…na Zvieracieho Mikuláša
…už sa môžte tešiť zasa
…tam to býva vždycky fasa
…hudba, tanec a klobása…
Ahojte. Dňa 25.11.2016 sa uskutoční klasický mikulášsky večierok v trenčianskom PI JANO KLUBE o 18-00. Do kroku a do skoku Vám zahrajú hudobné skupiny :
LAURA A JEJÍ TYGŘI
CAPTAIN SLICE
ABNORMAL
ŠMOX
TAKE SHELTER
…doporučený ale nepovinný dresskód je ZVIERA obvyklý catering a víno na stoloch…
Lístky objednávajte ihneď u
LAŤKA GULÍKA 0903 450 302 alebo
ĽUBOŠA DZÚRIKA 0903 725 314
Cena 25 euro, počet miest je obmedzený
DOPLNKOVÝ OZNAM K PROGRAMU :
Milé dámy a páni, všetkým, ktorí sa zúčastnia tohtoročného ZVIERACIEHO MIKULÁŠA , ja , Ina Budovska predstavím sa Vám s mojou najnovsou módnou kolekciou “ Ako Žiarivé Oči Čiernej Mačky“. Aby som túto prehliadku oživila a urobila ju pre Vás ešte viac zábavnejšou, vymyslela som , že jednotlivé modely by predvádzali dámy, áno, Vase dcéry, frajerky, matky …babky, jednoducho dámy, vek nerozhoduje, ktoré prídu na party a v jednom momente si len tak skočia do zákulisia, môj team ich pripraví a oni na pár sekúnd zažiarila priamo pred Vami na pódiu.
Tak milé damy, toto je VYZVA len pre Vas, tie ktoré by ste mali zaujem byť súčasťou tejto módnej show a splníte veľkosti, výška nad 170cm, a konfekčné veľkosť niekde medzi 36-38, rozhodne štíhle, ozvite sa čím skôr na moju dole uvedenú adresu.
Na všetky odvážne dámy sa už teraz veľmi teším!!!
Ina inabudovska@gmail.com
Facebook : Ina Budovska
…nový album a podľa soundu návrat k obdobiu po 80-tom… https://youtu.be/0NKNGKNBYs0
…to čo bolo pred 80-tym už asi nedosiahnu, ale toto stojí za vypočutie…aspoň je vidieť ako plynie čas…
Rok 2010 bol významným medzníkom v našej kapele CHVM nakolko sme dovŕšili 30 rokov existencie a čakal nás veľký výročný koncert na Pohode. Miško Kaščák nám do daru kúpil kapelu Stranglers,ktorí sú našim celoživotným vzorom a s ktorou sme mali zahrať dvojkoncert v prvý deň festivalu. Bol to významný rok a zároveň prekliaty. Na jar 2010 sme sa totiž ocitli traja spoluhráči z kapely v nemocnici. Ivanovi klávesakovi operovali hrubé črevo, mal už vtedy umelý vývod a stolicu si nosil vo vrecku pod pazuchou. Vždy keď ho Rasťo viezol potom zo skúšky kapely z lazov, tak mu hovoril :“Ivan, ty sa nezapásavaj s tými pásmi, lebo prudko zabrzdím a ty sa mi tu v aute poserieš !“
Ivan to bral s rezervou.
Mireček,spevák mal v marci najprv ľahkú mozgovú príhodu v aute za volantom a havaroval. Po týždni už bol skoro v poriadku ale tesne pred prepustením domov ho mŕtvica priamo v špitáli trafila ešte raz a poriadne. Mireček bol celý ochrnutý,nerozprával. Na WC chodil do plienky, stratil pamäť, len sa pozeral do prázdna a na otázku či nás pozná sa mu rozligotali oči a priblblo sa usmieval. Žiadne optimistické vízie štyri mesiace pred veľkým koncertom. Zalarmovali sne všetky sily, zapojili známych kamarátov a vďaka nim Mireček dostával to najlepšie čo mu mohlo naše zdravotníctvo poskytnúť. Vysledky sa začali dostavovať. Každým dňom sa jeho stav zlepšoval. Začal hýbať rukou,potom nohou, neskôr oboma. Po dvoch týždňoch už sedel. Postupne opustil plienky a začal používať normálny hajzel. Začal sa učiť chodiť. Všetko začínalo byť fajn. Až na rozprávanie a pamäť. Dosť dôležité veci pre hlavného speváka kapely. Medzitým prijali do nemocnice mňa. Podstúpil som „lumbálku“ a diagnostikovali mi sklerózu multiplex. Samé skvelé správy. Mirečka medzitým prepustili z jednotky intenzívnej starostlivosti a obaja sme sa spolu stretli na neurológii.
