V roku 1985 už aj v Trenčíne frčala punkova vlna na plné obrátky. Punkových kapiel na rozdiel od Bratislavy ( tu už fungoval Extip, Problém 5, Tlak, na troskách Paradoxu vznikla Zóna A),bolo v Trenčíne ako šafranu. Ehm vtedy vlastne len jedna…. CHVM.. A aj tá bola hneď od začiatku šmrncnutá novou vlnou. To ale neodradilo punkerov aby chodili na naše koncerty. Tieto fotky sú fotene pred festivalom Trenčiansky Hudobný Festival Mladých THFM z roku 1985. Po koncerte CHVM boli pri kine HVIEZDA pristavene tri ANTONY… Rizumej dodávky verejnej bezpečnosťi VB a nakladali našich fanúšikov. Brali ich na policajnú stanicu a nútili ich umyť si nacukrovane hlavy. Boli to krásne časy
tá fotka z pred domu szm je geniálna…má jednu chybu – preto sa dá v pozadí ťažšie zorientovať…je totiž otočená naopak!!!…milujem staré fotky z TN a skutočne aj mne chvílu trvalo aby som zistil odkiaľ ten záber je….čiže v podstate je z pred domu szm (oproti lúču) ale je otočnená naopak…(u nás totiž autá nejazdia jak v anglicku)…swelé foto!!! (všekty)
Opožděně, ale přece. Pozdravuji klučInga. Luba malého Dzúra, suudRNDruha Iva Masaříka a samozřejmě Mirečka, krále Slovenské borovičky. (naposledy Trenčín, 30 let CHVM a já s Mirečkem na borovičce, ještě dnes, když si říhnu, tak cítím borový les) Poslední věc, kterou jsem měl, byl Bordell. Velmi dobré a pak – nic… Až před pár týdny mi poslal Lubko domů 2CD. Buklet super, chválím, kudy chodím. Neporadil si s jeho složením jen kamarád Milan, ale tomu budiž odpuštěno, je to jaderný fyzik a je tím pádem mimo realitu. K CHVM – kluci udělai posun, kytara nám zrokovatěla, bicí linka nám sakra zpřesnila, už se dle ní dá nastavit i metronom :-), tlusté dráty se staly tak nějak profesionální, jen mne trochu zlobí Ivan, protože nám zpohodlněl a už se zaobírá tlačením do kláves, místo aby vytáhl vícekrát housle, což je škoda, ale budiž mu odpuštěno, přeci jen je to maskovaný folkáč. Dechy jsou jasné, jen jim mohl být dán větší prostor, zpěv je klasika, která již 35 let duní v mém autě a rádoby hudební fajnšmekři se mne ptají – ty jo, to hrají Slovenští mladí pankáči? Hudební posun je dost znát a je cítit v každé skladbě. UPRFJRP – UnderPunkRockFunkyJazzRapPop. Vyspecifikováno, kluci založili nový směr, kdy jim může závidět celá skupina umělců, Rytmusem počínaje a Andrejem Šebanem Konče. Jen mi trochu chybí ženský zpěv, ten by v UPRFJRP neměl chybět. Texty? Miško, nejsou sprosté, ty už také nepíšeš stále červeným atramentom :-), jen jsou trochu kostrbaté, s rýmem slunce-blunce, za každou cenu, ale to se příště poddá. Celkový dojem z nahrávky? Super zvuk!!! I v autě, když to trochu osolím, tak mi Policie dává volnou, protože ve mně vidí možné nebezpečí :-). Ale za zvuk musím pochválit, ten je luxusní… A co nový projekt Luba, and Co.? Zelektronizoval se nám, asi má nízké sazby od svého dodavatele proudu. Trochu naivní, ale jinak sepeeeeeeeeeeeeeeeeeeeer. Když jsme s Lubkem, pod rouškou několika piv, na vojně vytvářeli projekt Nouzový východ, preložené Núdzový východ, tak už tehdy měl v hlavě spoustu náúpadů, jen se divím, že je nerealizoval dříve. Velmi dobře udělané, super zvuk, ten se stává u klujů naprosto běžným a již ho berou samozřejmě. Asi si přelakuji auto na MODRÉ AUTO, aby mi ladilo s hudbou, protože to je po Van Der Graaf Generator druhé nejpouštěnější dílko v mém autě. Možná kecám, ještě se bije s Ursinym, ale časově to ještě nemám zmáknuté. Co napsat na závěr? Jestli toho kluci necháte, tak vám osobně přijedu dát do držky!!! Jste už jednou z posledních bašt starých časů v novém hávu, které jsou třeba už pryč, ale které si nedáme vzít!!!!!!! Je pondělí, tady po volbách, tak se loučím z Moravy s pozdravem ANOČestpráciArigato a pokud mne nejebne, tak se budu těšit na další, jen doufám, že to bude kluci daleko dříve. Váš dlouholetý fanda Eduard H. Lesko
…je to stiahnuté z našej stránky, lebo keď som to pred rokmi robil…tak som dal veľa odkazov na rôzne fóra, že ak chcete BLAS z mladosti navštívte našu sekciu a bol k tomu link na našu stránku…išlo to asi na 20 – 30 fór do „československa“
…kurwa však vy ani neviete čo máme na stránke…v ľavo máš text skladby reprezentant…skladba je stará jak praha ojojojoj mám …..
