Toto je veľmi zvláštna doba. Minimálne trištvrte roka organizátori pripravujú festival Pohoda aj s tým rizikom, že sa nakoniec konať vôbec nebude. Rozhoduje o tom akýsi Covid automat, výraz o ktorom sme pred rokom vôbec netušili. Bolo treba, aby okres Trenčín bol v čase konania Pohoda on the Ground 2021 zelený. Posúdenie tých farieb má na starosti okresný hlavný hygienik a priraďuje ju podľa prísnych tabuliek určených vládou tejto republiky, podľa vývoja covidovej pandémie. To sa chvalabohu udialo týždeň pred termínom konania. Trenčín dostal zelenú. Bohužiaľ festival Vrbovské vetry, ktorý sa tradične koná týždeň pred Pohodou, nemal také šťastie a štyri dni pred začiatkom konania prekladali festival do susedného zeleného okresu, do Jaslovských Bohuníc.
Ale poďme k tohoročnej Pohode. Žiaden mega festival s 30 000 návštevníkmi, ale 5 festivalov za 5 dní za sebou s kapacitou 1 000 návštevníkov. Po prvom dni o desiatej ráno musela prvá tisícka návštevníkov opustiť areál a ďalšia tisícka mohla o jedenástej vojsť.
Za tie roky čo už festival Pohoda existuje ho Michal Kaščák so svojou družinou, resp. Pohoda teamom posunul do veľmi vysokého levelu čo sa týka kvality služieb, čistoty, ekológie, organizácie a tak festival ťažko hľadá široko ďaleko v Európe konkurenciu. Michal a spol už nevedia robiť malé veci a tak sa stalo, že pre tento festival pre tisíc ľudí pripravili veľmi veľkorysé riešenie. Festival ponúkal tri veľké pódiá, z toho jedno medzinárodné a dve domáce klubové, jedno pódium zvané električka, dve garáž stejdže a ešte myslím jedno pódium pre dídžejov. K tomu kopa ďalších stavieb, Artist Village, keteringové stany, stany pre zábavu a šport, pingpong, autodráha, rôzne stavby pre neziskové organizácie, vozíčkarov… K tomu všetkému kopa mobilných, stále čistých splachovacích WC, sprchy, zariadenia pre umelcov v backstage, zdravotné stredisko, stánky s nápojmi a posedením, tienidlá proti slnku, osviežujúce fontány s vodou, stanové mesto a chatky na prenájom, ruské koleso, cirkus a určite som ešte všeličo zabudol. Napriek tomu množstvu stavieb bol areál neskutočne útulný, pôsobil na mňa veľmi ukľudňujúco a zároveň má nabíjal obrovskou energiou. Bolo z neho cítiť, že ho tvoria ľudia ktorí vedia čo robia a robia to s láskou k hudbe a s láskou k všetkým návštevníkom. Ľudia boli pri vstupe testovaní, aby bola zachovaná bezpečnosť a zdravie.
Medzinárodný stage mal päť dní rovnaký program ktorý zostavil Pohoda team. Do poslednej chvíle netušili, či umelci hlavne z Veľkej Británie budú môcť pricestovať. Na hlavnom Pohoda stage boli neprehliadnuteľní Vrbovskí víťazi s Komorným orchestrom mesta Trenčín. Tí otvárali každý deň o 15:00 festivalový program. Veselé piesne bratov Jobusovcov plné priemyselného folklóru hraného na netradičných nástrojoch, ktoré vyrába Andrej Budislav Jobus, boli doprevádzané tónmi sláčikového orchestra. Tieto kompozície zložil a do nôt rozpísal hudobný skladateľ Slavo Solovic. Zo všetkých piesní podľa mňa naviac vytŕčala kompozícia Montážna pena, ktorá mi pripomínala koncert Roberta Planta a Jimmyho Pagea v projekte No Quarter s ľudovým orchestrom v Marakéši. Ku koncu predstavenia vždy zahrali hymnu multiorganizácie Kriak, na ktorú ako jedinú na svete sa tancuje a vzdáva sa hold predsedovi Kriaku pánu Húpaciemu koňovi.
Veľkou raritou hlavného Pohoda stage bola africká skupina Fulu Miziki z Konga. Tí prišli na festival bez nástrojov a v prvom rade išli navštíviť miestne odpadové hospodárstvo. Fulu Miziki znamená v jazyku lingala „odpadová hudba“. Kolektív týchto multidisciplinárnych umelcov totiž vytvára nástroje z odpadu a neúnavne v nich objavuje nové zvukové možnosti. Z vyhodených vecí si vytvárajú aj originálne masky a kostýmy. Pod pestrou show a afrofuturistickými maskami sa ukrýva silné panafrické posolstvo mieru či poukazovanie na zlú ekologickú situáciou v ich rodnej krajine i na celom svete. Nebolo treba dlho čakať a bratia Jobusovci vytvorili s touto kapelou fúziu a zahrali skvelé africko slovenské melódie.
Veľmi zaujímavá bola Dry Cleaning, post-punková kapela z južného Londýna, ktorú prirovnávajú k Joy Division či Sleaford Mods.
Klubové pódia menili program každý deň. Vystriedalo sa tu za 5 dní viacero slovenských klubov. Tie si samé pripravil svoj program, do ktorého im organizátori nezasahovali. Konkrétne to boli kluby Hangár, Bombura, T3, Fuga, Klub 69, Diera do sveta, Hájovňa , Záhrada, Wax, Collosseum a Stromoradie. Tu hrali prevažne slovenské kapely, sem tam české, maďarské či poľské.
Ako lokálpatriota ma hneď v prvý deň veľmi zaujala trenčianska kapela Personal Spaces. Ich inštrumentálna hudba reflektuje žánre ako post rock, psychedéliu, krautrock a drone. Vo svojich skladbách kladú dôraz na atmosféru a hypnotickú repetitívnosť gitarových riffov. V minulosti predskakovali americkú speváčku Shilpe Ray na domácej pôde a taktiež si zahrali na festivaloch ako Hviezdne noci, Who Needs Lyrics, Končiny a inde.
Hneď po nich vystúpili ďalší Trenčania Fyasco. Tí vo dvojici, v zložení bicie a gitara vytvorili na pódiu taký neuveriteľný tlak a energiu, ako by ich hralo desať. Zostava sa vyformovala zo skupiny Downstream, kde hráva Galo na gitaru a Holup na basu. Keďže nevedeli zohnať dlhšiu dobu speváka, vyriešili to podľa Holupa elegantným kompromisom: „Bliakame jak zmyslov zbavení a robíme hudbu čisto na prvú šupu, tak ako to cítime. Žiadne veľké hranie a strašne nás to baví!“
Na električkovom pódiu ma veľmi zaujala kapela Varkocs. Vznikla v roku 2018 ako špeciálny projekt okolo Erika Turteva, virtuózneho hráča na drumbľu. Od svojho vzniku vyniká nekonvenčným prístupom a „chuligánskym ľudovým“ štýlom. Hrá na staré pohanské slovanské a maďarské akustické ľudové nástroje. Ich cieľom je zbierať piesne venované drumbli. Pôsobilo to na mňa ako veľmi netradičné techno.
Klub Stromoradie predstavil klasické festivalové kapely, ktoré nazval geriatria na zájazde. Jednalo sa o osvedčené staré kapely Chór vážskych muzikantov, Chiki liki tu-a, Bez ladu a skladu, Edo Klena a Klenoty a Mňága a žďorp.
Košický klub Collosseum priniesol zase punkové klasiky ako Slobodná Európa či českých Znouzecnost.
O hudbe na Pohode by sa dalo písať ešte veľmi dlho, vystupovalo veľké množstvo naozaj kvalitných a zaujímavých skupín na viacerých pódiách a nie je v ľudských silách vidieť úplne všetko.
To čo býva na festivale po minulé roky prísne zakázané, to bolo teraz povolené. Celá letiskové runway patrila inlajnovým korčuliarom a skejtbordistom. Ľudia boli vyzvaní aby fotili a filmovali a potom ponúkli svoj filmový pohľad na Pohodu. Z tohto materiálu nakoniec vznikne zaujímavé film, na ktorý sa všetci tešíme.
Sympatické bolo aj päťdňové online vysielanie koncertov Rádiom_FM priamo z letiskovej veže. Zároveň filmový štáb RTVS denne natáčal ďalšie diely Klubtúry, ktoré ešte v ten deň pred polnocou vysielala RTVS2. Z tých dielov bolo cítiť že kluby a Pohoda sú nerozlučne spojené.