Mireček sa dozvedel že som ubytovaný o dve izby ďalej a pomaličky ma denne asi 20x navštevoval. Najprv s doprovodom a potom už aj sám s barlami a aj bez nich. Denne ho navštevovala mladá logopedička. Na papieroch mu nosila všelijaké slovné spojenia. Napríklad „Polievková lyžica“. Mireček čítal :“Polievková železnica.“Alebo:“ Gramofónová platňa „,Mireček čítal :“Gramofónová pank „.Bolo to také smutno veselé ale začal som vidieť že slečnu logopedičku začína mať Mireček mierne na háku a oveľa viac počúval mňa ako vedúceho kapely . Pozoroval ako mi tečie a kvapká infúzia do žily a hovorím mu:“Mireček, rátaj tie kvapky! Stačí pomaly, každú piatu.“ On sa nadýchol a vychrlil jedným dychom :“Raz dva tri štyri päť šesť sedem osem deväť desať jedenásť dvanásť…. dvadsať dvadsaťjeden dvadsaťdva“. A zhlboka sa nadýchol lebo už ledva lapal dych. Toto už začalo vyzerať sľubne.. Obaja sne sa tešili a Mireček sa usmieval. Už nie priblblo ale normálne. Vedel som že na mňa dá a skúšal som mu dávať otázky z našej mladosti. Mal som výhodu oproti logopedičke že som vedel na čo sa ho mám opýtať. Raz som ho pred ňou vyskúšal: „Mireček,kto ťa učil nemčinu na Gymnáziu?“ Bez rozmýšľania vychrlil :“KonšKonstantin Abibulajewbulajew“.Logopedička skoro odpadla. Sama mala problém vysloviť to meno. Vyzval som ho ďalej :“Zarecituj text našej piesne Hazardný hráč!“ Mireček to dal bez jedinej pauzy. Normálne sa rozprávať nevedel, ale texty si pamätal perfektne. On to ťahal z nejakého záložného pamäťového harddisku. Hurá sláva. Texty si pamätal a vedel ich hovoriť. Užili sme si v tom špitáli kopu srandy. Veľa našich rovesníkov doktorov sa o nás príkladne staralo za čo im ďakujeme. Mňa po týždni prepustili z nemocnice a Mirečka asi ešte po mesiaci. Do Pohody bolo ešte asi 6 týždňov. Našlapali sne ten program a mali pripravený aj záložný plán, keby Mireček zlyhal. Koncert bol skvelý, dojímavý. Veľa ľudí z tých 10000 čo sa boli na nás pozrieť vedelo o našom príbehu a držali nám palce. Tú Pohodu 2010 sne našim koncertom otvorili a niektorým slabším povahám vyletela slza od dojatia. Na Mirečka sa bola pozrieť aj teta logopedička a držala mu palce. V prvej rade stáli nastúpeni všetci naši najbližší a tiež nám držali palce. Všetkým im ďakujeme za podporu. Ten koncert bol jednoducho jedna veľká Pohoda.
Včera cestou v aute s mojou rodinou nejako padla na pretras „Slobodka“,alias kapela Slobodná Európa. Bavili sme sa o muzike a hovorím :“Viete že Whisky mal niekedy také husté dlhé kučery ako Robert Plant?“ Katka neverila a tak som vygúglil túto fotku. Naozaj je tam Whisky s neskutočným „három“. Pri pohľade na tú fotku sa mi okamžite premietlo množstvo spomienok na chvíle, ktoré som zažil s tými chalanmi. Nechcem tu vypisovať o biografii „Slobodky“, čo, kto.,kedy,kde… To sú všeobecne známe veci. Tých chalanov si nesmierne vážim, každý z nich má svoj prežitý nekonečný príbeh, absolvovali si vlastné heroinové peklo z ktorého sa napokon okrem Braňa Alexa, v kamarátskych kruhoch nazývaného „ŠIMPY“, všetci dostali. Bohužiaľ bubeník, zlatý človek Jurko Černý tento rok prehral svoj boj so zákernou chorobou a teraz nám všetkým veľmi chýba ten jeho priateľský úsmev. Ešte musím spomenúť aj štvrtého muzikanta z tej fotky, Sveťa Korbeľa, ktorý prešiel neskutočnými životnými premenami. Dnes je šťastne ženatý a je príkladom premeny nevyspytateľného búrliváka na človeka so vzorovým životným štýlom,ktorý behá a zdravo sa stravuje ..Braňa Alexa poznám od roku 1984, keď sme hrávali s kapelou CHVM v bratislavskom vysokoškolskom klube PRIMAF a „zasrani“ z novovzniknutej kapely ZÓNA A nám robili predkapelu. Samozrejme že už vtedy rozbili pódium a pováľali nám vlastnoručne ťažko vyrobené spevové reproduktory. Zemeguľa sa neúprosne točí a čas plynie. Cesty sa nám skrížili potom ešte veľakrát. Ten istý scenár keď Zóna A pred našim koncertom zlomila a rozbila pódium sa udial na ROCKFESTE 1989 v Prahe. Pankáči