„Písal sa rok 1980. September. Vonku zúril socializmus a v pivnici vznikla kapela.” Tá kapela sa volala The We a neskôr sa premenovala na Chór vážskych muzikantov.
Juraj Kušnierik;
Štvrtok, 8. júl 2010. Začína sa štrnásty ročník festivalu Bažant Pohoda. O ôsmej večer vystúpi na veľké TESCO Stage osem mužov v stredných rokoch. Kým si ladia nástroje, Michal Kaščák, Peter Kaščák a Martin Beďatš zo skupiny Bez ladu a skladu vypustia z holubárskej klietky niekoľkých holubov, Branuško Jobus otvorí ventil potrubia a zároveň s ním aj festival. „Bez kapely, ktorá teraz vystúpi, by nevznikla skupina Bez ladu a skladu a bez nej by nevznikla Pohoda,” hovorí Michal Kaščák. Chór vážskych muzikantov (CHVM) začína hrať svoj narodeninový koncert.
Keď sa povie „underground,” väčšina z nás si predstaví českú scénu okolo Magora Jirousa a Plastikov. Underground však existoval aj na Slovensku, jeho centrom bol Trenčín a CHVM boli jeho kľúčovou kapelou. Založili ju v roku 1980 študenti Gymnázia Jurija Gagarina – schádzali sa každú stredu po štvrtej vyučovacej hodine – a svoj prvý koncert mali v telocvični na akcii Gympelfest. Blízky im bol punk, a to nielen ako hudobný štýl či módny trend, ale v prvom rade ako prístup k hudbe. „Do It Yourself čiže Urob si sám bolo našou zásadou,” hovorí mi o 30 rokov neskôr v bekstejdži Pohody zakladateľ a basgitarista CHVM Ľuboš Dzúrik. Na punku im vyhovovalo aj to, že sa pri ňom od hudobníkov neočakávali žiadne virtuózne výkony. Stačilo mať názor, vkus a – najmä na našej strane Železnej opony – aj odvahu a tvrdohlavosť. Keď chlapci zmaturovali a prišli do slovenského hlavného mesta na vysoké školy, objavili český „androš” a „novú vlnu so starým obsahom” (ako nekontrolovateľne bujnejúcu nezávislú scénu označili dobové komunistické médiá). Pamätné boli koncerty so Zónou A či Večery Jazzovej sekcie v bratislavskom klube Primaf, kde CHVM vystupovali napríklad s Mikulášom Chadimom a kde sa človek mohol dozvedieť, čo sa deje v Prahe a prípadne si aj zakúpiť kazety, či dokonca magnetofónové kotúče s nahrávkami Plastikov, Extempore či Garáže.
V osemdesiatych rokoch sa CHVM stali kapelou v každom zmysle slova „kultovou”. Jej koncerty boli mimoriadnymi a slávnostnými udalosťami (o ich význame svedčila aj pravidelná a hojná účasť eštebákov), nahrávky sa šírili z kazeťáka na kazeťák a grafitová podoba názvu kapely na stenách bratislavských domov v jednom období početnosťou konkurovala dokonca aj Tublatanke. Neskôr bolo možné CHVM počuť a vidieť aj na slávnych koncertoch na Mladej Garde, na Slovrocku či na pražskom Rockfeste. Práve na Mladú Gardu si niekedy v roku 1985 priviedli Vážski muzikanti mladších kamarátov, ktorí si hovorili Bez ladu a skladu…
Chór vážskych muzikantov hral najprv jednoduchú trenčiansku verziu punku (veľkým vzorom boli The Stranglers), neskôr sa vydali do temnejších vôd, ich pesničky sa stávali komplikovanejšími. Členovia Chóru (za 30 rokov sa ich v ňom vystriedalo viac než 30) sa učili ovládať svoje nástroje za pochodu, či lepšie povedané na pódiu. Kapela nahrala okolo 25 albumov a odohrala stovky koncertov. Okolo nej vznikala a rástla trenčianska nezávislá scéna, ktorej najviditeľnejším ovocím je festival Pohoda.
Keď som počúval narodeninový koncert CHVM na Pohode, uvedomil som si, že táto kapela zreje podobne ako archívne víno. Ich hudba rokmi naberá obrovskú silu, podloženú poctivosťou a tvrdohlavou nekompromisnosťou. Vedia, o čom hrajú a spievajú, a hoci sú to veselí ľudia, myslia to stále smrteľne vážne.
