Lubosu, tak ako som sa vyjadril….pre mna pohoda co sa tyka hudby ide kazdym rokom dole vodou, resp. nic tam nie je…alebo sorry chlapci ja frcim na inej hudobnej dlzke,ci sirke…ale vlastne, kedy som ja vobec spokojny???…staci si pozriet programy inych zahranicnych festivalov a… a yebat na to….
Gogol Bordello PJ HARVEY SAVAGES. Moje vrcholy na pohode. PRODIGY boli fajn ale na môj vkus sa piesne už zlievali do jednej.a tej istej ale show jednoznačne Top.
keď na mikulášskom večierku boli krásne nové stroje, tak pre skalných to bol zážitok. ale pre ostatných nie. na druhej strane je pohoda multižánrová a pravý underground nie tým, čo väčšina chce. ak si prečítate recnzie o pohode, tak sa dozviete, že všetky kaely boli úžesné, výborné (čo nepochybne aj boli), a vyzerajú akoby neexistoval medzi nimi rozdiel a ich mix je pre ľudí, hľadajúcich zábavu prijateľný a zaujímavý.
z iného súdka, to čo neviem na pohode fotiť sú preto ľudia, teda presnejšie zabávajúci sa neznámi ľudia – také optimistické snímky v mojej galérii nenájdete (ak nerátam ľudí, ktorých poznám), lebo rád fotím ľudí v zaujatí činnosťou, napríklad hudbou. a z tohto pohľadu mám dôvod sa tešiť na akúkoľvek pohodu.
Ahojte. Už som doma. V posteli. Aj ked som nebol spokojny s programom aj tak velka vdaka Michalovi že tu v Trenčine mame niečo take krasne ako POHODA. Ďakujem.
– Prvý mikroreport z Pohody: Headlineri, neheadlineri, ja som mal doteraz najväčšie chlpoježenie a chrbtomrazenie na koncerte Shiny Longital a Dana Longital – Suita so sláčikovým kvartetom. (y) <3 Ten minaret som ešte stále nenašiel, hoci som naň naozaj zvedavý. Pištu Hríba som doposiaľ taktiež nestretol. Boris Kollár a Ľuboš Blaha sú obyčajní kokoti. Koniec hlásenia… 3:)
Nemôžem zhodnotiť lebo som z muziky včera videl sigur ros. Nikdy predtým som to nepočul a toto sa mi zdalo zaujímavé. Mierne ezoterické. Presne ako Islandská krajina ako povedal Kenr. Potom ta posledná kapelka v piatok na hlavnom stage. To som.vobec nepochopil. Neviem prečo toto je v programe pohody. Videl som ale kopu kamarátov kvôli ktorým tam chodím
Hm chodím… To je silne slovo. Suchcem sa.. Ešte som počul z auta NINA KRAVIZ V SLSP aréne. To bola elektronická nakladacka… Miestami momenty ako young gods… Služby pre mňa fantastické. Luxusný festival. Klobúk dolu. … Ale pár kúskov ako Komara. Mch banda..sdruzeni rodicu a priateľov ropy… Aspoň ten Box. Buzirka v tej Garázi… Chodím okolo Váhu a tam je 100 garázi..
To by bol stage. Snáď dnes Prodigy to trosku zachránia… Tos toto môj pohľad
Dnes som bol na pohode. Smutny pohlad. Žiadne kapely čo by na zaulajl okrem Pj Harvey. Michal by sa mal zamysliet nad oldies scsenoj
U. Lebo mu prejdeme na topfesf. Alebk este viacej garaži. Pošlite aj Michalobi an facebook lebo mna nna na tu kokotinu nedostanu. FjK.
