Chór vážskych muzikantov (CHVM) začal hrať
pred asi 22 rokmi a takmer rovnako hrá dodnes. Nielen v rámci
slovenskej alternatívnej scény by mal byť považovaný za
legendu, chybou však je, že CHVM takmer nik nepozná. Táto
trenčianska kapela je považovaná za učiteľov Bez ladu a
skladu, teda bývalej formácie Michala Kaščáka. Ten má teraz
zoskupenie Neuropa a každoročne organizuje festival Pohoda,
kde svojich starších kamarátov z CHVM pravidelne pozýva
(doteraz chýbali len raz).
Niektorí si azda pamätajú
LP platňu Rocklet, na tejto výberovke je Chór vážskych
muzikantov zastúpený piesňou Mušia politika (na platni
nazvanou Mušia ekonomika). Jednu pieseň (Hot Dog) má aj na
novom dvoj-CD, ktoré k päťročnici Pohody vydal M. Kaščák. Pre
fajnšmekrov "vyšla" na CD 13-albumová zmapovaná kompletná
diskografia CHVM, dnes už k nej pribudli i nové nahrávky. Po
rokoch sa tejto formácii, ktorá si tvrdošijne razí svoju cestu
neovplyvnenú módnymi trendmi, naskytla šanca viac sa
zviditeľniť skrz internetovú stránku www.chvm.sk.
Chór
vážskych muzikantov hrá viac-menej v zostave Miro Puna (spev),
Julo Berith (gitara, spev, Rasťo Dobranský (bicie), Ľuboš
Dzúrik (basa, spev), Ivan Masarik (občas spev a husle), Peter
Kohout (saxofón), Peter Sedlák (violončelo), plus rôzni
hostia. Na Pohode za skupinu rozprával Ľuboš Dzúrik, ktorému
sem tam sekundoval Ivam Masarik. Ako Ľ. Dzúrik podotkol,
normálny rozhovor už nerobil zo desať rokov.
Ste spolu
s Prešovčanmi Chiki Liki Tu-a rekordéri Pohody, ale inak o vás
nikde nepočuť. Hráte vôbec?
- Sem-tam. Na Vianoce
robíme koncert, občas si zahráme v nejakom "klubíku" v
Trenčíne. Nič moc.
CHVM bola práve kapela, od ktorej
sa svojho času učili Bez ladu a skladu. Aké to bolo v tých
začiatkoch, keď vy ste boli zavedenou kapelou a oni začínali?
- To je na dlhšiu debatu. Vzniklo to na rovnakom
"gympli", my sme však boli o päť rokov starší. Už sme pomaly
končili vysokú školu, keď sme prvýkrát zavolali chlapcov na
koncert na Mladú gardu. Tam zaujali a leteli rovno na
Rockfest, čo bola priam bomba. Za "komančov" a po troch
koncertoch rovno na Rockfest. My sme sa o to snažili strašne
dlho, no dostali sme sa naň až v roku 1989, to bola vtedy taká
najväčšia méta.
Pri vašom vystúpení na vás pod pódiom
tancovali takí traja trinásťroční pankáči, ktorý by mohli byť
vaši synovia. Ako cítite takýto generačný rozdiel?
-
(Smiech.) To sú naozaj naši synovia. Keď už zaplatili toľko za
lístky, musia si skočiť. No myslím, že pred tromi rokmi to
bolo trochu podarenejšie. Dostali sme sa medzi také kapely, že
bola nálada a dosť mladých ľudí sa bavilo.
I. Masarik:
Neviem, či táto muzika ešte mladých osloví, ale možno áno.
Uvidíme.
Texty vašich piesní Čakanie na Godota alebo
Plesniví starci prevzal aj Extip (nazval ich Čakám na zelenú a
Nová smena). Ako k tomu došlo?
- To je takto, Jano
Kulla je ten básnik, ktorý tieto verše písal a my sme s ním na
"ČSAD-čku" chodili do Bratislavy a takto sme s ním prišli do
kontaktu. Skôr než Extip. On bol taký progresívny typ, máme zo
šesť, sedem jeho vecí. Potom oslovil aj Extip a náhodou sa
stalo, že rovnaké veci hrali oni i my, i keď každý ináč.
Neviem kedy presne oni spravili tie jeho skladby, my sme ich
mali natočené už v roku 1984.
No zľudovelý slogan
"Porezal som sa krivákom" asi nie je váš...
- Je to
ozaj zľudovelý slogan. Niektorí z nás boli predtým folkoristi
a jeden náš člen raz išiel do Španielska na zájazd s folklórom
a celú cestu sa takéto čosi spievalo. Odtiaľ sme to prevzali.
Vyšla vám kompletná sada 13 CD. Ako k tomu došlo? Tie
cédečka sa zrejme nedajú kúpiť v bežných predajniach.
- Nie. Vyšli nám tak, že sme si ich sami spravili.
Fukkavica records je teda fiktívna značka.
-
Isteže. Na žiadnej značke to nie je. Tu so mnou je hlavný
"obalista". Kedysi sme mapovali na kazetách celú tunajšiu
undergroundovú scénu, komplet všetky alternatívne kapely.
Teraz už mapujeme len seba. Predtým tam boli Mops, Home made,
prví "bezlaďáci", rôzne raritné koncerty... Ide teda
viac-menej o náš archív, ktorí ponúkame aj našim kamarátom.
I. Masarik: Na niektorých albumoch sú tie isté
pesničky, ale nikdy sa neopakujú, nikdy sme ich nezahrali
dvakrát úplne rovnako.
Vy si už asi nejaké veľké ciele
do budúcnosti nekladiete.
- Ani sme si ich nikdy
nekládli.
Dokedy vás bude baviť takto hrať?
-
Neviem. Povedali sme si, že budeme hrať dovtedy, kým nebudeme
mať na hlavách "slnko". Takže tí, ktorí oplešiveli, už s nami
nehrajú.
Prečo ste pred rokom - jediný raz - na Pohode
absentovali?
- Prišla na nás taká kríza, no, možno by
som to až takto nenazval. Povedali sme si, že nezahráme, lebo
tu hrala naša kapela No More Heroes (revival Stranglers
pomenovaný podľa najznámejšej skladby tejto kapely, pieseň No
More Heroes hráva s názvom Hazardný hráč i CHVM - pozn. red.).
Chlapci vraveli, že hrať päťkrát po sebe je des. Všetci to už
majú opočúvané.
No More Heroes je revival Stranglers.
Chór vážskych muzikantov bol vraj v počiatkoch tiež
inšpirovaný touto kapelou.
- Presne tak, boli to naše
rodné sestry. Tak ako my sme boli niečo pre Bez ladu a skladu,
tak Stranglers boli pre nás. A ešte nás inšpirovali aj Plastik
People či Chadima.
(júl 2002)
Foto: Frenky
Recenzia na 2 CD CHVM: [
linka]
Homepage
CHVM: [
linka]
Reportáž z
Bažant Pohody 2002:
[
linka]
Staršie
„Pohody“:
1999: [
linka]
2000: [
linka]
2001: [
linka]
Rozhovor s
Mišom Kaščákom (Bez ladu a skladu):
[
linka]