ich nechceli pustiť z pódia a my sme si radi po nich užili kopu pľuvancov a hnusných nadávok, keď sme im po Zóne A nasadili do hláv ten náš ľubozvučný kakofonický underground. Niekedy v roku 2002 vznikla v Trenčíne mladá kapela 15 ročných chalanov, ktorí sa volali NÁHODNÝ WISKIT. Boli to naši mladí. Môj syn . basgitarista a spevák Miško. prezývaný „Bahno“,gitarista Juraj, syn nášho gitaristu Kemra, gitarista Tomáš prezývaný „Gallo“,dnes už uznávaná persóna trenčianskeho punkového podsvetia a Lubenko, ktorý teraz búcha v dedinskej dychovke. WISKITI šlapali podľa vzorov slovenského punku, v začiatkoch hlavne na Zóne A. Mali sme obavy aby sa neopičili podľa vzoru Sveťa a Braňa úplne do detailov a aby nepričuchli aj k drogám,lebo toto svinstvo je dnes medzi mladými veľmi moderné. V lete v roku 2002 sa konala už naozaj veľká rrozrastená Pohoda, festival na trenčianskom výstavisku. Návšteva 20000 ľudí. Hrala ZÓNA A, SLOBODKA aj CHVM. Mladí chlapci z Náhodného Wiskitu sa tiež boli pozrieť na svoje vzory a úplne ich žrali. Braňo Alex hral už vtedy v Slobodnej Európe. Náhoda to zariadila sama. Kráčali sme po areáli festivalu spolu s Wiskitmi a oproti kráčal Braňo. Tak sme sa vystískali, ako bývalo uňho zvykom a pokecali že čo nové v muzike čo nové v novej kapele a tak. Mladí mali sánky spustené, huby otvorené a so zatajeným dychom „žrali“ svoju modlu. Vtedy ma napadla taká vec, že poprosím Braňa aby týmto mladým porozprával čo mu drogy dali a čo mu zobrali. Nech to majú v priamom prenose od človeka ktorý to všetko skúsil a zažil a denne s tým bojuje. Braňo bez ostychu vybalil všetky historky a podrobnosti, ako prišiel o rodinu, o deti. Ako kvôli dennej dávke heroínu vynosil rodičom z bytu nábytok a predal ho. Aké má stavy v „absťáku“.Býval schizofrénický.
Často šermoval s nožom pod nosom aj svojej kapele. Miloval ich a zároveň nenávidel. Sám videl že toto celé je samodeštrukčné zlo. Mladí pozorne počúvali. Veľmi si Braňa vážim za túto bezprrostrednú prednášku lebo hlavne kvôli nemu títo mladí chlapci drogy nikdy nezobrali aj keď neskôr hrávali po všelijakých zasmradenych kluboch. Ostali len pri pive a borovičke . Bohužiaľ pánom muzikantom zo Slobodky sa to neskôr úplne vymklo z rúk. Všetci s tým neskôr úspešne zabojovali a dnes sa im život bez drog zdá určite krajší.
Jediný kto to dodnes nepochopil je Braňo Alex ŠIMPY, krstný táto slovenského punku. Škoda…
Ráno, na obed aj večer, pivo, pivo, pivo, pivo
Malé, veľké, svetlé, tmavé, pivo, pivo, pivo, pivo
Muži, ženy, deti, starci, pivo, pivo, pivo, pivo
Doma, v práci, za volantom, pivo, pivo, pivo, pivo
…spieva vo svojej, a zároveň našej obľúbenej piesní Zóna A
Jedným zo základných nápojov v živote vysokoškoláka je jednoznačne pivo. Samozrejme že sme hneď po nástupe na vysoké školy ešte úplne netušili aké je pivo dobré a zdravé ale zároveň aj zradné, keď si ho dáte s rumom, borovičkou alebo zelenou. Chce to dlhodobý tréning a človek odhalí v sebe svoje vlastné možnosti. Ako študenti sme mali viaceré obľúbené základné tábory. Mamut, Mýtnik, Gemer, U Slováka…Všetko záležalo od lokality kde sme práve boli ubytovaní. Ale najobľúbenejším podnikom bol jednoznačne HASIČ, vlastným menom U HASIČA. Tá krčma mala strategickú polohu, tesne vedľa velikánskeho internátu Bernolák a čo bolo ešte strategickejšie, nachádzala sa hneď po ceste do školy. Čiže sa tam dalo občerstviť aj posmeliť keď sa išlo na skúšku a potom po ceste zo skúšky sa dalo hneď oslavovať ak skúška dobre dopadla, alebo zapiť žiaľ v prípade neúspešného pokusu. Dalo sa tam vybehnúť poobede na jedno len tak v papučiach aj v pyžame. Niekedy cestou do školy aj zo školy sa stalo aj to, že sme do toho už tú školu ani vôbec neplietli. Ostali sme jednoducho tam,hlavne vtedy keď bolo pekne počasie. U Hasiča bola hlavnou vedúcou stokilová sympatická cigánka Etelka, vždy vyvoňaná, učesaná a usmiata, k nám mladým sa správala ako naozajstná mama. Nepovedala