Pj Harvey vedľa mňa chvíľu sledoval aj Miško K. Hore na tribúne. Spočiatku som bol z Pj rozpacity. Keď Rastick spomínal že to je pecka ale potom to prišlo. Bubny ala John cale prevažne bez cinel. Timpany. Chladná scéna za chrbtom. Sága a spev niekedy pripomínali ACACOD. Morphine. Počul som.tam Nick Cavea.velvet underground. Plastikov.jednoznacny Vranov Brabencov saxofon. Niektorá sa podobala aj na experimentálne chvm..tazke pasáže saxofonove. Sguelle.
A ešte k pj.. Neuveriteľné skvelý zamatový zvuk klávesov. A industrialne free začiatky skladieb. Veľmi zaujímavé. Ale sledoval som aj pocity divákov. Mladí väčšinou po 3 skladbách odchádzali z tribúny. Nebol to jednoduchý žáner..
presne tak. ale čas a počasie nechávam na náhodu. je to celkom zaujímavé sledovať, ako organizmus pohody rastie. na začiatku sa tam motalo pár ľudí, teraz sa začínajú objavovať prvky systematického rastu a pohybov.
S Kaščákom vymysleli Pohodu: Prvý rok sme predali 200 lístkov, Mišo si požičiaval od starkých
Logo Pohody tvoria dve bábätká, festival spolu založili a dlho robili dvaja ľudia.
Keď v roku 1997 vymysleli prvý ročník na futbalovom ihrisku, netušili, že z malej regionálnej akcie sa stane najväčší slovenský a rešpektovaný európsky festival. Ich cesty sa časom rozišli, no aj po rozchode spolupracujú a na Pohode 2016 si MARIO MICHNA zahrá ako DJ Wychitawacs. Náhoda-nenáhoda: dnes pracuje v areáli trenčianskeho letiska a z balkóna svojho bytu vidí festivalový areál celý rok.
Ako ste sa vlastne spoznali s Michalom Kaščákom?
On je o dva roky mladší. Neboli sme spolužiaci, on chodil na gympel a ja na školu do Trnavy. Dali sme sa dokopy cez muziku. Hrával som v hardcoreových kapelách, on mal Bez ladu a skladu. V 90. rokoch tu existovala silná undergroundová scéna. V Trenčíne bola tradícia festivalu Rock na hrade, kde sa vždy v lete zišli lokálne kapely. Organizovanie sa dedilo. Predo mnou to robili starší chalani z Chóru vážskych muzikantov a po mne už nik, pretože v 97-om prišiel Michal a povedal: Poď, urobme spolu iný festival. Vtedy bolo výročie udelenia kráľovských výsad mestu Trenčín a malo ísť o súčasť osláv. Preto sa prvý ročník volal Kráľovská Pohoda. Už to nebolo na hrade, ale na futbalovom štadióne.
Okrem Rocku na hrade ste mali skúsenosti aj s inými akciami?
Občas som si prenajal Delovú baštu a urobil tam nejakú klubovku. Alebo sme chodili na kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach, ktoré bolo v tom čase opustené, robili sa tam fakt husté, viacmenej ilegálne párty. Systém Urob si sám. Nik nemal žiadnu agentúru, ani živnosť. Pritom sem chodili aj kapely z celého sveta.
Ako sa o tom dozvedeli ľudia v ére pred všeobecne dostupným internetom a sociálnymi sieťami?
Chodieval som na poštu s veľkými obálkami a posielal cyklostylované plagáty. V takmer každom meste sme mali človeka, ktorý ich potom rozvešal. Či už to bol člen kapely, ktorá mala prísť hrať, alebo tiež nejaký hudobný nadšenec ako my. Mne zase chodili plagáty na akcie z iných miest a robil som výlep u nás. Hrávali sme sa pri tom na skrývačku pred mestskými policajtmi (smiech). Vtedy som hral v považskobystrickej H/C kapele Flow a napríklad náš bubeník tam aj s kamošmi vydával fanzin KLôVATINA, v Trenčíne a určite aj iných mestách tu všade vychádzalo x ďalších takýchto publikácií, ale na názvy už si nespomeniem. Vždy to však bola klasická A4ka preložená na polovicu, texty sa naklepali na písacom stroji, obrázky nalepili. Kopírovalo sa kade-tade načierno po firmách, lebo xeroxy vtedy neboli každému dostupné. To sa vôbec nedá porovnať s dneškom, keď si za pár sekúnd založíte event na facebooku. Lenže rozdiel je aj v tom, že vtedy prišli ľudia z celého Slovenska a dnes sa stáva, že nepríde nikto. Akcií už je skrátka priveľa.
