Hodokvas bol výborný charizmatický festival. Sem tam mu trošku škrípala organizácia, ale nejako veľmi nám to vtedy neprekážalo. Zažil som prvé ročníky v Pezinku na hrboľatých lúkach s výhľadom na Biele Karpaty. To miesto bolo dobré na festival len vtedy, keď nezapršalo. V prípade lejaku sa z celého festivalu stala neprístupná blatová lokalita , nakoľko na tie lúky nebola vybudovaná ani spevnená prístupová cesta. Kapely aj s aparatúrami sa zabárali hlboko do bahna. Zopár krát sme tam s kapelou CHVM hrali a keďže nám tento festival bol veľmi blízky a záležalo nám na ňom, skúsili sme vybaviť presun festivalu na piešťanské letisko. Lobbing u vtedajšieho pána piešťanského primátora Remo Cicutto nebol nijako zložitý, skôr naopak, bola to milá návšteva, nakoľko pán primátor geodet s nami zdieľal internátnu izbu počas vysokoškolských štúdií. Underground bol aj jemu blízky, veď sme mu aj s kapelou zopárkrat na izbe hrali. Lobbingovú delegáciu okrem geodetov Rasťa Ľuboša z CHVM dopĺňal ďalší geodet a basgitarista z Karpatských Chrbátov, bratranček Romanko Klčo. Pospominali sme na staré časy, vypili zo dva koňaky. Presun festivalu sa na piešťanské letisko úspešne podaril. Veľká škoda, že festival v roku 2009 definitívne skončil. Prečo sa to stalo.,to vedia len organizátori. Hodokvas priviezol k nám Sex PISTOLS, Iggyho Popa, The Adicts, EXPLOITED, Babylon Cirkus a stovky zaujímavých svetových, českých a slovenských kapiel.
My sme s kapelou CHVM chodievali na festival na jeden deň, maximálne na dva. Ivan, náš klávesák si to vždy vychutnával od začiatku do konca. Samozrejme že keď ste na takom festivale,tak spánok odložíte na vedľajšiu koľaj. Po troch preflámovaných dňoch a troch prehýrených nociach prichádza v nedeľu ráno tvrdá realita :pobaliť sa a odchod domov. V Pezinku to bolo tak, že v stanovom mestečku boli ešte v stredu poslední vytrvalci a rozdýchavali ťažkú žúrku. Nikto ich odtiaľ nevyháňal. Ivan sa ale po tretej prebdenej noci vybral domov do Trenčína. Nejako sa mu z Pezinka podarilo dopraviť do Trnavy na železničnú stanicu. Sadol na vlak. Tam ticho, teplo, len kolesá vlaku tichúčko pravidelne klopali. Tudum tudum, tudum tudum. A Ivan bol o päť minút tuhý ako štolverka. Samozrejme že prefrčal Trenčín aj Púchov a prebral sa až v Žiline. Tam rýchlo vystúpil z vlaku. Nazad do Trenčína mu išiel vlak až za pár hodín. Ivan je známy tým, že na festivaloch ide „do tla“ nielen fyzicky, ale aj finančne. Predpokladám že už nemal u seba peniaze na ďalšiu cestu. Ale keďže je to šikovný mládenec, tak takúto drobnosť isto vyriešil. Konečne v Žiline nasadol na vlak smerom do Trenčína. Počas jazdy znovu sladko zaspal. Prefrčal Trenčín a zobudil sa až v Novom Meste nad Váhom. Do Trenčína mu išiel pripoj zase za hodinu. V tom poslednom vlaku si už dal pozor a nezaspal. A tak v nedeľu podvečer sa konečne zjavil doma medzi dvermi. Tam ho určite všetci pochválili.
Z úcty k pamiatke Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Mestské divadlo Žilina
Minister kultúry Marek Maďarič dnes oznámil, že v pondelok odovzdá prezidentovi Andrejovi Kiskovi demisiu. Jeho rozhodnutie s rešpektom prijímame. Zároveň však vyzývame Vás, predseda vlády Róbert Fico, ktorý ste našu krajinu doviedli na úroveň kartelových republík, Vás, ktorý miesto novinárov a médií chránite grázlov, prostitútky, podvodníkov a mafiu, Vás, ktorému sú bližšie osudy svojich kumpánov než osud krajiny a ľuďí, ktorí ju budujú, Vás, ktorý ste dávno stratili predstavu o tom, že existujú aj iné hodnoty ako peniaze, odstúpte! Stratili ste našu dôveru, podozrievame vás zo zlých úmyslov, nevážime si Vás a o chvíľu Vás prestaneme aj rešpektovať. Pokojne si zoberte aj ten milión, ktorý ste tak necitlivo položili na stôl počas tlačovej konferencie. Pravdepodobne nie je prvý a ani posledný. My, občania sa vieme vzdať mnohých vecí, ale zmiznite nám zo života a nepustošte viac túto krajinu, pretože nie je vaša, nikdy nebola a dúfajme ani nikdy nebude.
Pred pár dňami zabili mladého novinára Jána Kuciaka. Čo táto správa s vami urobila? Ako vyhodnocujte, čo sa stalo?
„Je to smutné. Je to veľká tragédia. Pre rodinu, pozostalých, priateľov a kolegov, ktorí týchto dvoch mladých ľudí poznali. Zároveň sa to však týka každého z nás, nás, čo v tejto skorumpovanej mafiánskej gubernii žijeme. Nenachádzam slov. Ján Kuciak stúpal na otlaky osobám, ktorých Smer tak rád označuje za svojich ľudí, je teda viac ako pravdepodobné, že tieto vraždy súvisia práve s jeho investigatívnou činnosťou. Každý prízorný človek si môže poskladať ďalšiu časť mozaiky o stave tejto krajiny.“
Mnohým takáto vražda pripomína začiatok 90. rokov alebo Rusko.
„Presne. Už by bolo na čase to zmeniť. Dúfam, že sa po najbližších voľbách sa už neobjavia také charaktery, v úvodzovkách, ktoré opäť pomôžu zlegalizovať toto zlo.“
Vy dnes patríte medzi tých ľudí, čo sú na Facebooku pozitívni. Nevyužívate ho ako aktivistickú platformu, nehádate sa tam, nešírite zlú náladu. To je cielené?
„To ste si asi pozerali len posledné dva roky moju stránku. Predtým som robil presne to isté, zaoberal som sa len politikou. Ale už som od toho upustil. Je zmysluplnejšie venovať sa iným veciam. Som skeptický, radšej chcem mať od všetkého svätý pokoj. Plánujem sa odsťahovať do prírody.“
Myslíte si, že v prírode nájdete pokoj?
„Možno nie, ale rozhodne chcem odísť z mesta. Ťahá ma to preč z tohto mraveniska. Predpokladám, že k tomu príde do piatich rokov.“
Čo vytvára vašu skepsu?
„To sa ťažko analyzuje. Keď sa pozerám okolo seba, keď vidím, čo sa deje, nevidím veľkú nádej, že sa niečo zmení. Nehovorím teraz len o našom pieskovisku, ale globálne o celej našej planéte. Situácia je neudržateľná.“
Čo také sa nám môže stať?
„Vojna je nablízku. Vždy je na dosah a to ma nenapĺňa eufóriou. Naša generácia ju možno ešte nezažije, ale keď to takto pôjde ďalej, zažijú ju naše deti. Treba si uvedomiť, že vojna nikdy neprestala, ale permanentne trvá, aj keď sa momentálne neodohráva v Európe. Vývoj ľudskej rasy je momentálne taký.
Zaujíma nás len konzum, je to extrémne, ľudia žijú len pre majetok, pretože sa všetkým možným snažia naplniť prázdno, ktoré majú v sebe. Lenže ich prázdno je bezodné, nedá sa naplniť ničím, ak to v sebe neobsahuje duchovný rozmer. Bez pokory to nejde, alebo bez viery. Keď nie je človek naplnený takto, môže mať aj milióny, nikdy nebude mať nič. Vysoké percento ľudí žije práve takto a je to aj veľmi nákazlivé.“
Kto je najcitlivejšou skupinou, podľa vás?