Ďakujem v mene všetkých muzikantov a zároveň návštevníkov za to, že Pohoda je taká aká je a snaží sa nám v týchto neveselých časoch prinášať radosť a hudobné zážitky. Je to areál, za ktorého plotom necháte všetky starosti, neriešite počasie, neriešite nič, len si užívate tú radosť zo stretnutí s priateľmi a tešíte sa z koncertov a iných aktivít, ktoré festival ponúka. Bolo to naozaj veľkorysé. Pripomínalo mi to taký malý farebný ostrov v tomto uponáhľanom svete. Čo k tomu dodať? Snáď len: Vivat Pohoda, vivat Michal!
Chór vážskych muzikantov (CHVM) oslávili minulý rok štyridsiatku na scéne a tento rok dostal ich člen Ľuboš Dzúrik (ktorého metalisti aj ľudia z punku, elektronickej scény či undergroundu volajú „tatko“) Cenu za prínos do hudby. Kapela vytvorila z Trenčína centrum slovenskej alternatívy, pomáhala mnohým skupinám vrátane Bez ladu a skladu. Ich prvý oficiálny koncert sa uskutočnil na prvom ročníku trenčianskeho Gympelrocku. Pozitívny ohlas zo strany návštevníkov koncertu nezdieľali komunistickí funkcionári, kapele vypli prúd a podobné radovánky ju čakali až do roku 1989. Prvé roky po páde komunizmu priniesli paradoxne útlm kapely. Druhým vrcholom CHVM boli roky 2005 – 2010, kedy nahrali v krátkom slede tri albumy. 30 rokov na scéne oslávili spoločným koncertom so skupinou The Stranglers na Pohode 2010. Kapela, ktorá mimoriadnym spôsobom ovplyvnila alternatívnu scému na Slovensku sa predstaví na pódiu klubu Stromoradie. Šéf klubu o ich bookingu napísal: „Máme ich veľmi radi, ešte si pamätám úplne prvé stretnutie na Pohode 98, kde sme si navzájom menili nahrávky a po ceste domov si ich púšťali. Domáce kapely nesmú nikdy chýbať.”
Kto nestihol včera počúvať reláciu PENA DNÍ na Rádio FM s Ľubošom a Gešom o hudbe , živote a o knihách, tak tu je záznam…
Relácia bola nahrávánÁ v punkovej garáži v Trenčíne u Juraj Šinka . Nahrávku vyhotovil Peter Kops
Zahrajú vám CHVM, BEZ LADU A SKLADU, BOX, NÁHODNÝ WÍSKIT, FYASCO, MODRÉ AUTO, ŠMOX
Ľuboš Dzúrik dostal prednedávnom ocenenie Radio_Head Awards za prínos do hudby. Tatko trenčianskej alternatívnej scény toho za vyše 40 rokov zažil neúrekom a okrem kariéry basgitaristu sa stal aj akýmsi archivárom, nielen jeho materskej kapely Chór vážskych muzikantov – CHVM. Tento rok mu vyšla už tretia kniha Jednohubky, predtým to boli Chór vážskych muzikantov – Cesta od boľševika k nezávislosti a Underpunk. O muzike, knihách aj živote v undergrounde sa Gešo s Ľubošom rozprával v programe Pena dní_FM
Vážsky Chórus Luboša Dzúrika
Radio Head Awards 2018
Cena za prínos do hudby
Koncom roka 1981 sa v Trenčíne konal prvý ročník dnes už legendárneho festivalu Gympelrock. Tento festival sme založili s trenčianskymi kapelami YELLOW DODO AND company (neskôr CHVM), Dr.FAUST, TRITOL. Spevákom kapely TRITOL bol Marián Kaščák,najstarší z troch bratov Kaščákovcov. Ten koncert sa konal v telocvični vedľa trenčianskeho Gymnázia Jurija Alexejeviča Gagarina. Marián Kaščák sa zrejme v deň koncertu musel starať o najmladšieho brata Miška, ktorý mal vtedy 9 rokov. Keďže Michal bol doma masírovaný všeliakou nekomerčnou hudbou od staršieho brata, tak sa objavil na pódiu a s hrôzostrašným škrekotom
otváral ten festival. Vtedy som Michala po prvýkrát zaregistroval. Toto bolo jeho prvé vystúpenie…
V tých 80 tých rokoch bol veľmi populárny folklór aj medzi trenčianskymi muzikantami. My z kapely Chvm sme boli tanečníci v súbore Trenčan. Mišo a Peter Kaščákovci hrali v cimbalovej hudbe. Mišo na husle a Peter na violončelo. Ostatní chalani z Bez ladu a skladu tancovali.
V roku 1985 sa konal štvrtý ročník trenčianskeho Gympelrocku a na ňom sa objavila čudesná kapela zložená z pätnásťročných chalanov s trinásťročným spevákom Michalom. Volali sa BEZ LADU A SKLADU. Oblečení boli podobne ako my v tom roku 1981 :čierne obleky, biele košele, úzke čierne kravaty, slnečné okuliare. Vtedy sme už boli zabehnutou kapelou CHVM , hrajúcou v Bratislave vo vysokoškolských kluboch. Bez ladu a skladu na mňa pôsobili ako prízrak a tak sme ich pozvali do Bratislavy na koncert na Mladej garde spolu s brnenskou alternatívnou kapelou E v marci 1986. A odvtedy sa nám cesty spojili. Stretali sme sa veľakrát N
Michal a chalani z Bez ladu a skladu ma odvtedy volajú Tata. Hneď po tomto koncerte ich Lenka Zogatová ( vtedy manažérka kapiel brnenskej scény) pozvala na najväčšiu prehliadku rockových kapiel v Československu -Rockfest Praha .Namiesto jedného koncertu mali hneď štyri. My s Chvm sme sa tam dostali až o tri roky neskôr.
Prišla revolúcia, Bez ladu a skladu s Mišom Kaščákom nahrali tri skvelé albumy. Hrali koncerty v celom Československu, Poľsku, Rusku a hlavne vo Francúzsku. Po revolúcii ešte viac spojil naše kapely náš saxofonista Peter Kohout, ktorý nastupuje do Bez ladu a skladu.
Michal zakladá skupinu Neuropa, píše dokonca hudbu k filmu. Jeho hudobné aktivity sa zdali byť nekonečné. Momentálne hrá aj v punkovej kapele VYDRAPENÁ BUŽÍRKA PUNK SYSTEM.
, Prichádza rok 1997 a spolu s Máriom Michnom usporadúvajú jednodňový koncert spriatelených českých a slovenských kapiel na trenčianskom futbalovom štadióne na Sihoti pod názvom Kráľovská Pohoda. Na tom koncerte zlyhalo všetko čo zlyhať mohlo. Ochranka elektrika, počasie, rozpočet. Aj vtedy sme boli s ním pri tom, nikto netušil, čo sa z tohoto vyvinie. Zvíťazila láska k hudbe. Teraz to už vieme. Tento rok to už bude 22 ročník festivalu Pohoda , ktorá sa medzičasom premiestnila na trenčianske letisko. Za tých 22 rokov sa udialo veľa krásnych veci, ale aj zopár veľmi smutných. Do Trenčína Michal doviezol stovky skvelých kapiel, známych aj neznámych. My z tej staršej generácie vnímame skôr tie staršie známe kapely. Nikdy by mi ani vo sne nenapadlo, že v Trenčíne raz uvidím hrať STRANGLERS, NICKA CAVEA, MADNESS, PRODIGY, PUBLIC IMAGE LIMITED, SHANE MC GOVANA, SKA-P PIXIES, EINSTURZENDE NEUBAUTEN
LOU REEDA…
Michal nám každý rok robí veľkú radosť a hľadá neúnavne nové kapely po svetových kluboch. Pôvodný koncert spriatelených československých kapiel sa zmenil na stopercentne fungujúce mesto pre 30 000 ľudí, ktoré sa z roka na rok vylepšuje a robí reklamu nielen Trenčínu, ale aj celému Slovensku. Pohoda dostáva významné ocenenia európskeho aj svetového významu. My návštevníci tohto skvelého festivalu sme na to právom hrdí. Po tie tri dni je to pre nás štátny sviatok. Pri pohľade na koncert Nicka Cavea z vyvýšenej tribúny mi Michal hovorí :“pozri Tata, veril by si že raz bude Pohoda takto vyzerať?“… Pred pódiom tancuje 30 000 ľudí, všetko svieti, bliká, všade je poriadok, všetci sú šťastní, usporiadatelia sú milí…
Sloboda je veľmi vzácna vec, ktorú sme všetci ťažko nadobudli po revolucii v roku 1989. Musíme si ju chrániť ako oko v hlave a preto
Agentúra Pohoda na čele s Michalom Kaščákom organizuje podujatia a koncerty ktoré reflektujú na aktuálne spoločenské dianie na Slovensku
Tento rok sa koná už 10 ročník RADIO HEAD AWARDS a cenu za prínos do hudby zaslúžene a právom dostáva Miško Kaščák a my mu zo srdca tlieskame!!!
