|
Michal FRANK
Trenčín - Chór vážskych muzikantov (CHVM) začal hrať pred asi 22 rokmi
a takmer rovnako hrá dodnes. Nielen v rámci slovenskej alternatívnej scény
by mal byť považovaný za legendu, chybou však je, že CHVM takmer nik
nepozná. Táto trenčianska kapela je považovaná za učiteľov Bez ladu a
skladu, teda bývalej formácie Michala Kaščáka. Ten má teraz zoskupenie
Neuropa a každoročne organizuje festival Pohoda, kde svojich starších
kamarátov z CHVM pravidelne pozýva (doteraz chýbali len raz).
Niektorí si azda pamätajú LP platňu Rocklet, na tejto výberovke je Chór
vážskych muzikantov zastúpený piesňou Mušia politika (na platni nazvanou
Mušia ekonomika). Jednu pieseň (Hot Dog) má aj na novom dvoj-CD, ktoré k
päťročnici Pohody vydal M. Kaščák. Pre fajnšmekrov "vyšla" na CD
13-albumová zmapovaná kompletná diskografia CHVM, dnes už k nej pribudli i
nové nahrávky. Po rokoch sa tejto formácii, ktorá si tvrdošijne razí svoju
cestu neovplyvnenú módnymi trendmi, naskytla šanca viac sa zviditeľniť
skrz internetovú stránku www.chvm.sk.
Chór vážskych muzikantov hrá viac-menej v zostave Miro Puna (spev),
Julo Berith (gitara, spev, Rasťo Dobranský (bicie), Ľuboš Dzúrik (basa,
spev), Ivan Masarik (občas spev a husle), Peter Kohout (saxofón), Peter
Sedlák (violončelo), plus rôzni hostia. Na Pohode za skupinu rozprával
Ľuboš Dzúrik, ktorému sem tam sekundoval Ivam Masarik. Ako Ľ. Dzúrik
podotkol, normálny rozhovor už nerobil zo desať rokov.
Ste spolu s Prešovčanmi Chiki Liki Tu-a rekordéri Pohody, ale inak o
vás nikde nepočuť. Hráte vôbec?
- Sem-tam. Na Vianoce robíme koncert, občas si zahráme v nejakom
"klubíku" v Trenčíne. Nič moc.
CHVM bola práve kapela, od ktorej sa svojho času učili Bez ladu a
skladu. Aké to bolo v tých začiatkoch, keď vy ste boli zavedenou kapelou a
oni začínali?
- To je na dlhšiu debatu. Vzniklo to na rovnakom "gympli", my sme však
boli o päť rokov starší. Už sme pomaly končili vysokú školu, keď sme
prvýkrát zavolali chlapcov na koncert na Mladú gardu. Tam zaujali a leteli
rovno na Rockfest, čo bola priam bomba. Za "komančov" a po troch
koncertoch rovno na Rockfest. My sme sa o to snažili strašne dlho, no
dostali sme sa naň až v roku 1989, to bola vtedy taká najväčšia méta.
Pri vašom vystúpení na vás pod pódiom tancovali takí traja trinásťroční
pankáči, ktorý by mohli byť vaši synovia. Ako cítite takýto generačný
rozdiel?
- (smiech) To sú naozaj naši synovia. Keď už zaplatili toľko za lístky,
musia si skočiť. No myslím, že pred tromi rokmi to bolo trochu
podarenejšie. Dostali sme sa medzi také kapely, že bola nálada a dosť
mladých ľudí sa bavilo.
I. Masarik: Neviem, či táto muzika ešte mladých osloví, ale možno áno.
Uvidíme.
Texty vašich piesní Čakanie na Godota alebo Plesniví starci prevzal aj
Extip (nazval ich Čakám na zelenú a Nová smena). Ako k tomu došlo?
- To je takto, Jano Kulla je ten básnik, ktorý tieto verše písal a my
sme s ním na "ČSAD-čku" chodili do Bratislavy a takto sme s ním prišli do
kontaktu. Skôr než Extip. On bol taký progresívny typ, máme zo šesť, sedem
jeho vecí. Potom oslovil aj Extip a náhodou sa stalo, že rovnaké veci
hrali oni i my, i keď každý ináč. Neviem kedy presne oni spravili tie jeho
skladby, my sme ich mali natočené už v roku 1984.
No zľudovelý slogan "Porezal som sa krivákom" asi nie je váš...
- Je to ozaj zľudovelý slogan. Niektorí z nás boli predtým folkoristi a
jeden náš člen raz išiel do Španielska na zájazd s folklórom a celú cestu
sa takéto čosi spievalo. Odtiaľ sme to prevzali.
Vyšla vám kompletná sada 13 CD. Ako k tomu došlo? Tie cédečka sa zrejme
nedajú kúpiť v bežných predajniach.
- Nie. Vyšli nám tak, že sme si ich sami spravili.
Fukkavica records je teda fiktívna značka.
- Isteže. Na žiadnej značke to nie je. Tu so mnou je hlavný "obalista".
Kedysi sme mapovali na kazetách celú tunajšiu undergroundovú scénu,
komplet všetky alternatívne kapely. Teraz už mapujeme len seba. Predtým
tam boli Mops, Home made, prví "bezlaďáci", rôzne raritné koncerty... Ide
teda viac-menej o náš archív, ktorí ponúkame aj našim kamarátom.
I. Masarik: Na niektorých albumoch sú tie isté pesničky, ale nikdy sa
neopakujú, nikdy sme ich nezahrali dvakrát úplne rovnako.
Vy si už asi nejaké veľké ciele do budúcnosti nekladiete.
- Ani sme si ich nikdy nekládli.
Dokedy vás bude baviť takto hrať?
- Neviem. Povedali sme si, že budeme hrať dovtedy, kým nebudeme mať na
hlavách "slnko". Takže tí, ktorí oplešiveli, už s nami nehrajú.
Prečo ste pred rokom - jediný raz - na Pohode absentovali?
- Prišla na nás taká kríza, no, možno by som to až takto nenazval.
Povedali sme si, že nezahráme, lebo tu hrala naša kapela No More Heroes
(revival Stranglers pomenovaný podľa najznámejšej skladby tejto kapely,
pieseň No More Heroes hráva s názvom Hazardný hráč i CHVM - pozn. red.).
Chlapci vraveli, že hrať päťkrát po sebe je des. Všetci to už majú
opočúvané.
No More Heroes je revival Stranglers. Chór vážskych muzikantov bol vraj
v počiatkoch tiež inšpirovaný touto kapelou.
- Presne tak, boli to naše rodné sestry. Tak ako my sme boli niečo pre
Bez ladu a skladu, tak Stranglers boli pre nás. A ešte nás inšpirovali aj
Plastik People či Chadima.
|
