Keby sme v mladosti tusili, ze s kym sa zoznamime, bude mat na nas dopady aj v buducnosti, tak sa vsetkym vyhneme, ci naopak, viac si to uzijeme v kazdom pripade pri listovani tejto super knihy, od CHVM – Underpunk – ktoru vydala Fukkavica records v 2012 a ja ju mam od vcera, som si opatovne uvedomila, ze v mojom zivote je tych pozitivnych stretnuti ovela viac, ako tych smutnych, ci neprijemnych. Kniha zachytava obdobie sustredene na fungovanie Chvm v bratislavskom klube Primaf 1984-1985 ( dve nahravky z koncertov) a ich pribehov a v tejto knihe som aj ja s chalanmi som sa spoznala okolo roku 1985 a nacvicila s nimi tri skladby – Denno denne, Stolica a Sialene sanatorium. Proste ciste perly undergroundu a aj sme ich spolu dali v Primafe na „verejnej skuske“ rozumej koncerte Skoda ze nemame fotku, to by sme sa pobavili . Takze moja prva nahravka nebola s Lahkou Muzou . Kniha je nadherne vytvarne spravena a to zalamovanie knihy musela byt cista tortura! Ale oplatilo sa, je to knizny skvost! Dakujem Luboš, ze si mi ju po rokoch poslal a ze si taky vyborny kamarat! Viem, ze ta maly Kascak volal tato, ja by som si dovolila bracho
Ocenenie za prínos do hudby si prebral podporovateľ trenčianskej scény Ľuboš Dzúrik, hudobník a kapelník kapely Chór vážskych muzikantov. „Pred 40 rokmi sme založili undergroundovú kapelu, s ktorou to ťaháme dodnes. Najprv nás očaril punk a potom underground, ‚zakázaná hudba‘ za minulého režimu. Snažili sme sa ísť stále proti prúdu, našim cieľom nebolo veľmi sa zviditeľňovať v médiách, ale robili sme tú hudbu s láskou v srdci, nezištne,“ uviedol vo videopríhovore laureát a poďakoval sa rodine, kapele a všetkým fanúšikom za priazeň: „Po tých 40 rokoch sa stále zväčšuje, cítime tú podporu.
Medzi spoluhráčmi a kamarátmi na festivale Vrbovské vetry. Foto – archív Ľuboša Dzúrika
Prvým držiteľom Radio_Head Awards je Ľuboš Dzúrik zo skupiny Chór vážskych muzikantov.
Na prvom koncerte v roku 1981 im organizátori vypli elektrinu, pretože videli „obrovskú explóziu energie, ktorá by mohla skaziť mládež“. Keď vtedy nejaká skupina chcela verejne vystupovať, musela mať za sebou oficiálneho zriaďovateľa a absolvovať takzvané prehrávky. To bolo niečo ako maturitná skúška, akurát namiesto učiteľov v komisii sedeli starší hudobníci a politicky preverení kultúrni pracovníci, ktorí skúšali začínajúcich muzikantov z teórie a strážili, aby sa nevymykali z predstavy o umení socialistického realizmu.
Skupina Chór vážskych muzikantov najskôr dostala otázku, prečo si nevybrala lepší názov, napríklad Družba alebo Hviezda. Keď ich vyzvali, aby predviedli tri vlastné pesničky, zahrali ich zámerne extrémne pomaly. Predseda poroty, autor estrádneho hitu Otvárajte kasíno, to označil slovami „disharmonický chaos“, čo mladí chlapci zobrali ako poctu. Nakoniec dostali povolenie hrať, ale ich koncerty monitorovala Štátna bezpečnosť a CHVM sa stali pilierom slovenskej nezávislej hudobnej scény. Tá nebola taká široká a pestrá ako česká, o to väčšiu pozornosť si zaslúži každý, kto za socializmu chcel robiť svoju hudbu bez akýchkoľvek kompromisov s režimom.