„Vidím to najmä u mladých. Moja generácia má možno šťastie, že vyrastala v časoch, keď miera konzumu nebola taká vysoká. Oni sú síce múdrejší a skôr dozrievajú, ako sme dozrievali my – napríklad ja som bol v mladosti riadny hlupák, ale ich spôsob života sa mi zdá prázdny. To si ale každá generácia myslí o tej mladšej, nie?“
Mladí u nás volili kotlebovcov, na to narážate?
„Ježiši, veď to. Keď to takto pôjde ďalej, toto hlúpnutie, dočkáme sa, že Kotleba bude premiérom a Rudolf Vasky prezidentom. Dnes som nad tým práve rozmýšľal. Ľudia šalejú, aj v okruhu mojich kamarátov.“
Aj váš kolega Koňýk zo skupiny Zóna A sa radikalizoval. Fotil sa s Kotlebom. Ako vám to vysvetlil?
„Nerozprával som sa s ním o tom. Je dospelý človek, starší ako ja. Na začiatku som to bral dosť radikálne, prestali sme byť kamaráti aj na facebooku, všelijako som sa k tomu vyjadroval. Ale je to jeho život. Je to pre mňa nepochopiteľné, aj smutné, spolu sme vyrastali, hrávali spolu v kapele.“
Keď sa vaši kamaráti začnú prejavovať ako extrémisti, ktoré ich argumenty sa snažíte vyvrátiť?
“Ja sa nehnevám. Len mi je ľúto, že takto trpia. Je to choroba ducha a ja im držím palce, aby vyzdraveli. Musí to byť strašný bordel, bezútešnosť a nenaplnenosť v živote, keď sa človek celé dni venuje obviňovaniu svojho okolia za svoj stav. Množstvo milých a aj múdrych kamarátov sa takto zamotalo v živote. Xenofóbia, rasizmus, antisemitizmus a neonacizmus nie je len záležitosťou primitívov. Je to stav ducha do ktorého sa človek dostane, ak sa nechá ovládnuť horkosťou, nenávisťou, žiarlivosťou. To treba vystihnúť už v zárodku. Ak s takýmito pocitmi človek nepracuje včas, zatemnia zdravý úsudok. Bohužiaľ, v dnešnej facebookovej dobe sa táto choroba pomerne ľahko šíri.“
Ale ako s tým pracovať?
„Jediná skutočná prevencia je prestať ukazovať prstom okolo seba a ukázať ním na seba. Ak by ľudia boli len z polovice takí prísni na seba, ako sú k svojmu okoliu, začala by na zemi skutočná revolúcia. Ale až taký veľký optimista nie som, takže si skôr myslím, že ľudstvo čoskoro samo seba zničí. Všetko tomu nasvedčuje.““
Je dôležité, aby členovia kapely mali rovnaký svetonázor?
„V našej kapele by sa neonacista dlho neohrial, o tom sa ani nemusíme baviť. Ja však nevyžadujem od priateľov, aby mali rovnaký názor ako ja. Považujem za extrém aj to, ako sa správajú niektorí liberáli. Presadzujú len jeden správny názor, čo mi pripomína časy, keď bola jedna strana, jedna vláda. Je to fašizmus z druhej strany, ani toho nie som priaznivec. Ako je možné, že existujú v dnešnej dobe myšlienky a názory, ktoré nemožno verejne vysloviť?“
Napríklad aké názory?
„Som aj proti zákazu symbolov, hoci prezentujú aj to najzvrátenejšie, čo v človeku je. Cesta zákazov nikam nevedie a je kontraproduktívna. Robí z týchto deviantov martýrov a ľudových hrdinov. Práve vďaka týmto zákazom dnes máme Kotlebu v parlamente. Ak by sme ho nechali pochodovať v gardistickej uniforme s fakličkou po námestí a hlásať ho svoje zvrátené názory, bol by ľuďom len na smiech a každému prízornému človeku by bolo jasné, že ide o neonacistu. Ale vďaka týmto zákazom si chlapec a jeho družina začali dávať pozor na to, čo hovoria, vyzliekli gardistické uniformy, dali si obleky a oklamali množstvo prostoduchých ľudí. Tieto zákazy ho dostali tam, kde je. Ja osobne som výrazne proti akýmkoľvek zákazom myšlienok, názorov a ich verejného prezentovania. “
Aj medzi vašimi fanúšikmi sa môžu vyskytnúť rôzni extrémisti. Môžete, chcete s tým niečo urobiť?
„Pokiaľ viem, nás tieto skupiny ľudí príliš v láske nemajú a našim koncertom sa vyhýbajú. A keby aj niekto taký prišiel, to my už, žiaľ, neovplyvníme. Nebudeme cenzurovať ľudí na bráne, kto môže a kto nemôže vojsť. Naše názory sú verejne známe, nech sa nás príde ktokoľvek pozrieť. Samo sa to postupne vyselektuje.“
Myslíte si, že aj novinári urobili niekde chybu, keď si dnes toľko ľudí myslí, že pravdu nájdu v alternatívnych médiách a na konšpiračných weboch?
„Veľa ľudí má sklon ku konšpiračnej mysli, radi by patrili k tým, čo sa vyhlasujú za nositeľov tajomstva, ktoré bežnému občanovi, teda ovciam, nie je známe. Dáva im to pocit dôležitosti. Neviem, či je to chyba novinárov, skôr to bude tým, že ľudstvo proste hlúpne. Ľudia už v ničom nenachádzajú uspokojenie, je cítiť strašnú frustráciu a nespokojnosť, tá sa javí byť koreňom všetkej tej nenávisti, hľadania vonkajšieho nepriateľa. Že našim životom chýba duchovný rozmer, je jedna z hlavných príčin takýchto falošných náhrad. Patriť medzi takýchto konšpiračných ľudí je ako patriť do nejakej sekty. Členovia majú pocit bratstva.“
Kde vy nachádzate zdroj duchovna?
„Hlavným zdrojom môjho ducha je Nová zmluva. Je to pre mňa najdôležitejšia kniha. Prečítal som ju veľakrát a vždy som v nej objavil nové poklady. Verím tomu, že nie sme dielom náhody a že všetko má svoj vnútorný poriadok, ten je v Biblii poodhalený. Dnes ľudia postavili na svoj piedestál svoj nedokonalý rozum, a tieto veci sú im na smiech. Pohŕdajú večnými pravdami. Duchovné veci je však potrebné rozlišovať a posudzovať duchovne.““
Je pre vás dôležité, aby bolo kresťanstvo aj v politike zastúpené?
„Môj pohľad na kresťanstvo je asi iný, ako majú napríklad politické strany. Keď študujem Bibliu, vidím Ježiša, ktorý prišiel ľudí oslobodiť okrem iného aj od náboženstva. A nie založiť nové náboženstvo. Od toho sa potom môj pohľad odvíja. Strany, ktoré sa prezentujú ako kresťanské, mi tak nepripadajú. Dôležitá je pre nich moc. Už cisár Konštantín prišiel na to, že čím viac kresťanov prenasledujú a zabíjajú, tým viac sa množia. Využil moc, urobil z kresťanstva štátne náboženstvo a jednoduchých ľudí tým manipuloval a udržoval v poslušnosti. Štátna moc a kresťanstvo boli potom celé stáročia prepojené, čo určite nie je to, o čo šlo Ježišovi, keď tu bol na zemi.“
Pre rockera je asi výhodné, keď je trochu nahnevaný na spoločnosť. Je to motivujúce?
