festival Vrbovské Vetry prebehne 14.7.2018. Zo zatiaľ potvrdených interpretov môžme spomenúť napríklad české legendy PROGRES 2 a MŇÁGA a ŽĎORP, silné domáce mená ako KORBEN DALLAS alebo PARA, pionierov predrevolučnej undergroundovej scény Chór Vážskych Muzikantov, či festivalové klasiky ako Chikilikitua, Vrbovskí Vítazi, či Karpatské Chrbáty. Kompletný zoznam účinkujúcich a sprievodného programu bude včas zverejnený, ale určite nebude núdza o ďalšie zaujímavé mená a vtipné momenty. Otec festivalu Braňo Jobus pokrstí knihu Muflón Ancijáš a mimozemšťan, a svojim knižným debutom „Tretia planéta“ sa tento krát k nemu pridá aj spoluorganizátor Vrbovských Vetrov Whisky z kapely Slobodná Európa.
Random Choices
EP MEDZI NEBOM PEKLOM A VEDOMÍM jeseň 2017
• Často sa písalo v hudobných časopisoch, že Trenčín je mesto nielen módy, ale aj alternatívnej hudby. Toto tvrdenie mierne vyvracia štvorica mladíkov, ktorí založili v Trenčíne v roku 2016 kapelu s názvom Random Choices. Tí totiž niesú žiadni alternativci. Sú to rockeri ako lusk. Taktiež ďalších rockových kapiel je v Trenčíne ako maku, hlavne tí prestarnuti rockeri, ktorí ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia skákali po pódiách, ale tí dnes hrajú väčšinou len revivaly Queen, Deep Purple, LED Zeppelin, AC DC. Random Choices sa ale vybrali trochu inou cestou. Robia totiž svoju pôvodnú tvorbu so slovenskými textami, čo je v prípade mladých rockových kapiel veľmi sympatické,pretože veľa ďalších inklinuje hlavne k angličtine. Ich debutový album sa volá „Medzi nebom peklom a vedomím „. Názov trochu evokuje, že táto hudba by mala byť niečím iným, čo tu ešte nebolo, ale nieje to úplne tak. Ich album je zaujímavý,nabitý peknými rockovými nápadmi a riffmi, sem tam strihnutými funky. Možno si to chlapci ani neuvedomujú, ale v ich hudbe je cítiť markantné vplyvy legendárnych LED Zeppelin, Pink Floyd alebo Doors. Toto ale vôbec nieje na škodu, naopak, tá hudba ma baví. Chlapci skladajú a hrajú piesne so srdcom a bravúrne ovládajú svoje nástroje aj napriek ešte svojim malým skúsenostiam na hudobnej scéne. Sem -tam zaznie ústna harmonika. Pieseň Niečo iné začína pomaly, priam baladicky, v závere prechádza do dynamického Zeppelinovského vyvrcholenia ála Stairway to heaven. Niektoré pomaly spievaná pasáže v piesní Noc evokujú vo mne spomienku na Deža Ursinyho. V nej zaznievajú aj zaujímavé zborové vokály.
Celé EP je poprepletané zaujímavou sólogitarou, ktorej by podľa môjho názoru mohlo byť miestami trochu menej. Myslím že Random Choices sa stávajú skvelým nasledovníkom a pokračovateľom starej trenčianskej rockovej scény.