Príbeh kapely prerozprával Ľuboš Dzúrik v knihe Chór vážskych muzikantov – cesta od boľševika k nezávislosti, ktorá nedávno vyšla v jej vlastnom vydavateľstve Fukkavica Records.
Všetko najlepšie k tridsiatym narodeninám, páni Muzikanti!
.časopis
9. august 2010
Dôležitým rozmerom umenia je sloboda. Nebyť udalostí z novembra 1989, na letisku v Trenčíne by sa namiesto hudobných hviezd dodnes prechádzali iba ľudia v uniformách. 30-te výročie azda najväčšieho medzníka našej histórie si pripomenieme viacerými spôsobmi aj na Pohode 2019. Čo sa týka hudby, pôjde o dva rozličné prístupy, akými sa umelci vyrovnávali s realitou v časoch neslobody. Ten undergroundový predstavujú The Plastic People of the Universe a Filharmónia Brno s projektom „Co znamená vésti koně“. Vyrovnávanie sa humorom predstavuje projekt Bolo nás jedenásť, ktorý bol uvedený naživo v premiére na Pohode 2017. Tentokrát zaznie v doplnenej zostave i s rozšíreným programom. Pôvodnú zostavu doplnia Yael z kapely Lola Marsh, Zuzana Krónerová, Juraj Benetin, Vec a Peter Lipa.
Ako ste si mohli včera prečítať, na prelome rokov 1984/1985 som účinkovala ako speváčka s CHVM a z tohoto obdobia sa zachovala nahrávka koncertu z bratislavského klubu Primaf, kde spievam v troch skladbách, pričom v skladbe „Šialené sanatórium“ som dostala najväčší priestor (spievam komplet len ja ). Nahrávka je samozrejme odraz technických možností tej doby. Dávno som samozrejme na to zabudla, keď mi koncom roka napísal Ľuboš Dzúrik – leader CHVM, že nahrávajú nové CD „Chliev“ a že chcú zaradiť do nových vecí aj cover Šialené sanatórium, ale teda že by boli radi, keby som ho opäť naspievala. Často dostávam ponuky na spolupráce, ale svoje spevácke aktivity si nechávam len pre moje kapely LM a HG. Ale tu som spravila rada výnimku (ide vlastne o moju tretiu kapelu ❤) s tým, že budem uvedená na albume pod pseudonymom Black Cat ( čomu som prispôsobila v rámci zábavy a punk’s not dead, aj svoj vizuál ). A tak sme sa do toho 18.4. konečne pustili. A išlo nám to pekne od ruky, teda mne od hrdla . Po rekonštrukcii Sanatória prišla malá pauza a tak som si trochu oddýchla pod plagátom PPU, ako plastická bytosť. Fotky spravil Peter a sú fain. Potom chcel ešte Ľuboš aj ďaľšie vokály do iných skladieb, keďže sa nám darilo a mali sme nejakú hodinku k dobru. Tak som teda trochu improvizovala na dané hudobné témy. Či sa z toho na koniec niečo použije a ako sa to celé zmixuje, to je už na nich, ale som na to zvedavá. Som rada, že sa tento nápad zrealizoval a že sme sa opäť po neuveriteľných 34-roch rokov videli. Bolo to moc fain, zdravím aj ostatných chalanov z CHVM! Miau ❤
Bratislavská piváreň Stará Sladovňa alebo Mamut bola jednou z najväčších pivární v bývalom Československu. Stretávali sa tam študenti,štamgasti, muzikanti. Nejeden z nás tam prežil mladosť. V roku 1989 tesne po revolúcii do Starej Sladovne, ako obvykle zavítali Peter Ozi Hurtig, bubeník ktorý práve opustil skupinu Zóna A spolu s bassgitaristom Braňom Alexom. Prisadol si k nim gitarista Sveťo Korbeľ , ex Zóna A,ex Parchanti, Ex Tip. Boli to ostrieľani bratislavskí pankáči na voľnej nohe a pri pive kuli plány. Všetci traja hrali predtým spolu aj v Zóna A a chceli hrať dalej. Pri stole vtedy sedel aj Whisky civilným menom Milo Láber, ktorý zaujal post speváka. Vzniká kapela, ktorej chalani dali meno podľa štvavej, vtedy zakázanej rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Kapela bola na svete a hlásila sa ku kultivovanému punku a rock n rollu. Onedlho vydávajú debutový album Pakáreň v roku 1991 . Okamžite oslovujú svoju cieľovú skupinu poslucháčov a stávajú sa populárni v celom bývalom Československu. Koncerty, bujaré afterparty, drogy alkohol.