vám inak len „zlato moje“. Etelke pomáhala roznášať pivo Marika. To už bola iná klasa, mladé dievča s nízkym IQ, rapavou tvárou a vyrážkami a prepitými očami. Všetci ju škaredo nazývali „Marika čo má na tvári syfilis“, a aj to prvé pivo od nej nám až tak nechutilo. S tými ďalšími pivami sa jej krása úmerne zväčšovala a k večeru už družne sedávala štamgastom na kolenách. Z domácich štamgastov bol najznámejší Kikirik, ktorý za každé pivo alebo poldeci zakikiríkal na celú krčmu. Ďalej Ludvík s mozgovou obrnou, plešatým čelom a fičúrskymi fuzikmi, krivajuc s barlami, neustále krútiac hlavou na krku a gúliac očami niečo šomral. Denne vyparádený v obleku, bielej košeli s motýlikom a trakmi na nohaviciach. Kováč, 150 kilový chlap, ktorý si denne prišiel dať svojich 25 pív a popritom šialene dobre hral šachy o ďalšie pivá. Nikdy neprehral. Títo tam boli naozaj denne. A k tomu kopa študentov. Všetci si svorne nažívali a navzájom sa rešpektovali. Naučili sme sa tam držať „Malého Bobríka“, to znamenalo ísť na malú potrebu po piatich pivách.Vycvičeni machri zvládali aj „Veľkého Bobríka“ až po siedmych pivách. Toto bolo naozaj nutné, lebo miestne záchody boli adekvátne tejto štvrtej cenovej skupine. Bolo treba použiť plynovú masku proti čpavku, alebo zatajiť dych na dve minúty. Síce sa nám tie záchody nepáčili, ale človek si nakoniec zvykne aj na smrť, ako sa hovorí. O to viac sme boli sklamaní, keď pri nostalgických návštevách Hasiča ihneď po revolúcii sa tam objavili hajzle na fotobunku. Etelka za výčapom síce už nerobila, ale štamgasti tam stále sedeli. Horšie to bolo v zimných mesiacoch, keď terasy pozatvárali. Miest na sedenie bolo málo, na státie ešte menej dym sa dal krájať a keď ste nechytili fleka hneď poobede,tak to bolo passé. Preto sme sem-tam zablúdili do neďalekého Gemeru, kde sa dalo sadnúť aj večer. Jeden večer sme tam zavítali s celou kapelou CHVM. Oblak, gitarista vtedy trénoval pitie piva na čas. Priložil ten krigeľ na papuľu zaklonil hlavu otvoril hrdlo a bez jediného preglgnutia vylial do seba ten polliter. Dosahoval čas 2,5 sekundy. V tom Gemeri bola šikovná mladá čašníčka. Objednali sme si 5 pív k nášmu stolu. Čašníčka bola mocnejšia a tak nosila po 5 pív v každej ruke. 5 piv položila na náš stôl a 5 pív položila na susedný stôl. Za ten čas keď bola chrbtom otočená Oblak prekotil jedno pivo a vylepšil osobný rekord na 2,4 sekundy. Čašníčka sa otočila a chcela nám na papierik napísať ďalších päť čiarok. Oblak jej nedal dýchať a hneď spustil. „Ale ved my sme chceli 5 pív a nie len štyri!“ Veď tu predsa piati sedíme. Čašníčka neverila vlastným očiam, na stole boli naozaj len štyri pivá a ostatné poháre boli prázdne. Neostávalo jej nič iné len priniesť ešte jedno
včerajšia skúška
http://chvm.sk/?p=11407
chvm-rarity
Jebe Londýn
ZVIERACÍ MIKULÁŠ
…na Zvieracieho Mikuláša
…už sa môžte tešiť zasa
…tam to býva vždycky fasa
…hudba, tanec a klobása…
Ahojte. Dňa 25.11.2016 sa uskutoční klasický mikulášsky večierok v trenčianskom PI JANO KLUBE o 18-00. Do kroku a do skoku Vám zahrajú hudobné skupiny :
LAURA A JEJÍ TYGŘI
CAPTAIN SLICE
ABNORMAL
ŠMOX
TAKE SHELTER
…doporučený ale nepovinný dresskód je ZVIERA obvyklý catering a víno na stoloch…
Lístky objednávajte ihneď u
LAŤKA GULÍKA 0903 450 302 alebo
ĽUBOŠA DZÚRIKA 0903 725 314
Cena 25 euro, počet miest je obmedzený
DOPLNKOVÝ OZNAM K PROGRAMU :
Milé dámy a páni, všetkým, ktorí sa zúčastnia tohtoročného ZVIERACIEHO MIKULÁŠA , ja , Ina Budovska predstavím sa Vám s mojou najnovsou módnou kolekciou “ Ako Žiarivé Oči Čiernej Mačky“. Aby som túto prehliadku oživila a urobila ju pre Vás ešte viac zábavnejšou, vymyslela som , že jednotlivé modely by predvádzali dámy, áno, Vase dcéry, frajerky, matky …babky, jednoducho dámy, vek nerozhoduje, ktoré prídu na party a v jednom momente si len tak skočia do zákulisia, môj team ich pripraví a oni na pár sekúnd zažiarila priamo pred Vami na pódiu.
