Už od roku 2000 až dodnes každoročne organizujeme klasické Mikulášske rockové večierky v Trenčíne. V roku 2005 sme ten večierok v decembri nejako nestihli a presunuli sme ho na 19. januára 2006. Vtedy sa nám to už po tretíkrát konalo v ODA Trenčín,čo znamená Okruhový dom armády. Nazvali sme tú akciu príznačne „Mikuláš po funuse“. Prípravy v ten deň už vrcholili. Mali sme predaných asi 600 lístkov. Na pódiu už bola postavená aparatúra, celý catering, tlačenky, obložené misy, ovocie, pagáče, víno, sviečky, všetko bolo už pripravené na stoloch. Bol to vtedy naozaj nešťastný deň pre Slovenskú republiku. Lietadlo AN-24, ktoré viezlo slovenských vojakov z Kosova, havarovalo 19. januára 2006 neďaleko slovensko-maďarských hraníc. Bilancia 42 mŕtvych a jediný čo prežil. Ministerstvo obrany okamžite zakázalo všetky akcie, plesy a zábavy vo vojenských priestoroch, čo bol aj náš prípad. Bolo to pochopiteľné gesto od vojakov. Snažili sme sa volať na ministerstvo, či nám nedajú výnimku, ale nedali. Ostávali nám len dve možnosti. Prvá možnosť bola akciu zrušiť. Zobrať si domov do chladničky tlačenku a obložené misy pre 600 ľudí, víno pre 600 ľudí dať domov do špajze, ľuďom vrátiť vstupné, zaplatiť zvukárom a všetkým čo to všetko nachystali, alebo expresne presunúť celú akciu za dve hodiny do inej sály v meste. Zvolili sme variantu číslo dva. O pol hodinu to už vyzeralo nádejne, že sa celá akcia bude konať v Piano klube Trenčín. ktoré práve otvárali. Lenže po úvodnom rokovaní s majiteľmi sme došli k záveru, že oni majú naplánované slávnostné otvorenie až na druhý deň a našu akciu si tam ako prvú nepustia,aby sme im tam nespravili veľký neporiadok . Stratili sme tam ďalšiu hodinu. Tesne vedľa Piano klubu sa nachádzala veľká sála v starej Merine. Tú sálu využíval aj festival Pohoda, keď sa festival ešte konal na trenčianskom výstavisku Pod Sokolicami. Akciu sme nakoniec s vypätím všetkých síl preniesli do tohoto priestoru dýchajúceho atmosférou sedemdesiatych rokov. Rýchlo sne niekde zohnali biele obrusy na staré rozvŕzgané stoly. Zvukári preložili aparatúru aj so svetelnými rampami o tri kilometre inde, ketering sa presunul a my sme si vydýchli že si nebudeme musieť zobrať domov tlačenku pre 600 ľudí. Bolo treba ešte ľuďom oznámiť kde majú vlastne ísť. Na dverách v ODA visela ceduľa že ľudia majú ísť do Piana. A v Piane na dverách visela ceduľa že majú ísť ešte kúsok ďalej do Meniny. Veď to mali po ceste. O siedmej večer sme otvárali akciu na novom mieste v starej Merine . Po úvodnej minúte ticha na počesť tragicky zosnulých obetí, sme zahájili náš oneskorený Mikulášsky večierok po funuse, ktorý mal veľmi magickú atmosféru, ktorá sa odvtedy na ďalších akciách už nikdy neopakovala. Bolí sme zároveň smutní z pádu lietadla a radostni z toho, že sme zachránili túto milú akciu. Od nasledujúceho roku až do dnes fungujeme v Pianoklube.
Každá normálna hudobná skupina v našej vlasti má na svojich hudobných nosičoch C v krúžku , ktoré značí autorské práva a znamená to COPYRIGHT, všetky autorské práva sú vyhradené, výroba kópií, prenájom, požičiavanie, verejné uvádzanie, rozhlasové šírenie tejto nahrávky je zakázané. Naschvál píšem že každá „normálna“ skupina, pretože naša kapela Chór vážskych muzikantov určite nieje úplne normálna. Naše vlastné nezávisle vydavateľstvo FUKKAVICA RECORDS sa riadi presne podľa opačného hesla. Preto máme na každom produkte našej kapely prečiarknuté C v krúžku a k.tomu je napísané: COPYLEFT , žiadne právo nieje vyhradené, výroba kópií, prenájom, požičiavanie, verejné uvádzanie, rozhlasové šírenie tejto nahrávky je vítané. Tú značku COPYLEFT vymyslel už veľmi dávno náš klávesák, huslista a spevák Ivan Chvm Šmox Masarik.Týmto našim počinom sledujeme to, aby naša hudba bola slobodná, nespútaná autorskými právami, zákonom a peniazmi a aby sa slobodne dostala k čo najväčšiemu okruhu poslucháčov. Možno je to šialené, ale naše vydavateľstvo FUKKAVICA RECORDS svoje produkty zásadne nepredáva, ale ich daruje. To, že sa tieto produkty, cédečká, DVD alebo knihy nájdu aj v nejakých kamenných alebo internetových obchodoch, znamená to, že sme ich tam darovali s tým úmyslom, aby sa výťažok z ich predaja použil na ušľachtilé činnosti, ako sú organizovanie niektorých undergroundových festivalov vydávanie inej slobodnej hudby a podobne. Určite sa toto počínanie zdá väčšine z vás šialené, ale toto bolo naše slobodné rozhodnutie a takto fungujeme počas celej hudobnej kariéry a už sa to nikdy nezmení . Rozdali sme už asi 20 000 cédečiek s našou muzikou a 2000 kníh. To že to stále nejako funguje nás veľmi teší a celý tento kolobeh je porovnateľný s hláškou v knihe HLAVA XXII, kde obchodník Milo Minderbinder (snáď som to meno veľmi neskomolil) kupoval slepačie vajcia za tri koruny a predával ich ďalej za korunu a na každom zarobil päť korún. Vaša radosť z našej bláznivej muziky je pre nás najväčšou odmenou. Takže COPYLEFT na večné časy a nikdy inak.
V časoch pôsobenia našej kapely CHVM vo vysokoškolskom klube Primaf v Bratislave, sme prežívali veľmi hektické a kreatívne obdobie. Boli to roky 1983 až 1986. Primaf bol naším druhým domovom , skúšobňou, barom, divadlom a niekedy aj bytom. Tam vzniklo množstvo našich nesmrteľných „hitov“. Tam sme prežívali najšialenejšie koncerty. Súčasťou koncertov bývali aj divadelné scénky a hovorené slovo. Chceli sme do toho nášho bláznivého sveta čo najviac zatiahnuť aj divákov, ktorí na ten koncert prišli, aby aj oni boli jeho aktívnou a neoddeliteľnou súčasťou. Snažili sme sa, aby zažili niečo nevídané, farebné a nezabudnuteľné. Chceli sme, aby sa aj oni maximálne odviazali a začali s nami hrať tú našu bláznivú hru. A tak skoro pred každým koncertom sme im namiešali ALPSKÝ RIZLING. Ten nápad aj recept priniesol náš klávesák Ivan Hlava Dr.Goň. Volali sme ho Hlava, lebo vtedy mal často geniálne nápady. Ten alpský rizling vyrábal naskedovne. Do obrovského hrnca nalial 9 litrov dezertného hociakého vína, zvaného Čučo. Aby to celé malo takú noblesnejšiu chuť, pridal tam aj liter klaštorného červeného fľaškového vína. Do toho CITRODEKO na zaváranie, aby to chytilo príjemnú kyselkavú chuť. Nie však veľmi veľa. Len tak trochu. Niekedy tam dával aj kilo cukru , aby to celé bolo také energetickejšie. A nakoniec, aby to bolo hodné svojho názvu pridala sa celá malá ALPA FRANCOVKA. Celé to z tej Alpy chytilo takú sviežu ochladzujúcu náladu a zároveň to aj osviežovalo dych. Diváci si na ten ALPSKÝ RIZLING rýchlo zvykli a vždy sa najradšej tlačili úplne dopredu aby sa im ušlo čo najviac toho čarovného nápoja, muziky a srandy. Hlava im ten alpský rizling čapoval žufankou rovno z toho hrnca do plastových pohárov. Povedzme si otvorene, nebola to žiadna extra fajnová chutná delikatesa, ale k našej muzike v Primafe to jednoducho patrilo. Keď sa ten alpský rizling premiešal s tou masou ľudu, našou muzikou a atmosférou podzemného undergroundového klubu, tak vtedy sa z toho celého stal jeden nezabudnuteľný zážitok na ktorý nikto zo zúčastnených nikdy nezabudne. Vtedy sa ten aj ten klub uprostred šedého monotónneho socializmu zmenil na krásny farebný svet, kde aspoň na chvíľu boli všetci naozaj šťastní.
Každá začínajúca kapela, keď chcela aspoň trochu oficiálne fungovať za socializmu, musela spĺňať dve podmienky. Musela mať zriaďovateľa a kvalifikačné prehrávky. Tú prvú podmienku sme dokázali hravo splniť.