Je to proste náš MIŠKO. Sme naňho hrdí..
27. mája 1977 vyšiel provokatívny singel skupiny Sex Pistols. Napriek zákazu hrania vo verejnoprávnom rádiu BBC a odmietnutiu niekoľkých obchodov sa za prvý týždeň predalo 150-tisíc kópií a singlu len umelo zabránili dostať sa do čela hitparády. https://youtu.be/yqrAPOZxgzU
Prvé štyri mesiace roku 2021 boli pre mňa veľmi hektické. V tejto dobe zamorenej covidovým a politickým marazmom sa diali v undergrounde veci o ktorých sa mi nikdy ani nesnívalo. Myšlienky mi lietajú ako vlaky v hlave a stále tomu všetkému nemôžem uveriť. Všetko začalo veľmi smutnou udalosťou, keď nás navždy opustil spoluhráč, gitarista z kapely CHVM Julko Berith po ťažkej chorobe. Rana prišla 6 týždňov po jeho poslednom koncerte.
Potom sa diali veci ktoré som dodnes ešte nevstrebal.
V januári som sa zúčastnil natáčania seriálu Klubrúra v trenčianskom klube Hangár. Skvelý team a veľká profesionalita štábu RTVS . Moderátor Michal Kaščák s obrovským prehľadom o klubovej scéne a Martin Valihora. V každom klube vystúpia dve kapely alebo hudobné telesá, jeden DJ a špeciálni hostia a majitelia klubov. Výborný počin RTVS ktorý nám predstaví 20 slovenských klubov, ich fungovanie, zákulisie, problémy a plány. Predstaví nám ľudí bez ktorých by klubová scéna nemohla existovať.
V marci som bol pozvaný do areálu Pohody pod Michalovou zámienkou, že sa porozprávame o budúcej Pohode, o spojení mladých a starých kapiel. Nič netušiac som sa dostavil na štvorkolke zablatený až po uši. Už po ceste po runwayi mi tesne nad hlavou robilo nálety malé športové lietadlo. To som si nevšímal. Keďže som dostatočne slepý tak som nevidel ani drony ktoré ma sledovali. Dorazil som k riadiacej veží a tam postavený akýsi apokalyptický festival. Zo päťdesiat ľudí, rúška, rozostupy. V popredí Chvm. Všade kamery, zvukári , priatelia… Z lietadla vystúpil Whisky a Braňuško. Ja neustále sánka dole a nechápavo krutim hlavou. Tata, udeľujeme ti Rádiohlavu za prínos do hudby, ozvalo sa z reproduktorov. Sánka mi klesá ešte hlbšie a slza vypadáva z oka. O dve hodiny som si uvedomil čo sa stalo. Dodnes nechápem ako to dokázali predomnou utajiť.
V aprili toto všetko v televízore a ako čerešnička na záver dlho očakávaná televízna premiéra filmu Chvm 40 rokov v podzemí od režiséra Petra Kotrhu.Som dojatý a nechápem že či sme ešte stale v undergrounde. Sme !
A čo vlastne bude tento rok s Pohodou? Michal to mal dávno vymyslené. Nepotrebuje sa radiť . Ak nás covid pusti tak sa bude konať na trenčianskom letisku séria piatich jednodenných festivalov pre 1000 návštevníkov s názvom
Pohoda on the ground 7. až 11. júla 2021
V areál budú dva veľké stany pre desať slovenských klubov ktoré si budú robiť svoju klubovú dramaturgiu ktorá sa bude denne meniť. Budú to hlavne menej známe klubové kapely. Krásne prepojenie Klubtúry s festivalom Pohoda.
Medzinárodný stage bude mať každý deň rovnaký program.
Každý deň sa budú návštevníci obmieňať.
Ak si niekto kúpi listky na 2 či viac dni, bude musieť každý deň z areálu odísť a potom vstúpiť nanovo, resp. podľa platnych opatreni v júli 2021.
Každý deň budú na festivale po dva kluby
Program bude prebiehat od 15.00 do 06.00.
Od 05.00 do 06.00 bude Vitanie slnka za aktívneho zapojenia návštevníkovi.
Ľudia budú opúšťať areál do 10.00, od 11.00 sa bude vpúštat ďalšia tisícka.
Vychádza to na 5 slotov primárne pre kapely a nočný slot na čokoľvek (party, vinyly – gramoteka, filmy, projektpy Chiki liki tua:), …) pre každý klub.
Dramaturgiu klubovych scén majú v rukách kluby.
Dôraz chce dať na menej známych (klubovych) umelcov a umelkyne.
A čo dodať na záver? Pohoda spravila návrat ku koreňom. Je zase bližšie ku klubovej scéne a osobne si myslím že k tomuto počinu prispel aj seriál Klubtúra
V roku 2010 sa konal výročný koncert CHVM 30 rokov na Pohode spolu s kapelou Stranglers. Myslel som si ze sa to už nikdy nezopakuje. Ak korona vírus dovolí tak 13.11.2021 CHVM A STRANGLERS spoločný koncert v Bratislave MMC.
Bohužiaľ v Stranglers už nikdy neuvidíme skvelého klavesaka Dave Greenfielda a v CHVM už nikdy nezahrá skvelý gitarista Julko Berith. Ostávajú však navždy v našich srdciach…
A ešte niečo…
U väčšiny aktérov sa havranie vlasy zmenili na šediny, ale postoje a hudba ostávajú
MUŽ S KOŽUŠÍNOVÝM LÍMCOM JE UŽ V KRAJINE NEVŠEDNÝCH CHVÍĽ!
Krstný otec slovenského punkrocku a môj veľký kamarát a parťák BRAŇO ALEX zomrel (56, 19/12/64 – 06/05/21)!
Až po takmer dvoch dňoch od tejto hrozivej správy pomaly naberám silu niečo napísať, stále sa mi totiž deň a noc v hlave premieta nielen ten náš spoločný životný príbeh, ale aj ten Tvoj s ešte bližšími ľuďmi ako som bol pre Teba ja…
Nie je potrebné uvádzať, že si stál pri vzniku a spoluzakladal pre mňa hádam dve najlepšie slovenské oldschoolové punkové kapely ZÓNA A (1984) a SLOBODNÁ EURÓPA (1989), ale o tom tu písať nebudem, snáď len jednu podstatnú vec a to, že vďaka týmto kapelám som pracovne aj osobne pred XY rokmi vstúpil do Tvojho života aj ja Braňo a zapadli sme k sebe na prvú šupu a sadli si spolu ako riť na šerbeľ, až na tú jednu zlú vec, v čom sme boli diametrálne odlišní, ale o tom tu tiež nebudem písať…
Naposledy sme sa stretli asi mesiac dozadu u nás pred potravinami kde bývam (blízko Hraničnej ulice, kam si chodil každé ráno posledných asi 20 rokov na metadon a potom ste sa s partiou presúvali vždy sem pred náš obchod na doobedňajšiu „siestu“)… Bol si už veľmi unavený a zničený, o paličke, všetci Tvoji najbližší sme vedeli, že to už je tvrdo za mantinelmi zdravého človeka, všetci Tvoji najbližší sme vedeli, že môže sa stať kedykoľvek čokoľvek a všetci Tvoji najbližší sme vedeli, že toto sa mohlo stať už aj oveľa dávnejšie…
Je mi to hrozne ľúto, tisícky spoločne strávených hodín či už na koncertoch, na hoteloch, v baroch, v dodávkach, v súkromí, tisícky krásnych chvíľ či potupnej hanby pred okolím, akú si vedel vytvoriť len ty, za to Ti dlžím ešte pár kamarátskych faciek, nezameniteľný a rešpektovaný, génius a sprosté nespratné teľa v jednom, nezmar v ľudskej koži, ikona, legenda, kult (aj keď s týmto by si nesúhlasil a rehotal sa zas len na tom a zakričal len na plné hrdlo pred cudzími ľuďmi, že baby ukážte pi*e), proste môj milovaný Braňo Alex…
UŽ NIKDY…
… mi nebudeš venčiť žiadneho môjho psa, ako kedysi Jasmínu 20 rokov dozadu (ktorá je mimochodom pochovaná u Tuleňa na záhrade), keď sa mi nechcelo odísť od stola z Miletičky a ty si bol vždy na dráte, došiel si si pre kľúče, išiel ju vyvenčiť, vrátil si sa, dal si si so mnou drink a išiel si si ďalej po svojom, prípadne ostal už so mnou…