Vtedy boli mnohí hudobníci zároveň aj promotéri, fanúšikovia, výrobcovia plagátov, zvukári a piráti kopírujúci kazety.
Ja som bol ešte aj aktivista. Robil som napríklad kampane pre Greenpeace. Ešte za Mečiara sme si prenajali trenčiansky hrad, oni vôbec nemali potuchy, čo tam ideme robiť. Na hradnom brale sa objavil transparent 20krát neviem koľko metrov s nápisom Stop EBRD s tým nukleárnym znakom, ktorý bolo vidieť až z diaľnice. To bola čistá anarchia. Na nádvorí hrali undergroundové kapely a celý výťažok dostal Greenpeace. Vtedy som fungoval v kapele Flow, vystúpili sme aj na prvej Pohode. Dnes už je bežné, že muzikanti hrávajú aj v kapelách aj ako dídžeji. Ja som vlastne asi prvý, kto hral na Pohode aj s kapelou a potom aj ako dj.
Keď ste urobili prvú Pohodu, tušili ste, že stojíte na začiatku niečoho veľkého?
Ani vo sne. Dnes veľa ľudí rozpráva, že tam boli, no lístkov bolo predaných málo (smiech). Myslím, že ani dvesto. Boli vytlačené na čiernobielej kopírke vo firme, ktorú mali chalani z Chóru vážskych muzikantov. Aj dnes sa ľudia pokúšajú falšovať lístky, no vtedy to mali úplne najľahšie. Ďalší problém prvého ročníka bol ten, že dnu sa dostali mnohí tak, že dali tým, čo strážili na bráne, do vrecka desať korún. Nemali sme žiadne skúsenosti s organizovaním tak veľkého festivalu. Je rozdiel, keď musím zabezpečiť areál na futbalovom ihrisku a keď postavím jedného kamaráta do úzkej bráničky trenčianskeho hradu. Tam keby aj niekto dokázal preliezť hradby, tak si zaslúži vstup zdarma za horolezecký výkon.
V 90. rokoch väčšina organizátorov začínala spôsobom pokus-omyl?
Hej. Ale boli to drahé pokusy a omyly (smiech). Boli sme v ťažkom mínuse. Mišo si myslím požičal od starých rodičov a ja som musel predať snowboard. Bol značkový, dal som si ho doviezť od kamarátov priamo z USA a stál nehorázne prachy – desaťtisíc korún, čo bol v roku 1997 majland. Michal mal potom tiež rôzne vtipné príhody, ako dával niekde na pumpe ruskej skupine Auktyon honorár, ktorý mala dostať ešte na festivale atď… Aj to bol dôvod, prečo sme dlho váhali, či sa pustiť do ďalšieho ročníka a nakoniec sme ho spravili až začiatkom jesene.
Ako sa z punkáča stane fanúšik elektronickej hudby a dídžej?
Vždy to malo blízko k sebe. Prvé rave akcie boli čistý punkrock. Z raveu začali vznikať aj komerčné veci, ale to aj z punku. Ako sa zvykne hovoriť: Underground dneška je popom budúcnosti. Ale ja som vlastne s elektronickou hudbou začínal už na strednej, keď som počúval Depeche Mode. Bol som aj na ich pamätnom koncerte v marci 1988 v Prahe.
Z čoho vznikla vaša prezývka DJ Wychitawacs?