Random Choices hrajú v zostave:
• Šimon Oravec,basa, spev
• Dominik Krasuľa bicie
• Marek Hrdlička sólogitara, spev
• Matúš Kocynec gitara spev
ak neviete čo s dukátmi a chcete si urobiť výlet do londýna, tak to spojte s premiérou filmu o the stranglers – február 2019, tu si môžete kúpiť lístek – na premiére budú aj chalani…
Vážsky Chórus Luboša Dzúrika
Radio Head Awards 2018
Cena za prínos do hudby
Koncom roka 1981 sa v Trenčíne konal prvý ročník dnes už legendárneho festivalu Gympelrock. Tento festival sme založili s trenčianskymi kapelami YELLOW DODO AND company (neskôr CHVM), Dr.FAUST, TRITOL. Spevákom kapely TRITOL bol Marián Kaščák,najstarší z troch bratov Kaščákovcov. Ten koncert sa konal v telocvični vedľa trenčianskeho Gymnázia Jurija Alexejeviča Gagarina. Marián Kaščák sa zrejme v deň koncertu musel starať o najmladšieho brata Miška, ktorý mal vtedy 9 rokov. Keďže Michal bol doma masírovaný všeliakou nekomerčnou hudbou od staršieho brata, tak sa objavil na pódiu a s hrôzostrašným škrekotom
otváral ten festival. Vtedy som Michala po prvýkrát zaregistroval. Toto bolo jeho prvé vystúpenie…
V tých 80 tých rokoch bol veľmi populárny folklór aj medzi trenčianskymi muzikantami. My z kapely Chvm sme boli tanečníci v súbore Trenčan. Mišo a Peter Kaščákovci hrali v cimbalovej hudbe. Mišo na husle a Peter na violončelo. Ostatní chalani z Bez ladu a skladu tancovali.
V roku 1985 sa konal štvrtý ročník trenčianskeho Gympelrocku a na ňom sa objavila čudesná kapela zložená z pätnásťročných chalanov s trinásťročným spevákom Michalom. Volali sa BEZ LADU A SKLADU. Oblečení boli podobne ako my v tom roku 1981 :čierne obleky, biele košele, úzke čierne kravaty, slnečné okuliare. Vtedy sme už boli zabehnutou kapelou CHVM , hrajúcou v Bratislave vo vysokoškolských kluboch. Bez ladu a skladu na mňa pôsobili ako prízrak a tak sme ich pozvali do Bratislavy na koncert na Mladej garde spolu s brnenskou alternatívnou kapelou E v marci 1986. A odvtedy sa nám cesty spojili. Stretali sme sa veľakrát N
Michal a chalani z Bez ladu a skladu ma odvtedy volajú Tata. Hneď po tomto koncerte ich Lenka Zogatová ( vtedy manažérka kapiel brnenskej scény) pozvala na najväčšiu prehliadku rockových kapiel v Československu -Rockfest Praha .Namiesto jedného koncertu mali hneď štyri. My s Chvm sme sa tam dostali až o tri roky neskôr.
Prišla revolúcia, Bez ladu a skladu s Mišom Kaščákom nahrali tri skvelé albumy. Hrali koncerty v celom Československu, Poľsku, Rusku a hlavne vo Francúzsku. Po revolúcii ešte viac spojil naše kapely náš saxofonista Peter Kohout, ktorý nastupuje do Bez ladu a skladu.
Michal zakladá skupinu Neuropa, píše dokonca hudbu k filmu. Jeho hudobné aktivity sa zdali byť nekonečné. Momentálne hrá aj v punkovej kapele VYDRAPENÁ BUŽÍRKA PUNK SYSTEM.
