ŠMOX

Šmox HISTÓRIA
(Peter Machunka)

ŠMOX vznikol na jeseň léta páně 1982 v detskej izbe u mojich rodičov, keď sme sa s Kamilom Paštekom (člen kapely, ale už len zriedka koncertujúci, texty píše pre nás stále, CD s nami aktívne nahrával, ale pre fatálnu zaneprázdnenosť nechodí na skúšky a mimochodom vtedy bol ešte mojím švagrom…) rozhodli, že založíme kapelu. Ďalšími dvoma členmi sa stali Erich Bernát a Kamilov brat Dano. V tomto zložení sme ako akustické kvarteto (Kamil – klavír, drumbľa, Erich – akustická gitara, rumbagule, Dano Pašteka – basgitara a ja – druhá akustická gitara) vystúpili na jeseň 1982 na trenčianskom Gympelrocku. Začiatkom roku 1983 sa k nám pridali brat Ľuboša z CHVM Roman Dzúrik a naša absolútna hviezda – sólový gitarový virtuóz MUDr. Dano Jando. Týmto pádom sa z nás stala rocková kapela, Erich sa posunul na miesto basgitary a tým vznikla tá zvláštnosť na slovenskej poprockovej scéne, že sme mali dvoch basgitaristov. V tomto zložení sme vytvorili pár našich nesmrteľných songov a odohrali niekoľko vystúpení, podotýkam vždy spolu s kamarátmi z kapely CHVM. V roku 1984 sme sa zúčastnili okresnej spevácko-muzikantskej súťaže už aj spolu s novým členom kapely, hráčom na husle Martinom Bičanom – teraz je to hlavný kontrolór mesta Trenčín. Odborná porota nás vtedy zmietla pod čiernu zem, ale diváci boli nadšení…

Keďže sme väčšinou hrali tam, kde boli aj šikovní hoši od CHVM, netrvalo dlho a začali sa o nás zaujímať štátne orgány výkonnej moci. Nechápali sme, ako môžu byť naše texty nebezpečné vtedajšiemu zriadeniu, ale keď sa vrátil z vypočúvania na bezpečnosti môj kamoš Forvačný (Folly) s informáciami, že vedia o nás všetko, majú fotky z koncertov aj zo súkromia, nebolo mi tesne pred prijímačkami na výšku všetko jedno a asi ani ostatným… To bol vlastne začiatok našej 15-ročnej prestávky, rozutekali sme sa na vysoké školy, niektorí do Blavy, Dano do Hradca Králové, ja som sa na prvý pokus nedostal… Ešte v tom roku, ako aj v roku 1985 sme s Kamilom urobili nejaké pesničky (Paranoja, Tatry, Enofa, Come On Baby), ale to bolo všetko. No a potom to už išlo, každý škola, potom vojna, rodiny, práca a pod…

Celých tých 15 rokov som závidel Ľubošovi Dzúrikovi, že chalani z CHVM si válejí tu svou kuličku, stretávajú sa, natáčajú jednu demokazetu za druhou, myslím, že sa zastavili niekde na čísle 47… ;o) (Ak je to málo, Ľubo, prepáč a oprav ma!) A ešte jedna vec ma celé tie roky poriadne štve. Kamil, ako náruživý fotograf, vyrobil, krásnu fotku vtedajšieho riaditeľa nášho gympľa, zvaného „Fuňo„. To bola tá fotka, ktorú asi 20 rokov dávali na tablo a Kamil mu tam takou montážou prirobil na jedno oko také krúžky, ako keď sa dívate cez zameriavač v ďalekohľade pušky. Myslím, že to použil z kultového seriálu NDR „Volajte políciu 110“. Tie fotky vyrobil štyri, jednu si nechal on, dve dal mne, ja som dal jednu môjmu susedovi a doteraz veľkému fanúšikovi našej kapely, Jurovi Bujdákovi, a tú štvrtú, nevieme komu, ale tá sa dostala do rúk pracovníkom ŠtB. Keď mi to Folly o tej fotke povedal, že mu ju tam ukazovali ako hanobenie verejného činiteľa, hneď som išiel za Jurom B., že ho rozsekám, ak tú fotku nemá, ale našťastie ju mal schovanú. Tú fotku musel dostať len niekto z nášho najbližšieho okolia, nejaký náš „akože“ kamoš a tá sviňa to odovzdala fízlom. Celé tie roky som rozmýšľal, kto môže byť ten hajzeľ, ale teraz vlastne ani neviem, či by som to ešte chcel vedieť. Ak sa náhodou stále stretávame, nie som si istý, či by som to uniesol…