… mi nebudú volať barmanky z nášho domovského Randalu, že čau Roman, došiel Braňo Alex, že si na Teba otvára účet, len aby si vedel… moja odpoveď bola vždy jednoznačná, jasné moja, nech si dá, pozdrav ho, zajtra sa stavím na pivko, dorovnám to všetko…
… sa nezačneš hurónsky smiať, keď som Ti vždy hovoril, že si najväčší kok*t pod slnkom a Tvoja odpoveď bola len, že a čo si tým chcel vlastne povedať Romík…
… ma nebudeš prezváňať, prípadne mi nenapíšeš, že Romík, zavolaj mi naspäť, nemám kredit, je to veľmi súrne… vždy som Ti zavolal naspäť a to veľmi súrne bolo, že Ti chýbalo napríklad 30 centov na cigarety a či si nemôžeš pre to trolejbusom ku mne dôjsť…
… Ti nebudem hádzať z balkóna peniaze, tzv. Tvoj dôchodok, čo sme sa ti zbierali rovným dielom z každého koncertu Slobodky posledné roky, keď som s nimi ešte robil, pritom vždy si sľúbil, že dôjdeš si pre to až po 6:00 ráno, ale hocikedy si ma prezváňal už o 5:40, že si dole… nie, nechcelo sa mi fakt chodiť vtedy pod bránu, tak som Ti vždy povedal, choď pod balkón, dám Ti to do nejakej igelitky, zaťažím citrónom, alebo zemiakom, nech to neodfúkne niekde na cudzí balkón a hodím ti to nahý z balkóna… a ty si tam už čakal s nastrčenými paprčami na to a keď si to ulovil, len si zakričal, ďakujem Romík, pozdrav chalanov, tento víkend koľko máte koncertov? len tri? nevadí, aj tak dobre, v pondelok sa zastavím zas pre peniaze… a ja som si po tomto duchaplnom rozhovore ešte išiel ľahnúť do postele…
… Ti nepoviem, Brančák, dnes hráte na mestskej akcii, vstup voľný, budú tam aj rodiny s deckami, nič oplzlé nehovor do mikrofónu, nevyzliekaj sa, neškriekaj jak pavián do mikrofónu medzi pesničkami, buď normálny.. ty si urobil vždy presný opak a naopak, keď sme Ti vraveli, dnes je klubový koncert, punk od podlahy, rob čo chceš, tak vtedy si bol jak člen symfonického orchestru v národnom divadle, proste vždy presný opak…
… s Tebou nezažijem stovky ďalších situácií, ktoré sú však nezverejniteľné a ktoré by aj boli, neviem si na ne presne teraz v tomto smútku za Tebou spomenúť…
Brančák môj, bolo mi cťou, že som bol posledné desaťročia súčasťou najbližších ľudí okolo Teba, česť Tvojej pamiatke a úprimnú sústrasť Tvojej rodine a všetkým Tvojim top celoživotným súputníkom, ktorí Ťa za svoju rodinu pokladali (oni vedia, ktorí to sú)…
Verím, že tieto riadky sa dostanú k Tebe tam, kde si teraz a raz sa tam spolu aj stretneme, neprebrali sme ešte za tie tisícky spoločne strávených hodín zďaleka všetko, nech Ti je zem ľahká, nebo večné a v ďalšom živote sa na stretnutie s Tebou budem tešiť ŠIMPY…
Ešte aj môj syn Denis mal Teba asi najradšej z celej tejto našej bratislavskej punk&rollovej partie.. A Koňýka, lebo máme synov medzi ktorými je mesiac rozdiel a sú kamoši… Kým Ťa lepšie nespoznal pár rokov dozadu, vždy sa pýtal, že čo to je za blázna ten ujo s vodkou, s ktorým sme zas sedeli v Randali na terase, ale potom ste boli už kamoši a vaše spoločné fotky mu Ťa budú tiež vždy pripomínať, keď vyrastie…
Braňa Alexa poznám od roku 1984, keď sme hrávali s kapelou CHVM v bratislavskom vysokoškolskom klube PRIMAF a „zasrani“ z novovzniknutej kapely ZÓNA A nám robili predkapelu. Samozrejme že už vtedy rozbili pódium a pováľali nám vlastnoručne ťažko vyrobené spevové reproduktory. Zemeguľa sa neúprosne točí a čas plynie. Cesty sa nám skrížili potom ešte veľakrát. Ten istý scenár keď Zóna A pred našim koncertom zlomila a rozbila pódium sa udial na ROCKFESTE 1989 v Prahe. Pankáči ich nechceli pustiť z pódia a my sme si radi po nich užili kopu pľuvancov a hnusných nadávok, keď sme im po Zóne A nasadili do hláv ten náš ľubozvučný kakofonický underground. Niekedy v roku 2002 vznikla v Trenčíne mladá kapela 15 ročných chalanov, ktorí sa volali NÁHODNÝ WISKIT. Boli to naši mladí. Môj syn . basgitarista a spevák Miško. prezývaný „Bahno“,gitarista Juraj, syn nášho gitaristu Kemra, gitarista Tomáš prezývaný „Gallo“,dnes už uznávaná persóna trenčianskeho punkového podsvetia a Lubenko, ktorý teraz búcha v dedinskej dychovke. WISKITI šlapali podľa vzorov slovenského punku, v začiatkoch hlavne na Zóne A. Mali sme obavy aby sa neopičili podľa vzoru Sveťa a Braňa úplne do detailov a aby nepričuchli aj k drogám,lebo toto svinstvo je dnes medzi mladými veľmi moderné. V lete v roku 2002 sa konala už naozaj veľká rrozrastená Pohoda, festival na trenčianskom výstavisku. Návšteva 20000 ľudí. Hrala ZÓNA A, SLOBODKA aj CHVM. Mladí chlapci z Náhodného Wiskitu sa tiež boli pozrieť na svoje vzory a úplne ich žrali. Braňo Alex hral už vtedy v Slobodnej Európe. Náhoda to zariadila sama. Kráčali sme po areáli festivalu spolu s Wiskitmi a oproti kráčal Braňo. Tak sme sa vystískali, ako bývalo uňho zvykom a pokecali že čo nové v muzike čo nové v novej kapele a tak. Mladí mali sánky spustené, huby otvorené a so zatajeným dychom „žrali“ svoju modlu. Vtedy ma napadla taká vec, že poprosím Braňa aby týmto mladým porozprával čo mu drogy dali a čo mu zobrali. Nech to majú v priamom prenose od človeka ktorý to všetko skúsil a zažil a denne s tým bojuje. Braňo bez ostychu vybalil všetky historky a podrobnosti, ako prišiel o rodinu, o deti. Ako kvôli dennej dávke heroínu vynosil rodičom z bytu nábytok a predal ho. Aké má stavy v „absťáku“.Býval schizofrénický.
Často šermoval s nožom pod nosom aj svojej kapele. Miloval ich a zároveň nenávidel. Sám videl že toto celé je samodeštrukčné zlo. Mladí pozorne počúvali. Veľmi si Braňa vážim za túto bezprrostrednú prednášku lebo hlavne kvôli nemu títo mladí chlapci drogy nikdy nezobrali aj keď neskôr hrávali po všelijakých zasmradenych kluboch. Ostali len pri pive a borovičke . Bohužiaľ pánom muzikantom zo Slobodky sa to neskôr úplne vymklo z rúk. Všetci s tým neskôr úspešne zabojovali a dnes sa im život bez drog zdá určite krajší.
Jediný kto to dodnes nepochopil je Braňo Alex ŠIMPY, krstný táto slovenského punku. Škoda…
Odpočívaj v pokoji a drž fleka kamarát
Pohoda on the Ground 2021
Letisko Trenčín
7.-11. VII. 2021
Toto je veľmi zvláštna doba. Minimálne trištvrte roka organizátori pripravujú festival Pohoda aj s tým rizikom, že sa nakoniec konať vôbec nebude. Rozhoduje o tom akýsi Covid automat, výraz o ktorom sme pred rokom vôbec netušili. Bolo treba, aby okres Trenčín bol v čase konania Pohoda on the Ground 2021 zelený. Posúdenie tých farieb má na starosti okresný hlavný hygienik a priraďuje ju podľa prísnych tabuliek určených vládou tejto republiky, podľa vývoja covidovej pandémie. To sa chvalabohu udialo týždeň pred termínom konania. Trenčín dostal zelenú. Bohužiaľ festival Vrbovské vetry, ktorý sa tradične koná týždeň pred Pohodou, nemal také šťastie a štyri dni pred začiatkom konania prekladali festival do susedného zeleného okresu, do Jaslovských Bohuníc.