Ráno, na obed aj večer, pivo, pivo, pivo, pivo
Malé, veľké, svetlé, tmavé, pivo, pivo, pivo, pivo
Muži, ženy, deti, starci, pivo, pivo, pivo, pivo
Doma, v práci, za volantom, pivo, pivo, pivo, pivo
…spieva vo svojej, a zároveň našej obľúbenej piesní Zóna A
Jedným zo základných nápojov v živote vysokoškoláka je jednoznačne pivo. Samozrejme že sme hneď po nástupe na vysoké školy ešte úplne netušili aké je pivo dobré a zdravé ale zároveň aj zradné, keď si ho dáte s rumom, borovičkou alebo zelenou. Chce to dlhodobý tréning a človek odhalí v sebe svoje vlastné možnosti. Ako študenti sme mali viaceré obľúbené základné tábory. Mamut, Mýtnik, Gemer, U Slováka…Všetko záležalo od lokality kde sme práve boli ubytovaní. Ale najobľúbenejším podnikom bol jednoznačne HASIČ, vlastným menom U HASIČA. Tá krčma mala strategickú polohu, tesne vedľa velikánskeho internátu Bernolák a čo bolo ešte strategickejšie, nachádzala sa hneď po ceste do školy. Čiže sa tam dalo občerstviť aj posmeliť keď sa išlo na skúšku a potom po ceste zo skúšky sa dalo hneď oslavovať ak skúška dobre dopadla, alebo zapiť žiaľ v prípade neúspešného pokusu. Dalo sa tam vybehnúť poobede na jedno len tak v papučiach aj v pyžame. Niekedy cestou do školy aj zo školy sa stalo aj to, že sme do toho už tú školu ani vôbec neplietli. Ostali sme jednoducho tam,hlavne vtedy keď bolo pekne počasie. U Hasiča bola hlavnou vedúcou stokilová sympatická cigánka Etelka, vždy vyvoňaná, učesaná a usmiata, k nám mladým sa správala ako naozajstná mama. Nepovedala vám inak len „zlato moje“. Etelke pomáhala roznášať pivo Marika. To už bola iná klasa, mladé dievča s nízkym IQ, rapavou tvárou a vyrážkami a prepitými očami. Všetci ju škaredo nazývali „Marika čo má na tvári syfilis“, a aj to prvé pivo od nej nám až tak nechutilo. S tými ďalšími pivami sa jej krása úmerne zväčšovala a k večeru už družne sedávala štamgastom na kolenách. Z domácich štamgastov bol najznámejší Kikirik, ktorý za každé pivo alebo poldeci zakikiríkal na celú krčmu. Ďalej Ludvík s mozgovou obrnou, plešatým čelom a fičúrskymi fuzikmi, krivajuc s barlami, neustále krútiac hlavou na krku a gúliac očami niečo šomral. Denne vyparádený v obleku, bielej košeli s motýlikom a trakmi na nohaviciach. Kováč, 150 kilový chlap, ktorý si denne prišiel dať svojich 25 pív a popritom šialene dobre hral šachy o ďalšie pivá. Nikdy neprehral. Títo tam boli naozaj denne. A k tomu kopa študentov. Všetci si svorne nažívali a navzájom sa rešpektovali. Naučili sme sa tam držať „Malého Bobríka“, to znamenalo ísť na malú potrebu po piatich pivách.Vycvičeni machri zvládali aj „Veľkého Bobríka“ až po siedmych pivách. Toto bolo naozaj nutné, lebo miestne záchody boli adekvátne tejto štvrtej cenovej skupine. Bolo treba použiť plynovú masku proti čpavku, alebo zatajiť dych na dve minúty. Síce sa nám tie záchody nepáčili, ale človek si nakoniec zvykne aj na smrť, ako sa hovorí. O to viac sme boli sklamaní, keď pri nostalgických návštevách Hasiča ihneď po revolúcii sa tam objavili hajzle na fotobunku. Etelka za výčapom síce už nerobila, ale štamgasti tam stále sedeli. Horšie to bolo v zimných mesiacoch, keď terasy pozatvárali. Miest na sedenie bolo málo, na státie ešte menej dym sa dal krájať a keď ste nechytili fleka hneď poobede,tak to bolo passé. Preto sme sem-tam zablúdili do neďalekého Gemeru, kde sa dalo sadnúť aj večer. Jeden večer sme tam zavítali s celou kapelou CHVM. Oblak, gitarista vtedy trénoval pitie piva na čas. Priložil ten krigeľ na papuľu zaklonil hlavu otvoril hrdlo a bez jediného preglgnutia vylial do seba ten polliter. Dosahoval čas 2,5 sekundy. V tom Gemeri bola šikovná mladá čašníčka. Objednali sme si 5 pív k nášmu stolu. Čašníčka bola mocnejšia a tak nosila po 5 pív v každej ruke. 5 piv položila na náš stôl a 5 pív položila na susedný stôl. Za ten čas keď bola chrbtom otočená Oblak prekotil jedno pivo a vylepšil osobný rekord na 2,4 sekundy. Čašníčka sa otočila a chcela nám na papierik napísať ďalších päť čiarok. Oblak jej nedal dýchať a hneď spustil. „Ale ved my sme chceli 5 pív a nie len štyri!“ Veď tu predsa piati sedíme. Čašníčka neverila vlastným očiam, na stole boli naozaj len štyri pivá a ostatné poháre boli prázdne. Neostávalo jej nič iné len priniesť ešte jedno
…je to stiahnuté z našej stránky, lebo keď som to pred rokmi robil…tak som dal veľa odkazov na rôzne fóra, že ak chcete BLAS z mladosti navštívte našu sekciu a bol k tomu link na našu stránku…išlo to asi na 20 – 30 fór do „československa“
Naspamat ich diskografiu nepoznam, ale toto sa mi nezdalo tak som si odfotil. Nemylil som sa. Schvalne tam este skusim zajst a zistit ako sa k tomu mohli dostat. Len tak pre srandu.
Livigno , vychýrené talianske lyžiarske stredisko v bezcolnej zóne na taliansko rakúsko švajčiarskom pomedzí. Isto ho pozná každý správny lyžiar, pretože po Dolomitoch patrí k tomu najlepšiemu čo Taliansko v lyžovaní ponúka. Ak raz navštívite Livigno, tak si ho jednoducho musíte zamilovať, tam sú Vianoce od decembra do apríla. Ani naša rodina nebola výnimkou a do Livigna sne tiež navždy zamilovaní a jazdievame tam s bandou Trenčanov pravidelne už asi 13 rokov. Čarovné prostredie, čarovné ceny v bezcolnej zóne. Nafta niekedy za 60 centov, liter fínskej vodky za 8 euro. K tomu skvelá lyžovačka so 150 km zjazdoviek a večerný shopping pre baby. Dá sa toto nemilovať?Stredisko je rozdelené na dve časti. Na jednej strane Carosello a na druhej Motolino. Motolino je naša obľúbenejšia časť, hlavne kvôli krčme Planon, ktorá sa nachádza na svahu v strede zjazdoviek. Zvonku vyzerá ako storočná stará chajda, ktorá o chvíľu celá spadne, ale zdanie klame. Má to plánovaný image a má predstavovať príbytok pastierov dobytka, ovcí a kráv. Mimochodom Livigno má vychýrenú fabriku na výrobu syra. Tú krčmu sme nazvali jednoducho „Saxofón“, pretože tam poobede pravidelne hrával skvelý živý saxofonista a prijemne dotváral krásnu atmosféru. Tu sme denne po lyžovačke zaparkovali , kochal sa prírodou, chytali bronz na slniečku, tancovali podľa toho ako saxofonista trúbil, ale hlavne užívali všakovaké produkty miestneho baru. Alkohol na lyžiach aj za volantom je síce zakázaný, ale miestna polícia ho veľkoryso toleruje dovtedy, dokedy sa nič nestane. Ako obvykle si tam sedíme s Jankom z Beckova a nasávame atmosféru a pivo. Zrazu sa k baru pritackal ledva chodiaci Poliak, udrel päsťou po barovom pulte a zahlásil :“ZWANZIG GRAPPA!!!“ Barman nerieši také záležitosti, je niekto opitý na mol a v pohode mu nalial 20 poldeci. Pozeráme dokola, pre koho to vlastne objednáva. To musí byť isto veľká partia a veľká žúrka. Poliak zobral tácku a v lyžiarkach sa dotackal k susednému stolu. Pokiaľ tácku položil, tak aspoň polovicu obsahu po ceste vylial. Pri susednom dubovom stole s dobovými lavicami sedeli traja zúboženi Poliaci a jeden malý, asi osemročný chlapec, zrejme syn jedného z nich. Jeden z Poliakov spal na lavici v štýle „SUPERMAN ‚ To je tak, keď ležite na bruchu hlavou dole, jedna ruka pod hlavou a druhá vystretá dopredu. Druhý driemal po sediačky a po.bunde mu stekala dlhá slina od úst až po pupok. Tretí ešte javil známky života. Ten si zobral jedno poldeci, prehodil ho do hlavy a v zápätí ho naplo. Bol ale tolerantný k okoliu a hrdinsky zadržal obsah a prehltol. Poliak ktorý tácku objednával zistil že ho sledujeme a tak sa pritackal s táckou k nášmu stolu, položil ju na náš stôl, ešte trochu obsahu porozlieval a hovorí :“Chlopaki pijemo!!! Odkiaľ vy chlopaki?