Zriaďovateľom bývala väčšinou nejaká firma, organizácia alebo škola
.Tá druhá podmienka bola niekedy neprekonateľná a veľmi stresujúca. Prehrávky sme s kapelou CHVM absolvovali dvakrát. Najskôr v roku asi 1983 v Trenčíne a v roku 1985 v Bratislave. V Trenčíne zasadala odborná komisia v zložení súčasných slovenských socialistických autorov a kultúrnych ideologických pracovníkov. Na tento deň sme sa špeciálne pripravili
Obliekli sme si svetlé roláky, tesilové nohavice učesali sme ofiny pekne nabok a tvárili sa slušne. Odborná komisia nám dávala najskôr teoretické otázky, prečo vôbec hráme, kto to bude počúvať či poznáme noty, prečo máme taký blbý názov, že Chór vážskych muzikantov, či by sme sa radšej nechceli volať nejako lepšie, napríklad Impulz , Družba alebo Hviezda .Pýtali sa či vieme zahrať aj nejakú sovietsku pieseň
Tú sme nevedeli
Potom si vybrali tri piesne z nášho 30 skladbového repertoáru. Tie skladby sme hrali extrémne pomaly a zrozumiteľne, aby sme vôbec prešli. Porotcovia sa chytali za hlavy a za uši a zrušili nás skôr ako sme stihli dohrať. Potom nás predseda poroty pán Ervín Kliment, autor socialistického repeťáckeho hitu „Otvárajte kasíno, dostal som chuť na víno“ vyzval, aby sme zaspievali nejakú pieseň dvojhlasne. To sa nám podarilo aj trojhlasne, ale všetci sme spievali len prvý hlas. Pán skladateľ Kliment nazval náš čudesný štýl „DISHARMONICKÝM CHAIOSOM“ a to bola pre nás maximálna pocta. Dostali sme najnižšiu možnú triedu. Kapelník mal v papieroch uvedenú gážu 20 korún za koncert a ostatní 14. Po dvoch rokoch sme museli znovu tie prehrávky opakovať v Bratislave v roku 1985. Tam bola porota už trošku benevolentnejšia, predsa len tam už pôsobili aj všelijaké iné kapely, punkové, reggae a iné. Takže sme sa tešili že môžeme naďalej hrávať. Pred samotným koncertom bolo treba odovzdávať texty piesní na Miestny národný výbor aby to akože mali pod kontrolou. Na tieto účely sme mali rozmnoženú kopu budovateľských básní, ktoré sme im tam vždy podhodili a spievali sme si aj tak tie naše dvojzmyselné. Veľakrát nás boli navštíviť na koncertoch ŠTBáci a nikdy sa od nás nedočkali tých budovateľských textov. Paradoxne nám raz nedovolili hrať aj jeden ten budovateľský text. To som dodnes nepochopil. Chvalabohu dnes tieto prehrávky už neexistujú. Neviem či by sme ich spravili .Ale za názov Disharmonický chaos sme im dodnes vďační. To bola pre nás naozajstná pocta.
—moje prvé prehrávky sú z roku 1986, trvali 15 min. boli tam šašovia zo SZM, pustil som im elán, žbirku, boney m a nagy-ho a bolo po prehrávkach…vo veľkej kinosále – kina hviezda, dali mi dáky papier a hral som potom už stále, čakali ma ďalšie tuším v 88-mom, alebo 89-om ale tie už som nerobil…bola dáka szm akcia a nutne povedali že potrebujú hudbu na disckotéku v lúči a ja že nemám nové prehrávky, kokoti bolševický szmácky povedali že sa nemám strachovať – ve´d to ti my dáme taký papier…nikdy mi už žiaden iný nedali, mal som len jeden…aspoň bolo vidieť ako už vtedy krásne fungovala vládna garnitúra!!! ZMRDI!!! …p.s….raz prišli aj do luču na didžinu a kuwa samé U2, depeche mode a iné…ani náznak po slovenskej tvorbe…až v roku cca. 87 – 88 začínam hrávať bez ladu a skladu, laura a její tydri a samozrejme pražský výber…lúč sa triasol v základoch a o načich akciách vedeli široko ďaleko…ani v skurwenej paštekárskej blave sa nehrali také „dýchanky“ aké zažil LÚČ KLUB TRENČÍN…tých pár rokov čo som tam zažil, vďaka môjmu bratovi, jožkovi jankechovi a romanovi fabiánovi – tak na tie nezabudnem do smrti!!! …kde aký bolševik???…tvrdý hudobný kapitalizms!!!
Mili priatelia
Ani sme sa nenazdali a ďalší kalendárny aj účtovný rok je za nami.
Chcel by som sa úprimne poďakovať všetkým spriazneným dušiam, ktoré nám minulý rok poslali 2 % zo svojich daní. Tieto peniažky sme čiastočne utratili na financovanie videodokumentu o CHVM.
Tento rok máme pripravené rôzne projekty: TRENČIANSKE BUBLANIE,sada asi 30 hudobných relácii vydaných na zvukovom nosiči,pripravujeme videodokument o CHVM, uvažujeme o vydaní limitovaných edícii albumov TUNEL,PLESNIVI STARCI, PANIKA na vinyle. Uvidíme čo sa z peňazí podarí.
………………. ale bez Vašej pomoci to samozrejme nejde ………………………………
Ak máte chuť aj Vy priložiť ruku k dielu a máte možnosť nám poslať 2%, budeme Vám
povďační a isto sa Vám dostanú do rúk produkty, ktoré sa podarí pripraviť a vydať vo Fukkavica Records.
Dáta neziskovej organizácie najdete tu dole:
Ďakuje Vám Ľuboš Dzúrik z CHVM , 4.2.2016 http://www.chvm.sk
Obchodné meno (názov): Mechatronik, n.o.
Sídlo – Ulica, číslo, obec, PSČ: Gen. M.R.Štefánika 42/402, Trenčín, 91101
Právna forma: nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby
Identifikačné číslo prijímateľa (IČO/SID): 36119768
Ďalšie údaje:
DIČ: 2021914741
bankové spojenie: UniCredit Bank Trenčín
IBAN číslo účtu: SK1811110000006624339018 / kód banky: 1111
V roku 2003 som kdesi publikoval takýto článok o STRANGLERS. Dnes by to chcelo dopísať ešte druhý diel
Stranglers – punkoví brontosauri
So skupinou Stranglers som sa vo svojom živote po prvýkrát stretol v roku 1978, keď sme ako pionieri mali nejakú výročnú členskú schôdzu, na ktorej som dychtivo odpisoval texty z LP Black and White. Napriek tomu, že moje anglické vedomosti boli vtedy veľmi chabé (mimochodom dodnes sa to veľmi nevylepšilo), už vtedy som vedel, že THE STRANGLERS sú ŠKRTIČI a ani som netušil, že táto kapela s logom bežiaceho potkana ma tak veľmi ideologicky a hudobne ovplyvní. V tomto článku nechcem písať všelijaké štatistické údaje, ktoré sú už chronicky známe a dajú sa hravo vyhľadať na internete, ale chcem Vám z môjho pohľadu priblížiť tvorbu britskej kapely THE STRANGLERS.
Prvé zvukové záznamy tejto zostavy boli z roku 1974, vtedy sa ešte volali The GUILDFORD STRANGLERS a neskôr v roku 1976 sa premenovali na Stranglers a hrali už 200 koncertov. Boli úplne na začiatku punkového hnutia, i keď veľa punkerov ich neuznávalo, nakoľko ich hudba bola na punkové pomery veľmi prepracovaná a do punkovej škatuľky ani veľmi nejdú klávesy. Týmto však boli výnimoční a originálni. Dve skladby kapely CelLia and The Muttations sa nachádzajú na výberovke RARRITIES. Prvá zostava THE STRANGLERS bola:
Hugh Cornwell – gitara
Jet Black – cca o generáciu starší bubeník, ktorý má dnes 65 rokov a mal najväčšie skúsenosti s hudbou
Dave Cornfield – klávesák, prišiel z nejakej rockovej kapely
Jean Jacques Burnel – Francúz, basák, ktorého náhodou stretli a zobrali ho autostopom
Tvorbu tejto kapely by som rozdelil do 5 období:
Prvé obdobie – punkové
Podľa môjho názoru, toto obdobie bolo najlepšie pre kapelu, vznikli v ňom skladby priam hymnické: No More Heroes, Hanging around, Grip (prvý singel vydaný v januári 1976), Nice“N“Sleazy. Kapela okupovala rockové kluby v Anglicku, Nemecku. Začali s albumom Rattus Norvegicus (apríl 1977), ďalej No More Heroes (september 1977), Black and White (máj 1978), Raven (september 1979) a LIVE X-CERT (február 1979). Prvé tri sú veľmi vyrovnané, nadupaná rytmika, agresívna basa, bezchybný klávesák, charizmatický Hughov spev a zaujímavé gitarové sóla. V tomto období sa trošičku vymyká album RAVEN, v ktorom použili viac elektroniky a to bolo predzvesťou ďalšieho vývoja kapely. Toto obdobie zavŕšili skvelým live albumom X-CERT s perfektným zvukom, kopou fotiek (len na LP). Asi 20 minútový záznam z tohoto koncertu nájdete aj na DVD s názvom THE VIDEO COLLECTION 1977 – 1982, kde majú na pódiu prizvaných asi 10 dievčat nepočestných mravov, ktoré za zvukov skladby Nice“N“Sleazy spôsobili divákom doslova šok, niektorí sa k striptízu pridali. Na spomínanom DVD nájdete aj prvotné klipy, veľmi jednoducho spracované. V marci 1978 absolvovali prvé americké turné, ktoré pozostávalo z 13 koncertov. Vo februári 1979 nasledovalo japonské turné a vzápätí nasledovalo austrálske turné.
Obdobie softrockové
Elektronika, sample a široké škály zvukov neobišli ani Stranglers. THE GOSPEL ACCORDING TO THE MENINBLACK (1981), album začínajúci skladbou Waltz in Black. Túto Stranglers dodnes používajú na koncertoch ako svoju úvodnú pieseň, pri ktorej nastupujú na pódium. V albume LA FOLIE (1981), v ktorom ešte cítiť pozostatky ponkového obdobia, sa zaskvel Jean Jacquesov francúzsky spev v titulnej skladbe La Folie a hymnická skladba Golden Brown. Nasledovali FELINE (1982), Aural Sculpture (júl 1984) v španielskom štýle a nakoniec tohto obdobia DREAMTIME (1996) s rádiovou hitovkou Allways to sun.