Ale poďme k tohoročnej Pohode. Žiaden mega festival s 30 000 návštevníkmi, ale 5 festivalov za 5 dní za sebou s kapacitou 1 000 návštevníkov. Po prvom dni o desiatej ráno musela prvá tisícka návštevníkov opustiť areál a ďalšia tisícka mohla o jedenástej vojsť.
Za tie roky čo už festival Pohoda existuje ho Michal Kaščák so svojou družinou, resp. Pohoda teamom posunul do veľmi vysokého levelu čo sa týka kvality služieb, čistoty, ekológie, organizácie a tak festival ťažko hľadá široko ďaleko v Európe konkurenciu. Michal a spol už nevedia robiť malé veci a tak sa stalo, že pre tento festival pre tisíc ľudí pripravili veľmi veľkorysé riešenie. Festival ponúkal tri veľké pódiá, z toho jedno medzinárodné a dve domáce klubové, jedno pódium zvané električka, dve garáž stejdže a ešte myslím jedno pódium pre dídžejov. K tomu kopa ďalších stavieb, Artist Village, keteringové stany, stany pre zábavu a šport, pingpong, autodráha, rôzne stavby pre neziskové organizácie, vozíčkarov… K tomu všetkému kopa mobilných, stále čistých splachovacích WC, sprchy, zariadenia pre umelcov v backstage, zdravotné stredisko, stánky s nápojmi a posedením, tienidlá proti slnku, osviežujúce fontány s vodou, stanové mesto a chatky na prenájom, ruské koleso, cirkus a určite som ešte všeličo zabudol. Napriek tomu množstvu stavieb bol areál neskutočne útulný, pôsobil na mňa veľmi ukľudňujúco a zároveň má nabíjal obrovskou energiou. Bolo z neho cítiť, že ho tvoria ľudia ktorí vedia čo robia a robia to s láskou k hudbe a s láskou k všetkým návštevníkom. Ľudia boli pri vstupe testovaní, aby bola zachovaná bezpečnosť a zdravie.
Medzinárodný stage mal päť dní rovnaký program ktorý zostavil Pohoda team. Do poslednej chvíle netušili, či umelci hlavne z Veľkej Británie budú môcť pricestovať. Na hlavnom Pohoda stage boli neprehliadnuteľní Vrbovskí víťazi s Komorným orchestrom mesta Trenčín. Tí otvárali každý deň o 15:00 festivalový program. Veselé piesne bratov Jobusovcov plné priemyselného folklóru hraného na netradičných nástrojoch, ktoré vyrába Andrej Budislav Jobus, boli doprevádzané tónmi sláčikového orchestra. Tieto kompozície zložil a do nôt rozpísal hudobný skladateľ Slavo Solovic. Zo všetkých piesní podľa mňa naviac vytŕčala kompozícia Montážna pena, ktorá mi pripomínala koncert Roberta Planta a Jimmyho Pagea v projekte No Quarter s ľudovým orchestrom v Marakéši. Ku koncu predstavenia vždy zahrali hymnu multiorganizácie Kriak, na ktorú ako jedinú na svete sa tancuje a vzdáva sa hold predsedovi Kriaku pánu Húpaciemu koňovi.
Veľkou raritou hlavného Pohoda stage bola africká skupina Fulu Miziki z Konga. Tí prišli na festival bez nástrojov a v prvom rade išli navštíviť miestne odpadové hospodárstvo. Fulu Miziki znamená v jazyku lingala „odpadová hudba“. Kolektív týchto multidisciplinárnych umelcov totiž vytvára nástroje z odpadu a neúnavne v nich objavuje nové zvukové možnosti. Z vyhodených vecí si vytvárajú aj originálne masky a kostýmy. Pod pestrou show a afrofuturistickými maskami sa ukrýva silné panafrické posolstvo mieru či poukazovanie na zlú ekologickú situáciou v ich rodnej krajine i na celom svete. Nebolo treba dlho čakať a bratia Jobusovci vytvorili s touto kapelou fúziu a zahrali skvelé africko slovenské melódie.
Veľmi zaujímavá bola Dry Cleaning, post-punková kapela z južného Londýna, ktorú prirovnávajú k Joy Division či Sleaford Mods.
Klubové pódia menili program každý deň. Vystriedalo sa tu za 5 dní viacero slovenských klubov. Tie si samé pripravil svoj program, do ktorého im organizátori nezasahovali. Konkrétne to boli kluby Hangár, Bombura, T3, Fuga, Klub 69, Diera do sveta, Hájovňa , Záhrada, Wax, Collosseum a Stromoradie. Tu hrali prevažne slovenské kapely, sem tam české, maďarské či poľské.
Ako lokálpatriota ma hneď v prvý deň veľmi zaujala trenčianska kapela Personal Spaces. Ich inštrumentálna hudba reflektuje žánre ako post rock, psychedéliu, krautrock a drone. Vo svojich skladbách kladú dôraz na atmosféru a hypnotickú repetitívnosť gitarových riffov. V minulosti predskakovali americkú speváčku Shilpe Ray na domácej pôde a taktiež si zahrali na festivaloch ako Hviezdne noci, Who Needs Lyrics, Končiny a inde.
Hneď po nich vystúpili ďalší Trenčania Fyasco. Tí vo dvojici, v zložení bicie a gitara vytvorili na pódiu taký neuveriteľný tlak a energiu, ako by ich hralo desať. Zostava sa vyformovala zo skupiny Downstream, kde hráva Galo na gitaru a Holup na basu. Keďže nevedeli zohnať dlhšiu dobu speváka, vyriešili to podľa Holupa elegantným kompromisom: „Bliakame jak zmyslov zbavení a robíme hudbu čisto na prvú šupu, tak ako to cítime. Žiadne veľké hranie a strašne nás to baví!“
Na električkovom pódiu ma veľmi zaujala kapela Varkocs. Vznikla v roku 2018 ako špeciálny projekt okolo Erika Turteva, virtuózneho hráča na drumbľu. Od svojho vzniku vyniká nekonvenčným prístupom a „chuligánskym ľudovým“ štýlom. Hrá na staré pohanské slovanské a maďarské akustické ľudové nástroje. Ich cieľom je zbierať piesne venované drumbli. Pôsobilo to na mňa ako veľmi netradičné techno.
Klub Stromoradie predstavil klasické festivalové kapely, ktoré nazval geriatria na zájazde. Jednalo sa o osvedčené staré kapely Chór vážskych muzikantov, Chiki liki tu-a, Bez ladu a skladu, Edo Klena a Klenoty a Mňága a žďorp.
Košický klub Collosseum priniesol zase punkové klasiky ako Slobodná Európa či českých Znouzecnost.
O hudbe na Pohode by sa dalo písať ešte veľmi dlho, vystupovalo veľké množstvo naozaj kvalitných a zaujímavých skupín na viacerých pódiách a nie je v ľudských silách vidieť úplne všetko.
To čo býva na festivale po minulé roky prísne zakázané, to bolo teraz povolené. Celá letiskové runway patrila inlajnovým korčuliarom a skejtbordistom. Ľudia boli vyzvaní aby fotili a filmovali a potom ponúkli svoj filmový pohľad na Pohodu. Z tohto materiálu nakoniec vznikne zaujímavé film, na ktorý sa všetci tešíme.
Sympatické bolo aj päťdňové online vysielanie koncertov Rádiom_FM priamo z letiskovej veže. Zároveň filmový štáb RTVS denne natáčal ďalšie diely Klubtúry, ktoré ešte v ten deň pred polnocou vysielala RTVS2. Z tých dielov bolo cítiť že kluby a Pohoda sú nerozlučne spojené.
Ďakujem v mene všetkých muzikantov a zároveň návštevníkov za to, že Pohoda je taká aká je a snaží sa nám v týchto neveselých časoch prinášať radosť a hudobné zážitky. Je to areál, za ktorého plotom necháte všetky starosti, neriešite počasie, neriešite nič, len si užívate tú radosť zo stretnutí s priateľmi a tešíte sa z koncertov a iných aktivít, ktoré festival ponúka. Bolo to naozaj veľkorysé. Pripomínalo mi to taký malý farebný ostrov v tomto uponáhľanom svete. Čo k tomu dodať? Snáď len: Vivat Pohoda, vivat Michal!