„V tvorbe niektorých rockerov možno áno. Ja v živote skôr hladám pokoj a rovnováhu. Ak by som mal byť kvôli tvorbe naštvaný, to radšej nebudem tvoriť a budem mať pokoj svätý. Teším sa vždy, keď máme novú pesničku, inak však v hudbe nemám žiadne ciele, nechcem nič dosiahnuť. Je v tom velká sloboda. Rozmýšľam, že si zoženiem bubny na nohy a len doma si budem s gitarou hrávať blues. Naše hranie je hlučné, už som pomaly hluchý a musím čítať z pier.“
So Slobodnou Európe ste precestovali Slovensko. Napriek skepse, nevidíte aj pozitívne znaky, že sme to za 25 rokov predsa len kamsi dopracovali?
„Samozrejme, že sme sa pohli pekný kus ďalej. V materiálnej oblasti sme sa nikdy nemali tak dobre, ako sa máme. Napriek tomu, že skoro celý svet žije v chudobe a my patríme k malému percentu populácie, ktorá si žije ako prasa v žite, napriek tomu sú ľudia vo veľkej miere frustrovaní zo svojich životov. Žijú s pocitom nenaplnenia, zbytočnosti a závisti, ako otroci svojho pohodlia. To sú tie paradoxy.“
Aj zo svetových štatistík vyplýva, že sme dosť skorumpovaná krajina. Prečo sa u nás korupcia tak drží?
„Drží a aj sa dlho držať bude. Bohužiaľ, až príliš nežne sme v osemdesiatom deviatom odovzdali moc do rúk bývalej komunistickej ŠTB. Už ona za výdatnej spolupráce Vladimíra Mečiara a vtedajšieho podsvetia budovali tento prepracovaný korupčný systém. A dnes birmovaný szmák súdruh Fico so svojou družinou pokračuje v tejto mečiarovskej misii. Už síce nie tak primitívne, ale o to prepracovanejšie. Využívajú pritom, ako správne eštébácke klony, šikovné krytie. A to silnú proeurópsku agendu.“
Novinári každý týždeň objavia nejakú kauzu. Ako si vysvetľujete, že ľudia to politikom zakaždým odpustia?
„Kto je náš národný hrdina? Jánošík?“
Ako sa za ten čas zmenila úroveň klubov. Je to tam lepšie?
„V tejto oblasti sme urobili míľové kroky. Začiatkom 90. rokoch tu nič nebolo, len pár kulturákov, kde požiarnici kedykoľvek ukončili akciu, keď si niekto zapálil. Dnes je situácia úplne iná. Vytvorila sa celkom fungujúca klubová scéna a je kde hrať. Niektoré kluby – ako napríklad Collosseum v Košiaciach alebo Randal v Bratislave, sú skutočne unikátne a na svetovej úrovni. Je kde hrávať, ale zase, už nie je tak veľa ľudí, čo by sa na rockovú hudbu prišli pozrieť.“
Ani na Slobodnú Európu?
„Na Slobodku áno, ale začínajúce kapely sa trápia aj niekoľko rokov. Tie majú desaťčlenné publikum, potom vyhoria. My sme to mali ľahšie, po takejto hudbe bol hlad, od začiatku sme mali plné kulturáky. Dnes je pre kluby jednoduchšie, keď príde týpek s cédečkom, z neho púšťa hudbu a ľudia si za dve eurá na ňu zatancujú. Keď príde zahrať rocková kapela, nevyzbiera toľko, ani keď za vstupné pýta päť eur. Majitelia musia byť nadšenci rockovej hudby, aby sa do takého programu pustili.“
Nedávno prišla správa, že oživíte Extip. Vy ste ho počúvali, kým bol roky v zabudnutí?
„Práveže našu platňu som nepočul už aspoň dvadsať rokov. Vedel som, že je dobrá, ale potreboval som si ju pripomenúť. Kúpil som si ju cez bazár.“
Koľko stála?
„Tridsaťpäť eur, a to bola ešte kamarátska cena, inak by som ju mal za päťdesiat. Takže som si rovno kúpil dve.“
Aké máte plány? Čo sa dá s Extipom ešte urobiť?
„Niežeby sme niečo veľké plánovali. Pravidelne skúšame, povedal by som, že žijeme viac ako Slobodka. Na nový album však teraz určite nemyslíme, k takým myšlienkam sa môžeme dostať, keď budeme mať aspoň šesť nových vecí. Zatiaľ teda zahráme pár koncertov a uvidíme, ako sa to vyvinie. Nevylučujem, že to potrvá, veď Slobodnej Európe trvá aj desať rokov, kým sa dostane k novému albumu. My sa nemusíme nikam ponáhľať, pretože nechceme nič dokázať. My si len hráme. Keby sme si chceli vybudovať profesionálnu kapelu, ktorou sa budeme živiť, asi by sme k tomu pristúpili inak.“
Museli by ste sa aj zmeniť? Prispôsobiť?
„Nemyslím si, že by sme museli niečo zo svojich zásad obetovať, určite by sme však museli absolvovať aspoň stosedemdesiat koncertov za rok. To by som nebol ochotný. Pre mňa je únosné hrať len sem – tam, v opačnom prípade by som hudbu asi nenávidel.“
Aké bolo vôbec vaše maximum?
„Osemdesiat koncertov za rok, a aj to bolo veľa. Naliehal som, aby sme to okresali, až sme to okresali možno až príliš. Ale to je v poriadku. Na jar máme päť koncertov, na jeseň možno aj viac, pretože sa nám rysuje turné s jednou českou legendou. Ale zatiaľ nepoviem viac.“
Koho ste obdivovali, keď ste začínali v skupine Bez ladu a skladu?
Boli to napríklad Lasica so Satinským, ale uvedomil som si to až neskôr, lebo som ich počúval odmalička. Medzi skupinami boli našimi najväčšími hrdinami CHVM – v tom čase lídri alternatívneho hnutia v Trenčíne. A samozrejme môj najstarší brat, ktorý mal vlastnú kapelu. No veľmi som mal rád aj Vlka a zajaca.