V 90. rokoch som začal cestovať do pražského klubu Roxy na top svetovú punkovú a hardcorovú produkciu, u nás vtedy nič také nebolo. A zrazu tam začali byť párty s elektronickou hudbou. Mišo chodieval a chodieva vychytávať nové mená a kontakty po festivaloch, ja do klubov. Dnes sa to volá networking (smiech). Na house párty mi však už nestačilo stáť pod pódiom. Chcel som stáť hore a sám zdieľať hudbu s ľuďmi. Fascinovalo ma, ako dídžeji vedia narábať s platňami a atmosférou. Prišiel som do klubu, postavil sa čo najbližšie a pozoroval ich. Vybudoval som si vlastnú zbierku vinylov a skúsil to sám. V tej dobe som robil aj hudobného dramaturga v rôznych undergroundových kluboch na Považí, takže to bolo úplne prirodzené, že som zasa skončil hore na pódiu…
Takže na Pohode ste sa začali starať o elektronickú scénu?
Ani nie, že starať. Ja som mal na festivale iné úlohy… Dídžeji vystupovali na Pohode už na druhom ročníku v roku 1998. Vtedy som to však vnímal len okrajovo resp. vôbec. Svoju prvú house párty som ako „tanečník“ absolvoval až v roku 2000 na hrade Buchlov. Najskôr som viac-menej omylom vošiel do nejakej pivnice, kde hral Toky techno a úplne ma to pohltilo. Len stroboskop a zvuk. Dnes som šťastný, že práve slovenské techno bol môj prvý dotyk s undergroundovou elektronikou…(smiech). Vonku bol ešte drumandbass a veľké pódium. Už svitalo a hral tam DJ Tráva. To bol taký emotívny zážitok, že na to do smrti nezabudnem. Odvtedy už musela byť elektronika každý rok aj na Pohode.
Vtedy sa začali na festivale prepájať rôzne hudobné svety a scény, no vy ste sa s Michalom Kaščákom rozišli. Nikdy ste to neľutovali?
Je úplne normálne, že cesty ľudí sa zídu a rozídu. My sme nikdy spolu nemali žiadny problém. Ešte párkrát som robil stage manažéra a na produkcii. Naposledy som bol súčasťou tímu, keď hrali na Pohode Public Enemy. Michal mi občas zatelefonuje a pýta sa ma na nejakého hudobníka. Že dostal ponuku a čo si o tom myslím. Tento rok ma zavolal zahrať dídžejský set do Roller disco stanu. Nerozišli sme sa vôbec v zlom. Začal som realizovať svoje vlastné promotérske a hudobné aktivity. Napríklad festival elektronickej hudby na hrade Beckov. Konal sa až do roku 2007, keď sa to stalo nepriechodné pre pamiatkarov aj pre obec. Nemalo to síce nič spoločného s divokými ilegálnymi rave párty, ale pre miestnych ľudí to bol stále príšerný mazec….
Molona. 100 ľudí 100 chuti. Ja som.videl 4 skvelé kapely. Mne stačilo… Jasne ze line up sa nepáči každému
Lubosu, tak ako som sa vyjadril….pre mna pohoda co sa tyka hudby ide kazdym rokom dole vodou, resp. nic tam nie je…alebo sorry chlapci ja frcim na inej hudobnej dlzke,ci sirke…ale vlastne, kedy som ja vobec spokojny???…staci si pozriet programy inych zahranicnych festivalov a… a yebat na to….
https://youtu.be/FuIB8HEmnoY
Moj top. Savages
Ale naj stage bola Garáž
ano naj stage bola garaz
do buducna to dat mimo slnecnic …a kde je viac priestoru pre ludia a urcite zacat uz o takej 22.00 a ne az po 0.00
..sigur ros.