“ Tak sme mu povedali že sme Slováci a on na to: „Nemam rad Slovaki!!!“ Janko mu na to po beckovsky v kľude odpovedá :“Počuj kamoš, tak keď nemáš rád Slovaki, tak si zober tú tácku a upaľuj do riti!“ Poliak hneď pochopil, zobral tú tácku a mrmlajúc si pod nosom odišiel nazad k svojmu stolu. Tam už ale zaspal aj posledný tretí mohykán , len ten malý chlapec tam tíško fňukal. Poliak zistil že pri ich stole už nebude žiadna sranda. Znovu zobral tácku s 20 poldecákmi a postavil ju s úsmevom na náš stôl so slovami „Mám rad Slovaki, Chlopaki pijemo!!!“ Tak sme ho na chvíľku prichýlili. Prevracal po stojačky jeden poldecák za druhým. Pri treťom poldeci zaklonil hlavu tak,že rovný ako svieca padol rovno do zadu. Udrel sa temenom hlavy o dubovú lavicu. Mysleli sme že je mŕtvy. Za minútku sa ale otriasol, vstal a už mu nechutilo. Podišiel k svojmu stolu a začal budiť kumpánov, že už majú dosť a idú zlyžoval dolu. Ledva si pozapinali lyže a po desiatich metroch popadali ako hnilé hrušky. To už ale prišiel miestny carabinier -policajt a poprosil ich aby išli sedačkou dole, bude to lepšie pre všeobecnú bezpečnosť. Poliakov opatrne nasadili na neďalekú sedačku. Ale po chvíli za zošuchli z tej sedačky rovno na zem do snehu. Policajti to vyriešili geniálne: po jednom ich odvážali na snežných skútroch dole svahom. Aby nespadli zo skútra, tak ich omotali lepiacou páskou a prilepiili o toho šoférujúceho policajta. Konečne bol pokoj. Na druhý deň ráno sne sa už o deviatej zastavili u „Saxofóna“ na cikpauzu a niečo malé na zahriatie. Už z diaľky na nás máva vyškerený Poliak a kričí :“Chlopaki pijemo? Mam rad Slovaki!!!“
facebook
ach jaj, radšej sa zdržím komentára…
Bora 2
Bora
V roku 1985 už aj v Trenčíne frčala punkova vlna na plné obrátky. Punkových kapiel na rozdiel od Bratislavy ( tu už fungoval Extip, Problém 5, Tlak, na troskách Paradoxu vznikla Zóna A),bolo v Trenčíne ako šafranu. Ehm vtedy vlastne len jedna…. CHVM.. A aj tá bola hneď od začiatku šmrncnutá novou vlnou. To ale neodradilo punkerov aby chodili na naše koncerty. Tieto fotky sú fotene pred festivalom Trenčiansky Hudobný Festival Mladých THFM z roku 1985. Po koncerte CHVM boli pri kine HVIEZDA pristavene tri ANTONY… Rizumej dodávky verejnej bezpečnosťi VB a nakladali našich fanúšikov. Brali ich na policajnú stanicu a nútili ich umyť si nacukrovane hlavy. Boli to krásne časy
Áno áno
Toto je tá séria
Hasičská ulica
Potom koncert Hviezda a tri antony VB odviezli asi 30 fanúšikov na stanicu
Nás slušakov nechali tak
Krásne časy
Pre Molona
tak – teraz je to fporádku…
tá fotka z pred domu szm je geniálna…má jednu chybu – preto sa dá v pozadí ťažšie zorientovať…je totiž otočená naopak!!!…milujem staré fotky z TN a skutočne aj mne chvílu trvalo aby som zistil odkiaľ ten záber je….čiže v podstate je z pred domu szm (oproti lúču) ale je otočnená naopak…(u nás totiž autá nejazdia jak v anglicku)…swelé foto!!! (všekty)
1985
este jednu veselu
este jedno
Oblak
Skvelé
Toto si vôbec nepamätám
Gde to bolo?