, Prichádza rok 1997 a spolu s Máriom Michnom usporadúvajú jednodňový koncert spriatelených českých a slovenských kapiel na trenčianskom futbalovom štadióne na Sihoti pod názvom Kráľovská Pohoda. Na tom koncerte zlyhalo všetko čo zlyhať mohlo. Ochranka elektrika, počasie, rozpočet. Aj vtedy sme boli s ním pri tom, nikto netušil, čo sa z tohoto vyvinie. Zvíťazila láska k hudbe. Teraz to už vieme. Tento rok to už bude 22 ročník festivalu Pohoda , ktorá sa medzičasom premiestnila na trenčianske letisko. Za tých 22 rokov sa udialo veľa krásnych veci, ale aj zopár veľmi smutných. Do Trenčína Michal doviezol stovky skvelých kapiel, známych aj neznámych. My z tej staršej generácie vnímame skôr tie staršie známe kapely. Nikdy by mi ani vo sne nenapadlo, že v Trenčíne raz uvidím hrať STRANGLERS, NICKA CAVEA, MADNESS, PRODIGY, PUBLIC IMAGE LIMITED, SHANE MC GOVANA, SKA-P PIXIES, EINSTURZENDE NEUBAUTEN
LOU REEDA…
Michal nám každý rok robí veľkú radosť a hľadá neúnavne nové kapely po svetových kluboch. Pôvodný koncert spriatelených československých kapiel sa zmenil na stopercentne fungujúce mesto pre 30 000 ľudí, ktoré sa z roka na rok vylepšuje a robí reklamu nielen Trenčínu, ale aj celému Slovensku. Pohoda dostáva významné ocenenia európskeho aj svetového významu. My návštevníci tohto skvelého festivalu sme na to právom hrdí. Po tie tri dni je to pre nás štátny sviatok. Pri pohľade na koncert Nicka Cavea z vyvýšenej tribúny mi Michal hovorí :“pozri Tata, veril by si že raz bude Pohoda takto vyzerať?“… Pred pódiom tancuje 30 000 ľudí, všetko svieti, bliká, všade je poriadok, všetci sú šťastní, usporiadatelia sú milí…
Sloboda je veľmi vzácna vec, ktorú sme všetci ťažko nadobudli po revolucii v roku 1989. Musíme si ju chrániť ako oko v hlave a preto
Agentúra Pohoda na čele s Michalom Kaščákom organizuje podujatia a koncerty ktoré reflektujú na aktuálne spoločenské dianie na Slovensku
Tento rok sa koná už 10 ročník RADIO HEAD AWARDS a cenu za prínos do hudby zaslúžene a právom dostáva Miško Kaščák a my mu zo srdca tlieskame!!!
Je to proste náš MIŠKO. Sme naňho hrdí..
Uplynulý týždeň bol pre Slovensko mimoriadne smutný, ale aj mimoriadne dôležitý. Dôležitý preto, že si tak veľké množstvo ľudi opäť začína chrániť slobodu. Na Hlavnom námestí v Bratislave sa aj naša skupina Bez ladu a skladu stala súčasťou koncertu pre Jana a Martinu. Ohromná spolupatričnosť a energia mi pripomenula naše vystúpenie v Lipnici v roku 1988, kde sa spolu s nami na pódiu objavil Václav Havel, ktorý svojím príhovorom prerušil 19-ročné mlčanie.
1989
.marína Gálisová .názory
Ešte chodí po turné s karafiátmi, ešte sa pokúša usmievať, keď mu fanklub tlieska. Ale mnohým z jeho vlastných už úsmevy mrznú. Myslíte, že preto, lebo sa v nich ozvalo svedomie?
budem optimistka a poviem, že v niektorých azda aj áno. Lebo svedomie je ťažko zabiť, ono sa vie ozvať v tej najnečakanejšej chvíli aj pod veľmi hrubou záplatou z moci, prachov, cynizmu. Veď preto sme ho od Najvyššieho dostali. Aby nedalo pokoj ani tým najdrsnejším.
Ale realistka vo mne tuší, že tí, ktorí sa teraz rozhodujú, či a kedy a ako opustia Ficovu loď, majú najmä iné motívy: Dobre vedia, že prišiel moment, ktorý je porovnateľný s novembrom 1989. A že Fico končí.
Prečo? Lebo toto sa tu už raz dialo.