Novodobá história ŠMOXu sa začína v roku 2000, keď nás Ľuboš Dzúrik z CHVM pri príležitosti ich 20-teho výročia oslovil, či nezvesíme ŠMOX z vešiaka v pivnici, neoprášime a nevynesieme na svetlo. Po správe, že Ľuboš organizuje takýto veľký comeback, som chytil „nový svěží vítr“ a ostatní ŠMOXáci to tiež prijali s patričným nadšením. V septembri 2000 prišiel ku mne Kamil a vyhrabali sme zo šuplíkov starý matroš, Kamil noty, ja akordy. Potom to už išlo z kopca, stretli sme sa v priebehu októbra až decembra asi 3-krát u Dana Pašteku na chalupe vo Višňovom a cvičili staré songy. Na toto obdobie veľmi rád spomínam, stretli sme sa všetci ako kedysi, malo to atmosféru, grády, super! Potom nadišiel pamätný december, už si nespomínam, ktorý, ale plná sála v kine Hviezda, všetko starí kamoši a známi… Začínala tuším AJHĽA, potom AB NORMAL, HOME MADE, ŠMOX, CHVM, BEZ LADU A SKLADU a na záver TRITOL s nezabudnuteľným Majom Kaščákom (dnes CPT. SLICE). Super večer! V tejto eufórii sme sa dohodli, že ideme do toho, ešte sme sa po Novom roku stretli u Dana zo dva razy, ale bol problém dať dohromady ľudí z Blavy, Trenčína, Nitry a Dana P., ktorý pendloval medzi Prahou, BA, TN a Višňovým. Tak sme sa stoporili zase až na jeseň 2001, keď Ľubo ohlásil, že bude repete. Znovu u Dana na chalupe, nacvičili sme aj niečo nové, ale bubeník Roman, toho času už z Nitry, Dano P. a aj Kamil ohlásili, že je to naposledy, čo so ŠMOXom hrajú. Že to bolo fajn, ale všetko musí raz skončiť. Ostatní, teda Erich, Dano Jando a ja sme bojovali, „jako když lvové bijí o mříže“, ale márna snaha…

Takže decembrom 2001 skončila ďalšia etapa vývoja ŠMOXu. Do jesene 2002 sa nedialo nič, Ľuboš znovu ohlásil mikulášsky koncert, Kamila som znovu lámal, ale nepovolil… Ostali sme traja: Erich – basa, Dano Jando – sólová gitara a ja – druhá gitara. Nechceli sme ŠMOX opäť zavesiť do archívu, tak sme rozmýšľali o nejakom bubeníkovi. A Dano Jando, mimochodom bol to jeden z jeho dvoch najlepších nápadov, prišiel s myšlienkou, aby sme oslovili pána bubeníka Iwana Pavlíka z AJHĽA, t. j. z kapely, ktorá sa dala dohromady tiež len na tieto mikulášske večierky. Pomyslel som si, že za opýtanie nič nedám, počítal som, že ma pošle niekam, ale opak bol pravdou, Iwan s nadšením našu ponuku prijal. (Poznámka I. Pavlíka: Tú históriu trochu upravím, až také nadšenie to v tom úvode nebolo… ;o) Ono sa to upravilo, až keď som prišiel na to, akí ste vy milí chlapi…) To sme už skúšali v TN, na jednej základnej škole. Doniesli sme na našu prvú spoločnú skúšku CD, že mu to pustíme a on na to: „Začnite hrať, ja sa pridám!“ A už to išlo. Len ma napadlo: „Tak to je ono!“ V tejto zostave sme odohrali v poradí tretí mikulášsky koncert a v januári 2003 prišiel doktor Jando s druhým životným nápadom: „Mám saxofonistu, bývalého kolegu!“ Erichovi a mne sa začal plniť ďalší životný sen: Budeme mať v kapele sax! Tu musím pripomenúť, že som zase CHVM roky závidel, že majú v kapele ságo (Kokryho) – ja som im v podstate potichu závidel všetko… ;o) Prišiel na skúšku Ďuri Mikuš, bol trochu iný ako my, myslím, že zozačiatku mu naša muzika veľmi nešla do toho sága, ale po čase sme našli spoločnú reč. Dnes si neviem predstaviť (a dovolím si to tvrdiť aj za ostatných), žeby táto Ikona z Bánoviec s nami nehrala. Super chlapík, neskazený, dobrosrdečný, pravý opak nás ostatných… ;o) No, a už ostáva len posledný z nás, RNDr. Ivan Masarik – spevák, skladateľ, textár a multiinštrumentalista v jednej osobe. Stále nám s Erichom zneli v ušiach tie Maťove husle, keď sme hrali Inotaj. Maťo nechcel ani ako hosť, ale husle nám požičal. Tak ma napadlo: Skúsim osloviť Ivana M. z CHVM, či si s nami nepôjde tú Inotaj zahrať na jedno vystúpenie. Stačil jeden telefón. Teraz mám pocit, že ho poznám odjakživa a momentálne si môj život bez Ivana neviem predstaviť. Okrem hudby sme našli spoločnú reč aj v ďalších oblastiach: šport – pasívne, bedminton – aktívne. Len ho ešte nedokážem poraziť, ale našťastie moja 13-ročná dcéra už áno, čo ma ukľudňuje. Myslím, že aj Ivana, on ju vlastne dostal tam, kde teraz v tomto športe je. Ďakujem, Ivo!