dalsiie foto z praveku
este jednu
prehrabavam stare diaky a sem tam nieco zverejnim
Eduard H. Lesko
23. októbra 2017
11:59
Odpovedať
Opožděně, ale přece. Pozdravuji klučInga. Luba malého Dzúra, suudRNDruha Iva Masaříka a samozřejmě Mirečka, krále Slovenské borovičky. (naposledy Trenčín, 30 let CHVM a já s Mirečkem na borovičce, ještě dnes, když si říhnu, tak cítím borový les) Poslední věc, kterou jsem měl, byl Bordell. Velmi dobré a pak – nic… Až před pár týdny mi poslal Lubko domů 2CD. Buklet super, chválím, kudy chodím. Neporadil si s jeho složením jen kamarád Milan, ale tomu budiž odpuštěno, je to jaderný fyzik a je tím pádem mimo realitu. K CHVM – kluci udělai posun, kytara nám zrokovatěla, bicí linka nám sakra zpřesnila, už se dle ní dá nastavit i metronom :-), tlusté dráty se staly tak nějak profesionální, jen mne trochu zlobí Ivan, protože nám zpohodlněl a už se zaobírá tlačením do kláves, místo aby vytáhl vícekrát housle, což je škoda, ale budiž mu odpuštěno, přeci jen je to maskovaný folkáč. Dechy jsou jasné, jen jim mohl být dán větší prostor, zpěv je klasika, která již 35 let duní v mém autě a rádoby hudební fajnšmekři se mne ptají – ty jo, to hrají Slovenští mladí pankáči? Hudební posun je dost znát a je cítit v každé skladbě. UPRFJRP – UnderPunkRockFunkyJazzRapPop. Vyspecifikováno, kluci založili nový směr, kdy jim může závidět celá skupina umělců, Rytmusem počínaje a Andrejem Šebanem Konče. Jen mi trochu chybí ženský zpěv, ten by v UPRFJRP neměl chybět. Texty? Miško, nejsou sprosté, ty už také nepíšeš stále červeným atramentom :-), jen jsou trochu kostrbaté, s rýmem slunce-blunce, za každou cenu, ale to se příště poddá. Celkový dojem z nahrávky? Super zvuk!!! I v autě, když to trochu osolím, tak mi Policie dává volnou, protože ve mně vidí možné nebezpečí :-). Ale za zvuk musím pochválit, ten je luxusní… A co nový projekt Luba, and Co.? Zelektronizoval se nám, asi má nízké sazby od svého dodavatele proudu. Trochu naivní, ale jinak sepeeeeeeeeeeeeeeeeeeeer. Když jsme s Lubkem, pod rouškou několika piv, na vojně vytvářeli projekt Nouzový východ, preložené Núdzový východ, tak už tehdy měl v hlavě spoustu náúpadů, jen se divím, že je nerealizoval dříve. Velmi dobře udělané, super zvuk, ten se stává u klujů naprosto běžným a již ho berou samozřejmě. Asi si přelakuji auto na MODRÉ AUTO, aby mi ladilo s hudbou, protože to je po Van Der Graaf Generator druhé nejpouštěnější dílko v mém autě. Možná kecám, ještě se bije s Ursinym, ale časově to ještě nemám zmáknuté. Co napsat na závěr? Jestli toho kluci necháte, tak vám osobně přijedu dát do držky!!! Jste už jednou z posledních bašt starých časů v novém hávu, které jsou třeba už pryč, ale které si nedáme vzít!!!!!!! Je pondělí, tady po volbách, tak se loučím z Moravy s pozdravem ANOČestpráciArigato a pokud mne nejebne, tak se budu těšit na další, jen doufám, že to bude kluci daleko dříve. Váš dlouholetý fanda Eduard H. Lesko
Janota 1935
Rastik šecko najlepšie
Andrgra ….
…….. .
Ešte
Dosť
https://app.box.com/s/hei98xwy9rzmn8sayhux
Jeyd9me na tom kole Lubo3i <,kwa
OK. Dik
tak tak, veľa ľudí chodí na našu stránku za účelom týchto raritných vecí čo tam máme nahodené…v podstate nikde inde to nie (aspoň si myslím)….
no ja to po digitalizacii nahodim sem,na punkuj.com ,na moj blog,facebook,google +
a jedine tu online vypocutie a precitanie o danej kapele,
Molon máš pravdu
Reprezentánt
Lebo
…je to stiahnuté z našej stránky, lebo keď som to pred rokmi robil…tak som dal veľa odkazov na rôzne fóra, že ak chcete BLAS z mladosti navštívte našu sekciu a bol k tomu link na našu stránku…išlo to asi na 20 – 30 fór do „československa“
…kurwa však vy ani neviete čo máme na stránke…v ľavo máš text skladby reprezentant…skladba je stará jak praha ojojojoj mám …..