Obdobie punk – soft – dychová sekcia
Tu som mal dojem, že Stranglersom dochádza dych, odmlčali sa 4 roky, jednoznačne najslabší album z pôvodnej zostavy Stranlers – Stranglers 10 (1990) to potvrdilo. Nevýrazné hudobné motívy sa snažili okoreniť dychovou sekciou. Toto bol však dobrý ťah, keď dychy napchali do starých skladieb: Nice“N“Sleazy, Something Better Change, … Tieto dostali novú dimenziu a v tomto duchu vydávajú ďalší live album All Live And All In The Night. Obdobie končí 11. augusta 1990, kedy z kapely odchádza Hugh Cornwell, gitarista, spevák, autor hudby. A že sa nerozišli v dobrom, o tom svedčí aj druhé vydané DVD Live at Alexandra Palace v Londýne, na ktorom je vidieť, že hudobníci už s Hughom nekomunikovali. Stranglers nemuseli hľadať nového gitaristu, nakoľko ho už mali a hral už s nimi posledné koncerty zároveň s Hughom. Dôkazom toho je live CD THE STRANGLERS AND FRIENDS, v ktorom si pozvali na posty gitaristu také osobnosti, ako bol Robert Fripp z kapely King Crimson alebo Robert Smith z The Cure a mnoho ďalších. Toto CD považujem za najväčšiu raritu z tvorby Stranglers.
Obdobie hľadania novej krvi
Post nového gitaristu obsadil John Ellis (december 1990), člen legendárnej punkovej kapely THE VIBRATORS, ktorej s obľubou ďakuje Koňýk zo Zóny A na obaloch svojich CD-čiek. John Ellis nebol pre Stranglers neznámy, spolupracoval aj na Cornwellových sóloalbumoch, napr. EUROMEN COMETH, posledné koncerty pred Cornwellovým odchodom absolvoval ako doprovodný gitarista Stranglers. Post speváka pripadol veľmi energickému Paulovi Robertsovi (1991), s ktorým, ako sa neskôr ukázalo, trafili do čierneho. STRANGLERS IN THE NIGHT(1992), ABOUT TIME (1995), WRITTEN IN RED (1997), boli hľadaním novej tváre Stranglers, trošku rockovejšie, baladickejšie. Výrazné skladby Grand Canzon, Lies and Deception… Vlastná tvorba kapely bola už len slabým odvarom v porovnaní s rannou tvorbou. Nakoniec prišiel najväčší prepadák, album COUP DE GRACE (1998). Prvá skladba pripomínajúca DEPECHE MODE, ako jediná ešte celkom počúvateľná, a za ňou tucet nepochopiteľných „vianočných kolied“. Jediné, čo stálo za voľačo, bol celkom zaujímavý obal s indiánskou tématikou. Keď už sme pri tých obaloch, toto je veľmi silná stránka stranglersáckych CD-čiek. Pri tomto radovom albume som mal pocit, že Stranglers mali zmluvu s vydavateľstvom o vydaní albumu, no vôbec sa mu nevenovali, no nakoniec ich nasilu zavreli do štúdia a oni ten album za noc nahrali. Brrrrrrrrrr.
Obdobie punkové s novou krvou
Do tejto etapy by som jednoznačne zaradil live album FRIDAY THE THIRTEENTH, ktorý sa konal v roku 1997 v Londýne v Royal Albert Hall. Mlsnota pre hudobných fajnšmekrov, kapela, za ktorou šlape 18 členiek sláčikového orchestra, ktoré si hovoria Electric Strings, odetých do vojenských maskáčov. Už úvodná skladba Waltzinblack naznačí, že to bude niečo neopakovateľné a začne Vám mráz behať po chrbte. 23 skladieb, prierez celej tvorby Stranglers, najväčšie hity, brilantne zvládnuté, spevák Paul Roberts na nerozoznanie od Cornwella spieva staré veci, k tomu kulisa Royal Albert Hall, pankáči s čírami v kožených bundách a vedľa nich ľudia v oblekoch s kravatami…, čo si môžete ešte želať? Snáď aspoň na skladbu No More Heroes tam s nimi skákať. Dovtedy som si myslel, že Stranglers povedali posledné slovo, ale toto bolo absolutórium. Klobúk dole! Tento koncert je zachytený na DVD, CD a VHS, na CD je skrátený cca o 2-3 skladby. Stranglers boli mimoriadne aktívni, resp. hudobné spoločnosti, ktoré sa okolo nich točili, pri vydávaní nespočetného množstva koncertov, kompilácii. K takým raritám by som priradil EARLY YEARS 74-77, Rarities, Live 2001, 4CD s knihou Old Testament a live CD THE STRANGLERS AND FRIENDS, v ktorom si pozvali na posty gitaristov také osobnosti, ako bol Robert Fripp z kapely King Crimson, alebo Robert Smith z The Cure a mnoho ďalších. Toto CD považujem za najväčšiu raritu z tvorby Stranglers.
V marci roku 2000 odchádza John Ellis z postu gitaristu, (odchádza, aby sa mohol sústrediť na sólové projekty) a nahrádza ho Baz WARNE, skvelý gitarista, ktorého sme osobne videli hrať naživo. Zúčastnili sme sa koncertu Stranglers v Prahe, vo februári 2001 v Lucerna bare. Nakoľko máme kapelku No More Heroes, ktorá, ako je už z názvu jasné, je revivalom Stranglers, a ich tvorbu poznáme viac ako dobre, odspievali sme celý koncert spolu s Paulom Robertsom, ktorý nás po každej skladbe triasol „súdružsky“ za ruku. Koncert sa niesol v rodinnej atmosfére, nakoľko na ňom bolo 500 platiacich divákov, vstupné stálo cca 600 českých korún. Stranglers odpálili takmer dvojhodinovku nabitú hitmi hlavne z prvého obdobia, ktoré som tu spomínal. Nakoľko bubeník Jet Black má momentálne cca 130 kilov, biciu súpravu má veľmi tesne poukladanú okolo svojho brucha, aby nemusel robiť zbytočné pohyby a aby sa nemusel naťahovať meter za činelou. Bol skvelý a pri svojom veku (dnes 65) by vyzvŕtal nejedného mladého punkového bubeníka. Po koncerte odkráčal do šatne (mimochodom Stranglers boli priatelskí a pustili nás na 10 minút medzi seba do šatne), umyl sa, zobral pod pazuchu tri polkilové pizze a presunul sa do lehátkového autobusu. Dnes chlapci hrajú koncert za 5000 dolárov a pretĺkajú sa svetom ležadlovým autobusom. Jean Jacques Burnel má svoju školu karate, a vo voľnom čase jazdí na Harleyi, čo nám v šatni povedal, a momentálne udržuje ducha Stranglers.
Čo dodať na záver? Stranglers doteraz vydali 14 radových albumov, 8 kompilácii, 9 koncertných albumov, 3 DVD. Azda ak sa Vám dostane do rúk CD s bežiacim potkanom, vypočujte si ho, stojí to za to.
P.S. Len aby to nebol COUP DE GRACE.
Stranglers Discography
Rattus Norvegicus 1977
No More Heroes 1977
Black and White 1978
Live (X-Cert) 1979
The Raven 1979
The Gospel According to the Meninblack 1981
La Folie 1981
Feline 1983
Aural Sculpture 1984
Dreamtime 1986
All Live and All of the Night 1988
10 1990
Stranglers in the Night 1992
About Time 1995
Written in Red 1997
Friday the Thirteenth: Live at the Royal Albert Hall 1997
Coup de Grace 1998
Norfolk Coast 2004
Suite XVI 2006
Giants 2012
Ľuboš Dzúrik, Chór vážskych muzikantov, No More Heroes, marec 2003
Michala Kaščáka nepozná málokto, kto sa pohybuje na slovenskej hudobnej scéne. Poznáme ho hlavne z kapely BEZ LADU A SKLADU, ktorá je mojou srdcovou záležitosťou, nakoľko týchto chlapcov som sledoval od ich začiatkov až po súčasnú dobu a verím že ešte stále nepovedali posledné slovo. V roku 2017 ich znovu uvidíme na Pohode. Ďalšia hudobná poloha Michala je jeho projekt NEUROPA, skvelý projekt hraný so živou kapelou, dychmi a elektronickými podmazmi. Málokto však zažil Michala Kaščáka, ako nekompromisného pankáča. Takým prvým pokusom po pankáčsky parodovať popové pesničky našich populárnych stálic bolo happeningové zoskupenie VEZENSKÉ GULE, kde zamaskovaní za pankáčov s kefami na hlavách hrali zopár koncertov spolu s kolegom z kapely BEZ LADU A SKLADU, s BEDLYM. Táto poloha sa Michalovi určite zapáčila a v roku vzniká krásny raritný dvojalbum vydaný na vinyle v náklade asi 250 kusov. Táto jeho staro – nová punková recesisticka kapela sa volá VYDRAPENÁ BUŽÍRKA PUNK SYSTEM. Presný dátum vzniku VBPS si nedovolím publikovať, lebo od začiatku toto celé bolo len príležitostné zoskupenie hrajúce koncerty na ich antišportových turnajoch FSH -feferácie stolného hokeja,ktorá funguje od roku 1992. Pamätám si ako sme s naším nezávislým amatérskym labelom Fukkavica records expresne vydali singel VBPS o náklade 50 kusov na CD, na ktorom sa nachádzali aj dve skladby z tohoto dvojalbumu. Bolo to už asi v roku 2005. Celé to trvalo asi štyri hodiny, nakoľko pankáč Michal sa ponáhľal na turnaj FSH. Ale poďme k samotnej platni a muzike. Celé dielko pôsobí velmi kompaktne. Krásny vyložene pankáčsky obal s textami a kopou fotiek usporiadaných do šialenej koláže. Na zadnej strane, a na túto fotku som osobne veľmi hrdý, je záber z WC-STAGE, kedy v roku 2003 vystúpila VBPS po prvýkrát v Trenčíne na našom rockovom Mikuláši. Dokonca ruka zaťatá v päsť na tejto fotke je moja
Album začína s jednou najväčších peciek, VZDELANIE A VEDA, po nej nasleduje ŠPORTU ZMAR už zo spomínaného singlu. Táto skladba mi silne pripomína tvorbu ranných FPB Teplice, keď Míra Wanek ešte nevedel že založí Už JSME DOMA..Obdivuhodný hlasový prejav , kde s neuveriteľnou rýchlosťou Michal rapoce nekonečné množstvo skratiek, celé v duchu DEAD KENNEDYS. ABSOLUTELY NO SPORTT vystihuje textovo tématické zameranie celého albumu v zmysle žiaden šport. Nemecky spievaná SPORT IS MORD ma neoslovila, myslím že toto je najslabšia pieseň na albume. Magická je 9-1992. Z nej som sa dozvedel že FSH-FEDERÁCIA SPOLOČENSKÉHO HOKEJA pri ktorej BUŽÍRKA funguje vznikla v roku 1992. Filipovsky ladená skladba NAD HROBOM nenecháva nikoho na pochybách že Michal sa netají obdivom k tomuto slovenskému velikánovi – Jarovi Filipovi. Užasné texty s protišportovou tématikou s nadhladom a humorom zvozia každého a všetko čo má niečo spoločné so športom a slípami. Vieme že členovia FSH jednoznačne preferujú trenky. Adidas-pleas, ja nie som fas. Swarzenneger nosí slípy a ZAPPA FRENKY oblieka trenky. Skvelé, skvelé a ešte raz skvelé. Ku koncu albumu prichádza RIEŠENIE o tom ako treba v GRÉCKU zbúrať všetky štadióny na vlastné náklady. V skladbe TANCUJTE HRÁČI počujem Tonyho Ducháčka z GARÁŽE alebo rovno Miška z BEZ LADU? A na koniec štvrťhodinový track hovoreného slova s názvom KULTUROLÓGIA. Je určený hlavne tým, ktorí sa prepracovali až sem a doteraz nepochopili význam niektorých textov. Hudobne hrajú chlapci z BUŽÍRKY veěmi vyrovnane, nikto nikoho nezatieňuje svojím hudobným prejavom ani genialitou. Michal si na bubnoch vytvoril svoj pankáčsky štýl, gitarista hrá v duchu STEVE JONESa zo SEX PISTOLS pod heslom :”Nemám rád gitarové sóla…a to preto, lebo ich nerád hrám a aj tak ich nemám rád.” Do toho sa mieša spoľahlivá basa. Ale chlapci z VBPS sú vynikajúcimi vokalistami , nakoľko sú zároveň aj členovia recesistického speváckeho telesa FREE VARLATA ANGEL VOICES a to dokazujú sem-tam aj na tejto dvojplatni. VBPS od roku 2013 začína vážne koncertovať. Zobrali sme ich s CHVM po prvýkrát do Prahy, kde potom ešte veľakrát zavítali. Perličkou tejto kapely je skutočnosť že kapela si so sebou vozí svojho kaderníka, ktorý , resp. ktorá tesne pred koncertom formuje číra na hlavách a formuje fúzy, brady aj chlpy na hrudi jednotlivých performerov. Zároveň si vozia so sebou vlastných fanúšikov a svojho čašníka ktorý počas koncertov obdarrúva divákov Zelenou a produktami domácej pálenice. Toto mi veľmi pripomína CHVM s ich alpským rizlingom počas koncertov v bratislavskom klube Primaf ešte za socializmu.