„Ľudia cítia, že znovu za naše mlčanie a konformné šomranie schytali dvaja mladí, pre spravodlivosť zapálení ľudia.“
V roku 1989, ešte v lete, som mala pocit, že v Československej socialistickej republike ľudia síce šomrú, ale v skutočnosti žiadnu zmenu neurobia, lebo sú príliš pohrúžení do svojej každodennosti. Dnes sa povie, že bežný človek rieši hypotéky, iné dlžoby, robotu, účty, a na vyššie veci nemá čas. Ale ani za socializmu ho nemal. Bežný človek vtedy riešil robotu, pôžičky, staral sa o svoj bytík, o svoju záhradku, občas počúval štvavé vysielačky, nadával na papalášov, ale dával si pozor, aby nenadával pred tými nesprávnymi – a popri tom zháňal základné tovary. Už pre také drobnosti, ako boli dezodorant či magnetofónové kazety ste museli mať známosti. A to, kedy majú v obchode jogurt (olej, kakao, hrozienka, mandle, dosaďte si, čo chcete), bola celá veda. Skrátka, existenčné starosti boli aj vtedy, len zaslepení vám budú tvrdiť opak. A pre tie všetky každodenné „prkotiny“ to vyzeralo, že komunistov nikdy nezvrhneme. Nemali sme na to čas, chuť, energiu, odhodlanie, odvahu – nič. Až na výnimky, až na ľudí z disentu, z podzemnej cirkvi, pred ktorými by sme dodnes mali snímať klobúky. Väčšina však bola iná.
Kokoti hokejisti. Dobre ma nasrali.
Já sa na to ani nedívam, šetrím si zdravie.
7.4.2018, klub Lúč , 30 rokov SPS.
festival Vrbovské Vetry prebehne 14.7.2018. Zo zatiaľ potvrdených interpretov môžme spomenúť napríklad české legendy PROGRES 2 a MŇÁGA a ŽĎORP, silné domáce mená ako KORBEN DALLAS alebo PARA, pionierov predrevolučnej undergroundovej scény Chór Vážskych Muzikantov, či festivalové klasiky ako Chikilikitua, Vrbovskí Vítazi, či Karpatské Chrbáty. Kompletný zoznam účinkujúcich a sprievodného programu bude včas zverejnený, ale určite nebude núdza o ďalšie zaujímavé mená a vtipné momenty. Otec festivalu Braňo Jobus pokrstí knihu Muflón Ancijáš a mimozemšťan, a svojim knižným debutom „Tretia planéta“ sa tento krát k nemu pridá aj spoluorganizátor Vrbovských Vetrov Whisky z kapely Slobodná Európa.
tak toto nepotrebuje žiaden komentár metallica včera v prahe
https://youtu.be/Lm_jVKtZ-6w
Molon, totok ta asi bude zaujimat a ba ta to mozno aj potesi (11.41). : )
https://www.youtube.com/watch?v=6-ZaZLCzhvE
pekné, fakt pekné!!!
Perfektnéé !!
Super
Preklad nazvu SMER.
Dobré a prevdivé !
Velkoměsto
Historický album od EXTEMPORE BAND je nanovo nahratý
Super album .Zaspomínal som si na mládí. Bola to pre našu kapelu obrovská inšpirácia.
Chvm Mikuláš
Blas
Už sa tešim ked si ma budu po smrti pušťať. https://hashtag.zoznam.sk/spalit-ci-pochovat-do-zeme-tato-spolocnost-
Paráda
Podoba?