.príjemné a zaujímavé a netradičné
Gogol Bordello PJ HARVEY SAVAGES. Moje vrcholy na pohode. PRODIGY boli fajn ale na môj vkus sa piesne už zlievali do jednej.a tej istej ale show jednoznačne Top.
keď na mikulášskom večierku boli krásne nové stroje, tak pre skalných to bol zážitok. ale pre ostatných nie. na druhej strane je pohoda multižánrová a pravý underground nie tým, čo väčšina chce. ak si prečítate recnzie o pohode, tak sa dozviete, že všetky kaely boli úžesné, výborné (čo nepochybne aj boli), a vyzerajú akoby neexistoval medzi nimi rozdiel a ich mix je pre ľudí, hľadajúcich zábavu prijateľný a zaujímavý.
z iného súdka, to čo neviem na pohode fotiť sú preto ľudia, teda presnejšie zabávajúci sa neznámi ľudia – také optimistické snímky v mojej galérii nenájdete (ak nerátam ľudí, ktorých poznám), lebo rád fotím ľudí v zaujatí činnosťou, napríklad hudbou. a z tohto pohľadu mám dôvod sa tešiť na akúkoľvek pohodu.
Pani, tesim sa na vas na buduce. Hocikedy, hocikde! A snad Branusko odkuka od Pohody jednu vychytavku a bude aj na vetroch CHVM stage. : )
…..
.. Ludie
Vseligdo tam bol
Enem Molona som.newidew
Pohodaci
Pozdravuju vas
Skvelá Pohoda. Profi spravená. Kam to pôjde ďalej? Naozaj veľkolepé a krásne a pestré. Skvelá security. Klobúk dole pohoda
Ahojte. Už som doma. V posteli. Aj ked som nebol spokojny s programom aj tak velka vdaka Michalovi že tu v Trenčine mame niečo take krasne ako POHODA. Ďakujem.
Píše Ivan chvm
– Prvý mikroreport z Pohody: Headlineri, neheadlineri, ja som mal doteraz najväčšie chlpoježenie a chrbtomrazenie na koncerte Shiny Longital a Dana Longital – Suita so sláčikovým kvartetom. (y) <3 Ten minaret som ešte stále nenašiel, hoci som naň naozaj zvedavý. Pištu Hríba som doposiaľ taktiež nestretol. Boris Kollár a Ľuboš Blaha sú obyčajní kokoti. Koniec hlásenia… 3:)
Nemôžem zhodnotiť lebo som z muziky včera videl sigur ros. Nikdy predtým som to nepočul a toto sa mi zdalo zaujímavé. Mierne ezoterické. Presne ako Islandská krajina ako povedal Kenr. Potom ta posledná kapelka v piatok na hlavnom stage. To som.vobec nepochopil. Neviem prečo toto je v programe pohody. Videl som ale kopu kamarátov kvôli ktorým tam chodím
Hm chodím… To je silne slovo. Suchcem sa.. Ešte som počul z auta NINA KRAVIZ V SLSP aréne. To bola elektronická nakladacka… Miestami momenty ako young gods… Služby pre mňa fantastické. Luxusný festival. Klobúk dolu. … Ale pár kúskov ako Komara. Mch banda..sdruzeni rodicu a priateľov ropy… Aspoň ten Box. Buzirka v tej Garázi… Chodím okolo Váhu a tam je 100 garázi..
To by bol stage. Snáď dnes Prodigy to trosku zachránia… Tos toto môj pohľad
Dnes som bol na pohode. Smutny pohlad. Žiadne kapely čo by na zaulajl okrem Pj Harvey. Michal by sa mal zamysliet nad oldies scsenoj
U. Lebo mu prejdeme na topfesf. Alebk este viacej garaži. Pošlite aj Michalobi an facebook lebo mna nna na tu kokotinu nedostanu. FjK.
…presne si to napísal…programovo ide pohoda neustále dole kopcom…bieda bieda bieda…
Pohoda. Krásne
Dnes bol pre mna vrchol pohody 2016. PJ Harvey. Klobuk dolu. Michal dakujem. Zajtra a pozajtra je to už len o tom pive. Dobru noc.