V roku 1994 vydávajú skvelý album Unavení a zničení. Bol to adekvátny názov ktorý pomenovával stav duše a tela všetkých muzikantov. V roku 1995 kapela prestala fungovať Muzikanti si fúkali svoje rany a niektorí sa liečili z drogových závislosti.
V roku 2002 kapelu znovu oprášili a postavili na nohy pri príležitosti Whiskyho svadby s Dorotou Nôtovou, ktorá sa ku kapele dočasne pridáva ako klavesistka. Post bubeníka zaujal Jurko Černý z Tublatanky. Kapela naberá druhý dych. Skoro všetci muzikanti sa medzitým vysporiadali s drogovymi zavislostami z čoho sa veľmi teším. Bohužiaľ Braňovi Alexovi sa to darilo stále menej a tak ho v kapele nahrádza na poste bassgitaristu Martin Žumo Zimányi ktorý prišiel z OBD a Happy Melon.
V tejto dobe sme spolu zažili kopu srandy a spoločných koncertov. Slobodka znovu vypredávala kluby, sály a bola ozdobou letných festivalov
V roku 2003 vydávajú album Trojka. V 2014 pre zmenu album Štvorka. V Slobodke sa vystriedalo zopár muzikantov. V roku 2016 na následky dlhodobých zdravotných ťažkosti umiera skvelý človek a bubeník s veľkým srdcom Jurko Černý. Strašne smutná udalosť. Veľmi nám všetkým chýba jeho inteligentný humor. Na jeho miesto nastupuje skúsený matador Tomáš Tuleň Vojtek. (Ex Tip, Zóna A)Post druhého gitaristu zaujal Vlado Jerzy Jurča.(Ex Tip). V roku 2018 odchádza z kapely basák Martin Žumo Zimányi, vyrába piesme pre deti spojené s bábkovým divadlom. Na Žumove miesto nastupuje multiinštrumentalista,producent Laco Lučenič (Fermáta, Prúdy, Modus a Limit,známy z dlhoročnej spolupráce s Mirom Žbirkom, či v rámci sólovej dráhy v podobe vlastného projektu Laco Lučenič & Satisfactory). Laco nieje v Slobodke žiaden nováčik. Hudobne vypomáhal na jej všetkých albumoch okrem debutovej Pakárne.
Dnes má Slobodka tridsať rokov . Verím že nás ešte dlho bude zabávať svojimi piesňami a koncertami.
Sveťo, Whisky, Tuleň, Jerzy, Laco, živijó a na zdravie…
Underpunk….
Chvm chliev štúdio
JéBé.
.
JéBé a reklama
Podpora….
Oslávenec
Panoramata
Mireček…
Jurajix
Ivan….
Aperitív tíme
Dnešné menu
Dozor
Chvm 1984
Slobodní vážski muzikanti
JURAJ KUŠNIERIK
„Písal sa rok 1980. September. Vonku zúril socializmus a v pivnici vznikla kapela.” Tá kapela sa volala The We a neskôr sa premenovala na Chór vážskych muzikantov.
Juraj Kušnierik;
Štvrtok, 8. júl 2010. Začína sa štrnásty ročník festivalu Bažant Pohoda. O ôsmej večer vystúpi na veľké TESCO Stage osem mužov v stredných rokoch. Kým si ladia nástroje, Michal Kaščák, Peter Kaščák a Martin Beďatš zo skupiny Bez ladu a skladu vypustia z holubárskej klietky niekoľkých holubov, Branuško Jobus otvorí ventil potrubia a zároveň s ním aj festival. „Bez kapely, ktorá teraz vystúpi, by nevznikla skupina Bez ladu a skladu a bez nej by nevznikla Pohoda,” hovorí Michal Kaščák. Chór vážskych muzikantov (CHVM) začína hrať svoj narodeninový koncert.