Mám úžasný pocit z tohto albumu, srší geniálnymi nápadmi, ešte lepšími textami a je z neho cítiť nadhľad a hlavne priateľstvo. Kapela sa na nič nehrá, nemá pred sebou vytýčené nekonečné ciele. No proste majú to v p… Iste doporučujem každému fajnšmekrovi toto mať doma.
Kapela s logom bežiaceho potkana, The Stranglers, považovaná za priekopníkov punkovej vlny, v máji roku 1978 vydáva svoj tretí radový album Black and White. V júni 1978 sedím v bielej košeli a pionierskej šatke ako štrnásťročný na výročnej schôdzi našej základnej pionierskej organizácie, na ktorej sa povinne zúčastňovala celá škola. Všade dokola zúril socializmus. Moja spolužiačka Monika mi od staršieho brata Juraja, ktorý sa presne o 25 rokov neskôr stal mojím spoluhráčom v kapele CHVM, priniesla na túto schôdzu album Black and White od Stranglers. Štyria čierni chlapi v čiernych rukaviciach na bielom podklade. Už samotný obal napovedal, že toto bude čosi… Mozog, textár, spevák, gitarista Hugh Cornwell, bláznivý chemik a génius zároveň, karatista, basák a môj celoživotný hudobný vzor Jean Jacques Burnell, ktorého Stranglers náhodou zobrali do auta ako stopára, ešte vtedy štíhly, postarší a spoľahlivý bubeník Jet Black. Skvelú štvoricu dopĺňa priam doorsovsky znejúci klávesák Dave Greenfield. Od všetkých ostatných punkových kapiel sa odlišovali tým, že mali navyše klávesy a vedeli pekelne ovládať svoje nástroje. Samotný album Black and White, samozrejme, obsahuje klasické punkové pecky ako Tank, Enough Time, Sweden /All quiet on the eastern front/, Toiler on the sea. Keďže výstavba punkovej skladby sa im zdala už príliš jednoduchá, začali siahať po zložitejších kompozíciách. Nice „N“ Sleazy, kultová skladba s vynikajúcou basovou linkou, ktorá nemôže chýbať na žiadnom stranglersáckom koncerte. Ostatné skladby zaváňajú experimentom a alternatívou a už naznačujú odklon od punku, čo sa naozaj stalo pri najbližších albumoch. Dokonca v skladbe Hey! /Rise of the robots/ prvýkrát použili saxofón. Táto platňa mi zmenila život a môj pohľad na hudbu a hudobne nasmerovala našu kapelu. Je zvukovo farebná, surová, magická a prekvapivá. Cítiť z nej obrovskú energiu rozhnevaných mladých mužov. Vtedy v tom roku 1978 som prosil Juraja, či mi tú platňu nepredá. Nechcel, aj on ju má veľmi rád. Tak som si niekde vo svete zaobstaral druhú. Presne o 32 rokov neskôr od vydania platne Black and White sedím s pánmi od Stranglers v backstagei festivalu POHODA 2010 a po spoločnom koncerte CHVM a Stranglers zbieram podpisy presne na jej obal.
Na oslave mojej 50 tky prichádza Juraj s tou prvou pôvodnou platňou Black and White, ktorú som mal od neho kedysi dávno požičanú a daruje mi ju so slovami :“Viem že už jednu takúto máš, ale táto bola prvá a lepšie jej bude u teba doma.“ Ďakujem Juraj.
Stupne zimy:
+ 18 ° C Obyvatelia Havaja si berú na noc dve prikrývky.
+ 10 ° C Obyvatelia helsinských činžiakov vypínajú kúrenie a Rusi pestujú kvetinky.
+ 2 ° C Talianske autá nejdú naštartovať.
0 ° C Destilovaná voda zamŕza.
– 1 ° C Dych sa stáva viditeľným. Rusi jedia zmrzlinu a popíjajú studené pivo.
– 4 ° C Pes sa ti snaží napchať do postele.
– 8 ° C Bezdomovci vliezajú na noc do krabíc.
– 10 ° C Francúzske autá prestávajú štartovať.
– 12 ° C Politici začínajú hovoriť o bezdomovcoch.
– 15 ° C Americké autá nejdú naštartovať.
– 18 ° C helsinskí nájomníci zapínajú kúrenie. Obyvatelia Havaja už zamrzli.
– 20 ° C Dych sa stáva počuteľným.
– 21 ° C Pokiaľ vôbec dostaneš psa na vyčúranie von, musíš ho potom odkopnúť.
– 22 ° C Bezdomovci si berú dve krabice cez seba.
– 24 ° C Nemecké autá nejdú naštartovať.
– 27 ° C Pes skúša vliezť ti pod pyžamo.
– 29 ° C Švédske automobily prestávajú štartovať.
– 32 ° C Bezdomovci zamrzli a sú v krabiciach za mestom.
– 33 ° C Žiadne normálne, ani ruské auto už nejde naštartovať.
– 38 ° C Rusi si zapínajú vrchné gombíky na košeli.
– 43 ° C Ruská autá neštartujú už ani na vodku.
– 50 ° C Auto sa ti snaží napchať do postele.
– 60 ° C Obyvatelia Helsínk zamrzli. Tulene opúšťajú Grónsko a sťahujú sa na juh.
– 70 ° C Zamrzlo peklo. Univerzita v Kuznecku organizuje cezpoľný beh na zahriatie.
– 75 ° C Santa Klaus opúšťa polárny kruh.
-120 ° C Alkohol zmrzol. Rusi sú nas * aní.
– 268 ° C Hélium zkvapalnelo.