Tak milé damy, toto je VYZVA len pre Vas, tie ktoré by ste mali zaujem byť súčasťou tejto módnej show a splníte veľkosti, výška nad 170cm, a konfekčné veľkosť niekde medzi 36-38, rozhodne štíhle, ozvite sa čím skôr na moju dole uvedenú adresu.
Na všetky odvážne dámy sa už teraz veľmi teším!!!
Ina
inabudovska@gmail.com
Facebook : Ina Budovska
Je to príjemné ako madness 7
…nový album a podľa soundu návrat k obdobiu po 80-tom…
https://youtu.be/0NKNGKNBYs0
…to čo bolo pred 80-tym už asi nedosiahnu, ale toto stojí za vypočutie…aspoň je vidieť ako plynie čas…
V utorok príde na skúšku aj Peťo Kotrha s kamerou. .. A aj PREKVAPENIE
v sekcii diskografia-chvm rarity-na samom spodku pridane chvm-skuska I rocnik tipujem 1983-1984 viac povie lubos
Logopédia
Rok 2010 bol významným medzníkom v našej kapele CHVM nakolko sme dovŕšili 30 rokov existencie a čakal nás veľký výročný koncert na Pohode. Miško Kaščák nám do daru kúpil kapelu Stranglers,ktorí sú našim celoživotným vzorom a s ktorou sme mali zahrať dvojkoncert v prvý deň festivalu. Bol to významný rok a zároveň prekliaty. Na jar 2010 sme sa totiž ocitli traja spoluhráči z kapely v nemocnici. Ivanovi klávesakovi operovali hrubé črevo, mal už vtedy umelý vývod a stolicu si nosil vo vrecku pod pazuchou. Vždy keď ho Rasťo viezol potom zo skúšky kapely z lazov, tak mu hovoril :“Ivan, ty sa nezapásavaj s tými pásmi, lebo prudko zabrzdím a ty sa mi tu v aute poserieš !“
Ivan to bral s rezervou.
Mireček,spevák mal v marci najprv ľahkú mozgovú príhodu v aute za volantom a havaroval. Po týždni už bol skoro v poriadku ale tesne pred prepustením domov ho mŕtvica priamo v špitáli trafila ešte raz a poriadne. Mireček bol celý ochrnutý,nerozprával. Na WC chodil do plienky, stratil pamäť, len sa pozeral do prázdna a na otázku či nás pozná sa mu rozligotali oči a priblblo sa usmieval. Žiadne optimistické vízie štyri mesiace pred veľkým koncertom. Zalarmovali sne všetky sily, zapojili známych kamarátov a vďaka nim Mireček dostával to najlepšie čo mu mohlo naše zdravotníctvo poskytnúť. Vysledky sa začali dostavovať. Každým dňom sa jeho stav zlepšoval. Začal hýbať rukou,potom nohou, neskôr oboma. Po dvoch týždňoch už sedel. Postupne opustil plienky a začal používať normálny hajzel. Začal sa učiť chodiť. Všetko začínalo byť fajn. Až na rozprávanie a pamäť. Dosť dôležité veci pre hlavného speváka kapely. Medzitým prijali do nemocnice mňa. Podstúpil som „lumbálku“ a diagnostikovali mi sklerózu multiplex. Samé skvelé správy. Mirečka medzitým prepustili z jednotky intenzívnej starostlivosti a obaja sme sa spolu stretli na neurológii.