Krtsch aj tatko[ Čo čítať, počúvať, pozerať a kam ísť? Aktivujte si High Five, piatkový newsletter Denníka N s tipmi z popkultúry a umenia. ]
CHVM plávali proti prúdu už vtedy a zostalo im to dodnes. Hudba pre nich nie je prácou, každý mal vždy iné zamestnania. Ako vravieval gitarista tejto trenčianskej skupiny a výrobca leteckých simulátorov Július Berith prezývaný JéBé: „Nechcem žiť preto, aby som pracoval, chcem pracovať, aby som mohol žiť.“ To znamená žiť a hrať hudbu po svojom. Alebo ako oni sami vravia: „Komu sa hudba CHVM páči, ten tam aj hrá.“
Hlavnou tvárou a vedúcim kapely je Ľuboš Dzúrik. Sympatický blondiak, ktorého môžete pravidelne stretávať na Pohode alebo na Vrbovských vetroch – na štvorkolke. Na motorke sa nepremáva z frajeriny, ale pre sklerózu multiplex. Tá mu už niekoľko rokov bráni v aktívnom hraní, ale s kapelou je ako pravý nehrajúci kapitán a zakladajúci člen neustále v úzkom kontakte. Úplne na začiatku bol krátko bubeníkom, potom dlho basgitaristom a teraz je hlavným kronikárom.
Na prvých nahrávkach mal prezývku Krtsch, Michal Kaščák ho volá „tatko“ a dodáva, že práve CHVM im v 80. rokoch otvárali uši aj hlavy. Ľuboš s kamarátmi v Trenčíne ako tínedžeri naštartovali tradíciu festivalu Gympelrock, kde odohrali jeden z prvých koncertov aj Bez ladu a skladu. Pre tých boli starší kamaráti vzorom a výrazne im pomohli, keď ich v začiatkoch zobrali so sebou z Trenčína koncertovať do Bratislavy. CHVM aktívne už od prvého ročníka podporujú aj festival Pohoda, kde sa im splnil sen, keď v roku 2010 mohli hrať s The Stranglers. A nielen ako predkapela – klávesák Dave Greenfield si s nimi dal pesničku Hazardný hráč, čo nebola náhoda, je to totiž coververzia ich Hanging Around.
The Stranglers sa objavili v Británii v polovici 70. rokov, keď doznievala vlna pubrocku a prichádzal punk. Okrem gitár v ich pesničkách boli výrazné klávesy a to, čo hrali, sa nedá vymedziť jedným žánrom. Je to skrátka alternatívna hudba, alternatíva k rádiovému popu aj k štadiónovému rocku. Práve kazeta s ich albumom boli spolu s hudbou Sex Pistols určujúce momenty, ktoré nakopli mladého chlapca z trenčianskeho folklórneho súboru Ľuboša Dzúrika k založeniu vlastnej garážovej kapely.
Dave Greenfield aj Július Berith zomreli vlani, no The Stranglers aj CHVM idú ďalej. Hudba trenčianskej skupiny funguje najlepšie naživo, v malých kluboch. Je v nej veľa slobody a úprimnej radosti z toho, že títo páni si stále robia to, čo ich baví. Nikdy nemali ambíciu hudbou sa živiť, byť hrávaní v rádiách a niekam sa každú cenu tlačiť. Platí tu nepísané pravidlo, že aktivita a originalita sú dôležitejšie, než nutnosť virtuózne ovládať hudobný nástroj. Pár základných akordov, rýchly rytmus a ide sa na to. Nie je v tom potreba tváriť sa čo najnezávislejšie, je to prirodzené nastavenie so schopnosťou vidieť svet aj samých seba s nadhľadom (čo napríklad dokazuje pesnička Plesniví starci o viacerých zdravotných problémoch, ktoré ich trápili).
Všetci členovia kapely sú viac kamaráti než kolegovia a celá kapela má spôsobom fungovania bližšie k rodine než k projektom, kde sa účelovo dávajú dokopy muzikanti, ktorí by sa často inak bežne ani nestretli. „Kapelu máme na to, aby sme si dobíjali vybité baterky,“ tvrdí Ľuboš Dzúrik.
