Máte radi Bez ladu a skladu? Najmä ich rannú tvorbu? Chýbajú vám? Sú pre vás Parné valce už prisilnou komerciou? Nepozdáva sa vám Neuropa? Tak potom rozhodne siahnite po Chóre vážskych muzikantov.

CHVM sú, ako je známe, tak ako Bez ladu a skladu tiež z Trenčína, hrajú však omnoho dlhšie a furt svoje... Vydali niekoľko samizdatových cédečiek. Jedným z nich je prierez tvorby nazvaný to najlepšie :-) – live /ten „smajlík“ je vskutku výstižný/. Tento album bol vydaný pri príležitosti dvadsiatych narodenín skupiny. Aj keď je Chór vážskych muzikantov už statný adolescent, neopúšťa ho pubertálne nadšenie a nihilizmus (aj keď sa môže zdať, že sa to vzájomne vylučuje).

CD obsahuje klasické kusy ako Chameleón, Nová doba, Underground, Pod kolesom, Harmasan, Umelé hmoty či Plesniví starci. Nechýba ani tradičná záverečná pocta Stranglers Hazardný hráč (v origináli No More Heroes).

Hudobne sa CHVM stále váľa v alternatíve sedemdesiatych rokov. Hudobne i textovo CHVM pripomína Bez ladu a skladu, aj keď hudba je surovejšia a texty expresívnejšie. Pri skladbe Underground cítiť viac než inšpiráciu pražského Extempore.

Jednou z najlepších piesní CD sú Plesniví starci. Skvelý text Jána Kullu je umocnený ponurou hudobnou atmosférou. A názov skladby skutočne nevystihuje, aj keď škodoradostní nepriaznivci by to určite podotkli, terajšie pôsobenie CHVM. Poteší aj nasledujúci Krivák, svojou priam až veselosťou mierne vybočujúci z rady ostatných kúskov tvorby Chóru vážskych muzikantov.

Čo sa dá albumu jednoznačne vytknúť je absencia niektorých piesní. To, že chýbajú jediné dva piesne vyšlé aj na oficiálnych nosičoch (Mušia politika a Hod dog), sa odpustiť dá, avšak chýbanie jednej z kľúčových piesní, ktorá nechýba azda na žiadnom sporadickom koncerte, Čakanie na Godota je takmer neodpustiteľné.

Pochvalu si zaslúži obal. Ženská tvár majúca miesto očí prsia nie je samoúčelná, „hlavohruď“ vystupuje aj v jednej z piesní.

Nech je ako chce, keby niekto spravil rebríček najviac nedocenených slovenských skupín, vážski muzikanti by obsadili popredné priečky.

Na zrecenzovanie mám aj ďalšie CD od CHVM, ktoré mi basgitarista tejto formácie Ľuboš Dzúrik venoval, a to Panika. Recenzovať niet čo. Obal striedmy, vkusný, zvuk tentokrát zo štúdia, čiže o čosi lepší než na koncertnej „bestofke“. Obsahuje o niečo menej skladieb (nie 21, ale 15), pričom všetky (až na EKG a Bravčové) sú zastúpené aj na prv recenzovanom albume.

(november 2002)

Rozhovor s CHVM: [linka]

Homepage CHVM: [linka]