ĽUBOŠ DZÚRIK
Jébé v Novom Populári
https://www.popular.sk/pohoda-ground-2021
Dnes, 11.7. v nedeľu večer o 21 00
Chvm koncert z Pohody 2021 na Rádio FM
aj keď v mojom pohľade klesla pohoda na samé dno a odpad medzi festivalmi…našiel som toto foto…páči sa
foto
foto
Pohoda Chvm
Zajtra sa vidíme
Chór vážskych muzikantov (CHVM) oslávili minulý rok štyridsiatku na scéne a tento rok dostal ich člen Ľuboš Dzúrik (ktorého metalisti aj ľudia z punku, elektronickej scény či undergroundu volajú „tatko“) Cenu za prínos do hudby. Kapela vytvorila z Trenčína centrum slovenskej alternatívy, pomáhala mnohým skupinám vrátane Bez ladu a skladu. Ich prvý oficiálny koncert sa uskutočnil na prvom ročníku trenčianskeho Gympelrocku. Pozitívny ohlas zo strany návštevníkov koncertu nezdieľali komunistickí funkcionári, kapele vypli prúd a podobné radovánky ju čakali až do roku 1989. Prvé roky po páde komunizmu priniesli paradoxne útlm kapely. Druhým vrcholom CHVM boli roky 2005 – 2010, kedy nahrali v krátkom slede tri albumy. 30 rokov na scéne oslávili spoločným koncertom so skupinou The Stranglers na Pohode 2010. Kapela, ktorá mimoriadnym spôsobom ovplyvnila alternatívnu scému na Slovensku sa predstaví na pódiu klubu Stromoradie. Šéf klubu o ich bookingu napísal: „Máme ich veľmi radi, ešte si pamätám úplne prvé stretnutie na Pohode 98, kde sme si navzájom menili nahrávky a po ceste domov si ich púšťali. Domáce kapely nesmú nikdy chýbať.”
Druhým vrcholom CHVM boli roky 2005 – 2010, kedy nahrali v krátkom slede tri albumy…..škoda mohlo ich byť viac…
https://podmaz.sk/podcast/pena-dni-fm/1095607844-lubos-dzurik-962021-2000
CHVM
Ej veru boli sme mladí divočáci
máj 1990
Kto nestihol včera počúvať reláciu PENA DNÍ na Rádio FM s Ľubošom a Gešom o hudbe , živote a o knihách, tak tu je záznam…
Relácia bola nahrávánÁ v punkovej garáži v Trenčíne u Juraj Šinka . Nahrávku vyhotovil Peter Kops
Zahrajú vám CHVM, BEZ LADU A SKLADU, BOX, NÁHODNÝ WÍSKIT, FYASCO, MODRÉ AUTO, ŠMOX
https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11437
Ľuboš Dzúrik dostal prednedávnom ocenenie Radio_Head Awards za prínos do hudby. Tatko trenčianskej alternatívnej scény toho za vyše 40 rokov zažil neúrekom a okrem kariéry basgitaristu sa stal aj akýmsi archivárom, nielen jeho materskej kapely Chór vážskych muzikantov – CHVM. Tento rok mu vyšla už tretia kniha Jednohubky, predtým to boli Chór vážskych muzikantov – Cesta od boľševika k nezávislosti a Underpunk. O muzike, knihách aj živote v undergrounde sa Gešo s Ľubošom rozprával v programe Pena dní_FM
https://fm.rtvs.sk/relacie/pena-dni_fm/258851/pena-dni_fm-s-lubosom-dzurikom
pekné
Ďakujem Maroš Meško
.MMM
Vážsky Chórus Luboša Dzúrika
Radio Head Awards 2018
Cena za prínos do hudby
Koncom roka 1981 sa v Trenčíne konal prvý ročník dnes už legendárneho festivalu Gympelrock. Tento festival sme založili s trenčianskymi kapelami YELLOW DODO AND company (neskôr CHVM), Dr.FAUST, TRITOL. Spevákom kapely TRITOL bol Marián Kaščák,najstarší z troch bratov Kaščákovcov. Ten koncert sa konal v telocvični vedľa trenčianskeho Gymnázia Jurija Alexejeviča Gagarina. Marián Kaščák sa zrejme v deň koncertu musel starať o najmladšieho brata Miška, ktorý mal vtedy 9 rokov. Keďže Michal bol doma masírovaný všeliakou nekomerčnou hudbou od staršieho brata, tak sa objavil na pódiu a s hrôzostrašným škrekotom
otváral ten festival. Vtedy som Michala po prvýkrát zaregistroval. Toto bolo jeho prvé vystúpenie…
V tých 80 tých rokoch bol veľmi populárny folklór aj medzi trenčianskymi muzikantami. My z kapely Chvm sme boli tanečníci v súbore Trenčan. Mišo a Peter Kaščákovci hrali v cimbalovej hudbe. Mišo na husle a Peter na violončelo. Ostatní chalani z Bez ladu a skladu tancovali.
V roku 1985 sa konal štvrtý ročník trenčianskeho Gympelrocku a na ňom sa objavila čudesná kapela zložená z pätnásťročných chalanov s trinásťročným spevákom Michalom. Volali sa BEZ LADU A SKLADU. Oblečení boli podobne ako my v tom roku 1981 :čierne obleky, biele košele, úzke čierne kravaty, slnečné okuliare. Vtedy sme už boli zabehnutou kapelou CHVM , hrajúcou v Bratislave vo vysokoškolských kluboch. Bez ladu a skladu na mňa pôsobili ako prízrak a tak sme ich pozvali do Bratislavy na koncert na Mladej garde spolu s brnenskou alternatívnou kapelou E v marci 1986. A odvtedy sa nám cesty spojili. Stretali sme sa veľakrát N
Michal a chalani z Bez ladu a skladu ma odvtedy volajú Tata. Hneď po tomto koncerte ich Lenka Zogatová ( vtedy manažérka kapiel brnenskej scény) pozvala na najväčšiu prehliadku rockových kapiel v Československu -Rockfest Praha .Namiesto jedného koncertu mali hneď štyri. My s Chvm sme sa tam dostali až o tri roky neskôr.
Prišla revolúcia, Bez ladu a skladu s Mišom Kaščákom nahrali tri skvelé albumy. Hrali koncerty v celom Československu, Poľsku, Rusku a hlavne vo Francúzsku. Po revolúcii ešte viac spojil naše kapely náš saxofonista Peter Kohout, ktorý nastupuje do Bez ladu a skladu.
Michal zakladá skupinu Neuropa, píše dokonca hudbu k filmu. Jeho hudobné aktivity sa zdali byť nekonečné. Momentálne hrá aj v punkovej kapele VYDRAPENÁ BUŽÍRKA PUNK SYSTEM.
, Prichádza rok 1997 a spolu s Máriom Michnom usporadúvajú jednodňový koncert spriatelených českých a slovenských kapiel na trenčianskom futbalovom štadióne na Sihoti pod názvom Kráľovská Pohoda. Na tom koncerte zlyhalo všetko čo zlyhať mohlo. Ochranka elektrika, počasie, rozpočet. Aj vtedy sme boli s ním pri tom, nikto netušil, čo sa z tohoto vyvinie. Zvíťazila láska k hudbe. Teraz to už vieme. Tento rok to už bude 22 ročník festivalu Pohoda , ktorá sa medzičasom premiestnila na trenčianske letisko. Za tých 22 rokov sa udialo veľa krásnych veci, ale aj zopár veľmi smutných. Do Trenčína Michal doviezol stovky skvelých kapiel, známych aj neznámych. My z tej staršej generácie vnímame skôr tie staršie známe kapely. Nikdy by mi ani vo sne nenapadlo, že v Trenčíne raz uvidím hrať STRANGLERS, NICKA CAVEA, MADNESS, PRODIGY, PUBLIC IMAGE LIMITED, SHANE MC GOVANA, SKA-P PIXIES, EINSTURZENDE NEUBAUTEN
LOU REEDA…
Michal nám každý rok robí veľkú radosť a hľadá neúnavne nové kapely po svetových kluboch. Pôvodný koncert spriatelených československých kapiel sa zmenil na stopercentne fungujúce mesto pre 30 000 ľudí, ktoré sa z roka na rok vylepšuje a robí reklamu nielen Trenčínu, ale aj celému Slovensku. Pohoda dostáva významné ocenenia európskeho aj svetového významu. My návštevníci tohto skvelého festivalu sme na to právom hrdí. Po tie tri dni je to pre nás štátny sviatok. Pri pohľade na koncert Nicka Cavea z vyvýšenej tribúny mi Michal hovorí :“pozri Tata, veril by si že raz bude Pohoda takto vyzerať?“… Pred pódiom tancuje 30 000 ľudí, všetko svieti, bliká, všade je poriadok, všetci sú šťastní, usporiadatelia sú milí…
Sloboda je veľmi vzácna vec, ktorú sme všetci ťažko nadobudli po revolucii v roku 1989. Musíme si ju chrániť ako oko v hlave a preto
Agentúra Pohoda na čele s Michalom Kaščákom organizuje podujatia a koncerty ktoré reflektujú na aktuálne spoločenské dianie na Slovensku
Tento rok sa koná už 10 ročník RADIO HEAD AWARDS a cenu za prínos do hudby zaslúžene a právom dostáva Miško Kaščák a my mu zo srdca tlieskame!!!