– 273,15 ° C Absolútna nula. Ustáva pohyb elementárnych častíc. Rus, žužle
-19,5 °C, cigánske deti bežne pobehujúce sa nahé medzi chatrčami, si začínjú obúvať – gerlachovky
…toto mi tam chýbalo, nech to berú ako poctu spoluobčanom…
to že vyzará jak lučánov brat je zarážajúce, ale na tom chlapskom mieste je aj ten lučánov ako mravec =:o)))))
kuwa ešte odkaz
https://www.cas.sk/clanok/501012/robertov-penis-je-najvacsi-na-svete-teraz-urobil-nieco-nepochopitelne-rozhodnutie-ktore-sokuje-kazdeho-chlapa/
Jasný Efa
Haemasan
MIKULÁŠ PO FUNUSE
Už od roku 2000 až dodnes každoročne organizujeme klasické Mikulášske rockové večierky v Trenčíne. V roku 2005 sme ten večierok v decembri nejako nestihli a presunuli sme ho na 19. januára 2006. Vtedy sa nám to už po tretíkrát konalo v ODA Trenčín,čo znamená Okruhový dom armády. Nazvali sme tú akciu príznačne „Mikuláš po funuse“. Prípravy v ten deň už vrcholili. Mali sme predaných asi 600 lístkov. Na pódiu už bola postavená aparatúra, celý catering, tlačenky, obložené misy, ovocie, pagáče, víno, sviečky, všetko bolo už pripravené na stoloch. Bol to vtedy naozaj nešťastný deň pre Slovenskú republiku. Lietadlo AN-24, ktoré viezlo slovenských vojakov z Kosova, havarovalo 19. januára 2006 neďaleko slovensko-maďarských hraníc. Bilancia 42 mŕtvych a jediný čo prežil. Ministerstvo obrany okamžite zakázalo všetky akcie, plesy a zábavy vo vojenských priestoroch, čo bol aj náš prípad. Bolo to pochopiteľné gesto od vojakov. Snažili sme sa volať na ministerstvo, či nám nedajú výnimku, ale nedali. Ostávali nám len dve možnosti. Prvá možnosť bola akciu zrušiť. Zobrať si domov do chladničky tlačenku a obložené misy pre 600 ľudí, víno pre 600 ľudí dať domov do špajze, ľuďom vrátiť vstupné, zaplatiť zvukárom a všetkým čo to všetko nachystali, alebo expresne presunúť celú akciu za dve hodiny do inej sály v meste. Zvolili sme variantu číslo dva. O pol hodinu to už vyzeralo nádejne, že sa celá akcia bude konať v Piano klube Trenčín. ktoré práve otvárali. Lenže po úvodnom rokovaní s majiteľmi sme došli k záveru, že oni majú naplánované slávnostné otvorenie až na druhý deň a našu akciu si tam ako prvú nepustia,aby sme im tam nespravili veľký neporiadok . Stratili sme tam ďalšiu hodinu. Tesne vedľa Piano klubu sa nachádzala veľká sála v starej Merine. Tú sálu využíval aj festival Pohoda, keď sa festival ešte konal na trenčianskom výstavisku Pod Sokolicami. Akciu sme nakoniec s vypätím všetkých síl preniesli do tohoto priestoru dýchajúceho atmosférou sedemdesiatych rokov. Rýchlo sne niekde zohnali biele obrusy na staré rozvŕzgané stoly. Zvukári preložili aparatúru aj so svetelnými rampami o tri kilometre inde, ketering sa presunul a my sme si vydýchli že si nebudeme musieť zobrať domov tlačenku pre 600 ľudí. Bolo treba ešte ľuďom oznámiť kde majú vlastne ísť. Na dverách v ODA visela ceduľa že ľudia majú ísť do Piana. A v Piane na dverách visela ceduľa že majú ísť ešte kúsok ďalej do Meniny. Veď to mali po ceste. O siedmej večer sme otvárali akciu na novom mieste v starej Merine . Po úvodnej minúte ticha na počesť tragicky zosnulých obetí, sme zahájili náš oneskorený Mikulášsky večierok po funuse, ktorý mal veľmi magickú atmosféru, ktorá sa odvtedy na ďalších akciách už nikdy neopakovala. Bolí sme zároveň smutní z pádu lietadla a radostni z toho, že sme zachránili túto milú akciu. Od nasledujúceho roku až do dnes fungujeme v Pianoklube.
Tak to teda skúsime znovu aj ba pódiu. Po troch rokoch znovu v Trenčíne a znovu so Slobodkou 8.4.Pi Jano Klub
COPYLEFT
Každá normálna hudobná skupina v našej vlasti má na svojich hudobných nosičoch C v krúžku , ktoré značí autorské práva a znamená to COPYRIGHT, všetky autorské práva sú vyhradené, výroba kópií, prenájom, požičiavanie, verejné uvádzanie, rozhlasové šírenie tejto nahrávky je zakázané. Naschvál píšem že každá „normálna“ skupina, pretože naša kapela Chór vážskych muzikantov určite nieje úplne normálna. Naše vlastné nezávisle vydavateľstvo FUKKAVICA RECORDS sa riadi presne podľa opačného hesla. Preto máme na každom produkte našej kapely prečiarknuté C v krúžku a k.tomu je napísané: COPYLEFT , žiadne právo nieje vyhradené, výroba kópií, prenájom, požičiavanie, verejné uvádzanie, rozhlasové šírenie tejto nahrávky je vítané. Tú značku COPYLEFT vymyslel už veľmi dávno náš klávesák, huslista a spevák Ivan Chvm Šmox Masarik.Týmto našim počinom sledujeme to, aby naša hudba bola slobodná, nespútaná autorskými právami, zákonom a peniazmi a aby sa slobodne dostala k čo najväčšiemu okruhu poslucháčov. Možno je to šialené, ale naše vydavateľstvo FUKKAVICA RECORDS svoje produkty zásadne nepredáva, ale ich daruje. To, že sa tieto produkty, cédečká, DVD alebo knihy nájdu aj v nejakých kamenných alebo internetových obchodoch, znamená to, že sme ich tam darovali s tým úmyslom, aby sa výťažok z ich predaja použil na ušľachtilé činnosti, ako sú organizovanie niektorých undergroundových festivalov vydávanie inej slobodnej hudby a podobne. Určite sa toto počínanie zdá väčšine z vás šialené, ale toto bolo naše slobodné rozhodnutie a takto fungujeme počas celej hudobnej kariéry a už sa to nikdy nezmení . Rozdali sme už asi 20 000 cédečiek s našou muzikou a 2000 kníh. To že to stále nejako funguje nás veľmi teší a celý tento kolobeh je porovnateľný s hláškou v knihe HLAVA XXII, kde obchodník Milo Minderbinder (snáď som to meno veľmi neskomolil) kupoval slepačie vajcia za tri koruny a predával ich ďalej za korunu a na každom zarobil päť korún. Vaša radosť z našej bláznivej muziky je pre nás najväčšou odmenou. Takže COPYLEFT na večné časy a nikdy inak.
COPYLEFT
ALPSKÝ RIZLING
V časoch pôsobenia našej kapely CHVM vo vysokoškolskom klube Primaf v Bratislave, sme prežívali veľmi hektické a kreatívne obdobie. Boli to roky 1983 až 1986. Primaf bol naším druhým domovom , skúšobňou, barom, divadlom a niekedy aj bytom. Tam vzniklo množstvo našich nesmrteľných „hitov“. Tam sme prežívali najšialenejšie koncerty. Súčasťou koncertov bývali aj divadelné scénky a hovorené slovo. Chceli sme do toho nášho bláznivého sveta čo najviac zatiahnuť aj divákov, ktorí na ten koncert prišli, aby aj oni boli jeho aktívnou a neoddeliteľnou súčasťou. Snažili sme sa, aby zažili niečo nevídané, farebné a nezabudnuteľné. Chceli sme, aby sa aj oni maximálne odviazali a začali s nami hrať tú našu bláznivú hru. A tak skoro pred každým koncertom sme im namiešali ALPSKÝ RIZLING. Ten nápad aj recept priniesol náš klávesák Ivan Hlava Dr.Goň. Volali sme ho Hlava, lebo vtedy mal často geniálne nápady. Ten alpský rizling vyrábal naskedovne. Do obrovského hrnca nalial 9 litrov dezertného hociakého vína, zvaného Čučo. Aby to celé malo takú noblesnejšiu chuť, pridal tam aj liter klaštorného červeného fľaškového vína. Do toho CITRODEKO na zaváranie, aby to chytilo príjemnú kyselkavú chuť. Nie však veľmi veľa. Len tak trochu. Niekedy tam dával aj kilo cukru , aby to celé bolo také energetickejšie. A nakoniec, aby to bolo hodné svojho názvu pridala sa celá malá ALPA FRANCOVKA. Celé to z tej Alpy chytilo takú sviežu ochladzujúcu náladu a zároveň to aj osviežovalo dych. Diváci si na ten ALPSKÝ RIZLING rýchlo zvykli a vždy sa najradšej tlačili úplne dopredu aby sa im ušlo čo najviac toho čarovného nápoja, muziky a srandy. Hlava im ten alpský rizling čapoval žufankou rovno z toho hrnca do plastových pohárov. Povedzme si otvorene, nebola to žiadna extra fajnová chutná delikatesa, ale k našej muzike v Primafe to jednoducho patrilo. Keď sa ten alpský rizling premiešal s tou masou ľudu, našou muzikou a atmosférou podzemného undergroundového klubu, tak vtedy sa z toho celého stal jeden nezabudnuteľný zážitok na ktorý nikto zo zúčastnených nikdy nezabudne. Vtedy sa ten aj ten klub uprostred šedého monotónneho socializmu zmenil na krásny farebný svet, kde aspoň na chvíľu boli všetci naozaj šťastní.
http://hudba.zoznam.sk/spravy/17-01-2017-zomrel-fero-hora-prvy-slovensky-didzej-a-hudobny-redaktor/
https://m.youtube.com/watch?index=2&list=PLsOxdKgDLN28ABvexwzzsR1ysa8r6OOK4&v=g3oo20JF-P4&feature=share
Brigáda Kryzis
Pamätáte???
https://youtu.be/P1r5-bKftPs
DISHARMONICKÝ CHAOS
Každá začínajúca kapela, keď chcela aspoň trochu oficiálne fungovať za socializmu, musela spĺňať dve podmienky. Musela mať zriaďovateľa a kvalifikačné prehrávky. Tú prvú podmienku sme dokázali hravo splniť.
Zriaďovateľom bývala väčšinou nejaká firma, organizácia alebo škola
.Tá druhá podmienka bola niekedy neprekonateľná a veľmi stresujúca. Prehrávky sme s kapelou CHVM absolvovali dvakrát. Najskôr v roku asi 1983 v Trenčíne a v roku 1985 v Bratislave. V Trenčíne zasadala odborná komisia v zložení súčasných slovenských socialistických autorov a kultúrnych ideologických pracovníkov. Na tento deň sme sa špeciálne pripravili
Obliekli sme si svetlé roláky, tesilové nohavice učesali sme ofiny pekne nabok a tvárili sa slušne. Odborná komisia nám dávala najskôr teoretické otázky, prečo vôbec hráme, kto to bude počúvať či poznáme noty, prečo máme taký blbý názov, že Chór vážskych muzikantov, či by sme sa radšej nechceli volať nejako lepšie, napríklad Impulz , Družba alebo Hviezda .Pýtali sa či vieme zahrať aj nejakú sovietsku pieseň
Tú sme nevedeli
Potom si vybrali tri piesne z nášho 30 skladbového repertoáru. Tie skladby sme hrali extrémne pomaly a zrozumiteľne, aby sme vôbec prešli. Porotcovia sa chytali za hlavy a za uši a zrušili nás skôr ako sme stihli dohrať. Potom nás predseda poroty pán Ervín Kliment, autor socialistického repeťáckeho hitu „Otvárajte kasíno, dostal som chuť na víno“ vyzval, aby sme zaspievali nejakú pieseň dvojhlasne. To sa nám podarilo aj trojhlasne, ale všetci sme spievali len prvý hlas. Pán skladateľ Kliment nazval náš čudesný štýl „DISHARMONICKÝM CHAIOSOM“ a to bola pre nás maximálna pocta. Dostali sme najnižšiu možnú triedu. Kapelník mal v papieroch uvedenú gážu 20 korún za koncert a ostatní 14. Po dvoch rokoch sme museli znovu tie prehrávky opakovať v Bratislave v roku 1985. Tam bola porota už trošku benevolentnejšia, predsa len tam už pôsobili aj všelijaké iné kapely, punkové, reggae a iné. Takže sme sa tešili že môžeme naďalej hrávať. Pred samotným koncertom bolo treba odovzdávať texty piesní na Miestny národný výbor aby to akože mali pod kontrolou. Na tieto účely sme mali rozmnoženú kopu budovateľských básní, ktoré sme im tam vždy podhodili a spievali sme si aj tak tie naše dvojzmyselné. Veľakrát nás boli navštíviť na koncertoch ŠTBáci a nikdy sa od nás nedočkali tých budovateľských textov. Paradoxne nám raz nedovolili hrať aj jeden ten budovateľský text. To som dodnes nepochopil. Chvalabohu dnes tieto prehrávky už neexistujú. Neviem či by sme ich spravili .Ale za názov Disharmonický chaos sme im dodnes vďační. To bola pre nás naozajstná pocta.