Pj Harvey vedľa mňa chvíľu sledoval aj Miško K. Hore na tribúne. Spočiatku som bol z Pj rozpacity. Keď Rastick spomínal že to je pecka ale potom to prišlo. Bubny ala John cale prevažne bez cinel. Timpany. Chladná scéna za chrbtom. Sága a spev niekedy pripomínali ACACOD. Morphine. Počul som.tam Nick Cavea.velvet underground. Plastikov.jednoznacny Vranov Brabencov saxofon. Niektorá sa podobala aj na experimentálne chvm..tazke pasáže saxofonove. Sguelle.
A ešte k pj.. Neuveriteľné skvelý zamatový zvuk klávesov. A industrialne free začiatky skladieb. Veľmi zaujímavé. Ale sledoval som aj pocity divákov. Mladí väčšinou po 3 skladbách odchádzali z tribúny. Nebol to jednoduchý žáner..
Dnes sú aj v chvm Vanoce
A je XXXL ?
…
Pozdravujeme
Tonko. Denne tam chodíš?
presne tak. ale čas a počasie nechávam na náhodu. je to celkom zaujímavé sledovať, ako organizmus pohody rastie. na začiatku sa tam motalo pár ľudí, teraz sa začínajú objavovať prvky systematického rastu a pohybov.
na pohode je už pivo.
a ak nemáte prístup k celému článk, tak tu je:
S Kaščákom vymysleli Pohodu: Prvý rok sme predali 200 lístkov, Mišo si požičiaval od starkých
Logo Pohody tvoria dve bábätká, festival spolu založili a dlho robili dvaja ľudia.
Keď v roku 1997 vymysleli prvý ročník na futbalovom ihrisku, netušili, že z malej regionálnej akcie sa stane najväčší slovenský a rešpektovaný európsky festival. Ich cesty sa časom rozišli, no aj po rozchode spolupracujú a na Pohode 2016 si MARIO MICHNA zahrá ako DJ Wychitawacs. Náhoda-nenáhoda: dnes pracuje v areáli trenčianskeho letiska a z balkóna svojho bytu vidí festivalový areál celý rok.
Ako ste sa vlastne spoznali s Michalom Kaščákom?
On je o dva roky mladší. Neboli sme spolužiaci, on chodil na gympel a ja na školu do Trnavy. Dali sme sa dokopy cez muziku. Hrával som v hardcoreových kapelách, on mal Bez ladu a skladu. V 90. rokoch tu existovala silná undergroundová scéna. V Trenčíne bola tradícia festivalu Rock na hrade, kde sa vždy v lete zišli lokálne kapely. Organizovanie sa dedilo. Predo mnou to robili starší chalani z Chóru vážskych muzikantov a po mne už nik, pretože v 97-om prišiel Michal a povedal: Poď, urobme spolu iný festival. Vtedy bolo výročie udelenia kráľovských výsad mestu Trenčín a malo ísť o súčasť osláv. Preto sa prvý ročník volal Kráľovská Pohoda. Už to nebolo na hrade, ale na futbalovom štadióne.
Okrem Rocku na hrade ste mali skúsenosti aj s inými akciami?
Občas som si prenajal Delovú baštu a urobil tam nejakú klubovku. Alebo sme chodili na kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach, ktoré bolo v tom čase opustené, robili sa tam fakt husté, viacmenej ilegálne párty. Systém Urob si sám. Nik nemal žiadnu agentúru, ani živnosť. Pritom sem chodili aj kapely z celého sveta.
Ako sa o tom dozvedeli ľudia v ére pred všeobecne dostupným internetom a sociálnymi sieťami?