OK
A LEBO?
Objednávajte lístky
Míňajú sa
Pivo
Ráno, na obed aj večer, pivo, pivo, pivo, pivo
Malé, veľké, svetlé, tmavé, pivo, pivo, pivo, pivo
Muži, ženy, deti, starci, pivo, pivo, pivo, pivo
Doma, v práci, za volantom, pivo, pivo, pivo, pivo
…spieva vo svojej, a zároveň našej obľúbenej piesní Zóna A
Jedným zo základných nápojov v živote vysokoškoláka je jednoznačne pivo. Samozrejme že sme hneď po nástupe na vysoké školy ešte úplne netušili aké je pivo dobré a zdravé ale zároveň aj zradné, keď si ho dáte s rumom, borovičkou alebo zelenou. Chce to dlhodobý tréning a človek odhalí v sebe svoje vlastné možnosti. Ako študenti sme mali viaceré obľúbené základné tábory. Mamut, Mýtnik, Gemer, U Slováka…Všetko záležalo od lokality kde sme práve boli ubytovaní. Ale najobľúbenejším podnikom bol jednoznačne HASIČ, vlastným menom U HASIČA. Tá krčma mala strategickú polohu, tesne vedľa velikánskeho internátu Bernolák a čo bolo ešte strategickejšie, nachádzala sa hneď po ceste do školy. Čiže sa tam dalo občerstviť aj posmeliť keď sa išlo na skúšku a potom po ceste zo skúšky sa dalo hneď oslavovať ak skúška dobre dopadla, alebo zapiť žiaľ v prípade neúspešného pokusu. Dalo sa tam vybehnúť poobede na jedno len tak v papučiach aj v pyžame. Niekedy cestou do školy aj zo školy sa stalo aj to, že sme do toho už tú školu ani vôbec neplietli. Ostali sme jednoducho tam,hlavne vtedy keď bolo pekne počasie. U Hasiča bola hlavnou vedúcou stokilová sympatická cigánka Etelka, vždy vyvoňaná, učesaná a usmiata, k nám mladým sa správala ako naozajstná mama. Nepovedala vám inak len „zlato moje“. Etelke pomáhala roznášať pivo Marika. To už bola iná klasa, mladé dievča s nízkym IQ, rapavou tvárou a vyrážkami a prepitými očami. Všetci ju škaredo nazývali „Marika čo má na tvári syfilis“, a aj to prvé pivo od nej nám až tak nechutilo. S tými ďalšími pivami sa jej krása úmerne zväčšovala a k večeru už družne sedávala štamgastom na kolenách. Z domácich štamgastov bol najznámejší Kikirik, ktorý za každé pivo alebo poldeci zakikiríkal na celú krčmu. Ďalej Ludvík s mozgovou obrnou, plešatým čelom a fičúrskymi fuzikmi, krivajuc s barlami, neustále krútiac hlavou na krku a gúliac očami niečo šomral. Denne vyparádený v obleku, bielej košeli s motýlikom a trakmi na nohaviciach. Kováč, 150 kilový chlap, ktorý si denne prišiel dať svojich 25 pív a popritom šialene dobre hral šachy o ďalšie pivá. Nikdy neprehral. Títo tam boli naozaj denne. A k tomu kopa študentov. Všetci si svorne nažívali a navzájom sa rešpektovali. Naučili sme sa tam držať „Malého Bobríka“, to znamenalo ísť na malú potrebu po piatich pivách.Vycvičeni machri zvládali aj „Veľkého Bobríka“ až po siedmych pivách. Toto bolo naozaj nutné, lebo miestne záchody boli adekvátne tejto štvrtej cenovej skupine. Bolo treba použiť plynovú masku proti čpavku, alebo zatajiť dych na dve minúty. Síce sa nám tie záchody nepáčili, ale človek si nakoniec zvykne aj na smrť, ako sa hovorí. O to viac sme boli sklamaní, keď pri nostalgických návštevách Hasiča ihneď po revolúcii sa tam objavili hajzle na fotobunku. Etelka za výčapom síce už nerobila, ale štamgasti tam stále sedeli. Horšie to bolo v zimných mesiacoch, keď terasy pozatvárali. Miest na sedenie bolo málo, na státie ešte menej dym sa dal krájať a keď ste nechytili fleka hneď poobede,tak to bolo passé. Preto sme sem-tam zablúdili do neďalekého Gemeru, kde sa dalo sadnúť aj večer. Jeden večer sme tam zavítali s celou kapelou CHVM. Oblak, gitarista