Mireček sa dozvedel že som ubytovaný o dve izby ďalej a pomaličky ma denne asi 20x navštevoval. Najprv s doprovodom a potom už aj sám s barlami a aj bez nich. Denne ho navštevovala mladá logopedička. Na papieroch mu nosila všelijaké slovné spojenia. Napríklad „Polievková lyžica“. Mireček čítal :“Polievková železnica.“Alebo:“ Gramofónová platňa „,Mireček čítal :“Gramofónová pank „.Bolo to také smutno veselé ale začal som vidieť že slečnu logopedičku začína mať Mireček mierne na háku a oveľa viac počúval mňa ako vedúceho kapely . Pozoroval ako mi tečie a kvapká infúzia do žily a hovorím mu:“Mireček, rátaj tie kvapky! Stačí pomaly, každú piatu.“ On sa nadýchol a vychrlil jedným dychom :“Raz dva tri štyri päť šesť sedem osem deväť desať jedenásť dvanásť…. dvadsať dvadsaťjeden dvadsaťdva“. A zhlboka sa nadýchol lebo už ledva lapal dych. Toto už začalo vyzerať sľubne.. Obaja sne sa tešili a Mireček sa usmieval. Už nie priblblo ale normálne. Vedel som že na mňa dá a skúšal som mu dávať otázky z našej mladosti. Mal som výhodu oproti logopedičke že som vedel na čo sa ho mám opýtať. Raz som ho pred ňou vyskúšal: „Mireček,kto ťa učil nemčinu na Gymnáziu?“ Bez rozmýšľania vychrlil :“KonšKonstantin Abibulajewbulajew“.Logopedička skoro odpadla. Sama mala problém vysloviť to meno. Vyzval som ho ďalej :“Zarecituj text našej piesne Hazardný hráč!“ Mireček to dal bez jedinej pauzy. Normálne sa rozprávať nevedel, ale texty si pamätal perfektne. On to ťahal z nejakého záložného pamäťového harddisku. Hurá sláva. Texty si pamätal a vedel ich hovoriť. Užili sme si v tom špitáli kopu srandy. Veľa našich rovesníkov doktorov sa o nás príkladne staralo za čo im ďakujeme. Mňa po týždni prepustili z nemocnice a Mirečka asi ešte po mesiaci. Do Pohody bolo ešte asi 6 týždňov. Našlapali sne ten program a mali pripravený aj záložný plán, keby Mireček zlyhal. Koncert bol skvelý, dojímavý. Veľa ľudí z tých 10000 čo sa boli na nás pozrieť vedelo o našom príbehu a držali nám palce. Tú Pohodu 2010 sne našim koncertom otvorili a niektorým slabším povahám vyletela slza od dojatia. Na Mirečka sa bola pozrieť aj teta logopedička a držala mu palce. V prvej rade stáli nastúpeni všetci naši najbližší a tiež nám držali palce. Všetkým im ďakujeme za podporu. Ten koncert bol jednoducho jedna veľká Pohoda.
,,,,,
Ccvvc
Chvm
Vcera
FJK + KJK
Prednáška
Včera cestou v aute s mojou rodinou nejako padla na pretras „Slobodka“,alias kapela Slobodná Európa. Bavili sme sa o muzike a hovorím :“Viete že Whisky mal niekedy také husté dlhé kučery ako Robert Plant?“ Katka neverila a tak som vygúglil túto fotku. Naozaj je tam Whisky s neskutočným „három“. Pri pohľade na tú fotku sa mi okamžite premietlo množstvo spomienok na chvíle, ktoré som zažil s tými chalanmi. Nechcem tu vypisovať o biografii „Slobodky“, čo, kto.,kedy,kde… To sú všeobecne známe veci. Tých chalanov si nesmierne vážim, každý z nich má svoj prežitý nekonečný príbeh, absolvovali si vlastné heroinové peklo z ktorého sa napokon okrem Braňa Alexa, v kamarátskych kruhoch nazývaného „ŠIMPY“, všetci dostali. Bohužiaľ bubeník, zlatý človek Jurko Černý tento rok prehral svoj boj so zákernou chorobou a teraz nám všetkým veľmi chýba ten jeho priateľský úsmev. Ešte musím spomenúť aj štvrtého muzikanta z tej fotky, Sveťa Korbeľa, ktorý prešiel neskutočnými životnými premenami. Dnes je šťastne ženatý a je príkladom premeny nevyspytateľného búrliváka na človeka so vzorovým životným štýlom,ktorý behá a zdravo sa stravuje ..Braňa Alexa poznám od roku 1984, keď sme hrávali s kapelou CHVM v bratislavskom vysokoškolskom klube PRIMAF a „zasrani“ z novovzniknutej kapely ZÓNA A nám robili predkapelu. Samozrejme že už vtedy rozbili pódium a pováľali nám vlastnoručne ťažko vyrobené spevové reproduktory. Zemeguľa sa neúprosne