Pozn. I. Masarika:
Nemáš za čo, Peťo! Však pri tom všetkom (hudba, šport) sa predsa výborne zabávam aj ja! A aby vedeli aj ostatní, ktorí možno ani netušia, že bedminton sa nehráva iba na kúpalisku, či pred domom, ale dá sa hrať aj závodne na kurte so sieťou: Andrejka Machunková je momentálne (apríl 2006) na Slovensku hráčkou č. 2 v kategórii do 13 rokov! Ja ju ešte sem-tam výnimočne porazím, ale môjho Iva (minulý rok majster Slovenska do 15 rokov) už ani náhodou… ;o)

V tejto novodobej a dúfam, že aj poslednej zostave ŠMOXu (pretože v roku 2003 som trochu zmenil výrok Micka Jaggera a vyhlásil, že: „Zo ŠMOXu sa neodchádza, v ŠMOXe sa zomiera!“), sme sa pustili do prerábania, nového aranžovania a komponovania nových pesničiek, pretože teraz už nič nestálo v ceste pre natočenie nášho CD. Chvíľu to trvalo, lebo pri našej rôznorodej práci, bývaní v TN, BA a Bánovciach toho skúšania nie je až toľko, koľko by bolo treba. Ale podarilo sa, CD sme v roku 2005 nakrútili v štúdiu Peťa Hajša v Dubnici n/V. Týmto mu vzdávam hold, veľmi nám pri tom pomohol a hlavne poradil, šikovný chlapík, žiadny upejpanec a ešte sa aj rozumie veci… Myslím, že CD sa celkom podarilo, som rád, že sa toho aktívne zúčastnil aj Kamil a že si nami zahral po dlhej dobe aj na jeho krste v októbri 2005 vo Hviezde. A keď som už pri tých ďakovačkách, naša veľká vďaka patrí Ľubošovi z CHVM, lebo pokiaľ sa to dá, tak nás všade s nimi berie na koncerty a hlavne, keď sme začínali, bez jeho materiálnej výpomoci, by sme mohli akurát tak „guľové“… Teraz ma napadla ešte jedna vec, skoro som zabudol na Danku Dzúrikovú, manželku nášho bývalého bubeníka Romana (t. j. Ľubošovu švagrinú), ktorá si s nami niekoľkokrát zaspievala, dokonca aj vtedy, keď už s nami Roman nehral. Príjemné spestrenie, je to super baba, pohodová, veselá, vždy O.K. Ale stačilo a ŠMOX už bude len výlučne mužská záležitosť, aj keď: „Never say never“… ;o)

Koniec histórie, teraz sa budeme dívať už len a len do budúcnosti, dúfam, že nám ten optimizmus vydrží a nejaké nápady ešte ostanú. Budeme sa snažiť našimi piesňami robiť radosť a textami nielen dobrú náladu, ale aj naďalej nemilosrdne ťať do živého a poukazovať na najpálčivejšie problémy dnešnej skazenej a nemilosrdnej kapitalistickej doby… ;o)

ČESŤ PRÁCI!
Váš Peter Machunka