vtedy trénoval pitie piva na čas. Priložil ten krigeľ na papuľu zaklonil hlavu otvoril hrdlo a bez jediného preglgnutia vylial do seba ten polliter. Dosahoval čas 2,5 sekundy. V tom Gemeri bola šikovná mladá čašníčka. Objednali sme si 5 pív k nášmu stolu. Čašníčka bola mocnejšia a tak nosila po 5 pív v každej ruke. 5 piv položila na náš stôl a 5 pív položila na susedný stôl. Za ten čas keď bola chrbtom otočená Oblak prekotil jedno pivo a vylepšil osobný rekord na 2,4 sekundy. Čašníčka sa otočila a chcela nám na papierik napísať ďalších päť čiarok. Oblak jej nedal dýchať a hneď spustil. „Ale ved my sme chceli 5 pív a nie len štyri!“ Veď tu predsa piati sedíme. Čašníčka neverila vlastným očiam, na stole boli naozaj len štyri pivá a ostatné poháre boli prázdne. Neostávalo jej nič iné len priniesť ešte jedno
Bars dobrý film o muzike z Prešova
Caute, minuly piatok som nasiel v jednom ceskom juke boxe album BLAS – Studio Jezerka. Google taky album v ich oficialnej diskografii nepozna.
Tu to je
Fukkavica Records
Jagi
Toto zatiaľ by nemal byť oficiál produkt. Mišo o tom už dávno rozmýšľal že piesne z roku 1986 doteraz nevydane niekedy vydá
Tuto sú určite skoro všetky
http://chvm.sk/bez-ladu-a-skladu-blas/
…je to stiahnuté z našej stránky, lebo keď som to pred rokmi robil…tak som dal veľa odkazov na rôzne fóra, že ak chcete BLAS z mladosti navštívte našu sekciu a bol k tomu link na našu stránku…išlo to asi na 20 – 30 fór do „československa“
Naspamat ich diskografiu nepoznam, ale toto sa mi nezdalo tak som si odfotil. Nemylil som sa. Schvalne tam este skusim zajst a zistit ako sa k tomu mohli dostat. Len tak pre srandu.
hneď druhá nahrávka v našej sekcii BLAS
Bez Ladu A Skladu – Live on Mlada Garda 1986
to isté je v tom automate.
Este ma napadlo ci to je naozaj live? Na zaciatku je sice pocut hlas uvadzaca, ale zase pri ziadnej pesnicke ani naznak potlesku.
Skladbu LEBO a REPREZENTANT nepoznám
Dobry postreh! Na zaciatku Referatu mi to pride ako Snopkov hlas. Haluz. : )
Ešte niečo majú na sklade…
ZWANZIG GRAPPA
Livigno , vychýrené talianske lyžiarske stredisko v bezcolnej zóne na taliansko rakúsko švajčiarskom pomedzí. Isto ho pozná každý správny lyžiar, pretože po Dolomitoch patrí k tomu najlepšiemu čo Taliansko v lyžovaní ponúka. Ak raz navštívite Livigno, tak si ho jednoducho musíte zamilovať, tam sú Vianoce od decembra do apríla. Ani naša rodina nebola výnimkou a do Livigna sne tiež navždy zamilovaní a jazdievame tam s bandou Trenčanov pravidelne už asi 13 rokov. Čarovné prostredie, čarovné ceny v bezcolnej zóne. Nafta niekedy za 60 centov, liter fínskej vodky za 8 euro. K tomu skvelá lyžovačka so 150 km zjazdoviek a večerný shopping pre baby. Dá sa toto nemilovať?Stredisko je rozdelené na dve časti. Na jednej strane Carosello a na druhej Motolino. Motolino je naša obľúbenejšia časť, hlavne kvôli krčme Planon, ktorá sa nachádza na svahu v strede zjazdoviek. Zvonku vyzerá ako storočná stará chajda, ktorá o chvíľu celá spadne, ale zdanie klame. Má to plánovaný image a má predstavovať príbytok pastierov dobytka, ovcí a kráv. Mimochodom Livigno má vychýrenú fabriku na výrobu syra. Tú krčmu sme nazvali jednoducho „Saxofón“, pretože tam poobede pravidelne hrával skvelý živý saxofonista a prijemne dotváral krásnu atmosféru. Tu sme denne po lyžovačke zaparkovali , kochal sa prírodou, chytali bronz na slniečku, tancovali podľa toho ako saxofonista trúbil, ale hlavne užívali všakovaké produkty miestneho baru. Alkohol na lyžiach aj za volantom je síce zakázaný, ale miestna polícia ho veľkoryso toleruje dovtedy, dokedy sa nič nestane. Ako obvykle si tam sedíme s Jankom z Beckova a nasávame atmosféru a pivo. Zrazu sa k baru pritackal ledva chodiaci Poliak, udrel päsťou po barovom pulte a zahlásil :“ZWANZIG GRAPPA!!!