—moje prvé prehrávky sú z roku 1986, trvali 15 min. boli tam šašovia zo SZM, pustil som im elán, žbirku, boney m a nagy-ho a bolo po prehrávkach…vo veľkej kinosále – kina hviezda, dali mi dáky papier a hral som potom už stále, čakali ma ďalšie tuším v 88-mom, alebo 89-om ale tie už som nerobil…bola dáka szm akcia a nutne povedali že potrebujú hudbu na disckotéku v lúči a ja že nemám nové prehrávky, kokoti bolševický szmácky povedali že sa nemám strachovať – ve´d to ti my dáme taký papier…nikdy mi už žiaden iný nedali, mal som len jeden…aspoň bolo vidieť ako už vtedy krásne fungovala vládna garnitúra!!! ZMRDI!!! …p.s….raz prišli aj do luču na didžinu a kuwa samé U2, depeche mode a iné…ani náznak po slovenskej tvorbe…až v roku cca. 87 – 88 začínam hrávať bez ladu a skladu, laura a její tydri a samozrejme pražský výber…lúč sa triasol v základoch a o načich akciách vedeli široko ďaleko…ani v skurwenej paštekárskej blave sa nehrali také „dýchanky“ aké zažil LÚČ KLUB TRENČÍN…tých pár rokov čo som tam zažil, vďaka môjmu bratovi, jožkovi jankechovi a romanovi fabiánovi – tak na tie nezabudnem do smrti!!! …kde aký bolševik???…tvrdý hudobný kapitalizms!!!
To aj pušťači platni museli mať?
—moseli moseli, bez toho zdravpu paiera by si si ani neškrtol…zmrdi szmácky!!!
Mili priatelia
Ani sme sa nenazdali a ďalší kalendárny aj účtovný rok je za nami.
Chcel by som sa úprimne poďakovať všetkým spriazneným dušiam, ktoré nám minulý rok poslali 2 % zo svojich daní. Tieto peniažky sme čiastočne utratili na financovanie videodokumentu o CHVM.
Tento rok máme pripravené rôzne projekty: TRENČIANSKE BUBLANIE,sada asi 30 hudobných relácii vydaných na zvukovom nosiči,pripravujeme videodokument o CHVM, uvažujeme o vydaní limitovaných edícii albumov TUNEL,PLESNIVI STARCI, PANIKA na vinyle. Uvidíme čo sa z peňazí podarí.
………………. ale bez Vašej pomoci to samozrejme nejde ………………………………
Ak máte chuť aj Vy priložiť ruku k dielu a máte možnosť nám poslať 2%, budeme Vám
povďační a isto sa Vám dostanú do rúk produkty, ktoré sa podarí pripraviť a vydať vo Fukkavica Records.
Dáta neziskovej organizácie najdete tu dole:
Ďakuje Vám Ľuboš Dzúrik z CHVM , 4.2.2016
http://www.chvm.sk
Obchodné meno (názov): Mechatronik, n.o.
Sídlo – Ulica, číslo, obec, PSČ: Gen. M.R.Štefánika 42/402, Trenčín, 91101
Právna forma: nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby
Identifikačné číslo prijímateľa (IČO/SID): 36119768
Ďalšie údaje:
DIČ: 2021914741
bankové spojenie: UniCredit Bank Trenčín
IBAN číslo účtu: SK1811110000006624339018 / kód banky: 1111
V roku 2003 som kdesi publikoval takýto článok o STRANGLERS. Dnes by to chcelo dopísať ešte druhý diel
Stranglers – punkoví brontosauri
So skupinou Stranglers som sa vo svojom živote po prvýkrát stretol v roku 1978, keď sme ako pionieri mali nejakú výročnú členskú schôdzu, na ktorej som dychtivo odpisoval texty z LP Black and White. Napriek tomu, že moje anglické vedomosti boli vtedy veľmi chabé (mimochodom dodnes sa to veľmi nevylepšilo), už vtedy som vedel, že THE STRANGLERS sú ŠKRTIČI a ani som netušil, že táto kapela s logom bežiaceho potkana ma tak veľmi ideologicky a hudobne ovplyvní. V tomto článku nechcem písať všelijaké štatistické údaje, ktoré sú už chronicky známe a dajú sa hravo vyhľadať na internete, ale chcem Vám z môjho pohľadu priblížiť tvorbu britskej kapely THE STRANGLERS.
Prvé zvukové záznamy tejto zostavy boli z roku 1974, vtedy sa ešte volali The GUILDFORD STRANGLERS a neskôr v roku 1976 sa premenovali na Stranglers a hrali už 200 koncertov. Boli úplne na začiatku punkového hnutia, i keď veľa punkerov ich neuznávalo, nakoľko ich hudba bola na punkové pomery veľmi prepracovaná a do punkovej škatuľky ani veľmi nejdú klávesy. Týmto však boli výnimoční a originálni. Dve skladby kapely CelLia and The Muttations sa nachádzajú na výberovke RARRITIES. Prvá zostava THE STRANGLERS bola:
Hugh Cornwell – gitara
Jet Black – cca o generáciu starší bubeník, ktorý má dnes 65 rokov a mal najväčšie skúsenosti s hudbou
Dave Cornfield – klávesák, prišiel z nejakej rockovej kapely
Jean Jacques Burnel – Francúz, basák, ktorého náhodou stretli a zobrali ho autostopom
Tvorbu tejto kapely by som rozdelil do 5 období:
Prvé obdobie – punkové
Podľa môjho názoru, toto obdobie bolo najlepšie pre kapelu, vznikli v ňom skladby priam hymnické: No More Heroes, Hanging around, Grip (prvý singel vydaný v januári 1976), Nice“N“Sleazy. Kapela okupovala rockové kluby v Anglicku, Nemecku. Začali s albumom Rattus Norvegicus (apríl 1977), ďalej No More Heroes (september 1977), Black and White (máj 1978), Raven (september 1979) a LIVE X-CERT (február 1979). Prvé tri sú veľmi vyrovnané, nadupaná rytmika, agresívna basa, bezchybný klávesák, charizmatický Hughov spev a zaujímavé gitarové sóla. V tomto období sa trošičku vymyká album RAVEN, v ktorom použili viac elektroniky a to bolo predzvesťou ďalšieho vývoja kapely. Toto obdobie zavŕšili skvelým live albumom X-CERT s perfektným zvukom, kopou fotiek (len na LP). Asi 20 minútový záznam z tohoto koncertu nájdete aj na DVD s názvom THE VIDEO COLLECTION 1977 – 1982, kde majú na pódiu prizvaných asi 10 dievčat nepočestných mravov, ktoré za zvukov skladby Nice“N“Sleazy spôsobili divákom doslova šok, niektorí sa k striptízu pridali. Na spomínanom DVD nájdete aj prvotné klipy, veľmi jednoducho spracované. V marci 1978 absolvovali prvé americké turné, ktoré pozostávalo z 13 koncertov. Vo februári 1979 nasledovalo japonské turné a vzápätí nasledovalo austrálske turné.
Obdobie softrockové
Elektronika, sample a široké škály zvukov neobišli ani Stranglers. THE GOSPEL ACCORDING TO THE MENINBLACK (1981), album začínajúci skladbou Waltz in Black. Túto Stranglers dodnes používajú na koncertoch ako svoju úvodnú pieseň, pri ktorej nastupujú na pódium. V albume LA FOLIE (1981), v ktorom ešte cítiť pozostatky ponkového obdobia, sa zaskvel Jean Jacquesov francúzsky spev v titulnej skladbe La Folie a hymnická skladba Golden Brown. Nasledovali FELINE (1982), Aural Sculpture (júl 1984) v španielskom štýle a nakoniec tohto obdobia DREAMTIME (1996) s rádiovou hitovkou Allways to sun.
Obdobie punk – soft – dychová sekcia
Tu som mal dojem, že Stranglersom dochádza dych, odmlčali sa 4 roky, jednoznačne najslabší album z pôvodnej zostavy Stranlers – Stranglers 10 (1990) to potvrdilo. Nevýrazné hudobné motívy sa snažili okoreniť dychovou sekciou. Toto bol však dobrý ťah, keď dychy napchali do starých skladieb: Nice“N“Sleazy, Something Better Change, … Tieto dostali novú dimenziu a v tomto duchu vydávajú ďalší live album All Live And All In The Night. Obdobie končí 11. augusta 1990, kedy z kapely odchádza Hugh Cornwell, gitarista, spevák, autor hudby. A že sa nerozišli v dobrom, o tom svedčí aj druhé vydané DVD Live at Alexandra Palace v Londýne, na ktorom je vidieť, že hudobníci už s Hughom nekomunikovali. Stranglers nemuseli hľadať nového gitaristu, nakoľko ho už mali a hral už s nimi posledné koncerty zároveň s Hughom. Dôkazom toho je live CD THE STRANGLERS AND FRIENDS, v ktorom si pozvali na posty gitaristu také osobnosti, ako bol Robert Fripp z kapely King Crimson alebo Robert Smith z The Cure a mnoho ďalších. Toto CD považujem za najväčšiu raritu z tvorby Stranglers.