Je to proste náš MIŠKO. Sme naňho hrdí..
Luboš Chvm
HNF DO ŠTÚDIA
https://www.donio.cz/HNF?fbclid=IwAR0yascKhwuawDWGPXmVR_csEnj7MYL-AeGDX9JTLQbptnKAtNhVRylaQWI
27. mája 1977 vyšiel provokatívny singel skupiny Sex Pistols. Napriek zákazu hrania vo verejnoprávnom rádiu BBC a odmietnutiu niekoľkých obchodov sa za prvý týždeň predalo 150-tisíc kópií a singlu len umelo zabránili dostať sa do čela hitparády.
https://youtu.be/yqrAPOZxgzU
2 / 2021 Nový Populár
https://www.musicpress.sk/jednou-vetou/pohoda-on-the-ground-predstavi-totozny-program-na-kazdy-den
Vlaky v hlave.
Prvé štyri mesiace roku 2021 boli pre mňa veľmi hektické. V tejto dobe zamorenej covidovým a politickým marazmom sa diali v undergrounde veci o ktorých sa mi nikdy ani nesnívalo. Myšlienky mi lietajú ako vlaky v hlave a stále tomu všetkému nemôžem uveriť. Všetko začalo veľmi smutnou udalosťou, keď nás navždy opustil spoluhráč, gitarista z kapely CHVM Julko Berith po ťažkej chorobe. Rana prišla 6 týždňov po jeho poslednom koncerte.
Potom sa diali veci ktoré som dodnes ešte nevstrebal.
V januári som sa zúčastnil natáčania seriálu Klubrúra v trenčianskom klube Hangár. Skvelý team a veľká profesionalita štábu RTVS . Moderátor Michal Kaščák s obrovským prehľadom o klubovej scéne a Martin Valihora. V každom klube vystúpia dve kapely alebo hudobné telesá, jeden DJ a špeciálni hostia a majitelia klubov. Výborný počin RTVS ktorý nám predstaví 20 slovenských klubov, ich fungovanie, zákulisie, problémy a plány. Predstaví nám ľudí bez ktorých by klubová scéna nemohla existovať.
V marci som bol pozvaný do areálu Pohody pod Michalovou zámienkou, že sa porozprávame o budúcej Pohode, o spojení mladých a starých kapiel. Nič netušiac som sa dostavil na štvorkolke zablatený až po uši. Už po ceste po runwayi mi tesne nad hlavou robilo nálety malé športové lietadlo. To som si nevšímal. Keďže som dostatočne slepý tak som nevidel ani drony ktoré ma sledovali. Dorazil som k riadiacej veží a tam postavený akýsi apokalyptický festival. Zo päťdesiat ľudí, rúška, rozostupy. V popredí Chvm. Všade kamery, zvukári , priatelia… Z lietadla vystúpil Whisky a Braňuško. Ja neustále sánka dole a nechápavo krutim hlavou. Tata, udeľujeme ti Rádiohlavu za prínos do hudby, ozvalo sa z reproduktorov. Sánka mi klesá ešte hlbšie a slza vypadáva z oka. O dve hodiny som si uvedomil čo sa stalo. Dodnes nechápem ako to dokázali predomnou utajiť.
V aprili toto všetko v televízore a ako čerešnička na záver dlho očakávaná televízna premiéra filmu Chvm 40 rokov v podzemí od režiséra Petra Kotrhu.Som dojatý a nechápem že či sme ešte stale v undergrounde. Sme !
A čo vlastne bude tento rok s Pohodou? Michal to mal dávno vymyslené. Nepotrebuje sa radiť . Ak nás covid pusti tak sa bude konať na trenčianskom letisku séria piatich jednodenných festivalov pre 1000 návštevníkov s názvom
Pohoda on the ground 7. až 11. júla 2021
V areál budú dva veľké stany pre desať slovenských klubov ktoré si budú robiť svoju klubovú dramaturgiu ktorá sa bude denne meniť. Budú to hlavne menej známe klubové kapely. Krásne prepojenie Klubtúry s festivalom Pohoda.
Medzinárodný stage bude mať každý deň rovnaký program.
Každý deň sa budú návštevníci obmieňať.
Ak si niekto kúpi listky na 2 či viac dni, bude musieť každý deň z areálu odísť a potom vstúpiť nanovo, resp. podľa platnych opatreni v júli 2021.
Každý deň budú na festivale po dva kluby
Program bude prebiehat od 15.00 do 06.00.
Od 05.00 do 06.00 bude Vitanie slnka za aktívneho zapojenia návštevníkovi.
Ľudia budú opúšťať areál do 10.00, od 11.00 sa bude vpúštat ďalšia tisícka.
Vychádza to na 5 slotov primárne pre kapely a nočný slot na čokoľvek (party, vinyly – gramoteka, filmy, projektpy Chiki liki tua:), …) pre každý klub.
Dramaturgiu klubovych scén majú v rukách kluby.
Dôraz chce dať na menej známych (klubovych) umelcov a umelkyne.
A čo dodať na záver? Pohoda spravila návrat ku koreňom. Je zase bližšie ku klubovej scéne a osobne si myslím že k tomuto počinu prispel aj seriál Klubtúra
Ľuboš Dzúrik
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=10159195339112488&id=303355912487
https://m.youtube.com/watch?v=HML8xTsN0Yk
Braňo Alex
Rozlucka
V roku 2010 sa konal výročný koncert CHVM 30 rokov na Pohode spolu s kapelou Stranglers. Myslel som si ze sa to už nikdy nezopakuje. Ak korona vírus dovolí tak 13.11.2021 CHVM A STRANGLERS spoločný koncert v Bratislave MMC.
Bohužiaľ v Stranglers už nikdy neuvidíme skvelého klavesaka Dave Greenfielda a v CHVM už nikdy nezahrá skvelý gitarista Julko Berith. Ostávajú však navždy v našich srdciach…
A ešte niečo…
U väčšiny aktérov sa havranie vlasy zmenili na šediny, ale postoje a hudba ostávajú
Pohoda 2021
Chvm len 9.7.Stromoradie
Pohoda 2021
Streda 7.7. Bombura stan
Piatok 9.7.
Stromoradie stan
Hrá CHVM
MUŽ S KOŽUŠÍNOVÝM LÍMCOM JE UŽ V KRAJINE NEVŠEDNÝCH CHVÍĽ!
Krstný otec slovenského punkrocku a môj veľký kamarát a parťák BRAŇO ALEX zomrel (56, 19/12/64 – 06/05/21)!