CHVM nie sú len lokálnou záležitosťou Trenčína a jeho okolia. V Bratislave pravidelne hrávali v klube Primaf, ktorý bol na úpätí hradného kopca rovnako ako Účko a ešte pred ním sa stal baštou nezávislej hudobnej scény. Tam sa dala naživo počuť a na nahrávkach zohnať „zakázaná hudba“, ktorú pravidelne monitorovala komunistická ŠtB. O tejto ére, aj o tom, ako doma rozmnožoval Chartu 77 či podpísal iné známe disidentské vyhlásenie Několik vět, sa môžete dočítať v Ľubošových knihách Cesta od bolševika k nezávislosti (2010) a Underpunk (2012). Že výborne píše, dokazuje aj jeho čerstvá kniha Jednohubky. Vydávanie vlastných kníh a nahrávok je neodmysliteľnou súčasťou kultúry, ktorá svoju nezávislosť berie doslovne. Všetkých doterajších 15 albumov CHVM vyšlo na vlastnej značke Fukkavica records v duchu hesla „copyleft“ a sympatické je, že dlho vydávali nielen svoje vlastné nahrávky. Dobre to vystihuje názov dokumentárneho filmu 40 rokov v podzemí.
Ľuboš Dzúrik si cenu Radio_Head Awards za prínos do hudby zaslúži aj preto, lebo popri domovskej kapele, všetkých organizačných a literárnych aktivitách stihol ešte nahrať bočný projekt Modré auto-Dé javu. Na vyštudovaného geodeta toho pre hudobnú scénu urobil viac než dosť.
Cenu za prínos do hudby spoločne udeľujú Rádio_FM a Denník N, ktorý je mediálnym partnerom Radio_Head Awards.
Držiteľov ďalších cien RHA za rok 2020 vyhlásia 16. a 17. apríla v Slovenskom rozhlase, stream budete môcť sledovať
„Keby neexistovala skupina CHVM, tak je dosť možné, že by nevznikla ani skupina Bez ladu a skladu, nevznikol by festival Pohoda, ani Vrbovské vetry či Karpatské chrbáty, možno že by sa nehrávalo ani v Trenčianskych Bohuslaviciach. Tá považská alternatívna scéna sa začína kapelou CHVM a kapela CHVM sa začína Ľubošom Dzúrikom,” konštatoval pred niekoľkými rokmi dnes už zosnulý publicista Juraj Kušnierik.
Kniha Jednohubky je už skoro doma.
Myslím ze je to fajn čítanie a pozeranie pri trávení karantény.
Ti ktorí mate záujem si ju môžete objednať e-mailom. (Vid inzerát)
Dostanete inštrukcie čo a ako a následne k vám kniha dorazí poštou
S radosťou Vám oznamujeme,
že dokumentárny film o skupine CHVM 40 rokov v podzemí sa dočkal televíznej premiéry!
18. apríla 2021 o 22.00 ho odvysiela RTVS na dvojke.
Nový album Stranglers
tak hoši je to tu, posledný album s davidom…
https://stranglers.tmstor.es/?utm_source=sendinblue&utm_campaign=The_Stranglers__New_Album__Dark_Matters__Available_to_Preorder_Now&utm_medium=email
https://www.popular.sk/chvm-chliev-recenzia-cd
https://www.pohodafestival.sk/sk/novinky/lubos-dzurik-aktualny-drzitel-radiohead-awards-za-prinos-do-hudby-dnes-hostom-v-klubture
Hm
Hrob Jébé
Keby sme v mladosti tusili, ze s kym sa zoznamime, bude mat na nas dopady aj v buducnosti, tak sa vsetkym vyhneme, ci naopak, viac si to uzijeme v kazdom pripade pri listovani tejto super knihy, od CHVM – Underpunk – ktoru vydala Fukkavica records v 2012 a ja ju mam od vcera, som si opatovne uvedomila, ze v mojom zivote je tych pozitivnych stretnuti ovela viac, ako tych smutnych, ci neprijemnych. Kniha zachytava obdobie sustredene na fungovanie Chvm v bratislavskom klube Primaf 1984-1985 ( dve