Chodieval som na poštu s veľkými obálkami a posielal cyklostylované plagáty. V takmer každom meste sme mali človeka, ktorý ich potom rozvešal. Či už to bol člen kapely, ktorá mala prísť hrať, alebo tiež nejaký hudobný nadšenec ako my. Mne zase chodili plagáty na akcie z iných miest a robil som výlep u nás. Hrávali sme sa pri tom na skrývačku pred mestskými policajtmi (smiech). Vtedy som hral v považskobystrickej H/C kapele Flow a napríklad náš bubeník tam aj s kamošmi vydával fanzin KLôVATINA, v Trenčíne a určite aj iných mestách tu všade vychádzalo x ďalších takýchto publikácií, ale na názvy už si nespomeniem. Vždy to však bola klasická A4ka preložená na polovicu, texty sa naklepali na písacom stroji, obrázky nalepili. Kopírovalo sa kade-tade načierno po firmách, lebo xeroxy vtedy neboli každému dostupné. To sa vôbec nedá porovnať s dneškom, keď si za pár sekúnd založíte event na facebooku. Lenže rozdiel je aj v tom, že vtedy prišli ľudia z celého Slovenska a dnes sa stáva, že nepríde nikto. Akcií už je skrátka priveľa.
Vtedy boli mnohí hudobníci zároveň aj promotéri, fanúšikovia, výrobcovia plagátov, zvukári a piráti kopírujúci kazety.
Ja som bol ešte aj aktivista. Robil som napríklad kampane pre Greenpeace. Ešte za Mečiara sme si prenajali trenčiansky hrad, oni vôbec nemali potuchy, čo tam ideme robiť. Na hradnom brale sa objavil transparent 20krát neviem koľko metrov s nápisom Stop EBRD s tým nukleárnym znakom, ktorý bolo vidieť až z diaľnice. To bola čistá anarchia. Na nádvorí hrali undergroundové kapely a celý výťažok dostal Greenpeace. Vtedy som fungoval v kapele Flow, vystúpili sme aj na prvej Pohode. Dnes už je bežné, že muzikanti hrávajú aj v kapelách aj ako dídžeji. Ja som vlastne asi prvý, kto hral na Pohode aj s kapelou a potom aj ako dj.
Keď ste urobili prvú Pohodu, tušili ste, že stojíte na začiatku niečoho veľkého?
Ani vo sne. Dnes veľa ľudí rozpráva, že tam boli, no lístkov bolo predaných málo (smiech). Myslím, že ani dvesto. Boli vytlačené na čiernobielej kopírke vo firme, ktorú mali chalani z Chóru vážskych muzikantov. Aj dnes sa ľudia pokúšajú falšovať lístky, no vtedy to mali úplne najľahšie. Ďalší problém prvého ročníka bol ten, že dnu sa dostali mnohí tak, že dali tým, čo strážili na bráne, do vrecka desať korún. Nemali sme žiadne skúsenosti s organizovaním tak veľkého festivalu. Je rozdiel, keď musím zabezpečiť areál na futbalovom ihrisku a keď postavím jedného kamaráta do úzkej bráničky trenčianskeho hradu. Tam keby aj niekto dokázal preliezť hradby, tak si zaslúži vstup zdarma za horolezecký výkon.
V 90. rokoch väčšina organizátorov začínala spôsobom pokus-omyl?
Hej. Ale boli to drahé pokusy a omyly (smiech). Boli sme v ťažkom mínuse. Mišo si myslím požičal od starých rodičov a ja som musel predať snowboard. Bol značkový, dal som si ho doviezť od kamarátov priamo z USA a stál nehorázne prachy – desaťtisíc korún, čo bol v roku 1997 majland. Michal mal potom tiež rôzne vtipné príhody, ako dával niekde na pumpe ruskej skupine Auktyon honorár, ktorý mala dostať ešte na festivale atď… Aj to bol dôvod, prečo sme dlho váhali, či sa pustiť do ďalšieho ročníka a nakoniec sme ho spravili až začiatkom jesene.
Ako sa z punkáča stane fanúšik elektronickej hudby a dídžej?