Kontrola lesov
Random Choices
EP MEDZI NEBOM PEKLOM A VEDOMÍM jeseň 2017
• Často sa písalo v hudobných časopisoch, že Trenčín je mesto nielen módy, ale aj alternatívnej hudby. Toto tvrdenie mierne vyvracia štvorica mladíkov, ktorí založili v Trenčíne v roku 2016 kapelu s názvom Random Choices. Tí totiž niesú žiadni alternativci. Sú to rockeri ako lusk. Taktiež ďalších rockových kapiel je v Trenčíne ako maku, hlavne tí prestarnuti rockeri, ktorí ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia skákali po pódiách, ale tí dnes hrajú väčšinou len revivaly Queen, Deep Purple, LED Zeppelin, AC DC. Random Choices sa ale vybrali trochu inou cestou. Robia totiž svoju pôvodnú tvorbu so slovenskými textami, čo je v prípade mladých rockových kapiel veľmi sympatické,pretože veľa ďalších inklinuje hlavne k angličtine. Ich debutový album sa volá „Medzi nebom peklom a vedomím „. Názov trochu evokuje, že táto hudba by mala byť niečím iným, čo tu ešte nebolo, ale nieje to úplne tak. Ich album je zaujímavý,nabitý peknými rockovými nápadmi a riffmi, sem tam strihnutými funky. Možno si to chlapci ani neuvedomujú, ale v ich hudbe je cítiť markantné vplyvy legendárnych LED Zeppelin, Pink Floyd alebo Doors. Toto ale vôbec nieje na škodu, naopak, tá hudba ma baví. Chlapci skladajú a hrajú piesne so srdcom a bravúrne ovládajú svoje nástroje aj napriek ešte svojim malým skúsenostiam na hudobnej scéne. Sem -tam zaznie ústna harmonika. Pieseň Niečo iné začína pomaly, priam baladicky, v závere prechádza do dynamického Zeppelinovského vyvrcholenia ála Stairway to heaven. Niektoré pomaly spievaná pasáže v piesní Noc evokujú vo mne spomienku na Deža Ursinyho. V nej zaznievajú aj zaujímavé zborové vokály.
Celé EP je poprepletané zaujímavou sólogitarou, ktorej by podľa môjho názoru mohlo byť miestami trochu menej. Myslím že Random Choices sa stávajú skvelým nasledovníkom a pokračovateľom starej trenčianskej rockovej scény.
Random Choices hrajú v zostave:
• Šimon Oravec,basa, spev
• Dominik Krasuľa bicie
• Marek Hrdlička sólogitara, spev
• Matúš Kocynec gitara spev
prave nahodil do chvm rarit a pokracujem
dalej demo
Ok
Tos
.
BA…masy
Pani, Fico a jeho banda ma definitivne ppci. Uz aj Habera povedal, ze je mu z nich zle! : )
Grc
No čo už
ak neviete čo s dukátmi a chcete si urobiť výlet do londýna, tak to spojte s premiérou filmu o the stranglers – február 2019, tu si môžete kúpiť lístek – na premiére budú aj chalani…
https://www.pledgemusic.com/projects/the-stranglers-the-movie?referrer=home-cards-gb
Dbes dostane cenu Miško Kaščák
Vážsky Chórus Luboša Dzúrika
Radio Head Awards 2018
Cena za prínos do hudby
Koncom roka 1981 sa v Trenčíne konal prvý ročník dnes už legendárneho festivalu Gympelrock. Tento festival sme založili s trenčianskymi kapelami YELLOW DODO AND company (neskôr CHVM), Dr.FAUST, TRITOL. Spevákom kapely TRITOL bol Marián Kaščák,najstarší z troch bratov Kaščákovcov. Ten koncert sa konal v telocvični vedľa trenčianskeho Gymnázia Jurija Alexejeviča Gagarina. Marián Kaščák sa zrejme v deň koncertu musel starať o najmladšieho brata Miška, ktorý mal vtedy 9 rokov. Keďže Michal bol doma masírovaný všeliakou nekomerčnou hudbou od staršieho brata, tak sa objavil na pódiu a s hrôzostrašným škrekotom
otváral ten festival. Vtedy som Michala po prvýkrát zaregistroval. Toto bolo jeho prvé vystúpenie…
V tých 80 tých rokoch bol veľmi populárny folklór aj medzi trenčianskymi muzikantami. My z kapely Chvm sme boli tanečníci v súbore Trenčan. Mišo a Peter Kaščákovci hrali v cimbalovej hudbe. Mišo na husle a Peter na violončelo. Ostatní chalani z Bez ladu a skladu tancovali.