nahravky z koncertov) a ich pribehov a v tejto knihe som aj ja s chalanmi som sa spoznala okolo roku 1985 a nacvicila s nimi tri skladby – Denno denne, Stolica a Sialene sanatorium. Proste ciste perly undergroundu a aj sme ich spolu dali v Primafe na „verejnej skuske“ rozumej koncerte Skoda ze nemame fotku, to by sme sa pobavili . Takze moja prva nahravka nebola s Lahkou Muzou . Kniha je nadherne vytvarne spravena a to zalamovanie knihy musela byt cista tortura! Ale oplatilo sa, je to knizny skvost! Dakujem Luboš, ze si mi ju po rokoch poslal a ze si taky vyborny kamarat! Viem, ze ta maly Kascak volal tato, ja by som si dovolila bracho
Gudrun ❤
Jébé
Blazon je kráľ
https://m.youtube.com/watch?v=RqaPU5sCWbQ
Chvm Peklo
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/17398/270453
Radiohlavy 2020 s chvm
Ocenenie za prínos do hudby si prebral podporovateľ trenčianskej scény Ľuboš Dzúrik, hudobník a kapelník kapely Chór vážskych muzikantov. „Pred 40 rokmi sme založili undergroundovú kapelu, s ktorou to ťaháme dodnes. Najprv nás očaril punk a potom underground, ‚zakázaná hudba‘ za minulého režimu. Snažili sme sa ísť stále proti prúdu, našim cieľom nebolo veľmi sa zviditeľňovať v médiách, ale robili sme tú hudbu s láskou v srdci, nezištne,“ uviedol vo videopríhovore laureát a poďakoval sa rodine, kapele a všetkým fanúšikom za priazeň: „Po tých 40 rokoch sa stále zväčšuje, cítime tú podporu.
Chvm a Rádiohlavy
Klubtura z Trenčína
.https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/17128/267762#1368
Ahojte
Na RTVS 2 pôjdu tento týždeň relácie a v každej bude niečo o chvm
Takže nech sa páči
Rádiohlavy v piatok 00.10 na Dvojke
a v sobotu 23.15 na Dvojke
V nedeľu 40CHVM 22.00 a po skončení repríza Klubtúry z Trenčína
Prečo cena za prínos do hudby patrí geodetovi
OLIVER REHÁK
Medzi spoluhráčmi a kamarátmi na festivale Vrbovské vetry. Foto – archív Ľuboša Dzúrika
Prvým držiteľom Radio_Head Awards je Ľuboš Dzúrik zo skupiny Chór vážskych muzikantov.
Na prvom koncerte v roku 1981 im organizátori vypli elektrinu, pretože videli „obrovskú explóziu energie, ktorá by mohla skaziť mládež“. Keď vtedy nejaká skupina chcela verejne vystupovať, musela mať za sebou oficiálneho zriaďovateľa a absolvovať takzvané prehrávky. To bolo niečo ako maturitná skúška, akurát namiesto učiteľov v komisii sedeli starší hudobníci a politicky preverení kultúrni pracovníci, ktorí skúšali začínajúcich muzikantov z teórie a strážili, aby sa nevymykali z predstavy o umení socialistického realizmu.
Skupina Chór vážskych muzikantov najskôr dostala otázku, prečo si nevybrala lepší názov, napríklad Družba alebo Hviezda. Keď ich vyzvali, aby predviedli tri vlastné pesničky, zahrali ich zámerne extrémne pomaly. Predseda poroty, autor estrádneho hitu Otvárajte kasíno, to označil slovami „disharmonický chaos“, čo mladí chlapci zobrali ako poctu. Nakoniec dostali povolenie hrať, ale ich koncerty monitorovala Štátna bezpečnosť a CHVM sa stali pilierom slovenskej nezávislej hudobnej scény. Tá nebola taká široká a pestrá ako česká, o to väčšiu pozornosť si zaslúži každý, kto za socializmu chcel robiť svoju hudbu bez akýchkoľvek kompromisov s režimom.