Jobus pubertus
Na Pohode som dostal od Branuško CD JOBUS PUBERTUS… toto CD je určené pre veľkých aj malých poslucháčov a ak som dobre pochopil tak je to album plný piesní o knihách Jobusových.. Takéto isté a žánrovo podobné piesne Branuško sem tam vkladal do radových CD KARPATSKÝCH CHRBÁTOV. Celé CD je profesionálne spravené tak ako všetko čo Braňo za posledných 12 rokov robí keď nepožíva alkoholické nápoje. Skvelý nápaditý obal od Romana MUŠKU sa celý nesie v duchu grafického designu jubilejných 10 VRBOVSKYCH VETROV. Skvelý zvuk domáceho štúdia ABUSUS ve Vrbovém ešte umocnil mixmajster SANCHEZ… A teraz trochu k piesňam…celé je to určené hlavne pre čitateľov KNÍH JOBUSOVÝCH. Znalci BRANUŠKOVEJ tvorby isto začujú zmes podobnú KARPATSKÝM CHRBATOM, VRBOVSKÝM VÍŤAZOM resp.ABUSUSU. Pokiaľ to malo byť CD hlavne pre deti tak hudobne to pre deti začne az od 6. skladby NA VÝLETE DO VESMÍRU. Dovtedy v prvých skladbách znejú tvrdšie gitarové riffy. Skladba KARPINKY mi pripomína spriatelenu kapelu Slniečko resp.Punto a Rybace hlavy. Niektoré piesne silne pripomínajú KARPATSKÉ CHRBÁTY len tam chýba slapova bassgitara bratrančeka Romana Klča a textovo sú umiernenejšie. Skvelým osviežením je spev LENKY DUBEŇOVEJ hlavne v skladbe USPAVANKA. Priam Pinkfloydovsky znie začiatok záverečnej piesne ZVOV, ktorú podfarbuje operný spevom PETRA BREČE a zaznie tam krásne violončelo JOZEFA LUPTAKA. Náznaky Ska v MUFLON ANCIJÁŠ sú príjemné. Celkovo by toto CD nemalo chýbať v zbierke žiadneho fanúšika BRAŇA JOBUSA. …
Magická hospoda „U PINKASŮ“ nás s kapelou CHVM vždy priťahovala. Nikdy sme ju neobišli pri našich pražských tours. Veľakrát sme tam trávili kopu času v príjemnom prostredí so skvelým jedlom a pivom a kopou srandy. Často sme tam sedávali už okolo obeda, hneď ako otvorili. Do večerného koncertu bývalo ešte ďaleko. Krčma bývala v tom čase ešte poloprázdna. Pokojne sme si vychutnávali miestne špeciality, skvelých utopencov, tradičnú českú kuchyňu a k tomu fantastické pivo so šľahačkovou penou. Veľakrát sme tam strávili päť šesť hodín.Bola to aj príležitosť stretnúť sa tam s priateľmi žijúcimi v Prahe. Obsluha bola vždy príjemná, priateľská, na pivo sa vôbec nečakalo. Vždy keď sme mali chuť na ďalšie, tak hneď pristálo na stole. Nikomu nevadilo že sme boli aj trošku hluční. Nakoniec sme zaplatili účet, obvykle tri štyri tisícky českých a spokojní sme odchádzali na večerný koncert. Ale pri poslednej návšteve v roku 2013 sa všetko zmenilo. Sedeli sme tam s kapelou ako obvykle. Na obed všetci moravský vrabec alebo sviečková a k tomu kopa pív. Pán čašník každú chvíľku bol pri nás a stále nosil pivo. Keď sme pokladali na stôl dopitý krigeľ tak na stole hneď pristávalo ďalšie pivo. Prvých päť kúskov sa nám to ešte páčilo. Lenže šieste pivo sme už nevládali piť v takom šialenom tempe. A tak sme uháňajúcemu čašníkovi povedali že ďalšie pivo si dáme až o chvíľku, musíme si trošku vydýchnuť. Silne mi pripomínal čašníka z filmu „Kurva hoši gutentag“. Presne toho ktorého nakoniec Bohouš vyhodil zo zamestnania. Dali sme ďalšie pivo. Už sme boli naliali ako sudy, lebo to trvalo asi dve hodiny aj s obedom v tom pekelnom tempe. Pri ďalšom neúspešnom čašníkovom pokuse vnútiť nám ďalšie expresné pivo, nám povedal. „Pánové, tady není čekárna!!!“
Začal byť nepríjemný aj keď vedľa boli ešte prázdne stoly. Donútil nás zaplatiť a opustiť tú „čekárnu“. Tak sme zaplatili nejakých dva a pol tisíca českých a nechali sme mu tringelt päť korún slovenských, ktoré už aj tak zopár rokov boli neplatné. Našiel som ich zabudnuté v bunde. Aby si nás zapamätal. Pánovi čašníkovi bol vzácnejší Japonec pri vedľajšom stole, ktorý si dal malé pivo, ako banda zo Slovenska. Tak sme tú našu obľúbenú krčmu navždy opustili. Škoda…
Kapela Box z Trenčína predstavuje súčasnú vyzretú generáciu trenčianskej punkovej a undergroundovej scény. Vznikla už dávnejšie na troskách kapely Anonym Kids, v ktorej zaúradovala ponorková nemoc. Jej líder Mišák, trenčiansky Joe Strummer vtedy založil novú kapelu BOX, s tým že chce ešte toho veľa v muzike povedať a v živote veľa zmeniť. V roku 2015 vydávajú svoj prvý album s názvom Ja. Hrajú v trojici v zložení
Mišák Štramák, gitara, spev, Peter Stračár, bassgitara,spev, Lukáš Bušo, bicie.
V týchto dňoch vydávajú nové EP SLNKO RÁTA NAŠE DNI. Kapela sama hovorí prečo mali potrebu práve teraz realizovať túto nahrávku:
Keď ťa prepadne pocit frustrácie, že robíš všetko na maximum,
ale namiesto posunu v pred máš pocit že cúvaš.
Keď si myslíš, že čím rýchlejsie pôjdeš tým budeš šťastnejsí,
tým budeš mať viac a budeš spokojnejší.
Keď strácaš rovnováhu s každou ďalšou čiarkou na účte v bare,
aby si ju mohol znova a znova hľadať v kopcoch hôr.
Keď máš v sebe toľko energie, že ju chceš rozdať druhým a vdýchnuť život tam,
kde si myslíš, že je to správne napriek všetkým polenám, ktoré ti spoločnosť hodí pod nohy.
Vtedy napriek tomu, že cítiš ten tlak ako slnko ráta naše dni, vydrž ..
Úvodná minútová energická pecka Lubrikated like a fox v pekelnom exploitedovskom tempe ťa zomelie až sa ti pod nohami roztopí asfalt. Mišák píše skvelé texty, ale ten k druhej piesni Pomedzi prsty ma naozaj dostal. Presne vyjadruje problém dnešnej generácie ktorá sa pachti za statkami v každodennom rýchlom strese a popritom zabúda na všetko krásne. Kam nás všetkých vlastne dohnal tento zvrátený systém?!?! Spomalte všetci!!! V tejto piesní sa objaví aj netradičný klavír. Posledná Milada je podporou protestu vypratania slávneho pražského objektu squaterov – Milada, ktorý v dávnej minulosti aj s bývalou kapelou navštívil.
V štyroch skladbách tohoto EP sa nachádza kopa skvelých hudobných nápadov, zvukov, energie. Nebýva zvykom používať v punkovej kapele dvojhlasy, na EP viackrát zazneli, ale vlastne BOX už nieje len punkova kapela, ale skôr nadupaná rocková partička so skvelými muzikantami. Doporučujem a teším sa že v Trenčíne tvoria takíto hudobnici, ktorí majú stále čo povedať.
Jednoznačne BOX stojí za vypočutie…
Keď EP Slnko ráta naše dní nezoženiete, vypočujte si ho aspoň na Bandzone. Je skvelé!!!
…lubošu moc nezastávam tvoje hodnotenie, pretože ten priteplený klavír a tá posledná „pecka“ je ako poyebaný imt smile a podobné sračkové kapely pre súčastné deti…sorry, ale toto je fakt bieda…
balkánsky cigáň odmieta odstúpiť…to som zvedavý či maďar dodrží slovo???
V nedeľu v BA
No totóó
HODOKVAS A IVANOVA CESTA
Hodokvas bol výborný charizmatický festival. Sem tam mu trošku škrípala organizácia, ale nejako veľmi nám to vtedy neprekážalo. Zažil som prvé ročníky v Pezinku na hrboľatých lúkach s výhľadom na Biele Karpaty. To miesto bolo dobré na festival len vtedy, keď nezapršalo. V prípade lejaku sa z celého festivalu stala neprístupná blatová lokalita , nakoľko na tie lúky nebola vybudovaná ani spevnená prístupová cesta. Kapely aj s aparatúrami sa zabárali hlboko do bahna. Zopár krát sme tam s kapelou CHVM hrali a keďže nám tento festival bol veľmi blízky a záležalo nám na ňom, skúsili sme vybaviť presun festivalu na piešťanské letisko. Lobbing u vtedajšieho pána piešťanského primátora Remo Cicutto nebol nijako zložitý, skôr naopak, bola to milá návšteva, nakoľko pán primátor geodet s nami zdieľal internátnu izbu počas vysokoškolských štúdií. Underground bol aj jemu blízky, veď sme mu aj s kapelou zopárkrat na izbe hrali. Lobbingovú delegáciu okrem geodetov Rasťa Ľuboša z CHVM dopĺňal ďalší geodet a basgitarista z Karpatských Chrbátov, bratranček Romanko Klčo. Pospominali sme na staré časy, vypili zo dva koňaky. Presun festivalu sa na piešťanské letisko úspešne podaril. Veľká škoda, že festival v roku 2009 definitívne skončil. Prečo sa to stalo.,to vedia len organizátori. Hodokvas priviezol k nám Sex PISTOLS, Iggyho Popa, The Adicts, EXPLOITED, Babylon Cirkus a stovky zaujímavých svetových, českých a slovenských kapiel.