točí a čas plynie. Cesty sa nám skrížili potom ešte veľakrát. Ten istý scenár keď Zóna A pred našim koncertom zlomila a rozbila pódium sa udial na ROCKFESTE 1989 v Prahe. Pankáči ich nechceli pustiť z pódia a my sme si radi po nich užili kopu pľuvancov a hnusných nadávok, keď sme im po Zóne A nasadili do hláv ten náš ľubozvučný kakofonický underground. Niekedy v roku 2002 vznikla v Trenčíne mladá kapela 15 ročných chalanov, ktorí sa volali NÁHODNÝ WISKIT. Boli to naši mladí. Môj syn . basgitarista a spevák Miško. prezývaný „Bahno“,gitarista Juraj, syn nášho gitaristu Kemra, gitarista Tomáš prezývaný „Gallo“,dnes už uznávaná persóna trenčianskeho punkového podsvetia a Lubenko, ktorý teraz búcha v dedinskej dychovke. WISKITI šlapali podľa vzorov slovenského punku, v začiatkoch hlavne na Zóne A. Mali sme obavy aby sa neopičili podľa vzoru Sveťa a Braňa úplne do detailov a aby nepričuchli aj k drogám,lebo toto svinstvo je dnes medzi mladými veľmi moderné. V lete v roku 2002 sa konala už naozaj veľká rrozrastená Pohoda, festival na trenčianskom výstavisku. Návšteva 20000 ľudí. Hrala ZÓNA A, SLOBODKA aj CHVM. Mladí chlapci z Náhodného Wiskitu sa tiež boli pozrieť na svoje vzory a úplne ich žrali. Braňo Alex hral už vtedy v Slobodnej Európe. Náhoda to zariadila sama. Kráčali sme po areáli festivalu spolu s Wiskitmi a oproti kráčal Braňo. Tak sme sa vystískali, ako bývalo uňho zvykom a pokecali že čo nové v muzike čo nové v novej kapele a tak. Mladí mali sánky spustené, huby otvorené a so zatajeným dychom „žrali“ svoju modlu. Vtedy ma napadla taká vec, že poprosím Braňa aby týmto mladým porozprával čo mu drogy dali a čo mu zobrali. Nech to majú v priamom prenose od človeka ktorý to všetko skúsil a zažil a denne s tým bojuje. Braňo bez ostychu vybalil všetky historky a podrobnosti, ako prišiel o rodinu, o deti. Ako kvôli dennej dávke heroínu vynosil rodičom z bytu nábytok a predal ho. Aké má stavy v „absťáku“.Býval schizofrénický.
Často šermoval s nožom pod nosom aj svojej kapele. Miloval ich a zároveň nenávidel. Sám videl že toto celé je samodeštrukčné zlo. Mladí pozorne počúvali. Veľmi si Braňa vážim za túto bezprrostrednú prednášku lebo hlavne kvôli nemu títo mladí chlapci drogy nikdy nezobrali aj keď neskôr hrávali po všelijakých zasmradenych kluboch. Ostali len pri pive a borovičke . Bohužiaľ pánom muzikantom zo Slobodky sa to neskôr úplne vymklo z rúk. Všetci s tým neskôr úspešne zabojovali a dnes sa im život bez drog zdá určite krajší.
Jediný kto to dodnes nepochopil je Braňo Alex ŠIMPY, krstný táto slovenského punku. Škoda…
Mládenci
Diky za vinše hoši
vsetko naj k meninam Lubos!
Túto sme mali na kazete
https://m.youtube.com/watch?v=B4v4cWqPffs
Oblak to kdesi zohnal
Veru, toto sme počúvali a máličko sa aj inšpirovali.
Pamätám na HONEYMOON KILLERS. A vy?
https://m.youtube.com/watch?v=3VZ6FvYKErA
http://www.ceskatelevize.cz/porady/10419676635-fenomen-underground/412235100221004-nejvetsi-cech-je-magor/8218-ivan-magor-jirous/
Pivo
Ráno, na obed aj večer, pivo, pivo, pivo, pivo
Malé, veľké, svetlé, tmavé, pivo, pivo, pivo, pivo
Muži, ženy, deti, starci, pivo, pivo, pivo, pivo
Doma, v práci, za volantom, pivo, pivo, pivo, pivo
…spieva vo svojej, a zároveň našej obľúbenej piesní Zóna A