Keď sa povie „underground,” väčšina z nás si predstaví českú scénu okolo Magora Jirousa a Plastikov. Underground však existoval aj na Slovensku, jeho centrom bol Trenčín a CHVM boli jeho kľúčovou kapelou. Založili ju v roku 1980 študenti Gymnázia Jurija Gagarina – schádzali sa každú stredu po štvrtej vyučovacej hodine – a svoj prvý koncert mali v telocvični na akcii Gympelfest. Blízky im bol punk, a to nielen ako hudobný štýl či módny trend, ale v prvom rade ako prístup k hudbe. „Do It Yourself čiže Urob si sám bolo našou zásadou,” hovorí mi o 30 rokov neskôr v bekstejdži Pohody zakladateľ a basgitarista CHVM Ľuboš Dzúrik. Na punku im vyhovovalo aj to, že sa pri ňom od hudobníkov neočakávali žiadne virtuózne výkony. Stačilo mať názor, vkus a – najmä na našej strane Železnej opony – aj odvahu a tvrdohlavosť. Keď chlapci zmaturovali a prišli do slovenského hlavného mesta na vysoké školy, objavili český „androš” a „novú vlnu so starým obsahom” (ako nekontrolovateľne bujnejúcu nezávislú scénu označili dobové komunistické médiá). Pamätné boli koncerty so Zónou A či Večery Jazzovej sekcie v bratislavskom klube Primaf, kde CHVM vystupovali napríklad s Mikulášom Chadimom a kde sa človek mohol dozvedieť, čo sa deje v Prahe a prípadne si aj zakúpiť kazety, či dokonca magnetofónové kotúče s nahrávkami Plastikov, Extempore či Garáže.
V osemdesiatych rokoch sa CHVM stali kapelou v každom zmysle slova „kultovou”. Jej koncerty boli mimoriadnymi a slávnostnými udalosťami (o ich význame svedčila aj pravidelná a hojná účasť eštebákov), nahrávky sa šírili z kazeťáka na kazeťák a grafitová podoba názvu kapely na stenách bratislavských domov v jednom období početnosťou konkurovala dokonca aj Tublatanke. Neskôr bolo možné CHVM počuť a vidieť aj na slávnych koncertoch na Mladej Garde, na Slovrocku či na pražskom Rockfeste. Práve na Mladú Gardu si niekedy v roku 1985 priviedli Vážski muzikanti mladších kamarátov, ktorí si hovorili Bez ladu a skladu…
Chór vážskych muzikantov hral najprv jednoduchú trenčiansku verziu punku (veľkým vzorom boli The Stranglers), neskôr sa vydali do temnejších vôd, ich pesničky sa stávali komplikovanejšími. Členovia Chóru (za 30 rokov sa ich v ňom vystriedalo viac než 30) sa učili ovládať svoje nástroje za pochodu, či lepšie povedané na pódiu. Kapela nahrala okolo 25 albumov a odohrala stovky koncertov. Okolo nej vznikala a rástla trenčianska nezávislá scéna, ktorej najviditeľnejším ovocím je festival Pohoda.
Keď som počúval narodeninový koncert CHVM na Pohode, uvedomil som si, že táto kapela zreje podobne ako archívne víno. Ich hudba rokmi naberá obrovskú silu, podloženú poctivosťou a tvrdohlavou nekompromisnosťou. Vedia, o čom hrajú a spievajú, a hoci sú to veselí ľudia, myslia to stále smrteľne vážne.
Príbeh kapely prerozprával Ľuboš Dzúrik v knihe Chór vážskych muzikantov – cesta od boľševika k nezávislosti, ktorá nedávno vyšla v jej vlastnom vydavateľstve Fukkavica Records.
Všetko najlepšie k tridsiatym narodeninám, páni Muzikanti!
.časopis
9. august 2010
https://www.facebook.com/1210453038/posts/10215141690234867/
kde mozem najst text a/alebo video oxymoron od vbps?