My sme s kapelou CHVM chodievali na festival na jeden deň, maximálne na dva. Ivan, náš klávesák si to vždy vychutnával od začiatku do konca. Samozrejme že keď ste na takom festivale,tak spánok odložíte na vedľajšiu koľaj. Po troch preflámovaných dňoch a troch prehýrených nociach prichádza v nedeľu ráno tvrdá realita :pobaliť sa a odchod domov. V Pezinku to bolo tak, že v stanovom mestečku boli ešte v stredu poslední vytrvalci a rozdýchavali ťažkú žúrku. Nikto ich odtiaľ nevyháňal. Ivan sa ale po tretej prebdenej noci vybral domov do Trenčína. Nejako sa mu z Pezinka podarilo dopraviť do Trnavy na železničnú stanicu. Sadol na vlak. Tam ticho, teplo, len kolesá vlaku tichúčko pravidelne klopali. Tudum tudum, tudum tudum. A Ivan bol o päť minút tuhý ako štolverka. Samozrejme že prefrčal Trenčín aj Púchov a prebral sa až v Žiline. Tam rýchlo vystúpil z vlaku. Nazad do Trenčína mu išiel vlak až za pár hodín. Ivan je známy tým, že na festivaloch ide „do tla“ nielen fyzicky, ale aj finančne. Predpokladám že už nemal u seba peniaze na ďalšiu cestu. Ale keďže je to šikovný mládenec, tak takúto drobnosť isto vyriešil. Konečne v Žiline nasadol na vlak smerom do Trenčína. Počas jazdy znovu sladko zaspal. Prefrčal Trenčín a zobudil sa až v Novom Meste nad Váhom. Do Trenčína mu išiel pripoj zase za hodinu. V tom poslednom vlaku si už dal pozor a nezaspal. A tak v nedeľu podvečer sa konečne zjavil doma medzi dvermi. Tam ho určite všetci pochválili.
Hmm..
Jozef Mečiar :
Len, prosím vás, smerákov, keď budete baliť a utekať, nezabudnite Blahu niekde v kúte, pod stolom, za závesom, v chladničke… Zoberte si ho domov.
Z úcty k pamiatke Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Mestské divadlo Žilina
Minister kultúry Marek Maďarič dnes oznámil, že v pondelok odovzdá prezidentovi Andrejovi Kiskovi demisiu. Jeho rozhodnutie s rešpektom prijímame. Zároveň však vyzývame Vás, predseda vlády Róbert Fico, ktorý ste našu krajinu doviedli na úroveň kartelových republík, Vás, ktorý miesto novinárov a médií chránite grázlov, prostitútky, podvodníkov a mafiu, Vás, ktorému sú bližšie osudy svojich kumpánov než osud krajiny a ľuďí, ktorí ju budujú, Vás, ktorý ste dávno stratili predstavu o tom, že existujú aj iné hodnoty ako peniaze, odstúpte! Stratili ste našu dôveru, podozrievame vás zo zlých úmyslov, nevážime si Vás a o chvíľu Vás prestaneme aj rešpektovať. Pokojne si zoberte aj ten milión, ktorý ste tak necitlivo položili na stôl počas tlačovej konferencie. Pravdepodobne nie je prvý a ani posledný. My, občania sa vieme vzdať mnohých vecí, ale zmiznite nám zo života a nepustošte viac túto krajinu, pretože nie je vaša, nikdy nebola a dúfajme ani nikdy nebude.
Ráno mi niekto búchal na okno na 7 poschodí..pozrem a to teplomer že nech ho pustim dnu že mu zima
Menovec z Johannesburgu
Mejla?.. Beat
Sveto Korbeľ
Pred pár dňami zabili mladého novinára Jána Kuciaka. Čo táto správa s vami urobila? Ako vyhodnocujte, čo sa stalo?
„Je to smutné. Je to veľká tragédia. Pre rodinu, pozostalých, priateľov a kolegov, ktorí týchto dvoch mladých ľudí poznali. Zároveň sa to však týka každého z nás, nás, čo v tejto skorumpovanej mafiánskej gubernii žijeme. Nenachádzam slov. Ján Kuciak stúpal na otlaky osobám, ktorých Smer tak rád označuje za svojich ľudí, je teda viac ako pravdepodobné, že tieto vraždy súvisia práve s jeho investigatívnou činnosťou. Každý prízorný človek si môže poskladať ďalšiu časť mozaiky o stave tejto krajiny.“
Mnohým takáto vražda pripomína začiatok 90. rokov alebo Rusko.
„Presne. Už by bolo na čase to zmeniť. Dúfam, že sa po najbližších voľbách sa už neobjavia také charaktery, v úvodzovkách, ktoré opäť pomôžu zlegalizovať toto zlo.“
Vy dnes patríte medzi tých ľudí, čo sú na Facebooku pozitívni. Nevyužívate ho ako aktivistickú platformu, nehádate sa tam, nešírite zlú náladu. To je cielené?
„To ste si asi pozerali len posledné dva roky moju stránku. Predtým som robil presne to isté, zaoberal som sa len politikou. Ale už som od toho upustil. Je zmysluplnejšie venovať sa iným veciam. Som skeptický, radšej chcem mať od všetkého svätý pokoj. Plánujem sa odsťahovať do prírody.“
Myslíte si, že v prírode nájdete pokoj?
„Možno nie, ale rozhodne chcem odísť z mesta. Ťahá ma to preč z tohto mraveniska. Predpokladám, že k tomu príde do piatich rokov.“
Čo vytvára vašu skepsu?
„To sa ťažko analyzuje. Keď sa pozerám okolo seba, keď vidím, čo sa deje, nevidím veľkú nádej, že sa niečo zmení. Nehovorím teraz len o našom pieskovisku, ale globálne o celej našej planéte. Situácia je neudržateľná.“
Čo také sa nám môže stať?
„Vojna je nablízku. Vždy je na dosah a to ma nenapĺňa eufóriou. Naša generácia ju možno ešte nezažije, ale keď to takto pôjde ďalej, zažijú ju naše deti. Treba si uvedomiť, že vojna nikdy neprestala, ale permanentne trvá, aj keď sa momentálne neodohráva v Európe. Vývoj ľudskej rasy je momentálne taký.
Zaujíma nás len konzum, je to extrémne, ľudia žijú len pre majetok, pretože sa všetkým možným snažia naplniť prázdno, ktoré majú v sebe. Lenže ich prázdno je bezodné, nedá sa naplniť ničím, ak to v sebe neobsahuje duchovný rozmer. Bez pokory to nejde, alebo bez viery. Keď nie je človek naplnený takto, môže mať aj milióny, nikdy nebude mať nič. Vysoké percento ľudí žije práve takto a je to aj veľmi nákazlivé.“
Kto je najcitlivejšou skupinou, podľa vás?
„Vidím to najmä u mladých. Moja generácia má možno šťastie, že vyrastala v časoch, keď miera konzumu nebola taká vysoká. Oni sú síce múdrejší a skôr dozrievajú, ako sme dozrievali my – napríklad ja som bol v mladosti riadny hlupák, ale ich spôsob života sa mi zdá prázdny. To si ale každá generácia myslí o tej mladšej, nie?“
Mladí u nás volili kotlebovcov, na to narážate?
„Ježiši, veď to. Keď to takto pôjde ďalej, toto hlúpnutie, dočkáme sa, že Kotleba bude premiérom a Rudolf Vasky prezidentom. Dnes som nad tým práve rozmýšľal. Ľudia šalejú, aj v okruhu mojich kamarátov.“
Aj váš kolega Koňýk zo skupiny Zóna A sa radikalizoval. Fotil sa s Kotlebom. Ako vám to vysvetlil?