V roku 1985 sa konal štvrtý ročník trenčianskeho Gympelrocku a na ňom sa objavila čudesná kapela zložená z pätnásťročných chalanov s trinásťročným spevákom Michalom. Volali sa BEZ LADU A SKLADU. Oblečení boli podobne ako my v tom roku 1981 :čierne obleky, biele košele, úzke čierne kravaty, slnečné okuliare. Vtedy sme už boli zabehnutou kapelou CHVM , hrajúcou v Bratislave vo vysokoškolských kluboch. Bez ladu a skladu na mňa pôsobili ako prízrak a tak sme ich pozvali do Bratislavy na koncert na Mladej garde spolu s brnenskou alternatívnou kapelou E v marci 1986. A odvtedy sa nám cesty spojili. Stretali sme sa veľakrát N
Michal a chalani z Bez ladu a skladu ma odvtedy volajú Tata. Hneď po tomto koncerte ich Lenka Zogatová ( vtedy manažérka kapiel brnenskej scény) pozvala na najväčšiu prehliadku rockových kapiel v Československu -Rockfest Praha .Namiesto jedného koncertu mali hneď štyri. My s Chvm sme sa tam dostali až o tri roky neskôr.
Prišla revolúcia, Bez ladu a skladu s Mišom Kaščákom nahrali tri skvelé albumy. Hrali koncerty v celom Československu, Poľsku, Rusku a hlavne vo Francúzsku. Po revolúcii ešte viac spojil naše kapely náš saxofonista Peter Kohout, ktorý nastupuje do Bez ladu a skladu.
Michal zakladá skupinu Neuropa, píše dokonca hudbu k filmu. Jeho hudobné aktivity sa zdali byť nekonečné. Momentálne hrá aj v punkovej kapele VYDRAPENÁ BUŽÍRKA PUNK SYSTEM.
, Prichádza rok 1997 a spolu s Máriom Michnom usporadúvajú jednodňový koncert spriatelených českých a slovenských kapiel na trenčianskom futbalovom štadióne na Sihoti pod názvom Kráľovská Pohoda. Na tom koncerte zlyhalo všetko čo zlyhať mohlo. Ochranka elektrika, počasie, rozpočet. Aj vtedy sme boli s ním pri tom, nikto netušil, čo sa z tohoto vyvinie. Zvíťazila láska k hudbe. Teraz to už vieme. Tento rok to už bude 22 ročník festivalu Pohoda , ktorá sa medzičasom premiestnila na trenčianske letisko. Za tých 22 rokov sa udialo veľa krásnych veci, ale aj zopár veľmi smutných. Do Trenčína Michal doviezol stovky skvelých kapiel, známych aj neznámych. My z tej staršej generácie vnímame skôr tie staršie známe kapely. Nikdy by mi ani vo sne nenapadlo, že v Trenčíne raz uvidím hrať STRANGLERS, NICKA CAVEA, MADNESS, PRODIGY, PUBLIC IMAGE LIMITED, SHANE MC GOVANA, SKA-P PIXIES, EINSTURZENDE NEUBAUTEN
LOU REEDA…
Michal nám každý rok robí veľkú radosť a hľadá neúnavne nové kapely po svetových kluboch. Pôvodný koncert spriatelených československých kapiel sa zmenil na stopercentne fungujúce mesto pre 30 000 ľudí, ktoré sa z roka na rok vylepšuje a robí reklamu nielen Trenčínu, ale aj celému Slovensku. Pohoda dostáva významné ocenenia európskeho aj svetového významu. My návštevníci tohto skvelého festivalu sme na to právom hrdí. Po tie tri dni je to pre nás štátny sviatok. Pri pohľade na koncert Nicka Cavea z vyvýšenej tribúny mi Michal hovorí :“pozri Tata, veril by si že raz bude Pohoda takto vyzerať?“… Pred pódiom tancuje 30 000 ľudí, všetko svieti, bliká, všade je poriadok, všetci sú šťastní, usporiadatelia sú milí…
Sloboda je veľmi vzácna vec, ktorú sme všetci ťažko nadobudli po revolucii v roku 1989. Musíme si ju chrániť ako oko v hlave a preto
Agentúra Pohoda na čele s Michalom Kaščákom organizuje podujatia a koncerty ktoré reflektujú na aktuálne spoločenské dianie na Slovensku
Tento rok sa koná už 10 ročník RADIO HEAD AWARDS a cenu za prínos do hudby zaslúžene a právom dostáva Miško Kaščák a my mu zo srdca tlieskame!!!