Jedným zo základných nápojov v živote vysokoškoláka je jednoznačne pivo. Samozrejme že sme hneď po nástupe na vysoké školy ešte úplne netušili aké je pivo dobré a zdravé ale zároveň aj zradné, keď si ho dáte s rumom, borovičkou alebo zelenou. Chce to dlhodobý tréning a človek odhalí v sebe svoje vlastné možnosti. Ako študenti sme mali viaceré obľúbené základné tábory. Mamut, Mýtnik, Gemer, U Slováka…Všetko záležalo od lokality kde sme práve boli ubytovaní. Ale najobľúbenejším podnikom bol jednoznačne HASIČ, vlastným menom U HASIČA. Tá krčma mala strategickú polohu, tesne vedľa velikánskeho internátu Bernolák a čo bolo ešte strategickejšie, nachádzala sa hneď po ceste do školy. Čiže sa tam dalo občerstviť aj posmeliť keď sa išlo na skúšku a potom po ceste zo skúšky sa dalo hneď oslavovať ak skúška dobre dopadla, alebo zapiť žiaľ v prípade neúspešného pokusu. Dalo sa tam vybehnúť poobede na jedno len tak v papučiach aj v pyžame. Niekedy cestou do školy aj zo školy sa stalo aj to, že sme do toho už tú školu ani vôbec neplietli. Ostali sme jednoducho tam,hlavne vtedy keď bolo pekne počasie. U Hasiča bola hlavnou vedúcou stokilová sympatická cigánka Etelka, vždy vyvoňaná, učesaná a usmiata, k nám mladým sa správala ako naozajstná mama. Nepovedala vám inak len „zlato moje“. Etelke pomáhala roznášať pivo Marika. To už bola iná klasa, mladé dievča s nízkym IQ, rapavou tvárou a vyrážkami a prepitými očami. Všetci ju škaredo nazývali „Marika čo má na tvári syfilis“, a aj to prvé pivo od nej nám až tak nechutilo. S tými ďalšími pivami sa jej krása úmerne zväčšovala a k večeru už družne sedávala štamgastom na kolenách. Z domácich štamgastov bol najznámejší Kikirik, ktorý za každé pivo alebo poldeci zakikiríkal na celú krčmu. Ďalej Ludvík s mozgovou obrnou, plešatým čelom a fičúrskymi fuzikmi, krivajuc s barlami, neustále krútiac hlavou na krku a gúliac očami niečo šomral. Denne vyparádený v obleku, bielej košeli s motýlikom a trakmi na nohaviciach. Kováč, 150 kilový chlap, ktorý si denne prišiel dať svojich 25 pív a popritom šialene dobre hral šachy o ďalšie pivá. Nikdy neprehral. Títo tam boli naozaj denne. A k tomu kopa študentov. Všetci si svorne nažívali a navzájom sa rešpektovali. Naučili sme sa tam držať „Malého Bobríka“, to znamenalo ísť na malú potrebu po piatich pivách.Vycvičeni machri zvládali aj „Veľkého Bobríka“ až po siedmych pivách. Toto bolo naozaj nutné, lebo miestne záchody boli adekvátne tejto štvrtej cenovej skupine. Bolo treba použiť plynovú masku proti čpavku, alebo zatajiť dych na dve minúty. Síce sa nám tie záchody nepáčili, ale človek si nakoniec zvykne aj na smrť, ako sa hovorí. O to viac sme boli sklamaní, keď pri nostalgických návštevách Hasiča ihneď po revolúcii sa tam objavili hajzle na fotobunku. Etelka za výčapom síce už nerobila, ale štamgasti tam stále sedeli. Horšie to bolo v zimných mesiacoch, keď terasy pozatvárali. Miest na sedenie bolo málo, na státie ešte menej dym sa dal krájať a keď ste nechytili fleka hneď poobede,tak to bolo passé. Preto sme sem-tam zablúdili do neďalekého Gemeru, kde sa dalo sadnúť aj večer. Jeden večer sme tam zavítali s celou kapelou CHVM. Oblak, gitarista vtedy trénoval pitie piva na čas. Priložil ten krigeľ na papuľu zaklonil hlavu otvoril hrdlo a bez jediného preglgnutia vylial do seba ten polliter. Dosahoval čas 2,5 sekundy. V tom Gemeri bola šikovná mladá čašníčka. Objednali sme si 5 pív k nášmu stolu. Čašníčka bola mocnejšia a tak nosila po 5 pív v každej ruke. 5 piv položila na náš stôl a 5 pív položila na susedný stôl. Za ten čas keď bola chrbtom otočená Oblak prekotil jedno pivo a vylepšil osobný rekord na 2,4 sekundy. Čašníčka sa otočila a chcela nám na papierik napísať ďalších päť čiarok. Oblak jej nedal dýchať a hneď spustil. „Ale ved my sme chceli 5 pív a nie len štyri!“ Veď tu predsa piati sedíme. Čašníčka neverila vlastným očiam, na stole boli naozaj len štyri pivá a ostatné poháre boli prázdne. Neostávalo jej nič iné len priniesť ešte jedno
Whisky u komancov
O týždeň to skúsime zase rozbaliť
Naši
Mno… Pekne
http://www.hlavnespravy.sk/konyk-z-kapely-zona-a-kascak-je-vasil-bilak-rocku/833491
Bordell v Austrálii
13::::
http://www.tyzden.sk/spolocnost/34444/whisky-uz-do-severnej-korey-nebude-moct-ist/?z=1&p=1&t=bc6cb4a&v=7026
Kto má predplatné… Plis zaveste to sem
Furt slope