„Nerozprával som sa s ním o tom. Je dospelý človek, starší ako ja. Na začiatku som to bral dosť radikálne, prestali sme byť kamaráti aj na facebooku, všelijako som sa k tomu vyjadroval. Ale je to jeho život. Je to pre mňa nepochopiteľné, aj smutné, spolu sme vyrastali, hrávali spolu v kapele.“
Keď sa vaši kamaráti začnú prejavovať ako extrémisti, ktoré ich argumenty sa snažíte vyvrátiť?
“Ja sa nehnevám. Len mi je ľúto, že takto trpia. Je to choroba ducha a ja im držím palce, aby vyzdraveli. Musí to byť strašný bordel, bezútešnosť a nenaplnenosť v živote, keď sa človek celé dni venuje obviňovaniu svojho okolia za svoj stav. Množstvo milých a aj múdrych kamarátov sa takto zamotalo v živote. Xenofóbia, rasizmus, antisemitizmus a neonacizmus nie je len záležitosťou primitívov. Je to stav ducha do ktorého sa človek dostane, ak sa nechá ovládnuť horkosťou, nenávisťou, žiarlivosťou. To treba vystihnúť už v zárodku. Ak s takýmito pocitmi človek nepracuje včas, zatemnia zdravý úsudok. Bohužiaľ, v dnešnej facebookovej dobe sa táto choroba pomerne ľahko šíri.“
Ale ako s tým pracovať?
„Jediná skutočná prevencia je prestať ukazovať prstom okolo seba a ukázať ním na seba. Ak by ľudia boli len z polovice takí prísni na seba, ako sú k svojmu okoliu, začala by na zemi skutočná revolúcia. Ale až taký veľký optimista nie som, takže si skôr myslím, že ľudstvo čoskoro samo seba zničí. Všetko tomu nasvedčuje.““
Je dôležité, aby členovia kapely mali rovnaký svetonázor?
„V našej kapele by sa neonacista dlho neohrial, o tom sa ani nemusíme baviť. Ja však nevyžadujem od priateľov, aby mali rovnaký názor ako ja. Považujem za extrém aj to, ako sa správajú niektorí liberáli. Presadzujú len jeden správny názor, čo mi pripomína časy, keď bola jedna strana, jedna vláda. Je to fašizmus z druhej strany, ani toho nie som priaznivec. Ako je možné, že existujú v dnešnej dobe myšlienky a názory, ktoré nemožno verejne vysloviť?“
Napríklad aké názory?
„Som aj proti zákazu symbolov, hoci prezentujú aj to najzvrátenejšie, čo v človeku je. Cesta zákazov nikam nevedie a je kontraproduktívna. Robí z týchto deviantov martýrov a ľudových hrdinov. Práve vďaka týmto zákazom dnes máme Kotlebu v parlamente. Ak by sme ho nechali pochodovať v gardistickej uniforme s fakličkou po námestí a hlásať ho svoje zvrátené názory, bol by ľuďom len na smiech a každému prízornému človeku by bolo jasné, že ide o neonacistu. Ale vďaka týmto zákazom si chlapec a jeho družina začali dávať pozor na to, čo hovoria, vyzliekli gardistické uniformy, dali si obleky a oklamali množstvo prostoduchých ľudí. Tieto zákazy ho dostali tam, kde je. Ja osobne som výrazne proti akýmkoľvek zákazom myšlienok, názorov a ich verejného prezentovania. “
Aj medzi vašimi fanúšikmi sa môžu vyskytnúť rôzni extrémisti. Môžete, chcete s tým niečo urobiť?
„Pokiaľ viem, nás tieto skupiny ľudí príliš v láske nemajú a našim koncertom sa vyhýbajú. A keby aj niekto taký prišiel, to my už, žiaľ, neovplyvníme. Nebudeme cenzurovať ľudí na bráne, kto môže a kto nemôže vojsť. Naše názory sú verejne známe, nech sa nás príde ktokoľvek pozrieť. Samo sa to postupne vyselektuje.“
Myslíte si, že aj novinári urobili niekde chybu, keď si dnes toľko ľudí myslí, že pravdu nájdu v alternatívnych médiách a na konšpiračných weboch?
„Veľa ľudí má sklon ku konšpiračnej mysli, radi by patrili k tým, čo sa vyhlasujú za nositeľov tajomstva, ktoré bežnému občanovi, teda ovciam, nie je známe. Dáva im to pocit dôležitosti. Neviem, či je to chyba novinárov, skôr to bude tým, že ľudstvo proste hlúpne. Ľudia už v ničom nenachádzajú uspokojenie, je cítiť strašnú frustráciu a nespokojnosť, tá sa javí byť koreňom všetkej tej nenávisti, hľadania vonkajšieho nepriateľa. Že našim životom chýba duchovný rozmer, je jedna z hlavných príčin takýchto falošných náhrad. Patriť medzi takýchto konšpiračných ľudí je ako patriť do nejakej sekty. Členovia majú pocit bratstva.“
Kde vy nachádzate zdroj duchovna?
„Hlavným zdrojom môjho ducha je Nová zmluva. Je to pre mňa najdôležitejšia kniha. Prečítal som ju veľakrát a vždy som v nej objavil nové poklady. Verím tomu, že nie sme dielom náhody a že všetko má svoj vnútorný poriadok, ten je v Biblii poodhalený. Dnes ľudia postavili na svoj piedestál svoj nedokonalý rozum, a tieto veci sú im na smiech. Pohŕdajú večnými pravdami. Duchovné veci je však potrebné rozlišovať a posudzovať duchovne.““
Je pre vás dôležité, aby bolo kresťanstvo aj v politike zastúpené?
„Môj pohľad na kresťanstvo je asi iný, ako majú napríklad politické strany. Keď študujem Bibliu, vidím Ježiša, ktorý prišiel ľudí oslobodiť okrem iného aj od náboženstva. A nie založiť nové náboženstvo. Od toho sa potom môj pohľad odvíja. Strany, ktoré sa prezentujú ako kresťanské, mi tak nepripadajú. Dôležitá je pre nich moc. Už cisár Konštantín prišiel na to, že čím viac kresťanov prenasledujú a zabíjajú, tým viac sa množia. Využil moc, urobil z kresťanstva štátne náboženstvo a jednoduchých ľudí tým manipuloval a udržoval v poslušnosti. Štátna moc a kresťanstvo boli potom celé stáročia prepojené, čo určite nie je to, o čo šlo Ježišovi, keď tu bol na zemi.“
Pre rockera je asi výhodné, keď je trochu nahnevaný na spoločnosť. Je to motivujúce?
„V tvorbe niektorých rockerov možno áno. Ja v živote skôr hladám pokoj a rovnováhu. Ak by som mal byť kvôli tvorbe naštvaný, to radšej nebudem tvoriť a budem mať pokoj svätý. Teším sa vždy, keď máme novú pesničku, inak však v hudbe nemám žiadne ciele, nechcem nič dosiahnuť. Je v tom velká sloboda. Rozmýšľam, že si zoženiem bubny na nohy a len doma si budem s gitarou hrávať blues. Naše hranie je hlučné, už som pomaly hluchý a musím čítať z pier.“
So Slobodnou Európe ste precestovali Slovensko. Napriek skepse, nevidíte aj pozitívne znaky, že sme to za 25 rokov predsa len kamsi dopracovali?
„Samozrejme, že sme sa pohli pekný kus ďalej. V materiálnej oblasti sme sa nikdy nemali tak dobre, ako sa máme. Napriek tomu, že skoro celý svet žije v chudobe a my patríme k malému percentu populácie, ktorá si žije ako prasa v žite, napriek tomu sú ľudia vo veľkej miere frustrovaní zo svojich životov. Žijú s pocitom nenaplnenia, zbytočnosti a závisti, ako otroci svojho pohodlia. To sú tie paradoxy.“
Aj zo svetových štatistík vyplýva, že sme dosť skorumpovaná krajina. Prečo sa u nás korupcia tak drží?