Napíš Michal@pohodafesrival.sk
Rastick na fukkavici
drzim pazure pri nahravani, my momentalne robime nieco podobne http://punk.zeroteam.sk/temp/mr_nahravanie.jpg
Super
Potom sceme očuť
Dôležitým rozmerom umenia je sloboda. Nebyť udalostí z novembra 1989, na letisku v Trenčíne by sa namiesto hudobných hviezd dodnes prechádzali iba ľudia v uniformách. 30-te výročie azda najväčšieho medzníka našej histórie si pripomenieme viacerými spôsobmi aj na Pohode 2019. Čo sa týka hudby, pôjde o dva rozličné prístupy, akými sa umelci vyrovnávali s realitou v časoch neslobody. Ten undergroundový predstavujú The Plastic People of the Universe a Filharmónia Brno s projektom „Co znamená vésti koně“. Vyrovnávanie sa humorom predstavuje projekt Bolo nás jedenásť, ktorý bol uvedený naživo v premiére na Pohode 2017. Tentokrát zaznie v doplnenej zostave i s rozšíreným programom. Pôvodnú zostavu doplnia Yael z kapely Lola Marsh, Zuzana Krónerová, Juraj Benetin, Vec a Peter Lipa.
Viac o projekte Co znamená vésti koně – The Plastic People of the Universe & Filharmonie Brno tu: http://bit.ly/the-plastic-people-of-the-universe
Viac o projekte Bolo nás jedenásť tu: http://bit.ly/bolo-nas-jedenast
Foto od gudrun
Ako ste si mohli včera prečítať, na prelome rokov 1984/1985 som účinkovala ako speváčka s CHVM a z tohoto obdobia sa zachovala nahrávka koncertu z bratislavského klubu Primaf, kde spievam v troch skladbách, pričom v skladbe „Šialené sanatórium“ som dostala najväčší priestor (spievam komplet len ja ). Nahrávka je samozrejme odraz technických možností tej doby. Dávno som samozrejme na to zabudla, keď mi koncom roka napísal Ľuboš Dzúrik – leader CHVM, že nahrávajú nové CD „Chliev“ a že chcú zaradiť do nových vecí aj cover Šialené sanatórium, ale teda že by boli radi, keby som ho opäť naspievala. Často dostávam ponuky na spolupráce, ale svoje spevácke aktivity si nechávam len pre moje kapely LM a HG. Ale tu som spravila rada výnimku (ide vlastne o moju tretiu kapelu ❤) s tým, že budem uvedená na albume pod pseudonymom Black Cat ( čomu som prispôsobila v rámci zábavy a punk’s not dead, aj svoj vizuál ). A tak sme sa do toho 18.4. konečne pustili. A išlo nám to pekne od ruky, teda mne od hrdla . Po rekonštrukcii Sanatória prišla malá pauza a tak som si trochu oddýchla pod plagátom PPU, ako plastická bytosť. Fotky spravil Peter a sú fain. Potom chcel ešte Ľuboš aj ďaľšie vokály do iných skladieb, keďže sa nám darilo a mali sme nejakú hodinku k dobru. Tak som teda trochu improvizovala na dané hudobné témy. Či sa z toho na koniec niečo použije a ako sa to celé zmixuje, to je už na nich, ale som na to zvedavá. Som rada, že sa tento nápad zrealizoval a že sme sa opäť po neuveriteľných 34-roch rokov videli. Bolo to moc fain, zdravím aj ostatných chalanov z CHVM! Miau ❤
Gudrun a Chvm
Black cat
Vetre
nieco tam chyba
Velmi pekná stránka
http://www.90000000.cz/
JéBé
Všetko najlepšie
štvrtok, 4. apríla 2019
0:25
Vážsky chórus Slobodka má 30
Bratislavská piváreň Stará Sladovňa alebo Mamut bola jednou z najväčších pivární v bývalom Československu. Stretávali sa tam študenti,štamgasti, muzikanti. Nejeden z nás tam prežil mladosť. V roku 1989 tesne po revolúcii do Starej Sladovne, ako obvykle zavítali Peter Ozi Hurtig, bubeník ktorý práve opustil skupinu Zóna A spolu s bassgitaristom Braňom Alexom. Prisadol si k nim gitarista Sveťo Korbeľ , ex Zóna A,ex Parchanti, Ex Tip. Boli to ostrieľani bratislavskí pankáči na voľnej nohe a pri pive kuli plány. Všetci traja hrali predtým spolu aj v Zóna A a chceli hrať dalej. Pri stole vtedy sedel aj Whisky civilným menom Milo Láber, ktorý zaujal post speváka. Vzniká kapela, ktorej chalani dali meno podľa štvavej, vtedy zakázanej rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Kapela bola na svete a hlásila sa ku kultivovanému punku a rock n rollu. Onedlho vydávajú debutový album Pakáreň v roku 1991 . Okamžite oslovujú svoju cieľovú skupinu poslucháčov a stávajú sa populárni v celom bývalom Československu. Koncerty, bujaré afterparty, drogy alkohol.