“ Barman nerieši také záležitosti, je niekto opitý na mol a v pohode mu nalial 20 poldeci. Pozeráme dokola, pre koho to vlastne objednáva. To musí byť isto veľká partia a veľká žúrka. Poliak zobral tácku a v lyžiarkach sa dotackal k susednému stolu. Pokiaľ tácku položil, tak aspoň polovicu obsahu po ceste vylial. Pri susednom dubovom stole s dobovými lavicami sedeli traja zúboženi Poliaci a jeden malý, asi osemročný chlapec, zrejme syn jedného z nich. Jeden z Poliakov spal na lavici v štýle „SUPERMAN ‚ To je tak, keď ležite na bruchu hlavou dole, jedna ruka pod hlavou a druhá vystretá dopredu. Druhý driemal po sediačky a po.bunde mu stekala dlhá slina od úst až po pupok. Tretí ešte javil známky života. Ten si zobral jedno poldeci, prehodil ho do hlavy a v zápätí ho naplo. Bol ale tolerantný k okoliu a hrdinsky zadržal obsah a prehltol. Poliak ktorý tácku objednával zistil že ho sledujeme a tak sa pritackal s táckou k nášmu stolu, položil ju na náš stôl, ešte trochu obsahu porozlieval a hovorí :“Chlopaki pijemo!!! Odkiaľ vy chlopaki?“ Tak sme mu povedali že sme Slováci a on na to: „Nemam rad Slovaki!!!“ Janko mu na to po beckovsky v kľude odpovedá :“Počuj kamoš, tak keď nemáš rád Slovaki, tak si zober tú tácku a upaľuj do riti!“ Poliak hneď pochopil, zobral tú tácku a mrmlajúc si pod nosom odišiel nazad k svojmu stolu. Tam už ale zaspal aj posledný tretí mohykán , len ten malý chlapec tam tíško fňukal. Poliak zistil že pri ich stole už nebude žiadna sranda. Znovu zobral tácku s 20 poldecákmi a postavil ju s úsmevom na náš stôl so slovami „Mám rad Slovaki, Chlopaki pijemo!!!“ Tak sme ho na chvíľku prichýlili. Prevracal po stojačky jeden poldecák za druhým. Pri treťom poldeci zaklonil hlavu tak,že rovný ako svieca padol rovno do zadu. Udrel sa temenom hlavy o dubovú lavicu. Mysleli sme že je mŕtvy. Za minútku sa ale otriasol, vstal a už mu nechutilo. Podišiel k svojmu stolu a začal budiť kumpánov, že už majú dosť a idú zlyžoval dolu. Ledva si pozapinali lyže a po desiatich metroch popadali ako hnilé hrušky. To už ale prišiel miestny carabinier -policajt a poprosil ich aby išli sedačkou dole, bude to lepšie pre všeobecnú bezpečnosť. Poliakov opatrne nasadili na neďalekú sedačku. Ale po chvíli za zošuchli z tej sedačky rovno na zem do snehu. Policajti to vyriešili geniálne: po jednom ich odvážali na snežných skútroch dole svahom. Aby nespadli zo skútra, tak ich omotali lepiacou páskou a prilepiili o toho šoférujúceho policajta. Konečne bol pokoj. Na druhý deň ráno sne sa už o deviatej zastavili u „Saxofóna“ na cikpauzu a niečo malé na zahriatie. Už z diaľky na nás máva vyškerený Poliak a kričí :“Chlopaki pijemo? Mam rad Slovaki!!!“
Máme radi Stranglers
…
…… .
Jurajiix
Molon
Jj burnell
Norfolk coast
a ak si to chcete vypočuť, tak tu http://chvm.sk/bratislavske-dievcata/
hudba, čistá zóna a a náznaky slobodky a spev, no k tomu sa radšej moc nebudem vyjadrovať…“zvratko z kávy“…čiže celé zlé…hudba klasika móže byť.
Plne súhlasim. Spev tam k tomu nepasuje.
Hm. Čo narobis
Muzika je punk 77
Spev ala americký pop punk
lump a mikko bývalí zóňaci majú navú kapelu – Bratislavské Dievčatá…o to ani tak neide, ako o to lumpove tričko