Vždy to malo blízko k sebe. Prvé rave akcie boli čistý punkrock. Z raveu začali vznikať aj komerčné veci, ale to aj z punku. Ako sa zvykne hovoriť: Underground dneška je popom budúcnosti. Ale ja som vlastne s elektronickou hudbou začínal už na strednej, keď som počúval Depeche Mode. Bol som aj na ich pamätnom koncerte v marci 1988 v Prahe.
Z čoho vznikla vaša prezývka DJ Wychitawacs?
V 90. rokoch som začal cestovať do pražského klubu Roxy na top svetovú punkovú a hardcorovú produkciu, u nás vtedy nič také nebolo. A zrazu tam začali byť párty s elektronickou hudbou. Mišo chodieval a chodieva vychytávať nové mená a kontakty po festivaloch, ja do klubov. Dnes sa to volá networking (smiech). Na house párty mi však už nestačilo stáť pod pódiom. Chcel som stáť hore a sám zdieľať hudbu s ľuďmi. Fascinovalo ma, ako dídžeji vedia narábať s platňami a atmosférou. Prišiel som do klubu, postavil sa čo najbližšie a pozoroval ich. Vybudoval som si vlastnú zbierku vinylov a skúsil to sám. V tej dobe som robil aj hudobného dramaturga v rôznych undergroundových kluboch na Považí, takže to bolo úplne prirodzené, že som zasa skončil hore na pódiu…
Takže na Pohode ste sa začali starať o elektronickú scénu?
Ani nie, že starať. Ja som mal na festivale iné úlohy… Dídžeji vystupovali na Pohode už na druhom ročníku v roku 1998. Vtedy som to však vnímal len okrajovo resp. vôbec. Svoju prvú house párty som ako „tanečník“ absolvoval až v roku 2000 na hrade Buchlov. Najskôr som viac-menej omylom vošiel do nejakej pivnice, kde hral Toky techno a úplne ma to pohltilo. Len stroboskop a zvuk. Dnes som šťastný, že práve slovenské techno bol môj prvý dotyk s undergroundovou elektronikou…(smiech). Vonku bol ešte drumandbass a veľké pódium. Už svitalo a hral tam DJ Tráva. To bol taký emotívny zážitok, že na to do smrti nezabudnem. Odvtedy už musela byť elektronika každý rok aj na Pohode.
Vtedy sa začali na festivale prepájať rôzne hudobné svety a scény, no vy ste sa s Michalom Kaščákom rozišli. Nikdy ste to neľutovali?
Je úplne normálne, že cesty ľudí sa zídu a rozídu. My sme nikdy spolu nemali žiadny problém. Ešte párkrát som robil stage manažéra a na produkcii. Naposledy som bol súčasťou tímu, keď hrali na Pohode Public Enemy. Michal mi občas zatelefonuje a pýta sa ma na nejakého hudobníka. Že dostal ponuku a čo si o tom myslím. Tento rok ma zavolal zahrať dídžejský set do Roller disco stanu. Nerozišli sme sa vôbec v zlom. Začal som realizovať svoje vlastné promotérske a hudobné aktivity. Napríklad festival elektronickej hudby na hrade Beckov. Konal sa až do roku 2007, keď sa to stalo nepriechodné pre pamiatkarov aj pre obec. Nemalo to síce nič spoločného s divokými ilegálnymi rave párty, ale pre miestnych ľudí to bol stále príšerný mazec….
okrem akotuálnych príspevkov, kuknite aj sem: https://dennikn.sk/503317/michala-kascaka-poznaju-vsetci-ale-pohoda-ma-este-jedneho-otca/?ref=tit
Chlapi. Snáď sa stretneme aj na Pohode
Stretneme! : )
Kurvy vyjebane nemecke. Do piče s fotbalom. FJK.
kuknite sa na galériu, v sekcii pohoda sú priebežne pridávané nové fotky z areálu pohody.
Vždy majú šťastie. Merkelovci
Chikiliki