Obdobie hľadania novej krvi
Post nového gitaristu obsadil John Ellis (december 1990), člen legendárnej punkovej kapely THE VIBRATORS, ktorej s obľubou ďakuje Koňýk zo Zóny A na obaloch svojich CD-čiek. John Ellis nebol pre Stranglers neznámy, spolupracoval aj na Cornwellových sóloalbumoch, napr. EUROMEN COMETH, posledné koncerty pred Cornwellovým odchodom absolvoval ako doprovodný gitarista Stranglers. Post speváka pripadol veľmi energickému Paulovi Robertsovi (1991), s ktorým, ako sa neskôr ukázalo, trafili do čierneho. STRANGLERS IN THE NIGHT(1992), ABOUT TIME (1995), WRITTEN IN RED (1997), boli hľadaním novej tváre Stranglers, trošku rockovejšie, baladickejšie. Výrazné skladby Grand Canzon, Lies and Deception… Vlastná tvorba kapely bola už len slabým odvarom v porovnaní s rannou tvorbou. Nakoniec prišiel najväčší prepadák, album COUP DE GRACE (1998). Prvá skladba pripomínajúca DEPECHE MODE, ako jediná ešte celkom počúvateľná, a za ňou tucet nepochopiteľných „vianočných kolied“. Jediné, čo stálo za voľačo, bol celkom zaujímavý obal s indiánskou tématikou. Keď už sme pri tých obaloch, toto je veľmi silná stránka stranglersáckych CD-čiek. Pri tomto radovom albume som mal pocit, že Stranglers mali zmluvu s vydavateľstvom o vydaní albumu, no vôbec sa mu nevenovali, no nakoniec ich nasilu zavreli do štúdia a oni ten album za noc nahrali. Brrrrrrrrrr.
Obdobie punkové s novou krvou
Do tejto etapy by som jednoznačne zaradil live album FRIDAY THE THIRTEENTH, ktorý sa konal v roku 1997 v Londýne v Royal Albert Hall. Mlsnota pre hudobných fajnšmekrov, kapela, za ktorou šlape 18 členiek sláčikového orchestra, ktoré si hovoria Electric Strings, odetých do vojenských maskáčov. Už úvodná skladba Waltzinblack naznačí, že to bude niečo neopakovateľné a začne Vám mráz behať po chrbte. 23 skladieb, prierez celej tvorby Stranglers, najväčšie hity, brilantne zvládnuté, spevák Paul Roberts na nerozoznanie od Cornwella spieva staré veci, k tomu kulisa Royal Albert Hall, pankáči s čírami v kožených bundách a vedľa nich ľudia v oblekoch s kravatami…, čo si môžete ešte želať? Snáď aspoň na skladbu No More Heroes tam s nimi skákať. Dovtedy som si myslel, že Stranglers povedali posledné slovo, ale toto bolo absolutórium. Klobúk dole! Tento koncert je zachytený na DVD, CD a VHS, na CD je skrátený cca o 2-3 skladby. Stranglers boli mimoriadne aktívni, resp. hudobné spoločnosti, ktoré sa okolo nich točili, pri vydávaní nespočetného množstva koncertov, kompilácii. K takým raritám by som priradil EARLY YEARS 74-77, Rarities, Live 2001, 4CD s knihou Old Testament a live CD THE STRANGLERS AND FRIENDS, v ktorom si pozvali na posty gitaristov také osobnosti, ako bol Robert Fripp z kapely King Crimson, alebo Robert Smith z The Cure a mnoho ďalších. Toto CD považujem za najväčšiu raritu z tvorby Stranglers.
V marci roku 2000 odchádza John Ellis z postu gitaristu, (odchádza, aby sa mohol sústrediť na sólové projekty) a nahrádza ho Baz WARNE, skvelý gitarista, ktorého sme osobne videli hrať naživo. Zúčastnili sme sa koncertu Stranglers v Prahe, vo februári 2001 v Lucerna bare. Nakoľko máme kapelku No More Heroes, ktorá, ako je už z názvu jasné, je revivalom Stranglers, a ich tvorbu poznáme viac ako dobre, odspievali sme celý koncert spolu s Paulom Robertsom, ktorý nás po každej skladbe triasol „súdružsky“ za ruku. Koncert sa niesol v rodinnej atmosfére, nakoľko na ňom bolo 500 platiacich divákov, vstupné stálo cca 600 českých korún. Stranglers odpálili takmer dvojhodinovku nabitú hitmi hlavne z prvého obdobia, ktoré som tu spomínal. Nakoľko bubeník Jet Black má momentálne cca 130 kilov, biciu súpravu má veľmi tesne poukladanú okolo svojho brucha, aby nemusel robiť zbytočné pohyby a aby sa nemusel naťahovať meter za činelou. Bol skvelý a pri svojom veku (dnes 65) by vyzvŕtal nejedného mladého punkového bubeníka. Po koncerte odkráčal do šatne (mimochodom Stranglers boli priatelskí a pustili nás na 10 minút medzi seba do šatne), umyl sa, zobral pod pazuchu tri polkilové pizze a presunul sa do lehátkového autobusu. Dnes chlapci hrajú koncert za 5000 dolárov a pretĺkajú sa svetom ležadlovým autobusom. Jean Jacques Burnel má svoju školu karate, a vo voľnom čase jazdí na Harleyi, čo nám v šatni povedal, a momentálne udržuje ducha Stranglers.
Čo dodať na záver? Stranglers doteraz vydali 14 radových albumov, 8 kompilácii, 9 koncertných albumov, 3 DVD. Azda ak sa Vám dostane do rúk CD s bežiacim potkanom, vypočujte si ho, stojí to za to.
P.S. Len aby to nebol COUP DE GRACE.
Stranglers Discography
Rattus Norvegicus 1977
No More Heroes 1977
Black and White 1978
Live (X-Cert) 1979
The Raven 1979
The Gospel According to the Meninblack 1981
La Folie 1981
Feline 1983
Aural Sculpture 1984
Dreamtime 1986
All Live and All of the Night 1988
10 1990
Stranglers in the Night 1992
About Time 1995
Written in Red 1997
Friday the Thirteenth: Live at the Royal Albert Hall 1997
Coup de Grace 1998
Norfolk Coast 2004
Suite XVI 2006
Giants 2012
Ľuboš Dzúrik, Chór vážskych muzikantov, No More Heroes, marec 2003
Veľmi pekné: https://www.spincds.com/sound-system-11-cds-dvd-book-merchandise-box-set-41178
Na chvmáckej legendárnej pálenke je vzadu pekné vysvetlenie (len na nových flaškách), ako to vlastne bolo s borovičkou, tak čítajte.
Gdo pamätá?
hm-hm-hmmmmmmmmmm????????
http://hudba.zoznam.sk/spravy/13-01-2017-topfest-zverejnil-meno-ktore-nikto-necakal-na-festivale-zaspieva-karel-gott/
Masso
Rasťovi všetko najlepšie k meninám
Pankáči diki moc. FJK
Na nezdravie !!!!!!!!!!!!
NAZDRAVIE!!!
