CD titulů hlavně novinky. Starobu si objednejte přes web, nebo
si počkejte na 6. listopad, kdy proběhne festival 20 let Guerilla
Records. V Arše jsme oslavili 10 i 15 let a tak chceme v tradici
pokračovat. A protože dneska nikdy nevíš, kdy je to naposled, doufám, že
se potkáme v míře hojné. Aby nás to jednou nemrzelo! Pro připomenutí jen
program: Franta Skála, Svobodná místa – pocta Pavlu Zajíčkovi, Prasečí
farma, The Plastic People Of The Universe – New Generation, Furt rovně,
Psí vojáci tribute a Kabaret doktora Caligariho. Plus samozřejmě
„doprovodné programy“.
Ale teď šup šup do svátečního a přijď do Archy zavzpomínat na Mejlu.
Letos by mu bylo sedmdesát. Jak říkali staří Řekové: na dobrý život
stačí i krátký čas a Mejla toho, co mu bylo přisouzeno, využil
vrchovatě.
Fcb událost: https://www.facebook.com/…775
A ještě ke vstupenkám: kdo preferuje k nákupu ty internety, pak tady:
Archa https://www.divadloarcha.cz/…147
GoOut:
https://goout.net/…gr/
20 LET GUERILLA RECORDS:
Archa: https://www.divadloarcha.cz/…-01
GoOut: https://goout.net/…rjr
Staromilci si vstupenky na oba koncerty mohou objednat i přes tento mail
– nfo@guerilla.cz, nebo sms na 603857594 (zašleme doporučeným dopisem +
50 Kč poštovné), nebo koupit přímo v Arše (pokladna: Po – Pá 10.00 –
16.00 a 2 hodiny před začátkem akce)
P. S.
A na úplný závěr pro fanoušky Umělé hmoty, kterých je v tomto mailing
listu jistě většina: protože je kapela v nevídané formě, budeme nahrávat
„živák“. V pátek 22. října v pražském Kaštanu a v sobotu 23. října v
teplickém Knaku, tak přijďte udělat „atmošku“. Vzácným hostem bude
skupina AKU AKU, která na obou koncertech pokřtí své nové CD „Všechno
zmizí“ (Guerilla Records 2021), v Teplicích navíc veselici uzavře místní
klasika, Pecka z vajíčka.
P. P. S. Podle vládních nařízení je v Arše vstup po:
– absolvování POC antigenního testu (ne staršího než 72 hodin)
– absolvování PCR testu (ne staršího než 7 dní)
– prodělání covidu-19 v posledních 180 dnech (stačí potvrzení o
pozitivním testu ne starším 180 dní)
– aplikaci alespoň druhé dávky očkování proti covidu-19, přičemž od této
dávky musí uběhnout nejméně 14 dní
– na náš večer bude možno zdarma u vstupu nechat si testy (ze slin) na
počkání udělat
Punk a chvm
STRANGLERS uverejnili oficiálne presun ich európskeho turné na ich FB.
Čiže koncert Chvm a Stranglers 13 .11.2021 v Bratislave sa bohužiaľ nekoná
Môžeme len dúfať že sa uskutoční v prvej polovici roku 2022
Pěkné dny přeji!
Dnešní mail je je takovou před-poslední výstrahou, že čas se nachyluje k
setkání v pražském Divadle Archa. Ano, již 2. října proběhne festival
MEJLA 70 a za měsíc poté, 6. listopadu, tamtéž oslavíme 20 LET GUERILLA
RECORDS
Je možná už na čase přiblížit program trochu detailněji a představit
účinkující, i když nepochybuji, že v tomto případě je to nošení sov do
Atén, resp. dříví do lesa…
V sobotu 2. října úderem (plusmínus přesně) 17 hodiny vše zahájí BBP
podzemní orchestr, nesoucí „certifikovaný“ odkaz Mejlovských basových
riffů. Pak nastane ta chvíle,, kdy se na pódiu objeví The Plastic People
Of The Universe, jejichž aktuální, „svatvečerní“ sestava nyní leží na
bedrech kapelníka Pepy Janíčka. A Pepovi ten tanec mezi vejci vůbec
nezávidím, „drobným“ průšvihem je, že Honza Brabec, který měl s Pepou
společně nést břemeno koncertu, si před pár dny zlomil nohu. Ale jejich
hudba je věčná, tak co sejde na jednom večeru, že? Náplastí může být, že
v téhle partě budou výhradně muzikanti, kteří s Mejlou skutečně a
doopravdy hráli. A křtít se bude taky! Co všechno, to odhalíme v příštím
„oběžníku“, ale přinejmenším 2LP a pár CD Plastiků, navlečených do
nového kabátu zvukového i grafického. Taky kdo bude kmotrem si zatím
necháme pro sebe, ale po Václavu Havlovi (křtil Masku za maskou) a
knížeti Schwarzenbergovi (kmotr živáku Non stop opera) bylo těžké najít
podobnou váhovou kategorii. Ale podařilo se!