„Drží a aj sa dlho držať bude. Bohužiaľ, až príliš nežne sme v osemdesiatom deviatom odovzdali moc do rúk bývalej komunistickej ŠTB. Už ona za výdatnej spolupráce Vladimíra Mečiara a vtedajšieho podsvetia budovali tento prepracovaný korupčný systém. A dnes birmovaný szmák súdruh Fico so svojou družinou pokračuje v tejto mečiarovskej misii. Už síce nie tak primitívne, ale o to prepracovanejšie. Využívajú pritom, ako správne eštébácke klony, šikovné krytie. A to silnú proeurópsku agendu.“
Novinári každý týždeň objavia nejakú kauzu. Ako si vysvetľujete, že ľudia to politikom zakaždým odpustia?
„Kto je náš národný hrdina? Jánošík?“
Ako sa za ten čas zmenila úroveň klubov. Je to tam lepšie?
„V tejto oblasti sme urobili míľové kroky. Začiatkom 90. rokoch tu nič nebolo, len pár kulturákov, kde požiarnici kedykoľvek ukončili akciu, keď si niekto zapálil. Dnes je situácia úplne iná. Vytvorila sa celkom fungujúca klubová scéna a je kde hrať. Niektoré kluby – ako napríklad Collosseum v Košiaciach alebo Randal v Bratislave, sú skutočne unikátne a na svetovej úrovni. Je kde hrávať, ale zase, už nie je tak veľa ľudí, čo by sa na rockovú hudbu prišli pozrieť.“
Ani na Slobodnú Európu?
„Na Slobodku áno, ale začínajúce kapely sa trápia aj niekoľko rokov. Tie majú desaťčlenné publikum, potom vyhoria. My sme to mali ľahšie, po takejto hudbe bol hlad, od začiatku sme mali plné kulturáky. Dnes je pre kluby jednoduchšie, keď príde týpek s cédečkom, z neho púšťa hudbu a ľudia si za dve eurá na ňu zatancujú. Keď príde zahrať rocková kapela, nevyzbiera toľko, ani keď za vstupné pýta päť eur. Majitelia musia byť nadšenci rockovej hudby, aby sa do takého programu pustili.“
Nedávno prišla správa, že oživíte Extip. Vy ste ho počúvali, kým bol roky v zabudnutí?
„Práveže našu platňu som nepočul už aspoň dvadsať rokov. Vedel som, že je dobrá, ale potreboval som si ju pripomenúť. Kúpil som si ju cez bazár.“
Koľko stála?
„Tridsaťpäť eur, a to bola ešte kamarátska cena, inak by som ju mal za päťdesiat. Takže som si rovno kúpil dve.“
Aké máte plány? Čo sa dá s Extipom ešte urobiť?
„Niežeby sme niečo veľké plánovali. Pravidelne skúšame, povedal by som, že žijeme viac ako Slobodka. Na nový album však teraz určite nemyslíme, k takým myšlienkam sa môžeme dostať, keď budeme mať aspoň šesť nových vecí. Zatiaľ teda zahráme pár koncertov a uvidíme, ako sa to vyvinie. Nevylučujem, že to potrvá, veď Slobodnej Európe trvá aj desať rokov, kým sa dostane k novému albumu. My sa nemusíme nikam ponáhľať, pretože nechceme nič dokázať. My si len hráme. Keby sme si chceli vybudovať profesionálnu kapelu, ktorou sa budeme živiť, asi by sme k tomu pristúpili inak.“
Museli by ste sa aj zmeniť? Prispôsobiť?
„Nemyslím si, že by sme museli niečo zo svojich zásad obetovať, určite by sme však museli absolvovať aspoň stosedemdesiat koncertov za rok. To by som nebol ochotný. Pre mňa je únosné hrať len sem – tam, v opačnom prípade by som hudbu asi nenávidel.“
Aké bolo vôbec vaše maximum?
„Osemdesiat koncertov za rok, a aj to bolo veľa. Naliehal som, aby sme to okresali, až sme to okresali možno až príliš. Ale to je v poriadku. Na jar máme päť koncertov, na jeseň možno aj viac, pretože sa nám rysuje turné s jednou českou legendou. Ale zatiaľ nepoviem viac.“
Dik!
Ja k tomu len toľko
https://youtu.be/wTp76XAl4Fw
Vyjebaný FICOLAND.
https://dennikn.sk/1040750/investigativneho-reportera-aktualit-jana-kuciaka-a-jeho-partnerku-zavrazdili/?utm_source=alerts&utm_medium=email&utm_campaign=mnt-alert-26.02.2018&utm_content=3589
Dúfam že sa nájde nejaká guľka a pre neho.
FJK
Blas 1987
http://musi-c.com/rock/4336500-bez-ladu-a-skladu-live.html
legenda československej alternatívy, hudobník, skladatel, spisovatel, tvár JAZZOVEJ SEKCIE, člen hudobných skupín ELEKTROBUS, INROU, KILHETS, EXTEMPORE BAND, MCH BAND, MCH TRIO, DEKADENT FABRIK, XAFOO a ďalších, MIKOLÁŠ CHADIMA
KRUHY
RÁNO MÁVAM KRUHY POD OČAMI
A ĎALŠIE SÚ V HLAVE
PRÍČINOU SÚ KRUHY V ŠTAMPRLÍKU
A ĎALŠIE V PIVE
NEVIEM SA ZBAVIŤ KRUHOVEJ ZÁVISLOSTI
V OPITOSTI VYVÁDZAM BLBOSTI
ZÁVISLOSŤ ZACHVÁTILA MOJICH BRATOV
AJ NIEKTORÝCH KAMARÁTOV
MOJE REAKCIE SÚ TROCHU PLYTKÉ
NEMIENIM ZAS SKONČIŤ NA ZÁCHYTKE
UŽ VIEM, AKO SA ZBAVÍM TÝCHTO KRUHOV
VYRIEŠIM TO ZAPÁLENOU KUBOU
A ŽELÁM TO VŠETKÝM DRUHOM
DOSTAŤ SA DO INÝCH KRUHOV…
https://youtu.be/r-n4un97psU
Hoši
tak známe video, tentokrát upravené na ester ledeckú popiči pecka jak sviňa!!!
https://youtu.be/bGfpJDbB8i8
Koho ste obdivovali, keď ste začínali v skupine Bez ladu a skladu?
Boli to napríklad Lasica so Satinským, ale uvedomil som si to až neskôr, lebo som ich počúval odmalička. Medzi skupinami boli našimi najväčšími hrdinami CHVM – v tom čase lídri alternatívneho hnutia v Trenčíne. A samozrejme môj najstarší brat, ktorý mal vlastnú kapelu. No veľmi som mal rád aj Vlka a zajaca.