Trochu som aktualizoval
VBPS – VYDRAPENÁ BUŽÍRKA PUNK SYSTEM
Michala Kaščáka nepozná málokto, kto sa pohybuje na slovenskej hudobnej scéne. Poznáme ho hlavne z kapely BEZ LADU A SKLADU, ktorá je mojou srdcovou záležitosťou, nakoľko týchto chlapcov som sledoval od ich začiatkov až po súčasnú dobu a verím že ešte stále nepovedali posledné slovo. V roku 2017 ich znovu uvidíme na Pohode. Ďalšia hudobná poloha Michala je jeho projekt NEUROPA, skvelý projekt hraný so živou kapelou, dychmi a elektronickými podmazmi. Málokto však zažil Michala Kaščáka, ako nekompromisného pankáča. Takým prvým pokusom po pankáčsky parodovať popové pesničky našich populárnych stálic bolo happeningové zoskupenie VEZENSKÉ GULE, kde zamaskovaní za pankáčov s kefami na hlavách hrali zopár koncertov spolu s kolegom z kapely BEZ LADU A SKLADU, s BEDLYM. Táto poloha sa Michalovi určite zapáčila a v roku vzniká krásny raritný dvojalbum vydaný na vinyle v náklade asi 250 kusov. Táto jeho staro – nová punková recesisticka kapela sa volá VYDRAPENÁ BUŽÍRKA PUNK SYSTEM. Presný dátum vzniku VBPS si nedovolím publikovať, lebo od začiatku toto celé bolo len príležitostné zoskupenie hrajúce koncerty na ich antišportových turnajoch FSH -feferácie stolného hokeja,ktorá funguje od roku 1992. Pamätám si ako sme s naším nezávislým amatérskym labelom Fukkavica records expresne vydali singel VBPS o náklade 50 kusov na CD, na ktorom sa nachádzali aj dve skladby z tohoto dvojalbumu. Bolo to už asi v roku 2005. Celé to trvalo asi štyri hodiny, nakoľko pankáč Michal sa ponáhľal na turnaj FSH. Ale poďme k samotnej platni a muzike. Celé dielko pôsobí velmi kompaktne. Krásny vyložene pankáčsky obal s textami a kopou fotiek usporiadaných do šialenej koláže. Na zadnej strane, a na túto fotku som osobne veľmi hrdý, je záber z WC-STAGE, kedy v roku 2003 vystúpila VBPS po prvýkrát v Trenčíne na našom rockovom Mikuláši. Dokonca ruka zaťatá v päsť na tejto fotke je moja
Album začína s jednou najväčších peciek, VZDELANIE A VEDA, po nej nasleduje ŠPORTU ZMAR už zo spomínaného singlu. Táto skladba mi silne pripomína tvorbu ranných FPB Teplice, keď Míra Wanek ešte nevedel že založí Už JSME DOMA..Obdivuhodný hlasový prejav , kde s neuveriteľnou rýchlosťou Michal rapoce nekonečné množstvo skratiek, celé v duchu DEAD KENNEDYS. ABSOLUTELY NO SPORTT vystihuje textovo tématické zameranie celého albumu v zmysle žiaden šport. Nemecky spievaná SPORT IS MORD ma neoslovila, myslím že toto je najslabšia pieseň na albume. Magická je 9-1992. Z nej som sa dozvedel že FSH-FEDERÁCIA SPOLOČENSKÉHO HOKEJA pri ktorej BUŽÍRKA funguje vznikla v roku 1992. Filipovsky ladená skladba NAD HROBOM nenecháva nikoho na pochybách že Michal sa netají obdivom k tomuto slovenskému velikánovi – Jarovi Filipovi. Užasné texty s protišportovou tématikou s nadhladom a humorom zvozia každého a všetko čo má niečo spoločné so športom a slípami. Vieme že členovia FSH jednoznačne preferujú trenky. Adidas-pleas, ja nie som fas. Swarzenneger nosí slípy a ZAPPA FRENKY oblieka trenky. Skvelé, skvelé a ešte raz skvelé. Ku koncu albumu prichádza RIEŠENIE o tom ako treba v GRÉCKU zbúrať všetky štadióny na vlastné náklady. V skladbe TANCUJTE HRÁČI počujem Tonyho Ducháčka z GARÁŽE alebo rovno Miška z BEZ LADU? A na koniec štvrťhodinový track hovoreného slova s názvom KULTUROLÓGIA. Je určený hlavne tým, ktorí sa prepracovali až sem a doteraz nepochopili význam niektorých textov. Hudobne hrajú chlapci z BUŽÍRKY veěmi vyrovnane, nikto nikoho nezatieňuje svojím hudobným prejavom ani genialitou. Michal si na bubnoch vytvoril svoj pankáčsky štýl, gitarista hrá v duchu STEVE JONESa zo SEX PISTOLS pod heslom :”Nemám rád gitarové sóla…a to preto, lebo ich nerád hrám a aj tak ich nemám rád.” Do toho sa mieša spoľahlivá basa. Ale chlapci z VBPS sú vynikajúcimi vokalistami , nakoľko sú zároveň aj členovia recesistického speváckeho telesa FREE VARLATA ANGEL VOICES a to dokazujú sem-tam aj na tejto dvojplatni. VBPS od roku 2013 začína vážne koncertovať. Zobrali sme ich s CHVM po prvýkrát do Prahy, kde potom ešte veľakrát zavítali. Perličkou tejto kapely je skutočnosť že kapela si so sebou vozí svojho kaderníka, ktorý , resp. ktorá tesne pred koncertom formuje číra na hlavách a formuje fúzy, brady aj chlpy na hrudi jednotlivých performerov. Zároveň si vozia so sebou vlastných fanúšikov a svojho čašníka ktorý počas koncertov obdarrúva divákov Zelenou a produktami domácej pálenice. Toto mi veľmi pripomína CHVM s ich alpským rizlingom počas koncertov v bratislavskom klube Primaf ešte za socializmu.
Mám úžasný pocit z tohto albumu, srší geniálnymi nápadmi, ešte lepšími textami a je z neho cítiť nadhľad a hlavne priateľstvo. Kapela sa na nič nehrá, nemá pred sebou vytýčené nekonečné ciele. No proste majú to v p… Iste doporučujem každému fajnšmekrovi toto mať doma.
Celý dvojalbum sa dá vypočuť tu :
http://chvm.sk/v-b-p-s-vydrapena-buzirka-pank-system/
https://m.youtube.com/watch?v=WxMsoV9Cgt4
Ladí neladi
https://youtu.be/wZv0fAsRx-I
Chvm Stranglers
BLACK AND WHITE, STRANGLERS
Kapela s logom bežiaceho potkana, The Stranglers, považovaná za priekopníkov punkovej vlny, v máji roku 1978 vydáva svoj tretí radový album Black and White. V júni 1978 sedím v bielej košeli a pionierskej šatke ako štrnásťročný na výročnej schôdzi našej základnej pionierskej organizácie, na ktorej sa povinne zúčastňovala celá škola. Všade dokola zúril socializmus. Moja spolužiačka Monika mi od staršieho brata Juraja, ktorý sa presne o 25 rokov neskôr stal mojím spoluhráčom v kapele CHVM, priniesla na túto schôdzu album Black and White od Stranglers. Štyria čierni chlapi v čiernych rukaviciach na bielom podklade. Už samotný obal napovedal, že toto bude čosi… Mozog, textár, spevák, gitarista Hugh Cornwell, bláznivý chemik a génius zároveň, karatista, basák a môj celoživotný hudobný vzor Jean Jacques Burnell, ktorého Stranglers náhodou zobrali do auta ako stopára, ešte vtedy štíhly, postarší a spoľahlivý bubeník Jet Black. Skvelú štvoricu dopĺňa priam doorsovsky znejúci klávesák Dave Greenfield. Od všetkých ostatných punkových kapiel sa odlišovali tým, že mali navyše klávesy a vedeli pekelne ovládať svoje nástroje. Samotný album Black and White, samozrejme, obsahuje klasické punkové pecky ako Tank, Enough Time, Sweden /All quiet on the eastern front/, Toiler on the sea. Keďže výstavba punkovej skladby sa im zdala už príliš jednoduchá, začali siahať po zložitejších kompozíciách. Nice „N“ Sleazy, kultová skladba s vynikajúcou basovou linkou, ktorá nemôže chýbať na žiadnom stranglersáckom koncerte. Ostatné skladby zaváňajú experimentom a alternatívou a už naznačujú odklon od punku, čo sa naozaj stalo pri najbližších albumoch. Dokonca v skladbe Hey! /Rise of the robots/ prvýkrát použili saxofón. Táto platňa mi zmenila život a môj pohľad na hudbu a hudobne nasmerovala našu kapelu. Je zvukovo farebná, surová, magická a prekvapivá. Cítiť z nej obrovskú energiu rozhnevaných mladých mužov. Vtedy v tom roku 1978 som prosil Juraja, či mi tú platňu nepredá. Nechcel, aj on ju má veľmi rád. Tak som si niekde vo svete zaobstaral druhú. Presne o 32 rokov neskôr od vydania platne Black and White sedím s pánmi od Stranglers v backstagei festivalu POHODA 2010 a po spoločnom koncerte CHVM a Stranglers zbieram podpisy presne na jej obal.
Na oslave mojej 50 tky prichádza Juraj s tou prvou pôvodnou platňou Black and White, ktorú som mal od neho kedysi dávno požičanú a daruje mi ju so slovami :“Viem že už jednu takúto máš, ale táto bola prvá a lepšie jej bude u teba doma.“ Ďakujem Juraj.
Skvelá kapela
https://m.youtube.com/watch?v=rSrOJ1ig6tI
Hrali saxofón u Stranglers Black and White
Hey rise of a robots
Dosť dobré, len ten spev na výškach je pre mňa taký divný. Ale dokopy to pasuje.
…a ja že kde berie Robo Grigorov stále tie nápady na svoj „imidž“
https://youtu.be/4GNkYRSoiUE
Majkl
Jes
Miško k aj Kocab dostali včera vyznamenania od prezidenta za kultúru a odchod sovietskych vojsk
https://m.youtube.com/watch?v=I4cyzGZQosc
https://youtu.be/pTE4ssAlSfA
Pamätáte no.more heroes
https://m.youtube.com/watch?v=zy8yRFtrvCs
Stupne zimy:
+ 18 ° C Obyvatelia Havaja si berú na noc dve prikrývky.
+ 10 ° C Obyvatelia helsinských činžiakov vypínajú kúrenie a Rusi pestujú kvetinky.
+ 2 ° C Talianske autá nejdú naštartovať.
0 ° C Destilovaná voda zamŕza.
– 1 ° C Dych sa stáva viditeľným. Rusi jedia zmrzlinu a popíjajú studené pivo.
– 4 ° C Pes sa ti snaží napchať do postele.
– 8 ° C Bezdomovci vliezajú na noc do krabíc.
– 10 ° C Francúzske autá prestávajú štartovať.
– 12 ° C Politici začínajú hovoriť o bezdomovcoch.
– 15 ° C Americké autá nejdú naštartovať.
– 18 ° C helsinskí nájomníci zapínajú kúrenie. Obyvatelia Havaja už zamrzli.
– 20 ° C Dych sa stáva počuteľným.
– 21 ° C Pokiaľ vôbec dostaneš psa na vyčúranie von, musíš ho potom odkopnúť.
– 22 ° C Bezdomovci si berú dve krabice cez seba.
– 24 ° C Nemecké autá nejdú naštartovať.
– 27 ° C Pes skúša vliezť ti pod pyžamo.
– 29 ° C Švédske automobily prestávajú štartovať.
– 32 ° C Bezdomovci zamrzli a sú v krabiciach za mestom.
– 33 ° C Žiadne normálne, ani ruské auto už nejde naštartovať.
– 38 ° C Rusi si zapínajú vrchné gombíky na košeli.
– 43 ° C Ruská autá neštartujú už ani na vodku.
– 50 ° C Auto sa ti snaží napchať do postele.
– 60 ° C Obyvatelia Helsínk zamrzli. Tulene opúšťajú Grónsko a sťahujú sa na juh.
– 70 ° C Zamrzlo peklo. Univerzita v Kuznecku organizuje cezpoľný beh na zahriatie.
– 75 ° C Santa Klaus opúšťa polárny kruh.
-120 ° C Alkohol zmrzol. Rusi sú nas * aní.
– 268 ° C Hélium zkvapalnelo.
– 273,15 ° C Absolútna nula. Ustáva pohyb elementárnych častíc. Rus, žužle
-19,5 °C, cigánske deti bežne pobehujúce sa nahé medzi chatrčami, si začínjú obúvať – gerlachovky
…toto mi tam chýbalo, nech to berú ako poctu spoluobčanom…
Prituhlo