Pak přijde chvíle pro pražskou premiéru Fiktivního šílenství, v němž se
propojilo to nejlepší z kapel Fiction a Šílenství, aby ani písně,
napsané pro tyto soubory, nezapadly. A to by byla velká škoda, však se
přesvědčíte sami/samy.
Půlnoc hraje ještě míň než méně a tohle bude nejspíš jedna z posledních
možností, kdy je můžete slyšet. Zdá se to být neodvratné, ale čas se
nachyluje a tahle skvělá kapela pomalu ukončuje činnost. Ještě možná
poslední turné na rozloučenou na jaře příštího roku a pak adié! Nedá se
nic dělat, všechno jednou skončí.
To Tony Ducháček a jeho Garage se zdají být nesmrtelnou a večírek ukončí
svými hity k poslechu i tanci, pod nimiž je ostatně ve velké většině
podepsán právě Mejla Hlavsa.
V přestávkách, určených k nazvučení dalších souborů, budou na malém sále
znít staré fláky Velvetů v podání All Tommorow´s Parties Band, neboť
Velvet Underground – jak všichni víme – stáli u kolébky přerodu indiána
Milana v plastického Mejlu.
V prostorách Archy budou nainstalovány i dvě výstavy: Ondřej Němec
přiveze konvolut fotografií „Mejla v sedmdesátkách“ a Bohdan Holomíček
sérii velkoformátových fotografií z III. festivalu druhé kultury na
Havlově Hrádečku, který se konal 1. 10. 1977 … tedy takřka přesně na
den před 44 roky.
Kdo doufá, že bude chybět nabídka titulů Guerilla Records, doufá marně.
Naopak! V prodeji bude premiérově výše zmiňované 2LP „Magické noci
1997“ a z CD titulů hlavně novinky. Starobu si objednejte přes web, nebo
si počkejte na 6. listopad, kdy proběhne festival 20 let Guerilla
Records. V Arše jsme oslavili 10 i 15 let a tak chceme v tradici
pokračovat. A protože dneska nikdy nevíš, kdy je to naposled, doufám, že
se potkáme v míře hojné. Aby nás to jednou nemrzelo! Pro připomenutí jen
program: Franta Skála, Svobodná místa – pocta Pavlu Zajíčkovi, Prasečí
farma, The Plastic People Of The Universe – New Generation, Furt rovně,
Psí vojáci tribute a Kabaret doktora Caligariho. Plus samozřejmě
„doprovodné programy“.
Ale teď šup šup do svátečního a přijď do Archy zavzpomínat na Mejlu.
Letos by mu bylo sedmdesát. Jak říkali staří Řekové: na dobrý život
stačí i krátký čas a Mejla toho, co mu bylo přisouzeno, využil
vrchovatě.
Fcb událost: https://www.facebook.com/events/593092555043775
A ještě ke vstupenkám: kdo preferuje k nákupu ty internety, pak tady:
Archa https://www.divadloarcha.cz/cz/program/2147
GoOut:
https://goout.net/cs/mejla-70-the-plastic-people-of-the-universe+pulnoc+dalsi/szfhcgr/
20 LET GUERILLA RECORDS:
Archa: https://www.divadloarcha.cz/cz/program/from-date/2021-11-01
GoOut: https://goout.net/cs/20-let-guerilla-records/szlyrjr
Staromilci si vstupenky na oba koncerty mohou objednat i přes tento mail
– nfo@guerilla.cz, nebo sms na 603857594 (zašleme doporučeným dopisem +
50 Kč poštovné), nebo koupit přímo v Arše (pokladna: Po – Pá 10.00 –
16.00 a 2 hodiny před začátkem akce)
P. S.
A na úplný závěr pro fanoušky Umělé hmoty, kterých je v tomto mailing
listu jistě většina: protože je kapela v nevídané formě, budeme nahrávat
„živák“. V pátek 22. října v pražském Kaštanu a v sobotu 23. října v
teplickém Knaku, tak přijďte udělat „atmošku“. Vzácným hostem bude
skupina AKU AKU, která na obou koncertech pokřtí své nové CD „Všechno
zmizí“ (Guerilla Records 2021), v Teplicích navíc veselici uzavře místní
klasika, Pecka z vajíčka.
P. P. S. Podle vládních nařízení je v Arše vstup po:
– absolvování POC antigenního testu (ne staršího než 72 hodin)
– absolvování PCR testu (ne staršího než 7 dní)
– prodělání covidu-19 v posledních 180 dnech (stačí potvrzení o
pozitivním testu ne starším 180 dní)
– aplikaci alespoň druhé dávky očkování proti covidu-19, přičemž od této
dávky musí uběhnout nejméně 14 dní
– na náš večer bude možno zdarma u vstupu nechat si testy (ze slin) na
počkání udělat
P. P. P. S. Pokud vás naše AKTUALITY obtěžují, stačí zpětně do předmětu
zprávy napsat NE. A bude!
https://chvm.sk/music/
…tak počúvajte…myslím si že to stojí za to…a je to veľmi dôstojná rozlúčka zo the stranglers…aj keď si myslím, že baz a jj budú určite pokračova´t…
Skvele