V roku 1994 vydávajú skvelý album Unavení a zničení. Bol to adekvátny názov ktorý pomenovával stav duše a tela všetkých muzikantov. V roku 1995 kapela prestala fungovať Muzikanti si fúkali svoje rany a niektorí sa liečili z drogových závislosti.
V roku 2002 kapelu znovu oprášili a postavili na nohy pri príležitosti Whiskyho svadby s Dorotou Nôtovou, ktorá sa ku kapele dočasne pridáva ako klavesistka. Post bubeníka zaujal Jurko Černý z Tublatanky. Kapela naberá druhý dych. Skoro všetci muzikanti sa medzitým vysporiadali s drogovymi zavislostami z čoho sa veľmi teším. Bohužiaľ Braňovi Alexovi sa to darilo stále menej a tak ho v kapele nahrádza na poste bassgitaristu Martin Žumo Zimányi ktorý prišiel z OBD a Happy Melon.
V tejto dobe sme spolu zažili kopu srandy a spoločných koncertov. Slobodka znovu vypredávala kluby, sály a bola ozdobou letných festivalov
V roku 2003 vydávajú album Trojka. V 2014 pre zmenu album Štvorka. V Slobodke sa vystriedalo zopár muzikantov. V roku 2016 na následky dlhodobých zdravotných ťažkosti umiera skvelý človek a bubeník s veľkým srdcom Jurko Černý. Strašne smutná udalosť. Veľmi nám všetkým chýba jeho inteligentný humor. Na jeho miesto nastupuje skúsený matador Tomáš Tuleň Vojtek. (Ex Tip, Zóna A)Post druhého gitaristu zaujal Vlado Jerzy Jurča.(Ex Tip). V roku 2018 odchádza z kapely basák Martin Žumo Zimányi, vyrába piesme pre deti spojené s bábkovým divadlom. Na Žumove miesto nastupuje multiinštrumentalista,producent Laco Lučenič (Fermáta, Prúdy, Modus a Limit,známy z dlhoročnej spolupráce s Mirom Žbirkom, či v rámci sólovej dráhy v podobe vlastného projektu Laco Lučenič & Satisfactory). Laco nieje v Slobodke žiaden nováčik. Hudobne vypomáhal na jej všetkých albumoch okrem debutovej Pakárne.
Dnes má Slobodka tridsať rokov . Verím že nás ešte dlho bude zabávať svojimi piesňami a koncertami.
Sveťo, Whisky, Tuleň, Jerzy, Laco, živijó a na zdravie…
Lubos Chvm
Blahoželám našej novej prezidentke.
ak sa dobre pamätám, tak toto je yagiho kapela
https://www.cas.sk/clanok/820210/znama-islandska-kapela-lieta-v-problemoch-clenovia-skupiny-mali-stat-pripravit-o-1-1-miliona-eur/
Secko najlepšie k meninám
nový slovensko český film.
https://youtu.be/izrV4YqY_lQ
Furt má fotia
Dead Kennedys v Randali
na parádu, ale bez Jella…škoda…
friend or foe, turné na jeseň
Paráda
jedným slovom – pekné:
https://stranglers.tmstor.es/
https://www.topky.sk/cl/1001053/1775113/Smrt-hudobnika-z-Tublatanky–Vobec-netusil–ze-je-na-tom-tak-zle—
Jurko tu chýba
Už tri roky
https://www.topky.sk/cl/1000991/1774663/-Som-stastny-clovek-a-velmi-si-to-vazim–Whisky—precitajte-si-rozhovor-so-spevakom-Slobodnej-Europy
Dvaja kokoti.
Tu niet čo riešiť, je to blbé, ale je to fakt.
Ty Bláho