Krtsch aj tatko[ Čo čítať, počúvať, pozerať a kam ísť? Aktivujte si High Five, piatkový newsletter Denníka N s tipmi z popkultúry a umenia. ]
CHVM plávali proti prúdu už vtedy a zostalo im to dodnes. Hudba pre nich nie je prácou, každý mal vždy iné zamestnania. Ako vravieval gitarista tejto trenčianskej skupiny a výrobca leteckých simulátorov Július Berith prezývaný JéBé: „Nechcem žiť preto, aby som pracoval, chcem pracovať, aby som mohol žiť.“ To znamená žiť a hrať hudbu po svojom. Alebo ako oni sami vravia: „Komu sa hudba CHVM páči, ten tam aj hrá.“
Hlavnou tvárou a vedúcim kapely je Ľuboš Dzúrik. Sympatický blondiak, ktorého môžete pravidelne stretávať na Pohode alebo na Vrbovských vetroch – na štvorkolke. Na motorke sa nepremáva z frajeriny, ale pre sklerózu multiplex. Tá mu už niekoľko rokov bráni v aktívnom hraní, ale s kapelou je ako pravý nehrajúci kapitán a zakladajúci člen neustále v úzkom kontakte. Úplne na začiatku bol krátko bubeníkom, potom dlho basgitaristom a teraz je hlavným kronikárom.
Na prvých nahrávkach mal prezývku Krtsch, Michal Kaščák ho volá „tatko“ a dodáva, že práve CHVM im v 80. rokoch otvárali uši aj hlavy. Ľuboš s kamarátmi v Trenčíne ako tínedžeri naštartovali tradíciu festivalu Gympelrock, kde odohrali jeden z prvých koncertov aj Bez ladu a skladu. Pre tých boli starší kamaráti vzorom a výrazne im pomohli, keď ich v začiatkoch zobrali so sebou z Trenčína koncertovať do Bratislavy. CHVM aktívne už od prvého ročníka podporujú aj festival Pohoda, kde sa im splnil sen, keď v roku 2010 mohli hrať s The Stranglers. A nielen ako predkapela – klávesák Dave Greenfield si s nimi dal pesničku Hazardný hráč, čo nebola náhoda, je to totiž coververzia ich Hanging Around.
The Stranglers sa objavili v Británii v polovici 70. rokov, keď doznievala vlna pubrocku a prichádzal punk. Okrem gitár v ich pesničkách boli výrazné klávesy a to, čo hrali, sa nedá vymedziť jedným žánrom. Je to skrátka alternatívna hudba, alternatíva k rádiovému popu aj k štadiónovému rocku. Práve kazeta s ich albumom boli spolu s hudbou Sex Pistols určujúce momenty, ktoré nakopli mladého chlapca z trenčianskeho folklórneho súboru Ľuboša Dzúrika k založeniu vlastnej garážovej kapely.
Aktivita je viac než virtuozita
Dave Greenfield aj Július Berith zomreli vlani, no The Stranglers aj CHVM idú ďalej. Hudba trenčianskej skupiny funguje najlepšie naživo, v malých kluboch. Je v nej veľa slobody a úprimnej radosti z toho, že títo páni si stále robia to, čo ich baví. Nikdy nemali ambíciu hudbou sa živiť, byť hrávaní v rádiách a niekam sa každú cenu tlačiť. Platí tu nepísané pravidlo, že aktivita a originalita sú dôležitejšie, než nutnosť virtuózne ovládať hudobný nástroj. Pár základných akordov, rýchly rytmus a ide sa na to. Nie je v tom potreba tváriť sa čo najnezávislejšie, je to prirodzené nastavenie so schopnosťou vidieť svet aj samých seba s nadhľadom (čo napríklad dokazuje pesnička Plesniví starci o viacerých zdravotných problémoch, ktoré ich trápili).
Všetci členovia kapely sú viac kamaráti než kolegovia a celá kapela má spôsobom fungovania bližšie k rodine než k projektom, kde sa účelovo dávajú dokopy muzikanti, ktorí by sa často inak bežne ani nestretli. „Kapelu máme na to, aby sme si dobíjali vybité baterky,“ tvrdí Ľuboš Dzúrik.