Je to proste náš MIŠKO. Sme naňho hrdí..
Luboš Chvm
K ch
EXTEMPORE BAND majú staronove cd Velkoměsto
EXTEMPORE BAND live
Bez ladu a skladu
Uplynulý týždeň bol pre Slovensko mimoriadne smutný, ale aj mimoriadne dôležitý. Dôležitý preto, že si tak veľké množstvo ľudi opäť začína chrániť slobodu. Na Hlavnom námestí v Bratislave sa aj naša skupina Bez ladu a skladu stala súčasťou koncertu pre Jana a Martinu. Ohromná spolupatričnosť a energia mi pripomenula naše vystúpenie v Lipnici v roku 1988, kde sa spolu s nami na pódiu objavil Václav Havel, ktorý svojím príhovorom prerušil 19-ročné mlčanie.
Piše Richard
Prave dohovoril oberkokot Fico. Vyhlasil vojnu všetkym slušným ľuďom. Treba zase ist do ulic. FJK.
Ficov koniec je ako november 1989
kiež by…
1989
.marína Gálisová .názory
Ešte chodí po turné s karafiátmi, ešte sa pokúša usmievať, keď mu fanklub tlieska. Ale mnohým z jeho vlastných už úsmevy mrznú. Myslíte, že preto, lebo sa v nich ozvalo svedomie?
budem optimistka a poviem, že v niektorých azda aj áno. Lebo svedomie je ťažko zabiť, ono sa vie ozvať v tej najnečakanejšej chvíli aj pod veľmi hrubou záplatou z moci, prachov, cynizmu. Veď preto sme ho od Najvyššieho dostali. Aby nedalo pokoj ani tým najdrsnejším.
Ale realistka vo mne tuší, že tí, ktorí sa teraz rozhodujú, či a kedy a ako opustia Ficovu loď, majú najmä iné motívy: Dobre vedia, že prišiel moment, ktorý je porovnateľný s novembrom 1989. A že Fico končí.
Prečo? Lebo toto sa tu už raz dialo.
„Ľudia cítia, že znovu za naše mlčanie a konformné šomranie schytali dvaja mladí, pre spravodlivosť zapálení ľudia.“
V roku 1989, ešte v lete, som mala pocit, že v Československej socialistickej republike ľudia síce šomrú, ale v skutočnosti žiadnu zmenu neurobia, lebo sú príliš pohrúžení do svojej každodennosti. Dnes sa povie, že bežný človek rieši hypotéky, iné dlžoby, robotu, účty, a na vyššie veci nemá čas. Ale ani za socializmu ho nemal. Bežný človek vtedy riešil robotu, pôžičky, staral sa o svoj bytík, o svoju záhradku, občas počúval štvavé vysielačky, nadával na papalášov, ale dával si pozor, aby nenadával pred tými nesprávnymi – a popri tom zháňal základné tovary. Už pre také drobnosti, ako boli dezodorant či magnetofónové kazety ste museli mať známosti. A to, kedy majú v obchode jogurt (olej, kakao, hrozienka, mandle, dosaďte si, čo chcete), bola celá veda. Skrátka, existenčné starosti boli aj vtedy, len zaslepení vám budú tvrdiť opak. A pre tie všetky každodenné „prkotiny“ to vyzeralo, že komunistov nikdy nezvrhneme. Nemali sme na to čas, chuť, energiu, odhodlanie, odvahu – nič. Až na výnimky, až na ľudí z disentu, z podzemnej cirkvi, pred ktorými by sme dodnes mali snímať klobúky. Väčšina však bola iná.
Lenže potom prišla správa, že 17.