Čítajte viac: https://www.sme.sk/c/3178139/muzikant-michal-kascak-medzi-mladymi-ludmi-je-to-lepsie-ako-horsie.html#ixzz57xhUWtTr
Hurwix,Oblak,Roman Dzúrik
Šecko najlepšie k meninám
JJ má dnes narodeniny
Jobus pubertus
Na Pohode som dostal od Branuško CD JOBUS PUBERTUS… toto CD je určené pre veľkých aj malých poslucháčov a ak som dobre pochopil tak je to album plný piesní o knihách Jobusových.. Takéto isté a žánrovo podobné piesne Branuško sem tam vkladal do radových CD KARPATSKÝCH CHRBÁTOV. Celé CD je profesionálne spravené tak ako všetko čo Braňo za posledných 12 rokov robí keď nepožíva alkoholické nápoje. Skvelý nápaditý obal od Romana MUŠKU sa celý nesie v duchu grafického designu jubilejných 10 VRBOVSKYCH VETROV. Skvelý zvuk domáceho štúdia ABUSUS ve Vrbovém ešte umocnil mixmajster SANCHEZ… A teraz trochu k piesňam…celé je to určené hlavne pre čitateľov KNÍH JOBUSOVÝCH. Znalci BRANUŠKOVEJ tvorby isto začujú zmes podobnú KARPATSKÝM CHRBATOM, VRBOVSKÝM VÍŤAZOM resp.ABUSUSU. Pokiaľ to malo byť CD hlavne pre deti tak hudobne to pre deti začne az od 6. skladby NA VÝLETE DO VESMÍRU. Dovtedy v prvých skladbách znejú tvrdšie gitarové riffy. Skladba KARPINKY mi pripomína spriatelenu kapelu Slniečko resp.Punto a Rybace hlavy. Niektoré piesne silne pripomínajú KARPATSKÉ CHRBÁTY len tam chýba slapova bassgitara bratrančeka Romana Klča a textovo sú umiernenejšie. Skvelým osviežením je spev LENKY DUBEŇOVEJ hlavne v skladbe USPAVANKA. Priam Pinkfloydovsky znie začiatok záverečnej piesne ZVOV, ktorú podfarbuje operný spevom PETRA BREČE a zaznie tam krásne violončelo JOZEFA LUPTAKA. Náznaky Ska v MUFLON ANCIJÁŠ sú príjemné. Celkovo by toto CD nemalo chýbať v zbierke žiadneho fanúšika BRAŇA JOBUSA. …
Lubos CHVM
ČEKÁRNA u PINKASŮ
Magická hospoda „U PINKASŮ“ nás s kapelou CHVM vždy priťahovala. Nikdy sme ju neobišli pri našich pražských tours. Veľakrát sme tam trávili kopu času v príjemnom prostredí so skvelým jedlom a pivom a kopou srandy. Často sme tam sedávali už okolo obeda, hneď ako otvorili. Do večerného koncertu bývalo ešte ďaleko. Krčma bývala v tom čase ešte poloprázdna. Pokojne sme si vychutnávali miestne špeciality, skvelých utopencov, tradičnú českú kuchyňu a k tomu fantastické pivo so šľahačkovou penou. Veľakrát sme tam strávili päť šesť hodín.Bola to aj príležitosť stretnúť sa tam s priateľmi žijúcimi v Prahe. Obsluha bola vždy príjemná, priateľská, na pivo sa vôbec nečakalo. Vždy keď sme mali chuť na ďalšie, tak hneď pristálo na stole. Nikomu nevadilo že sme boli aj trošku hluční. Nakoniec sme zaplatili účet, obvykle tri štyri tisícky českých a spokojní sme odchádzali na večerný koncert. Ale pri poslednej návšteve v roku 2013 sa všetko zmenilo. Sedeli sme tam s kapelou ako obvykle. Na obed všetci moravský vrabec alebo sviečková a k tomu kopa pív. Pán čašník každú chvíľku bol pri nás a stále nosil pivo. Keď sme pokladali na stôl dopitý krigeľ tak na stole hneď pristávalo ďalšie pivo. Prvých päť kúskov sa nám to ešte páčilo. Lenže šieste pivo sme už nevládali piť v takom šialenom tempe. A tak sme uháňajúcemu čašníkovi povedali že ďalšie pivo si dáme až o chvíľku, musíme si trošku vydýchnuť. Silne mi pripomínal čašníka z filmu „Kurva hoši gutentag“. Presne toho ktorého nakoniec Bohouš vyhodil zo zamestnania. Dali sme ďalšie pivo. Už sme boli naliali ako sudy, lebo to trvalo asi dve hodiny aj s obedom v tom pekelnom tempe. Pri ďalšom neúspešnom čašníkovom pokuse vnútiť nám ďalšie expresné pivo, nám povedal. „Pánové, tady není čekárna!!!“
Začal byť nepríjemný aj keď vedľa boli ešte prázdne stoly. Donútil nás zaplatiť a opustiť tú „čekárnu“. Tak sme zaplatili nejakých dva a pol tisíca českých a nechali sme mu tringelt päť korún slovenských, ktoré už aj tak zopár rokov boli neplatné. Našiel som ich zabudnuté v bunde. Aby si nás zapamätal. Pánovi čašníkovi bol vzácnejší Japonec pri vedľajšom stole, ktorý si dal malé pivo, ako banda zo Slovenska. Tak sme tú našu obľúbenú krčmu navždy opustili. Škoda…
SPS 30 rokov
Zdenek
https://m.youtube.com/watch?v=Cs3NA7z44SE
BOX :EP Slnko ráta naše dní
Kapela Box z Trenčína predstavuje súčasnú vyzretú generáciu trenčianskej punkovej a undergroundovej scény. Vznikla už dávnejšie na troskách kapely Anonym Kids, v ktorej zaúradovala ponorková nemoc. Jej líder Mišák, trenčiansky Joe Strummer vtedy založil novú kapelu BOX, s tým že chce ešte toho veľa v muzike povedať a v živote veľa zmeniť. V roku 2015 vydávajú svoj prvý album s názvom Ja. Hrajú v trojici v zložení
Mišák Štramák, gitara, spev, Peter Stračár, bassgitara,spev, Lukáš Bušo, bicie.
V týchto dňoch vydávajú nové EP SLNKO RÁTA NAŠE DNI. Kapela sama hovorí prečo mali potrebu práve teraz realizovať túto nahrávku:
Keď ťa prepadne pocit frustrácie, že robíš všetko na maximum,
ale namiesto posunu v pred máš pocit že cúvaš.
Keď si myslíš, že čím rýchlejsie pôjdeš tým budeš šťastnejsí,
tým budeš mať viac a budeš spokojnejší.
Keď strácaš rovnováhu s každou ďalšou čiarkou na účte v bare,
aby si ju mohol znova a znova hľadať v kopcoch hôr.
Keď máš v sebe toľko energie, že ju chceš rozdať druhým a vdýchnuť život tam,
kde si myslíš, že je to správne napriek všetkým polenám, ktoré ti spoločnosť hodí pod nohy.
Vtedy napriek tomu, že cítiš ten tlak ako slnko ráta naše dni, vydrž ..
Úvodná minútová energická pecka Lubrikated like a fox v pekelnom exploitedovskom tempe ťa zomelie až sa ti pod nohami roztopí asfalt. Mišák píše skvelé texty, ale ten k druhej piesni Pomedzi prsty ma naozaj dostal. Presne vyjadruje problém dnešnej generácie ktorá sa pachti za statkami v každodennom rýchlom strese a popritom zabúda na všetko krásne. Kam nás všetkých vlastne dohnal tento zvrátený systém?!?! Spomalte všetci!!! V tejto piesní sa objaví aj netradičný klavír. Posledná Milada je podporou protestu vypratania slávneho pražského objektu squaterov – Milada, ktorý v dávnej minulosti aj s bývalou kapelou navštívil.
V štyroch skladbách tohoto EP sa nachádza kopa skvelých hudobných nápadov, zvukov, energie. Nebýva zvykom používať v punkovej kapele dvojhlasy, na EP viackrát zazneli, ale vlastne BOX už nieje len punkova kapela, ale skôr nadupaná rocková partička so skvelými muzikantami. Doporučujem a teším sa že v Trenčíne tvoria takíto hudobnici, ktorí majú stále čo povedať.
Jednoznačne BOX stojí za vypočutie…
Keď EP Slnko ráta naše dní nezoženiete, vypočujte si ho aspoň na Bandzone. Je skvelé!!!
Lubos Chvm
netreba ísť na badzone…tu je to komplet
https://youtu.be/cZtLrYoBmUo
…lubošu moc nezastávam tvoje hodnotenie, pretože ten priteplený klavír a tá posledná „pecka“ je ako poyebaný imt smile a podobné sračkové kapely pre súčastné deti…sorry, ale toto je fakt bieda…
Molon
V poriadku
Španielku moc nemusím
Inak sa mi to ľúbi
Family foto
Dal som dopyt, či to nebude aj na slovensku
http://www.radiobeat.cz/cs/1/15003/sex-pistols-v-kinech/
aj keď to asi kemr rýchlejšie uhádne…myslím si…