CHVM nie sú len lokálnou záležitosťou Trenčína a jeho okolia. V Bratislave pravidelne hrávali v klube Primaf, ktorý bol na úpätí hradného kopca rovnako ako Účko a ešte pred ním sa stal baštou nezávislej hudobnej scény. Tam sa dala naživo počuť a na nahrávkach zohnať „zakázaná hudba“, ktorú pravidelne monitorovala komunistická ŠtB. O tejto ére, aj o tom, ako doma rozmnožoval Chartu 77 či podpísal iné známe disidentské vyhlásenie Několik vět, sa môžete dočítať v Ľubošových knihách Cesta od bolševika k nezávislosti (2010) a Underpunk (2012). Že výborne píše, dokazuje aj jeho čerstvá kniha Jednohubky. Vydávanie vlastných kníh a nahrávok je neodmysliteľnou súčasťou kultúry, ktorá svoju nezávislosť berie doslovne. Všetkých doterajších 15 albumov CHVM vyšlo na vlastnej značke Fukkavica records v duchu hesla „copyleft“ a sympatické je, že dlho vydávali nielen svoje vlastné nahrávky. Dobre to vystihuje názov dokumentárneho filmu 40 rokov v podzemí.
Ľuboš Dzúrik si cenu Radio_Head Awards za prínos do hudby zaslúži aj preto, lebo popri domovskej kapele, všetkých organizačných a literárnych aktivitách stihol ešte nahrať bočný projekt Modré auto-Dé javu. Na vyštudovaného geodeta toho pre hudobnú scénu urobil viac než dosť.
Cenu za prínos do hudby spoločne udeľujú Rádio_FM a Denník N, ktorý je mediálnym partnerom Radio_Head Awards.
Držiteľov ďalších cien RHA za rok 2020 vyhlásia 16. a 17. apríla v Slovenskom rozhlase, stream budete môcť sledovať
Tak Radiohlava má nový domov na Drietomských lazoch. Ďakujem všetkým, čo sa o to pričinili za priazeň.
a vták si už odtrhol???
https://m.hudba.zoznam.sk/spravy/09-04-2021-radiohlavu-za-prinos-do-hudby-si-uz-buduci-vikend-odnesie-lubos-dzurik-z-chvm/
„Keby neexistovala skupina CHVM, tak je dosť možné, že by nevznikla ani skupina Bez ladu a skladu, nevznikol by festival Pohoda, ani Vrbovské vetry či Karpatské chrbáty, možno že by sa nehrávalo ani v Trenčianskych Bohuslaviciach. Tá považská alternatívna scéna sa začína kapelou CHVM a kapela CHVM sa začína Ľubošom Dzúrikom,” konštatoval pred niekoľkými rokmi dnes už zosnulý publicista Juraj Kušnierik.
https://fm.rtvs.sk/rubriky/podujatia_fm/253181/ocenenie-za-prinos-do-hudby-2020-ziskal-lubos-dzurik
Ahojte,
13.4. v utorok bude vysielaný na STV2 23:05 diel Klubtúry natočený v Trenčíne.
Ďakujeme všetkým ešte raz za spoluprácu.
Pekný víkend
https://dennikn.sk/2343371/preco-cena-za-prinos-do-hudby-patri-geodetovi/?cst=6dd7599f7101049f517376a3c2c7790399168295
Gratulujem k radio hlave!
https://dennikn.sk/2343371/preco-cena-za-prinos-do-hudby-patri-geodetovi/
Kniha Jednohubky je už skoro doma.
Myslím ze je to fajn čítanie a pozeranie pri trávení karantény.
Ti ktorí mate záujem si ju môžete objednať e-mailom. (Vid inzerát)
Dostanete inštrukcie čo a ako a následne k vám kniha dorazí poštou
Blahoželám!
Fukkavica records má ďalší produkt Jednohubky
Je to doma
18.4.2021 ma Dvojke
Chvm
Kazety
pěkné
Aby sme nezabudli
https://wave.rozhlas.cz/ksc-vs-rockeri-30-let-od-honu-na-novou-vlnu-5283795
S radosťou Vám oznamujeme,
že dokumentárny film o skupine CHVM 40 rokov v podzemí sa dočkal televíznej premiéry!
18. apríla 2021 o 22.00 ho odvysiela RTVS na dvojke.
Recenzie
Cc 2
CV v 3
4
Film o CHVM
40 ROKOV V PODZEMÍ bude mať televíznu premiéru v RTVS v nedeľu 18.4. 2021 o 22 00 na dvojke