Až po takmer dvoch dňoch od tejto hrozivej správy pomaly naberám silu niečo napísať, stále sa mi totiž deň a noc v hlave premieta nielen ten náš spoločný životný príbeh, ale aj ten Tvoj s ešte bližšími ľuďmi ako som bol pre Teba ja…
Nie je potrebné uvádzať, že si stál pri vzniku a spoluzakladal pre mňa hádam dve najlepšie slovenské oldschoolové punkové kapely ZÓNA A (1984) a SLOBODNÁ EURÓPA (1989), ale o tom tu písať nebudem, snáď len jednu podstatnú vec a to, že vďaka týmto kapelám som pracovne aj osobne pred XY rokmi vstúpil do Tvojho života aj ja Braňo a zapadli sme k sebe na prvú šupu a sadli si spolu ako riť na šerbeľ, až na tú jednu zlú vec, v čom sme boli diametrálne odlišní, ale o tom tu tiež nebudem písať…
Naposledy sme sa stretli asi mesiac dozadu u nás pred potravinami kde bývam (blízko Hraničnej ulice, kam si chodil každé ráno posledných asi 20 rokov na metadon a potom ste sa s partiou presúvali vždy sem pred náš obchod na doobedňajšiu „siestu“)… Bol si už veľmi unavený a zničený, o paličke, všetci Tvoji najbližší sme vedeli, že to už je tvrdo za mantinelmi zdravého človeka, všetci Tvoji najbližší sme vedeli, že môže sa stať kedykoľvek čokoľvek a všetci Tvoji najbližší sme vedeli, že toto sa mohlo stať už aj oveľa dávnejšie…
Je mi to hrozne ľúto, tisícky spoločne strávených hodín či už na koncertoch, na hoteloch, v baroch, v dodávkach, v súkromí, tisícky krásnych chvíľ či potupnej hanby pred okolím, akú si vedel vytvoriť len ty, za to Ti dlžím ešte pár kamarátskych faciek, nezameniteľný a rešpektovaný, génius a sprosté nespratné teľa v jednom, nezmar v ľudskej koži, ikona, legenda, kult (aj keď s týmto by si nesúhlasil a rehotal sa zas len na tom a zakričal len na plné hrdlo pred cudzími ľuďmi, že baby ukážte pi*e), proste môj milovaný Braňo Alex…
UŽ NIKDY…
… mi nebudeš venčiť žiadneho môjho psa, ako kedysi Jasmínu 20 rokov dozadu (ktorá je mimochodom pochovaná u Tuleňa na záhrade), keď sa mi nechcelo odísť od stola z Miletičky a ty si bol vždy na dráte, došiel si si pre kľúče, išiel ju vyvenčiť, vrátil si sa, dal si si so mnou drink a išiel si si ďalej po svojom, prípadne ostal už so mnou…
… mi nebudú volať barmanky z nášho domovského Randalu, že čau Roman, došiel Braňo Alex, že si na Teba otvára účet, len aby si vedel… moja odpoveď bola vždy jednoznačná, jasné moja, nech si dá, pozdrav ho, zajtra sa stavím na pivko, dorovnám to všetko…
… sa nezačneš hurónsky smiať, keď som Ti vždy hovoril, že si najväčší kok*t pod slnkom a Tvoja odpoveď bola len, že a čo si tým chcel vlastne povedať Romík…
… ma nebudeš prezváňať, prípadne mi nenapíšeš, že Romík, zavolaj mi naspäť, nemám kredit, je to veľmi súrne… vždy som Ti zavolal naspäť a to veľmi súrne bolo, že Ti chýbalo napríklad 30 centov na cigarety a či si nemôžeš pre to trolejbusom ku mne dôjsť…
… Ti nebudem hádzať z balkóna peniaze, tzv. Tvoj dôchodok, čo sme sa ti zbierali rovným dielom z každého koncertu Slobodky posledné roky, keď som s nimi ešte robil, pritom vždy si sľúbil, že dôjdeš si pre to až po 6:00 ráno, ale hocikedy si ma prezváňal už o 5:40, že si dole… nie, nechcelo sa mi fakt chodiť vtedy pod bránu, tak som Ti vždy povedal, choď pod balkón, dám Ti to do nejakej igelitky, zaťažím citrónom, alebo zemiakom, nech to neodfúkne niekde na cudzí balkón a hodím ti to nahý z balkóna… a ty si tam už čakal s nastrčenými paprčami na to a keď si to ulovil, len si zakričal, ďakujem Romík, pozdrav chalanov, tento víkend koľko máte koncertov? len tri? nevadí, aj tak dobre, v pondelok sa zastavím zas pre peniaze… a ja som si po tomto duchaplnom rozhovore ešte išiel ľahnúť do postele…
… Ti nepoviem, Brančák, dnes hráte na mestskej akcii, vstup voľný, budú tam aj rodiny s deckami, nič oplzlé nehovor do mikrofónu, nevyzliekaj sa, neškriekaj jak pavián do mikrofónu medzi pesničkami, buď normálny.. ty si urobil vždy presný opak a naopak, keď sme Ti vraveli, dnes je klubový koncert, punk od podlahy, rob čo chceš, tak vtedy si bol jak člen symfonického orchestru v národnom divadle, proste vždy presný opak…
… s Tebou nezažijem stovky ďalších situácií, ktoré sú však nezverejniteľné a ktoré by aj boli, neviem si na ne presne teraz v tomto smútku za Tebou spomenúť…
Brančák môj, bolo mi cťou, že som bol posledné desaťročia súčasťou najbližších ľudí okolo Teba, česť Tvojej pamiatke a úprimnú sústrasť Tvojej rodine a všetkým Tvojim top celoživotným súputníkom, ktorí Ťa za svoju rodinu pokladali (oni vedia, ktorí to sú)…
Verím, že tieto riadky sa dostanú k Tebe tam, kde si teraz a raz sa tam spolu aj stretneme, neprebrali sme ešte za tie tisícky spoločne strávených hodín zďaleka všetko, nech Ti je zem ľahká, nebo večné a v ďalšom živote sa na stretnutie s Tebou budem tešiť ŠIMPY…
Ešte aj môj syn Denis mal Teba asi najradšej z celej tejto našej bratislavskej punk&rollovej partie.. A Koňýka, lebo máme synov medzi ktorými je mesiac rozdiel a sú kamoši… Kým Ťa lepšie nespoznal pár rokov dozadu, vždy sa pýtal, že čo to je za blázna ten ujo s vodkou, s ktorým sme zas sedeli v Randali na terase, ale potom ste boli už kamoši a vaše spoločné fotky mu Ťa budú tiež vždy pripomínať, keď vyrastie…
Brančák môj…
…Tvoj Romík
P.S. Pozdrav Ďurka Černého…
https://www.popular.sk/tucet-naj-skladieb-brana-alexa#overlay=node/3765/edit
Spomienka na Braňa Alexa
Braňa Alexa poznám od roku 1984, keď sme hrávali s kapelou CHVM v bratislavskom vysokoškolskom klube PRIMAF a „zasrani“ z novovzniknutej kapely ZÓNA A nám robili predkapelu. Samozrejme že už vtedy rozbili pódium a pováľali nám vlastnoručne ťažko vyrobené spevové reproduktory. Zemeguľa sa neúprosne točí a čas plynie. Cesty sa nám skrížili potom ešte veľakrát. Ten istý scenár keď Zóna A pred našim koncertom zlomila a rozbila pódium sa udial na ROCKFESTE 1989 v Prahe. Pankáči ich nechceli pustiť z pódia a my sme si radi po nich užili kopu pľuvancov a hnusných nadávok, keď sme im po Zóne A nasadili do hláv ten náš ľubozvučný kakofonický underground. Niekedy v roku 2002 vznikla v Trenčíne mladá kapela 15 ročných chalanov, ktorí sa volali NÁHODNÝ WISKIT. Boli to naši mladí. Môj syn . basgitarista a spevák Miško. prezývaný „Bahno“,gitarista Juraj, syn nášho gitaristu Kemra, gitarista Tomáš prezývaný „Gallo“,dnes už uznávaná persóna trenčianskeho punkového podsvetia a Lubenko, ktorý teraz búcha v dedinskej dychovke. WISKITI šlapali podľa vzorov slovenského punku, v začiatkoch hlavne na Zóne A. Mali sme obavy aby sa neopičili podľa vzoru Sveťa a Braňa úplne do detailov a aby nepričuchli aj k drogám,lebo toto svinstvo je dnes medzi mladými veľmi moderné. V lete v roku 2002 sa konala už naozaj veľká rrozrastená Pohoda, festival na trenčianskom výstavisku. Návšteva 20000 ľudí. Hrala ZÓNA A, SLOBODKA aj CHVM. Mladí chlapci z Náhodného Wiskitu sa tiež boli pozrieť na svoje vzory a úplne ich žrali. Braňo Alex hral už vtedy v Slobodnej Európe. Náhoda to zariadila sama. Kráčali sme po areáli festivalu spolu s Wiskitmi a oproti kráčal Braňo. Tak sme sa vystískali, ako bývalo uňho zvykom a pokecali že čo nové v muzike čo nové v novej kapele a tak. Mladí mali sánky spustené, huby otvorené a so zatajeným dychom „žrali“ svoju modlu. Vtedy ma napadla taká vec, že poprosím Braňa aby týmto mladým porozprával čo mu drogy dali a čo mu zobrali. Nech to majú v priamom prenose od človeka ktorý to všetko skúsil a zažil a denne s tým bojuje. Braňo bez ostychu vybalil všetky historky a podrobnosti, ako prišiel o rodinu, o deti. Ako kvôli dennej dávke heroínu vynosil rodičom z bytu nábytok a predal ho. Aké má stavy v „absťáku“.Býval schizofrénický.
Často šermoval s nožom pod nosom aj svojej kapele. Miloval ich a zároveň nenávidel. Sám videl že toto celé je samodeštrukčné zlo. Mladí pozorne počúvali. Veľmi si Braňa vážim za túto bezprrostrednú prednášku lebo hlavne kvôli nemu títo mladí chlapci drogy nikdy nezobrali aj keď neskôr hrávali po všelijakých zasmradenych kluboch. Ostali len pri pive a borovičke . Bohužiaľ pánom muzikantom zo Slobodky sa to neskôr úplne vymklo z rúk. Všetci s tým neskôr úspešne zabojovali a dnes sa im život bez drog zdá určite krajší.
Jediný kto to dodnes nepochopil je Braňo Alex ŠIMPY, krstný táto slovenského punku. Škoda…
Odpočívaj v pokoji a drž fleka kamarát
Ľuboš CHVM
2015
Mušia Politika
https://youtu.be/4rqer5_qgS4