všetky moje Pohody 1997 – 2015

článok prevzatý z DenníkN

1997

Najdôležitejší ročník, tým sa to všetko začalo. Založili sme si festival s Máriom Michnom, on už mal skúsenosti, ja som sa začal učiť robiť túto robotu. Logo s bábätkami vymysleli Martin Beďatš s Dušanom Šimonom a odvtedy ho používame. Chceli sme robiť festival bez ochranky, legendárny koncert odohral ruský Auktyon.

1998

Prvé sťahovanie do areálu Pod Sokolicami a septembrový termín. Najskôr sme nechceli pokračovať, pretože premiéra nedopadla ekonomicky dobre, no keď sa v júli začali ozývať kamaráti, nakoniec sme sa do toho pustili. To bol jediný ročník, kde sa podával burčiak. Prvýkrát sa objavili v programe neziskovky a pridali sme tanečnú scénu, čo vtedy vyvolalo veľké zdesenie mnohých ľudí, lebo hudobné svety žili dosť od seba. Časť fanúšikov tanečnej hudby dokonca brala dídžejov, ktorí išli hrať na „rockerský“ festival, ako zradu a časť rockerov si tiež ťukala na čelo, prečo tam ťaháme „tuc-tuc“. Jaro Filip odohral pamätný koncert, sám s klávesami.

1999

Prvýkrát dva dni, tiež veľký zlom. Stále dve scény, stanovanie na štadióne za bránkami a prvýkrát veľká návštevnosť – osemtisíc ľudí. Festival z ničoho nič narástol, odvtedy si napríklad dávame veľký pozor na záchody. Hrali tam Plastici aj veľa zahraničných kapiel a začali sme robiť sprievodné aktivity. Napríklad sa nonstop premietal seriál Twin Peaks.

2000

Rok, keď sa prvýkrát festival rozšíril do areálu Výstaviska a počet scén narástol na šesť. Tanečné pódiá boli indoor a ešte žánrovo orientované, začali sme oveľa viac robiť so zahraničnou scénou. Prvýkrát bolo kino, dokonca v naozajstnom kine.

2001

Blatový ročník – bahniatka, ktoré obleteli svet. Len lialo alebo pršalo, nič medzi tým. Ale mali sme prvé z môjho pohľadu naozaj veľké meno headlinera – Fun Lovin Criminals. Vtedy sa festival volal Topvar Pohoda.

2002

Fantastický Shane MacGowan, nevídaný zážitok. Lucie so všetkými ich tanečkami, ktoré okolo seba robili. Inak sme pokračovali v tom modeli ako predtým.

2003

Cardigans s lustrami na pódiu. Výborný koncert, prišli podľa mňa po najzaujímavejšej a nepopovej platni, legendárny koncert odohrali Hooverphonic. Prvýkrát sa do programu dostala literatúra.

2004

Obrovská zmena. Presťahovali sme sa na letisko. Festival sa nadýchol a zmenil sa celý systém. Prvýkrát putovný Bažant kinematograf, prvýkrát Debaty pod lampou. Krásne koncerty Moloko, Leningrad Cowboys, Cesaria Evora, Värtinnä…

2005

Ďalšia liga – Prodigy, Garbage, Nohavica, Lasica, dodnes si pamätám toto poradie zo spotu. Roni Size, Omara Portuondo a Meky Žbirka, to bolo krásne, ako Prodigy schválili, že môže hrať pred nimi na hlavnom pódiu.

2006

Ťažký rok. Prišli Pixies, po Prodigy ďalší z mojich splnených snov, Chicks on Speed, Gogol Bordello, ale pamätám si, že ten ročník príliš nezafungoval. Ale festival sa rozrastal a rozrastal.

2007

Veľmi horúci rok. Air, ktorí boli na letisku a v meste, ale keď im nedorazila časť techniky, neboli schopní vystúpiť pred ľudí a povedať, že nebudú hrať. Problémy boli aj s Wu Tang Clan, museli sme ich stopnúť, lebo začali hrať úmyselne neskoro. Ale inak všetky ďalšie koncerty dopadli veľmi dobre. Prvýkrát bolo divadlo – L+S prinieslo Kumšt.

2008

Perfektne zafungovalo spojenie Fat Boy Slima s divákmi, ktorí tancovali na jeho skladbu na pódiu. Výborní The Streets, Editors.

2009

Najsmutnejší rok. Vždy mi bude ľúto, že sa stalo to nešťastie po páde stanu. Neprajem nikomu taký zážitok. Nebyť veľkej podpory ľudí, nepokračovali by sme.

2010

Festival sa vlastne začal úplne odznovu. Spomínam si na the XX, na Autechre, ktorí hrali úplne v tme, alebo orchestrálne Rachmaninovove Vespery.

2011

Jeden z ročníkov, kde vyšlo absolútne všetko. Madness, Pulp, Moby, Portishead… Už desať dní predtým bolo vypredané.

2012

Opäť búrka, fantastický Lou Reed, Elbow odohrali jeden z najviac do srdca idúcich koncertov, spolu s Emilianou Torrini jeden z emočných vrcholov festivalu.

2013

Umelecky veľmi silný rok – Atoms for Peace, absolútne nezabudnuteľný Nick Cave, Major Lazer s ich kolotočiarskou svetelnou šou.

2014

Asi najsilnejšie spomienky sú Kraftwerk a Travis. Už sa nediali také zásadné produkčné posuny. Vlastne jeden bol – mali sme premiéru vratných pohárov pre návštevníkov.

2015

V prvom rade veľmi pokojný dobrý rok, keď sme nemali žiadny problém. Z kapiel Die Antwoord a, samozrejme, Björk, Manu Chao ako splnené sny. Spomínam si ešte, že v areáli bolo veľa hrabošov, premnožili sa. Bol to ročník bez silných výkyvov, čo je pre festival vždy dobre.